Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-217-2014.pdf
PDF · 103.52 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/217/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcov 1. Q. W., rod. V., bytom Y. č. XXX, 2. T. V., bytom X. č. XXX, 3. Y. V., bytom Y. č. XX, 4. T. V.Á., bytom P. - C. č. XXX, 5. Ľ. V., bytom Y. č. XX proti žalovaným 1. O. Š., bytom Y. č. XX, zastúpenej verita, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, 2. T. Š., bytom, V., W. XXXX/X, 3. H. H., rod. V., bytom S. č. XX, zastúpená N.. Y. H., S. č. XX, o určenie nehnuteľností patriacich do dedičstva po nebohom Y. V., zomrelom dňa XX.X.XXXX takto
rozhodol:
Súd žalobu o určenie, že podiel k parcele KN XXX vo výmere 3881 m2, KN XXXX vo výmere 1401 m2, zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie Y. vo výške 4/80-tiny pod X. ako aj podiel k parcelám zapísaným na LV XXXX, kat. územie Y., KN XXX/X vo výmere 473 m2, XXX/X vo výmere 413 m2, XXX vo výmere 2827 m2, XXX vo výmere 1921 m2, XXX vo výmere 2177 m2, XXX vo výmere 2861 m2, XXX/X vo výmere 275 m2, XXX vo výmere 3169 m2, XXXX vo výmere 2476 m2, XXXX vo výmere 3289m2, XXXX vo výmere 2138 m2, XXXX vo výmere 1132 m2, XXXX vo výmere 1840 m2, XXXX vo výmere 2000 m2, XXXX vo výmere 3058 m2, XXXX vo výmere 6088 m2, XXXX vo výmere 3923 m2, pod X. vo výške 4/80 patrí do dedičstva po nebohom Y. V., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX z a m i e t a .
Žalobcovia v 1. - 5. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalovanej v 1. rade trovy konania vo výške 262,54 eur na trovách právneho zastúpenia na účet zástupcu žalovanej v 1. rade v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovia v 1. - 5.rade sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému v 2.rade trovy konania vo výške 521, 84 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalovanej v 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 6.4.2001 upresnenú počas konania sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX, kat. územie Y. patria do dedičstva po nebohom Y. V., zomrelom dňa XX.X.XXXX a do dedičstva po nebohom Y. V., zomrelom dňa XX.X.XXXX.
Rozsudkom č.k. 11C/462/2001-363 zo dňa 2.6.2011 súd určil, že podiely zapísané na LV č. XXXX pod X., na LV č. XXXX pod X., LV č. XXXX pod X. patria do dedičstva po nebohom Y. V. a do dedičstva po nebohom Y. V..
Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3Co 92/2011-478 zo dňa 18.4.2012 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určenie, že spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohom Y. V., zomrelom dňa XX.X.XXXX a žalobcu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol. Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o určenie, že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po nebohom Y. V.Č., zomrelom dňa XX.X.XXXX ako aj vo výroku o trovách konania v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci teda predmetom konania ostal nárok žalobcov v 3., 4. a 5. rade o určenie, že spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohom Y. V., zomrelom dňa XX.X.XXXX.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu žalobcov a z obsahu žaloby súd zistil, že žalobcovia sa domáhali podanou žalobou určenia vlastníckeho práva k podielom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, kat. územie Y., resp. že tieto podiely patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch s odôvodnením, že žalovaná v 1. rade si dotknuté podiely nechala osvedčiť notárskym osvedčením B. XXX/XX, B. XXX/XX zo dňa 31.5.1995 na základe nepravdivých tvrdení a svedectiev o údajnom vydržaní, pričom tieto podiely žalobcovia mali nadobudnúť do svojho vlastníctva vydržaním s poukázaním na držbu ich právnych predchodcov.
Žalovaného v 2. rade žalobcovia žalovali z dôvodu, že tento je vedený ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie Y., ktoré mal nadobudnúť od žalovanej v 1. rade a žalovanú v 3. rade žalovali s odôvodnením, že tieto podiely nadobudla taktiež neoprávnene.
Z výsluchu pôvodnej žalobkyne v 3. rade t.j. právnej predchodkyne súčasných žalobcov v 3., 4. a 5. rade vyplýva, že táto sa vydala v roku 1950 za svojho nebohého manžela Y. V., ktorého otec sa taktiež volal Y. V. s tým, že jej manžel a svokrovci neustále hovorili, že na sporných nehnuteľnostiach vlastnili jednu štvrtinu a druhú štvrtinu vlastnila rodina X.. Žiaden V. tam pozemky nevlastnil. Pozemky, ktoré užívala rodina X. začali užívať V. s tým, že po X. nezostal nikto, lebo nemali deti.
