Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Cb-89-2015.pdf
PDF · 133.31 KB
Case nature
Subarea
37Cb/89/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I. v právnej veci navrhovateľa: Rybárová farma s.r.o., Pozna-nova 35/935, Šurany - Kostolný Sek 942 01, IČO: 45 596 824 právne zast.: SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 244 780 proti odporcovi v 1. rade: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, v 2. rade: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, obaja právne zast.: ius aegis s.r.o., advokátska kancelária, Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 857 203 v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
Súd odporcovi v 1. rade ani odporcovi v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 14.04.2015 sa navrhovateľ domáha aby súd uložil odporco-vi v 1. rade povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa v kalendárnom roku 2015 podporu vo forme doplatku podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2460/2014/E-OZ zo dňa 25.2.2015 a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0007/2015/E zo dňa 27.11.2014, a to tak, že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny, a to za každý kalendárny mesiac kalendárneho roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť.
Navrhovateľ sa zároveň domáha aby súd uložil odporcovi v 2 rade povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa v kalendárnom roku 2015 podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2460/2014/E- OZ zo dňa 25.2.2015 a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0007/2015/E zo dňa 27.11.2014, odberom elektriny za cenu elektriny na straty, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny, a to za každý kalendárny mesiac kalendárneho roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť.
Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať určenia, že právo navrhovateľa na poskytnutie podpory nezaniklo.
Návrh navrhovateľ odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami:
Navrhovateľ je právnickou osobou založenou a existujúcou podľa právneho poriadku Sloven-skej republiky. Navrhovateľ je výrobcom elektriny prevádzkujúcim nasledovné zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy odporcu v 1. rade:
Obec: Lipová
Názov zdroja: BPS - Rybárová AGROFARMA Katastrálne územie: Mlynský sek Pozemok parc. č.: XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX Inštalovaný výkon: 0,5 MW (ďalej len "BPS Rybárova AGROFARMA")
Odporca v 1. rade je právnickou osobou založenou a existujúcou podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Odporca v 1. rade je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
Odporca v 2 rade je právnickou osobou založenou a existujúcou podľa právneho poriadku Slo-venskej republiky. Odporca v 2. rade je zároveň osobou poverenou odporcom v 1. rade v súlade s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o podpore OZE"), na odber elektriny od navrhovateľa na základe zmluvy o dodávke elektriny.
Podpora výroby elektriny z OZE je jedným zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii. Slovenská republika sa zaviazala, že do roku 2020 bude elektrina vyrobená z OZE predstavovať 14%-tný podiel na hrubej spotrebe elektriny.
Vzhľadom na skutočnosť, že pri výrobe elektriny z OZE ide o nové a často finančné veľmi ná-kladné technológie, ktoré vyžadujú nepomerne vysoké počiatočné investície, je poskytnutie finančnej podpory nevyhnutným predpokladom pre rozvoj výroby energie z týchto zdrojov.
V súlade so sekundárnym právom Európskej únie bol vydaný Zákon o podpore OZE. Podpora výrobcov elektriny z OZE je primáme upravená v § 3 ods. 1 Zákona o podpore OZE. V zmysle daného ustanovenia sa podpora výroby elektriny z OZE zabezpečuje: ? prednostným pripojením zariadenia do distribučnej sústavy; ? prednostným prístupom do sústavy; ? prednostným prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny; ? odberom elektriny za cenu elektriny na straty; ? doplatkom; ? prevzatím zodpovednosti za odchýlku.
Navrhovateľ v ďalšom texte návrhu poukázal na znenie Zákona o podpore OZE, ktorý garantu-je navrhovateľovi podporu po dobu 15 rokov v presne stanovenej výške.
Odňatie práva na uplatnenie podpory opiera odporca v 1. rade o porušenie oznamovacej povin-nosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE.
Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE je výrobca elektriny povinný "oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať
prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky".
Vyššie uvedená oznamovacia povinnosť bola do Zákona o podpore OZE zavedená s účinnosťou od 1.1.2010. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že až do 1.1.2014 Zákon o podpore OZE neobsahoval žiadnu sankciu za porušenie uvedenej povinnosti. Porušenie vyššie uvedenej povinnosti nebolo správnym deliktom; správnym deliktom bolo iba porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b).
Podľa navrhovateľa je legitímnosť a zmysluplnosť oznamovacej povinnosti pochybná a to hneď z viacerých dôvodov.
