Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5P/76/2015

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H. G., narodeného XX.X.XXXX, bytom u otca, dieťa rodičov H. G., S. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, Č. H., Č. R. L. O. A., S. X.X.XXXX, bytom P. H. V. XXX/X, XXX XX V. M., o návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia vo veci zverenia syna do osobnej starostlivosti otca takto

rozhodol:

Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.4.2015 sa otec maloletého domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že so synom žijú v spoločnej domácnosti v meste Č. H. v byte 3+1 s balkónom. Syn žije s otcom od 29.7.2013 a syn je s touto situáciou spokojný a aj v škole dosahuje dobré výsledky. Matka maloletého s otcom ani so synom nekomunikuje, nezaujíma sa o neho žiadnym spôsobom, ani telefonicky. O zverenie syna do svojej starostlivosti otec žiadal na súde Č. H., no nebolo mu vyhovené (konanie bolo vedené pod sp. zn.: ). V prílohe svojho návrhu otec predložil výpis vysvedčenia zo C. Š. Č. H., Š. XXXX za prvý polrok školského roku 2014/2015 a za školský rok 2013/2014.

Z obsahu návrhu vyplýva, že maloletý žije s otcom na území Č. R..

Okresný súd Kežmarok sa preto zaoberal otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť o návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti.

Podľa § 103 zákona č.: 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). K podmienkam konania patrí okrem iného aj právomoc súdu vec prejednať.

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa Článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“), súdy členského výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa Článku 17 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa Článku 20 Nariadenia, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré súd dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania.

Podľa bodu 12 Nariadenia, kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto Nariadením sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti.

Článok 8 Nariadenia ustanovuje základný princíp na určenie súdov členského štátu, ktoré majú právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností, pričom Nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný; túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. V zmysle Článku 8 Nariadenia je základným atribútom na určenie právomoci „obvyklý pobyt“ maloletého dieťaťa v čase začatia konania.

Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa „obvyklý pobyt“ má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných právnych noriem. Konanie, predmetom ktorého je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému sa začalo podaním návrhu na tunajší súd dňa 29.4.2015. Súd má za preukázané, že maloletý sa od júla 2013 dlhodobo a trvalo zdržiava na území Českej republiky, kde navštevuje aj základnú školu a kde aj naďalej chce študovať a pripravovať sa na svoje budúce zamestnanie. Vychádzajúc z uvedeného sa tunajší súd domnieva, že maloletý svoj obvyklý pobyt práve v Českej republike, a teda podľa názoru tunajšieho súdu, súdy Slovenskej republiky (a teda ani Okresný súd Kežmarok) nemajú právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.

Pokiaľ ide o ďalší princíp určenia právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností vyjadrený najmä v Článku 20 bod 1 Nariadenia, súd má za to, že ani tento princíp nie je možné v danej veci aplikovať. Vydaním predbežného opatrenia, ktoré je prostriedkom procesnej prevencie, sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je preto osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené, z týchto dôvodov zákon v ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyžaduje, aby návrh obsahoval opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. To znamená, že musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná. Súd konštatuje, že maloletý žije v Českej republike už takmer 2 roky, pričom maloletý nie je v Českej republike držaný neoprávnene (Článok 10 Nariadenia), nakoľko má súd za preukázané, že Usnesením Okresního soudu v České Lípě, č.k.: -11 z 2.9.2013 bol maloletý zverený do starostlivosti svojho otca. Nebolo teda preukázané, že by bol život či zdravie maloletého nejakým spôsobom ohrozené, nakoľko z osvedčených skutočností je nepochybné, že dlhodobo žije u otca, navštevuje základnú školu v ktorej dosahuje dobré výsledky a má sa za to, že je náležite postarané o všetky jeho potreby. Nebolo teda nevyhnutné, aby o vydaní predbežného opatrenia rozhodol tunajší súd.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému majú súdy Českej republiky, kde má maloletý svoj obvyklý pobyt.

Preto tunajší súd vyhlásil, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, konanie zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).