Žalovaná v 1. rade počas konania žiadala žalobu zamietnuť s poukázaním na skutočnosť, že podiely, ktoré boli predmetom sporu si dala osvedčiť oprávnene s tým, že jej otec sa volal Y. V. a tento mal sestru Z. X., ktorá odišla do Ameriky, a preto tieto podiely ostali v užívaní jej otca Y. V., ktorý tieto podiely užíval a platil aj za nich dodávky. V tejto súvislosti poukazovala aj na konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 4C 928/97.
Žalovaný v 2. rade počas konania žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukazoval na to, že nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom, nadobudol od svojej matky, teda žalovanej v 1. rade s tým, že táto nehnuteľnosť bola vyčlenená na základe geometrického plánu a vtedy s tým súhlasili aj žalobcovia T. V. a Y. V., teda manžel žalobkyne v 3. rade.
Žalovaná v 3. rade žiadala žalobu zamietnuť. Z jej výsluchu a prednesu jej zástupcu vyplýva, že žalovaná v 3. rade svoj podiel nadobudla po otcovi Y.Á. V., ktorý bol bratom otca žalobcov v 1. a 2. rade Y. V., ktorí mali ďalších 2 súrodencov Y. V. a Š. V..
Z výsluchu svedka N.. T. X. vyplýva, že svedok nevedel presne povedať, o ktoré nehnuteľnosti išlo s tým, že pokiaľ sa pamätal uviedol, že ich susedmi, teda aj v užívaní pozemkov, boli V., a to hlavne Y. V. z S., ktorý pozemky obrábal, pretože Y. V., tento bol kutilom, remeselníkom, ovocinárom a staral sa o ovocné stromy. Svedok ďalej upresnil, že z jednej strany ich susedom bol Y. V. a ten sa staral o poľa a pomáhal mu brat Y. z S.. Na druhej strane bol susedom V.. Svedok sa nepamätal na to, že by na týchto pozemkoch robila rodina S..
Z obsahu spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/207/95 vyplýva, že v predmetnej veci vystupoval ako žalobca T. V., žalovanými boli Y. V., H. H., teda žalovaná v 3. rade v tomto konaní a Š. V.G. a Y. X., obaja nezvestní, pričom predmetom bolo určenie spoluvlastníckych podielov k parcele na LV XXXX, kat. územie Y. pod X., X, že patria do dedičstva po neb. Y. V., zomrelom dňa XX.X.XXXX s tým, že vo veci súd uznesením zo dňa 17.5.1995 č.k. 11C/207/95-18 schválil zmier v tomto konaní a na základe tohto zmieru žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli svoje podiely k týmto nehnuteľnostiam.
Z obsahu notárskej zápisnice B., B. XXX/XX zo dňa 31.5.1995 vystavenou notárom Y.. I. P. vyplýva, že predmetnou zápisnicou si žalovaná v 1. rade dala osvedčiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaný na LV č. XXXX v kat. území Y., pod X., X v podiele 24/80 s tým, že tieto podiely boli zapísané predtým na meno V. Š. v podiele 4/80 a X. Y. v podiele 20/80, tak ako to vyplýva z LV č. XXXX na čl. 37 spisu.
Z obsahu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 17.4.1998 súd zistil, že predmetnú dohodu uzavreli O. Š.Ľ.Á., rod. S., teda žalovaná v 1. rade, Y. V. a T. V., žalobca v 2. rade, ktorí predmetnou dohodu sa dohodli o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parcelám KN XXX a KN XXXX, zapísaných na LV č. XXXX kat. územie Y..
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
Podľa § 80 c, O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťahu alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 120 odsek 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania majú teda zo zákona najmä podľa § 120, odsek 1 O.s.p., tzv. povinnosť tvrdenia a tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. jednak musia uviesť tvrdenia na preukázanie svojho nároku a jednak následne musia tieto svoje tvrdenia preukázať dôkazmi a uviesť potrebné dôkazy a skutočnosti, pričom tieto povinnosti majú účastníci už aj podľa § 79, odsek 1, 2 O.s.p. a predovšetkým podľa § 101, odsek 1 a § 120, odsek 1 O.s.p.
Podľa § 120, odsek 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení zákonných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická ako aj právnická osoba. Výsledkom splnenia zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby (vydržacia doba, jej začiatok a trvanie je ustanovené v § 111 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Treba rozlišovať niekoľko období platnosti právnej úpravy inštitútu vydržania.
Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe, a tak bolo napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takýmto prípadom dochádzalo napríklad vtedy, keď prevod vlastníctva nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej za platnosti obyčajového práva nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. Potom vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako o jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať.
Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§ 115, 116 v spojení s § 145) vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú t.j. 3 roky hnuteľnú a 10 rokov nehnuteľnú vec. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolností bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na neoprávneného, nemohol vec vydržať a v pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená. Podľa obyčajového práva platného do 31.12.1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby a podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu.
Podľa obyčajového práva ako aj podľa § 116 ods. 2 Zákona č. 141/1950 Zb. platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak pri tom neuplynula skôr.