Pri mnohých zariadeniach na výrobu elektriny z OZE je totiž veľmi problematické presne určiť predpokladané množstvo vyrobenej elektriny na nasledujúci kalendárny rok, keďže výroba výraz-ným spôsobom závisí od skutočností, ktoré nie je možné predvídať s takým časovým predstihom, a ktoré vôbec nezávisia od výrobcu elektriny (počasie, počet slnečných dní, prietok vody, úroda a pod.). Údaje o predpokladanej výrobe sú tak nepresné a môžu sa výrazne odlišovať od skutočného stavu. Predpokladané ročné množstvo vyrobenej elektriny je navyše uvedené vo viacerých dokumentoch (cenovom rozhodnutí, potvrdení o pôvode elektriny a pod.), ktorými Úrad ako aj distribučné spoločnosti už disponujú. Navyše množstvo elektriny, na ktoré si výrobca uplatní podporu odberom elektriny za cenu elektriny na straty (a ktoré bude dodávať prevádzkovateľovi distribučnej sústavy), sa v skutočnosti môže podstatne líšiť od množstva elektriny, na ktoré si výrobca uplatní podporu doplatkom. Informácia o predpokladanom množstve dodanej elektriny preto nemusí mať žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k podpore doplatkom.
Otázna je aj legitímnosť a zmysluplnosť požiadavky na zaslanie oznámenia o uplatnení pod-pory. Zákon o podpore OZE garantuje výrobcom elektriny z OZE právo na podporu na obdobie 15 rokov. Podobne aj cenové rozhodnutia a potvrdenia o pôvode elektriny z OZE sú pre dotknutých výrobcov vydávané spravidla na celé obdobie podpory. Rovnako aj distribučné spoločnosti majú s výrobcami elektriny uzavreté zmluvy o dodávke elektriny a prípadne aj o poskytnutí podpory formou doplatku na celé obdobie podpory (s výnimkou jednej, kde sa zmluvy uzatvárajú vždy na jeden rok). Samotní výrobcovia elektriny si na výstavbu svojich zariadení požičali značnú časť finančných prostriedkov od bánk a pri realizácii investície vychádzali z predpokladu, že Zákon o podpore OZE im garantuje podporu na 15 rokov. Je preto zrejmé, že výrobca elektriny, ktorému právny poriadok priznáva právo na podporu v presne stanovenej výške na 15 rokov, má úmysel a vôľu túto podporu aj reálne čerpať. Právna úprava, ktorá vychádza z opačného predpokladu (teda, že výrobca si podporu uplatniť nechce a preto je povinný každoročne uplatnenie podpory oznámiť), znižuje právnu istotu a odporuje samotnej podstate podpory výroby elektriny z OZE a legitímnym očakávaniam výrobcov elektriny.
Navrhovateľ v zmysle vyššie uvedeného poukazuje na absurdnosť, nezmyselnosť, nepotrebnosť a šikanóznosť oznamovacej povinnosti.
Na základe novely Zákona o podpore OZE č. 382/2013 Z.z., bola s účinnosťou od 1.1.2014 za-vedená sankcia za porušenie vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti. Na základe novely bolo do Zákona o podpore OZE vložené nové ustanovenie § 4 ods. 3.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE "výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok." V tejto súvislosti považuje navrhovateľ za potrebné zdôrazniť, že ročná výška podpory pre navr-hovateľa predstavuje sumu 467 012,51 EUR (pri výpočte navrhovateľ vychádzal z údajov v platnom cenovom rozhodnutí pre navrhovateľa).
Novelou Zákona o podpore OZE tak bola za porušenie bezvýznamnej a pochybnej oznamovacej povinnosti zavedená sankcia, ktorá v prípade navrhovateľa viac ako 4 násobne prevyšuje maximálnu sankciu, ktorú pripúšťa zákon za spáchanie správneho deliktu. Táto sankcia je zjavne nepotrebná a neprimeraná sledovanému cieľu.
BPS Rybárová farma bola uvedená do prevádzky dňa 23.12.2014 na základe vykonania funkčnej skúšky a vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia.
Navrhovateľ v tejto súvislosti uzatvoril s odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade sériu zmlúv, na základe ktorých došlo k pripojeniu zariadenie na výrobu elektriny a odberného miesta do distribučnej sústavy a k dodávke elektriny.
Navrhovateľ zároveň disponuje právoplatným cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "Úrad"), ktorým Úrad schválil pevnú cenu elektriny pre
stanovenie doplatku vo výške 119,41 EUR/MWh na roky 2014 až 2016.
Dňa 19.2.2015, s viac ako 2-mesačným oneskorením, bol navrhovateľovi doručený list odporcu v 1. rade zo dňa 15.12.2014, v ktorom mu bolo oznámené, že "na základe ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore si nemôžete v kalendárnom roku 2015 uplatniť u prevádzkovateľa sústavy, resp. u spoločnosti ZSE Energia ako ním poverenej osoby, právo na podporu vo forme Odberu elektriny za cenu na straty na elektrinu vyrobenú v nižšie uvedenom zariadení na výrobu elektriny". Zároveň bol navrhovateľ upozornený, že "na základe tejto skutočnosti s účinnosťou od 01.01.2015 zaniká Zmluva o dodávke elektriny číslo 857/14".
Podľa navrhovateľa je neprípustné, aby mu odporca v 1. rade odňal podporu vo výške viac ako 460 000 EUR iba obyčajným listom, bez toho, aby za týmto účelom bolo vydané rozhodnutie príslušným orgánom, voči ktorému sa môže navrhovateľ odvolať.
Navrhovateľ ďalej konštatuje, že ani jeden z odporcov nie je subjektom oprávneným rozho-dovať o tom, či navrhovateľovi zaniklo právo na podporu. Takéto oprávnenie Zákon o podpore OZE odporcovi v 1. rade nezveruje a nie je možné, aby si toto oprávnenie samovoľne atrahoval a na základe neho odoprel zákonné práva navrhovateľovi. Správanie odporcu v 1. rade, ktorý konštatuje zánik práva na podporu, je aj z tohto dôvodu v rozpore s ustanoveniami Zákona o podpore OZE. Uvedený názor potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného súdu Košice I v obdobnej veci, podľa ktorého "z uzavretej zmluvy totiž nevyplýva pre odporcu v 1. rade možnosť buď posudzovať splnenie podmienok pre uplatnenie si podpory, alebo rozhodovať o takomto nároku navrhovateľa. Takéto oprávnenie nezveruje odporcovi v 1. rade ako PDS ani zákon č. 309/2009 Z.z." (Okresný súd Košice l, sp. zn. 9Cb/1/2015).
Navrhovateľovi bol rovnako doručený list odporcu v 1. rade zo dňa 13.2.2015 označený ako "Výzva na oznámenie a preukázanie režimu zodpovednosti za odchýlku odovzdávacieho miesta zariadenia výrobcu elektriny". V predmetnom liste odporca v 1. rade uviedol, že mu bolo zo strany odporcu v 2. rade oznámené, že "v dôsledku zániku práva na podporu vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty na rok 2015 v Zariadení výrobcu elektriny, došlo s účinnosťou od 01.01.2015 k zániku Zmluvy o dodávke elektriny", ktorá bola uzavretá s navrhovateľom.
Predmetný list zároveň uvádza, že odporcovi v 1. rade bolo zo strany odporcu v 2. rade oznáme-né že "v dôsledku zániku Zmluvy o dodávke došlo zo strany spoločnosti ZSE Energia, a.s. s účinnos- ťou od 01.01.2015 k ukončeniu odberu elektriny za cenu elektriny na straty vo vzťahu k Zariadeniu výrobcu elektriny, ako aj k zániku záväzku (...) prevziať zodpovednosť za odchýlku Zariadenia výrobcu elektriny". List ďalej uvádza, že odporcu v 2. rade "požiadala spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. o vyradenie odovzdávacieho miesta Zariadenia výrobcu elektriny z bilančnej skupiny spoločnosti ZSE Energia, a.s.. Odovzdávacie miesto Zariadenia výrobcu elektriny preto nie je v bilančnej skupine spoločnosti ZSE Energia, a.s. a spoločnosť ZSE Energia, a.s. elektrinu vyrobenú v Zariadení výrobcu elektriny od Vás neodoberá".
Navrhovateľ v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa Zákona nestratil právo na podporu ale iba právo na uplatnenie podpory v čom navrhovateľ vidí zásadný rozdiel. Právny poriadok Slovenskej republiky totiž striktne rozlišuje medzi existenciou práva a uplatnením práva. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi nemohla zaniknúť ani Zmluva o dodávke elektriny.
Predmetnú oznamovaciu povinnosť a sankciu za jej porušenie nie je možné aplikovať na navrhovateľa, nakoľko v danom čase navrhovateľ ešte nebol výrobcom elektriny a preto sa na neho predmetné ustanovenia Zákona o podpore OZE nevzťahovali.
Oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE sa vzťahuje výlučne na výrobcu elektriny. Predmetné ustanovenie vo svojom úvode totiž jasne stanovuje, že "výrobca elektriny s právom na podporu je povinný (...)". Z uvedeného je zrejmé, že oznamovaciu povinnosť nie je možné aplikovať na žiadne iné subjekty, ktoré nie sú výrobcami elektriny a nemajú právo na podporu.
Podľa § 2 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore OZE je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie "výrobca elektriny ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie", pričom zákon v súvislosti s
pojmom výrobca elektriny obsahuje legislatívny odkaz na § 3 písm. b) bod 1. Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len "Zákon o energetike").
Podľa uvedeného ustanovenia Zákona o energetike je výrobcom elektriny "osoba, ktorá má oprávnenie na výrobu elektriny podľa tohto zákona". Za takéto oprávnenie je potrebné považovať buď povolenie alebo potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti podľa § 6 Zákona o energetike.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike výroba a dodávka elektriny sú podnikaním v energetike s výnimkou prípadov, ak ide o výrobu pre vlastnú spotrebu alebo dodávku elektriny za nákupné ceny. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o energetike "podnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti.
Na základe vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE sa vzťahuje len na výrobcu elektriny, ktorým je osoba ktorá má povolenie alebo potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti. Rovnako aj sankcia podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE sa vzťahuje výlučne na výrobcu elektriny.