Predmetom konania boli podiely k nehnuteľnostiam, ktorých pôvodne vlastníkmi boli zapísaní Š. V. a Y. X..
Žalobcovia svoju žalobu opierali o držbu nehnuteľnosti zo strany Y. V., zomrelého dňa XX.X.XXXX a poukazovali na to, že vlastnícke právo nadobudol vydržaním.
Z obsahu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co 92/2011-478 zo dňa 18.4.2012 vyplýva, že v predmetnom konaní nebol vykonaný ani jediný dôkaz, ktorý by preukázal, že právny predchodca žalobcov Y. V. vstúpil do oprávnenej držby spoluvlastníckych podielov Š. V. a Y. X..
Skutočnosť, že právny predchodca žalobcov Y. V. nebol dobromyseľný pri držbe svedčí aj konanie právnych predchodcov žalobcov v 3. - 5. rade. Po tom, čo žalovaná v 1. rade na základe vydaného osvedčenia nadobudla k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX a XXXX, kat. územie Y. podiely po Y. X. a Š. V., Y. V.Á. uzavrel so žalovanou v 1. rade dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spoločne aj s T. V.. Touto dohodu nebohý Y. V. uznal a teda aj potvrdil, že v sporných nehnuteľnostiach sú podiely žalovanej v 1. rade resp. jej právnych predchodcov. Inak povedané, pokiaľ by nebohý Y. V. popieral vlastnícke právo žalovanej v 1. rade k spoluvlastníckym podielom po Y. X. a Š. V. nepristúpil by k uzatvoreniu dohody a uzatvorením dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 17.4.1998 Y. V. potvrdil legitímne právo žalovanej v 1. rade týkajúce sa nadobudnutia spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a XXXX, kat. územie Y., ktoré boli predmetom tohto konania.
V konaní neboli preukázané atribúty potrebné pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v prospech nebohého Y. V., t.j. oprávnenosť držby ako aj samotné užívanie nehnuteľností nebohým Y. V..
Keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti žaloby, súd v danej veci žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní boli úspešní žalovaní v 1.
- 3. rade, pretože žaloba bola zamietnutá, a preto žalovaným patrí náhrada trov konania.
Súd preto priznal žalovanej v 1. rade náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vypočítaných podľa Vyhlášky č. 655/2004 tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalovanej v 1. rade a to 3 úkony po 64,54 eur (prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 11.3.2015, účasť na pojednávaní dňa 11.5.2015), 3 krát paušál po 8,39 eur, spolu 25,17 eur a DPH vo výške 20 %, čo predstavuje 43,75 eur. V súvislosti s trovami žalovanej v l. rade je žiaduce uviesť, že žalovaná v l. rade bola v predchádzajúcom konaní zastúpená právnym zástupcom Y., avšak žalovaná zmenila počas konania právneho zástupcu, ktorý vo vyčíslení zo dňa 12.5.2015 neuplatňoval trovy právneho zastúpenia predchádzajúceho právneho zástupcu a preto jej súd priznal iba trovy právneho zastúpenia uplatnené novým právnym zástupcom.
Súd priznal žalovanému v 2. rade taktiež trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny vypočítanej podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky nasledovne:
2 úkony po 38, 30 eur/ prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 16.6.2005/
1 úkon vo výške 45,520 eur/písomné vyjadrenie zo dňa 23.10.2007/
1 úkon vo výške 11,37 eur (1/4 za pojednávanie dňa 25.10.2007)
1 úkon vo výške 48,62 eur (podané odvolanie)
1 úkon vo výške 53,49 eur (účasť na pojednávaní dňa 9.10.2009)
3 úkony po 55,49 eur (účasť na pojednávaní dňa 12.4.2010, 6.10.2010 a 15.11.2010),
3 úkony pol 57,00 eur (účasť na pojednávaní dňa 26.1.2011, 16.5.2011 a podané odvolanie).
Súd priznal zástupcovi žalovaného v 2. rade aj režijný paušál, a to nasledovne:
2 krát po 4,97 eur za úkony vykonané v roku 2005
2 krát po 5,90 eur za úkony vykonané v roku 2007
1 krát vo výške 6,63 eur za úkon vykonaný v roku 2008
1 krát vo výške 6,90 eur za úkon vykonaný v roku 2009
3 krát po 7,21 eur za úkony vykonané v roku 2010
3 krát po 7,41 eur za úkony vykonané v roku 2011.
Spolu trovy právneho zastúpenia zástupcu žalovaného v 2. rade predstavujú sumu 652,30 eur, avšak z dôvodu, že zástupca žalovaného v 2. rade počas konania zastupoval aj žalovanú v 1. rade, súd túto sumu znížil o 20 % tak ako to vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. s tým, že 20 % predstavuje 130,46 eur, a preto výsledné trovy právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade predstavujú sumu 521,84 eur.
Keďže žalovanej v 3. rade žiadne trovy nevznikli, súd žalovanej v 3. rade náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.