Navrhovateľ zdôrazňuje, že potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti bolo navrhovateľovi vydané až 11.3.2015. Do uvedeného dňa navrhovateľ takéto potvrdenie nemal a preto podľa zákona nebol výrobcom elektriny. Z uvedeného dôvodu sa na navrhovateľa nevzťahovala ani oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE a ani sankcia za porušenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE.
V tejto súvislosti považuje navrhovateľ za potrebné poukázať aj na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá vyžaduje "aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garanto-vaných základných práv a slobôd. (II. ÚS 148/06-33).
Ak by pri výklade zákona nastali pochybnosti navrhovateľ má za to, že je potrebné analogicky vychádzať z judikatúry Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej je Slovenská republika právny štát, ktorý je založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 8 Sžp 1/2010).
O uvedenej skutočnosti navrhovateľ listom zo dňa 19.3.2015 informoval odporcu v 1. rade. Vo svojom liste navrhovateľ jasne uviedol, že "oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE sa vzťahuje výlučne na výrobcu elektriny. Nakoľko navrhovateľ v danom čase nebol výrobcom elektriny, oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE sa na ňu nemohla vzťahovať."
Bez ohľadu na vyššie uvedené navrhovateľ zdôrazňuje, že odporcovi v 1. rade ako aj Úradu poskytol všetky potrebné informácie podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE.
Na základe uvedeného ustanovenia je výrobca elektriny povinný oznámiť Úradu, ako aj prevádzkovateľovi distribučnej sústavy (t.j. odporcovi v 1. rade), tieto informácie:
? predpokladané množstvo dodanej elektriny; ? záujem uplatniť si podporu doplatkom; ? záujem uplatniť si podporu odberom elektriny za cenu elektriny na straty.
Navrhovateľ rovnako zdôrazňuje, že zákon bližšie oznámenie, jeho obsah a formu nešpecifiku-je. Navrhovateľ má preto za to, že zákonnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) splní každý, kto akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme vykoná prejav vôle, ktorým prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy a Úradu poskytne informácie požadované zákonom. Takýto prejav vôle je potrebné posudzovať podľa všeobecných princípov stanovených v § 34 a nasl., Občianskeho zákonníka. Osobitne navrhovateľ poukazuje na § 35 ods. 1 podľa ktorého prejav vôle sa môže vykonať aj "iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť".
Dňa 29.12.2014 navrhovateľ doručil Úradu Žiadosť o vydanie potvrdenia o pôvode elektriny z OZE na obdobie nároku na podporu pre roky 2014 až 2029. V žiadosti uviedol, že predpokladané ročné množstvo vyrobenej elektriny je 4 050 MWh, pričom následne podrobne špecifikoval plán výroby elektriny pre jednotlivé kalendárne roky s tým, že pre každý rok obdobia 2015 až 2029 uviedol plánované množstvo vyrobenej elektriny 4 050 MWh. Zároveň uviedol, že technologická vlastná spotreba elektriny za rok bude 350 MWh.
Dňa 25.2.2015 Úrad vydal navrhovateľovi Potvrdenie o pôvode elektriny z OZE č. 0184/2014/ PoP-OZE pre obdobie 2014 až 2029, v ktorom sa uvádza, že predpokladané ročné množstvo vyrobenej elektriny je 4 339 MWh.
Dňa 29.12.2014 navrhovateľ predložil Úradu Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie na roky 2014 až 2029 v ktorom uviedol, že pre uvedené obdobie je predpokladané ročné množstvo vyrobenej elektriny 4 050 MWh.
V návrhu ceny navrhovateľ rovnako uviedol, že na rok t predpokladá celkovú výrobu elektriny 4 050 MWh, že doplatok sa vzťahuje na 3 650 MWh elektriny a že prevádzkovateľovi distribučnej sústavy bude na straty dodávaných 3 650 MWh elektriny. Vyhláška č. 221/2013 Z.z. ktorou sa stanovuje cenové regulácia v elektroenergetike v ustanovení § 1 písm. c) definuje rok t ako "regu-lačný rok, na ktorý sa určuje alebo platí cena". Úrad vydal navrhovateľovi cenové rozhodnutie zo dňa 25.2.2015 č. 2460/2014/E-OZ, v ktorom schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2014; pričom rozhodnutie sa vzťahuje aj na roky 2015 a 2016. Úrad v rozhodnutí uvádza, že predpokladaná ročná výroba elektriny je 4 339 MWh, že technologická vlastná spotreba elektriny je 428 MWh za rok, a že navrhovateľ si uplatní doplatok na 3 911 MWh elektriny ročne.
Dňa 29.12.2014 navrhovateľ do podateľne Úradu doručil Oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015, ktorého prílohou bol vyplnený "Formulár- Povinnosť výrobcov elektriny predložiť údaje do 30.5.2014", ktorý bol zverejnený na internetovej stránke Úradu.
Z vyplneného dokumentu vyplýva, že navrhovateľ oznamuje Úradu uplatnenie podpory v roku 2015, že v roku 2015 navrhovateľ plánuje vyrobiť 4 050 MWh elektriny, že doplatok sa vzťahuje na 3 750 MWh elektriny, a že rovnaké množstvo navrhovateľ dodá do distribučnej sústavy.
V zmysle uvedeného je zjavné, že navrhovateľ Úradu poskytol informáciu o predpokladanom množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015; navrhovateľ Úradu rovnako poskytol informáciu o tom, že na vyrobenú elektrinu si plánuje uplatniť podporu doplatkom a že vyrobenú elektrinu plánuje dodávať na straty prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.
Dňa 29.12.2014 navrhovateľ rovnako do podateľne odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade do-ručil Oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015, v ktorom mu oznámil, že si uplatňuje podporu podľa Zákona o podpore OZE. Z prílohy zároveň vyplýva, že v roku 2015 plánuje vyrobiť 4 050 MWh elektriny, že doplatok sa vzťahuje na 3 750 MWh elektriny, a že rovnaké množstvo dodá do distribučnej sústavy.
Z vyplneného dokumentu vyplýva, že navrhovateľ oznámil prevádzkovateľovi distribučnej sús-tavy uplatnenie podpory v roku 2015, že v roku 2015 navrhovateľ plánuje vyrobiť 4 050 MWh elektriny, že doplatok sa vzťahuje na 3 750 MWh elektriny, a že rovnaké množstvo navrhovateľ dodá do distribučnej sústavy.
Navyše navrhovateľ dňa 24.11.2014 s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, resp. s osobou ním poverenou, uzavrel Zmluvu o dodávke elektriny na celé obdobie, počas ktorého má navrho-vateľ právo
na podporu. V tejto zmluve je uvedené, že "predpokladané ročné množstvo (...) dodávanej elektriny do odovzdávacieho miesta je 4 000 MWh".
Na základe vyššie uvedeného má navrhovateľ za to, že odporcovi v 1. rade poskytol informáciu o predpokladanom množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015, ako aj informáciu o tom, že na rovnaké množstvo elektriny si plánuje uplatniť podporu doplatkom a že rovnaké predpokladané množstvo elektriny plánuje dodávať na straty odporcovi v 1. rade, ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.
Nevyhnutnosť nariadenia predbežného opatrenia odôvodnil navrhovateľ nasledujúcimi skutoč-nosťami:
Projekt vybudovania BPS Rybárova farma úzko súvisí s prevádzkou poľnohospo-dárskeho podniku samostatne hospodáriaceho roľníka N. D. (ďalej len "SHR
N."), ktorý sa zameriava na poľnohospodársku prvovýrobu a živočíšnu výrobou, hospodári na ploche približne 1900 ha poľnohospodárskej pôdy a zamestnáva 58 ľudí. Bioplynová stanica BPS Rybárova farma je vo vlastníctve N. D. a jeho manželky, ktorí sú spoloč-níkmi navrhovateľa.
Navrhovateľ vstúpil do oblasti energetiky a rozhodol sa vybudovať bioplynovú stanicu BPS Rybárova farma práve z dôvodu zabezpečenia finančnej stability pre poľnohospodársky podnik pri sezónnych výkyvoch a problémoch na trhu, ktoré sú pre poľnohospodársku prvovýrobu typické. Bioplynová stanica tak bola od samého začiatku svojho fungovania vnímaná ako funkčná súčasť poľnohospodárskeho podniku, ktorá je s podnikom úzko spätá.
BPS Rybárova farma významnou mierou pomáha poľnohospodárskeho podniku prekonávať náročnejšie obdobia v nestálom trhu.
Navrhovateľ považuje za nevyhnutné, aby súd nariadil predbežné opatrenie, nakoľko je potreb-né, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov.
Nenariadenie predbežného opatrenia bude mať za následok vznik vážnej finančnej ujmy, ktorá bude mať pre navrhovateľa likvidačné následky a bude viesť k jeho platobnej neschopnosti.
Vybudovanie BPS Rybárova farma predstavovalo pre navrhovateľa zjavnú finančnú záťaž, a preto finančné zdroje na vybudovanie bioplynovej stanice museli byť získané formou bankového úveru. Dňa 28.08.2014 bola medzi navrhovateľom ako dlžníkom a Unicredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. uzatvorená Zmluva o úvere č. 000291/CORP/2014 (ďalej len "Zmluva o úvere").
Podľa 2.3.1. Zmluvy o úvere bol navrhovateľovi poskytnutý úver celkom v sume 1 957 000 EUR z čoho stavebný úver predstavoval sumu vo výške 1 512 000 EUR, doplnkový úver sumu 250 000 EUR , prevádzkový úver 75 000 EUR, a rámcová treasury zmluva sumu 120 000 EUR.
Pričom len splátky stavebného úveru bez úrokov budú v roku 2015 podľa čl. 4 Zmluvy o úvere predstavovať sumu vo výške 137 452 EUR.
K uvedenej sume je potrebné pripočítať náklady na prevádzku a údržbu bioplynovej stanice vo výške 246 172 EUR. Tieto pozostávajú z nákladov vo výške 176 200 EUR za vstupné suroviny do bioplynovej stanice, ostatných nákladov na prevádzku a údržbu bioplynovej stanice v úhrnnej výške 61 691 EUR (náklady na servis, údržbu, mzdy zamestnancov, poistenie, leasing a iné) a poplatku za prístup do distribučnej siete vo výške 8 281 EUR (poplatok je stanovený Rozhodnutím Úradu č. 0007/2015/E zo dňa 27.11.2014).
Celkové náklady navrhovateľa na bioplynovú stanicu, vrátane splátky stavebného úveru, tak v roku 2015 predstavujú sumu minimálne 383 624 EUR.
V tejto súvislosti navrhovateľ opätovne poukazuje na skutočnosť, že ročná výška podpory, ktorá bola navrhovateľovi odňatá na rok 2015 predstavuje sumu 467 012,51 EUR.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že bez poskytnutia podpory navrhovateľ nebude schopný splácať svoj bankový úver ani ďalšie záväzky. Nenariadenie predbežného opatrenia z tohto dôvodu bude mať za následok jeho platobnú neschopnosť a následný bankrot.
Pre úplnosť navrhovateľ zdôrazňuje, že Zmluva o úvere je zabezpečená viacerými inštitútmi, ktorých využitie bankou by malo pre navrhovateľa zničujúce následky.
Zmluva o úvere je v zmysle bodu 6.1.2. zabezpečená "zriadením záložného práva k hnuteľnej veci, a to (i) k technologickým zariadeniam projektovej stavby, ako sú vymedzené v zmluve s dodávateľmi projektovej investície a (ii) k zásobám, osobitne ak ide o vstupné suroviny na prevádzkovanie projektovanej stavby a o druhotné suroviny pri tom vznikajúce". Uvedené záložné právo vyplýva aj zo Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. 000291B/ CORP/2014 zo dňa 22.9.2014.
Zároveň je Zmluva o úvere v zmysle bodu 6.1.3 zabezpečená "zriadením záložného práva k projektovanej stavbe, a to ku každému objektu zahrnutému do projektovanej stavby alebo k jej niektorej zložke". Uvedené záložné právo vyplýva tiež zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 000291J/CORP/2014 zo dňa 3.10.2014.
Realizáciou vyššie uvedených záložných práv by navrhovateľovi bola odobraná celá BPS Rybá-rová AGROFARMA, spolu so všetkými súčasťami a existencia navrhovateľa by tým pádom nemala žiaden faktický zmysel.
Likvidačný dopad na navrhovateľa v prípade odňatia podpory už len potvrdzuje skutočnosť, že navrhovateľ zriadil v prospech banky aj záložné právo na pohľadávky na základe Zmluvy o záložnom práve k pohľadávkam č. 000291D/CORP/2014 zo dňa 22.9.2014.
Navrhovateľ ďalej uvádza, že Zmluva o úvere je zabezpečená aj zriadením záložného práva na obchodný podiel a súvisiace práva. V zmysle článku 6.1.1 Zmluvy o úvere spoločníci navrhovateľa, N. D. a T. D., ručia celým svojím obchodným podielom.
Nenariadenie predbežného opatrenia, ktoré by malo za následok nemožnosť plnenia Zmluvy o úvere, by spôsobilo výkon záložného práva a scudzenie obchodného podielu N. D. a T. D. do rúk tretích osôb.
V tejto súvislosti navrhovateľ ďalej podotýka, že na základe Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000291G/CORP/2014 zo dňa 22.9.2014 vystavil navrhovateľ za účelom zabezpe- čenia Zmluvy o úvere v prospech banky blankozmenku a zmenečnými ručiteľmi sú fyzické osoby N. a T.. V zmysle bodu 6.1.8. Zmluvy o úvere "zaplatenie tejto zmenky bude zaručené zmenečným ručeím zmenečného ručiteľa alebo ručiteľov, ktorým sú: každý zo spoločníkov".
Rovnako je Zmluva o úvere zabezpečená v zmysle čl. 6 Zmluvy o úvere, aj záložným právom k pohľadávkam spoločníka navrhovateľa vrátane výplaty na zisku a záložným právom k všetkým pohľadávkam navrhovateľa. Uvedené záložné právo vyplýva tiež zo Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 0002921F/CORP/2014 zo dňa 22.9.2014 uzatvorenej medzi bankou a T. a zo Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 000291E/CORP/2014 zo dňa 22.09.2014 uzatvorenej medzi bankou a N..
N. ako nebankový veriteľ uzavrel s bankou Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 00029I/ CORP/2014 zo dňa 22.9.2014, podľa ktorej je zaviazaný poskytnúť navrhovateľovi pôžičku vo výške 418 000 EUR (ďalej len "nenávratná pôžička") a zriadiť záložné právo banky na pohľadávky vyplývajúce z tejto pôžičky. Rovnako N. ako nebankový veriteľ uzavrel s bankou Dohodu o poradí uspokojenia
pohľadávok č. 000291H/CORP/2014 zo dňa 22.9.2014, kde sa zaviazal, že pohľadávku z nenávratnej pôžičky "nebude požadovať ani inak voči dlžníkovi uplatňovať pred uspokojením pohľadávok banky".
Realizácia uvedených zabezpečovacích inštitútov by už len dotvorila likvidačný charakter mož-ného postupu banky voči nemu a SHR N..
Navrhovateľ rovnako zdôrazňuje, že v dôsledku zlej situácie na trhu v oblasti po- ľnohospodárstva sa SHR N. aj bez toho nachádza vo veľmi ťažkej finančnej situácii.
SHR N. bol na udržanie prevádzky poľnohospodárskej činnosti nútený čerpať po-četné množstvo úverov, ktorých splácanie je prípadným neposkytnutím podpory pre BPS Rybárová AGROFARMA vysoko ohrozené.
SHR N. v rámci poľnohospodárskej činnosti uzavrel a v roku 2015 je povinný splácať celkom 12 zmlúv o úvere spolu vo výške 2 280 387,4 EUR a 15 leasingových zmlúv spolu vo výške 1 121 738 EUR.
SHR N. obhospodaruje 1 900 ha pôdy a disponuje s 943 kusmi poľnohospodár-skych zvierat. Ide o rodinný podnik, ktorý už roky poskytuje zamestnanie 58 zamestnancom. Za celú dobu pôsobenia si SHR N. svoje záväzky a povinnosti plnil vždy načas.
Podstatou fungovania bioplynovej stanice je fermentácia biologického materiálu (siláže), ktorá sa nachádza vo fermentoroch, pri určitej stabilnej teplote. Teplo potrebné na udržanie teploty fermentorov je vyrábané ako vedľajší produkt pri výrobe elektriny. V prípade pozastavenia výroby elektriny tak dôjde aj k pozastaveniu výroby tepla a teda aj k poklesu teploty fermentorov. Po niekoľkých
dňoch poklesu teploty dôjde k vychladnutiu siláže a k jej úplnému znehodnoteniu bez možnosti obnoviť fermentačný proces. V dôsledku uvedeného tak bude potrebné fermentory úplne vyprázd-niť a nanovo naplniť. Navrhovateľ podotýka, že BPS Rybárová AGROFARMA má uzavretú zmluvu o dodávkach vstupných surovín, z ktorej vyplýva, že ročne odoberie 23 400 ton vstupných poľnohospodárskych surovín, pričom len samotné vyprázdnenie fermentorov by spôsobilo značnú technickú a finančnú záťaž; tieto odpadové suroviny je navyše potrebné niekde vyhodiť resp. umiestniť. Rovnako je potrebné fermentory následne nanovo naplniť novými surovinami a opätovne spustiť celý fermentačný proces, čo by trvalo niekoľko mesiacov a značne zvýšilo finančné náklady.
V dôsledku odňatia podpory sa poľnohospodársky podnik SHR N. dostal do veľmi komplikovanej situácie ohľadom plánu výsevu poľnohospodárskych plodín na rok 2015. Vstupnými surovinami do bioplynovej stanice sú okrem hovädzej hnojovice v objeme 10 000 ton a hnoja v objeme 5 400 ton aj kukuričná siláž v objeme 2000 ton, cukrovarské rezky v objeme 5000 ton a trávne seno v objeme 1000 ton.
Odobratie zákonnej podpory navrhovateľovi by malo pre SHR N. likvidačné ná-sledky. V dôsledku prepojenia N. na navrhovateľa bude odňatie podpory viesť k platobnej neschopnosti poľnohospodárskeho podniku, prepúšťaniu zamestnancov, neschopnosti plniť záväzky dodávateľom a v konečnom dôsledku k likvidácii podniku.
N. nie je objektívne schopný plniť záväzky navrhovateľa a udržať v prevádzke svoje poľnohospodárske družstvo. Podľa daňového priznania za rok 2013 bol výsledok hospodá-renia (základ dane) SHR N. vo výške len 7 004 EUR.
Vzhľadom na petit návrhu, v ktorom navrhovateľ žiada de facto poskytovanie zákonnej podpory v zmysle § 3 Zákona o podpore OZE aj naďalej, má navrhovateľ za to, že v žiadnom prípade nie je možné konštatovať neprimeranosť nariadenia predbežného opatrenia.
Navrhovateľ zdôrazňuje, že stav, ktorý vznikne nariadením predbežného opatrenia nebude nijako znevýhodňovať odporcu v 1. rade ani odporcu v 2. rade. Tento stav bude fungovať na rovnakých zásadách, ako fungoval už roky. Mechanizmus podpory daný Zákonom o podpore OZE nebude narušený.
V nadväznosti na uvedený názor považuje navrhovateľ nariadenie predbežného opatrenia za legitímne a primerané sledovanému cieľu. Nariadením predbežného opatrenia sa zabráni finančnej likvidácii navrhovateľa, nakoľko je zjavné, že navrhovateľ nebude schopný plniť si svoje finančné záväzky voči banke, ako aj voči svojim dodávateľom.
Odňatie podpory, by spôsobilo riziko nemožnosti navrhovateľa dodržať svoje záväzky, likvidá-ciu bioplynovej stanice BPS Rybárová AGROFARMA, ako aj SHR N., čo by malo negatívny dopad na zamestnanosť desiatok zamestnancov.
Na druhej strane, nariadenie predbežného opatrenia nebude mať negatívny dopad na odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade. Zákon o podpore OZE ustanovuje vyvážený mechanizmus, v rámci ktorého odporca v 2. rade (ako poverená osoba odporcu 1. rade) odoberá od navrhovateľa vyrobenú elektrinu za tzv. cenu elektriny na straty a zároveň preberá zodpovednosť za odchýlku, a odporca v 1. rade vypláca navrhovateľovi doplatok.
Podľa § 74 odsek 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 prvá veta O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania účastníkov, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Predbežné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti účastníkov konania, účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Cieľom predbežného opatrenia v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť nerušené judikovanie vo veci samej. Rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádza najmä zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu. To však neznamená, že predbežné opatrenie súd nariadi len na základe tvrdení navrhovateľa. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, teda musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda osvedčiť predpoklady dôvodnosti predbežného opatrenia. Jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie je dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, a ktoré je možné zabezpečiť nariadením predbežného opatrenia. Okrem osvedčenia právneho vzťahu sa teda vyžaduje aj osvedčenie nároku alebo práva, ktorá je ohrozované resp. porušované, a ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (osvedčenie jeho dôvodnosti). Je teda potrebné, aby navrhovateľa a odporca boli vecne legitimovaný a taktiež aby navrhovateľom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Ohrozenie musí byť konkrétne a oprávnený účastník ho musí preukázať. Nestačí možnosť ohrozenia ani domnienka, že bol porušený zákon.
Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj navrhovateľom predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť, nakoľko navrhovateľ podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia prípustnosť a opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia neosvedčil. Súd poukazuje na skutočnosť, že výrok predbežného opatrenia je v podstate obdobný respektíve má rovnaké následky ako výrok vo veci samej. Vydaním predbežného opatrenia v navrhovanej podobe by sa prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej, kedy by už bol nárok navrhovateľa na poskytnutie podpory zabezpečený a odpadla by naliehavá potreba na určení trvania právnych vzťahov medzi účastníkmi. Uložením takýchto povinností odporcom, t.j. zabezpečovať podporu vo forme doplatku a odberu elektriny, by odpadol naliehavý právny záujem na určení nároku vo veci samej podľa § 80 písm. c) O.s.p. Súd poukazuje zároveň na skutočnosť, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia absentuje dočasnosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, pretože v prípade nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia by boli vzťahy účastníkov upravené definitívne pre rok 2015, navrhovateľ by nadobudol práva, ktorých dôvodnosť je podmienená až rozhodnutím vo veci samej a nebol by ďalej daný právny záujem na takomto určení práva na podporu pre rok 2015. Zabezpečenie práva predbežným opatrením je mimoriadne opatrenie v rámci ktorého súd poskytuje ochranu nielen navrhovateľovi ale aj odporcovi v rovine primeranosti predbežného opatrenia. Súd sa preto musel tiež zaoberať otázkou už uvedenej primeranosti navrhovaného znenia predbežného opatrenia, t.j. c?i v prípade nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia nedôjde k nerovnomernému zásahu do práv úc?astníkov konania. Zásah do práv a právneho postavenia dotknutého účastníka nesmie byť neprimeraný nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana respektíve ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že nemá z predložených dôkazov za osvedčené, že nedošlo k porušeniu oznamovacej povinnosti zo strany navrhovateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) . V situácii, keď nie je osvedčený hmotnoprávny predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia, by bolo nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia neprimerané vo vzťahu k odporcom. Súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom dokazovania vo veci samej bude práve to, či navrhovateľ splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c), prípadne iné povinnosti, ktoré vyplynú z dokazovania a či odporca v 1. a 2. rade konali v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z., keď navrhovateľovi oznámili, že na obdobie roku 2015 už navrho-vateľ nemá právo na podporu formou doplatku a formou odberu elektriny, resp. že Zmluva o dodávke elektriny zanikla. Naplnenie skutkovej podstaty konania odporcov bude potrebné overiť ďalším dokazovaním, čo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je možné a ani účelné. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že petit navrhovaného predbežného opatrenia, tak ako je naformulovaný, sa javí v časti, ktorou sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcovi v 2. rade zabezpečovať pre navrhovateľa podporu odberom elektriny ako nevykona-teľný, nakoľko navrhovateľ bližšie nešpecifikuje a nekonkretizuje množstvo odberu elektriny, ktoré je odporca v 2. rade povinný v rámci podpory navrhovateľa odoberať.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu v konaní. Keďže navrhovateľ nebol úspešný a odporcom trovy spojené s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nevznikli, súd náhradu trov predbežného opatrenia odporcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.