Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/362/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: W.. B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, X., právne zastúpený: spoločnosť ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36864455, proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2010-6759 zo dňa 23.10.2012

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 262,51 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o, na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Podľa jeho názoru rozhodcovský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a procesným pochybeniam, čím sú podľa jeho názoru naplnené dôvody na zrušenie tohto rozsudku. Namietal aj platnosť rozhodcovskej zmluvy na základe Rozhodcovský súd z dôvodu nesprávneho hodnotenia dôkazov porušil Nestotožnil sa s vyjadrením NS SR , podľa ktorého úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu. Naopak rozhodcovský súd sa priklonil a odvolal pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy k rôznym zahraničným právnym normám. V tomto prípade nie je v žiadnom zmluvnom dokumente medzi navrhovateľom a Slovenskou sporiteľnou, a.s., ktorý navrhovateľ podpísal, žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka ani iná platná doložka, ktorá by bola v súlade s Obč. zákonníkom, . Rozhodcovský súd nesprávne hodnotil dôkazy, dospel k chybnému záveru. Navyše bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože mu neboli doručené listinné dôkazy.

Odporca sa písomne vyjadril k návrhu navrhovateľa a žiadal tento v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ dňa 8.1.2004 uzatvoril dohodu o ručení so Slovenskou sporiteľňou. Navrhovateľ v dohode vyhlásil, že sa oboznámil okrem iného so všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, ktoré sa stali súčasťou zmluvy. Právny predchodca odporcu, t.j. Slovenská sporiteľňa si v zmysle príslušných ustanovení zákona o bankách pri uzatváraní rozhodcovskej doložky splnil svoju povinnosť a navrhovateľovi najneskôr pri uzatváraní dokumentácie predložil návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Taktiež je toho názoru, že rozhodcovský súd postupoval a rozhodoval v zmysle slovenského právneho poriadku. Bol to navrhovateľ, ktorý počas celého

rozhodcovského konania nespochybnil jeho kompetencie ani tento súd nenamietal. Bez ohľadu na to, či bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v samotnom texte zmluvy alebo v obchodných podmienkach, ktoré boli inkorporované do predmetného zmluvného vzťahu, bol súhlas so znením rozhodcovskej doložky vyjadrený písomne, a to podpisom dokumentu, ktorým bolo písomné vyhotovenie predmetnej zmluvy. Odporca mal kedykoľvek možnosť podať námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Ďalej odporca zastával ten názor, že zákonodarca nekoncipoval konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku založené na ust. 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní ako odvolacie konanie ale ako mimoriadny inštitút nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania.

Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, resp. vypočul ich právnych zástupcov, oboznámil sa podrobne s rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2010-6759 zo dňa 23.10.2012, pripojením spisovým materiálom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie a zistil nasledovné:

Navrhovateľ sa domáhal svojím návrhom zrušenia citovaného rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj na pojednávaní zotrval na svojom písomnom a doplnenom návrhu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že to bol navrhovateľ, ktorý podpísal dohodu o ručení so Slovenskou sporiteľňou, kedy sám vyhlásil, že sa oboznámil i so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného navrhovateľa, ktoré sú súčasťou zmluvy. Ďalej zotrval na svojich písomných podaniach a písomných vyjadreniach.

Súd konkrétny prípad posudzoval na základe , t.j. Zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej vychádzal z ust. Obč. zákonníka, ako aj z ust. Smernice Rady EÚ 93/2013/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd predovšetkým poukazuje na nasledovné skutočnosti, ktoré v končenom dôsledku viedli tunajší súd k vyhoveniu návrhu navrhovateľa.

Ako hlavný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku videl súd porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Účastníci zmluvného vzťahu, t.j. navrhovateľ a právny predchodca odporcu Slovenská sporiteľňa neuzatvorili rozhodcovskú zmluvu osobitnou formou a rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach, a to konkrétne na str. 25 bod. 18. všeobecných obchodných podmienok v znení dodatku č. 1 zo dňa 1.1.2003 a dodatku č. 2 zo dňa 30.9.2003. Samotná dohoda o ručení, ktorú podpísal odporca, však neobsahuje žiadnu doložku o rozhodcovskom súde. Ako to už bolo konštatované, toto je obsiahnuté len vo všeobecných podmienkach. V danom prípade je nepochybné, čo sa týka všeobecných podmienok, ide o formulár, ktorý žalobca nemá možnosť ovplyvniť, nemohol individuálne dohodnúť alebo zmeniť. Tieto všeobecné podmienky síce tvoria súčasť dohody o ručení, avšak sú popisované len vo všeobecných podmienkach. Pre navrhovateľa to znamenalo, že rozhodcovskú doložku nemohol osobitne vyjednať a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými dojednanými podmienkami zmluvy. Navrhovateľ mohol túto len, ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým dohodnutým podmienkam vrátane rozhodcovskej doložky. V konkrétnom prípade buď by podpísal dohodu o ručení, avšak nemohol vyjednať zmenu vo všeobecných obchodných podmienkach, čo sa týka konkrétne rozhodcovskej doložky, lebo táto tvorila súčasť podpísanej dohody. Podľa súdu táto doložka spôsobuje hrubú intenzitu nepomeru v právach a povinnostiach zmluvných strán, čo je hlboko v rozpore nielen s ust. Obč. zákonníka, ale aj v rozpore s ust. Smernice Rady EÚ 93/2013 EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Absolútne je neplatná zmluvná podmienka v tomto prípade rozhodcovská doložka, keď navrhovateľ nemohol osobitne vyjednať, či pristúpi na takúto rozhodcovskú doložku, alebo či sa podrobí inej forme riešenia sporov vyplývajúcich s dohody o ručení. Samotné dojednanie rozhodcovskej doložky a následne konanie pred rozhodcom vedú vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi je odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje ust. § 52 Obč. zákonníka.

Podľa cit. ust. § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

V tomto konkrétnom prípade zo samotného písomného podania navrhovateľa, ako aj z prednesu jeho právneho zástupcu nepochybne vyplynulo, že skutočne, pokým podpisoval navrhovateľ dohodu o doručení, nemohol zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodcovskú doložku, ktorá bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach v tom čase Slovenskej sporiteľne, ako odporcu. Všeobecné obchodné podmienky boli mu predložené, boli vopred naformulované.

Čo sa týka námietky odporcu k podanému návrhu, ktorý uvádzal, že ochrana spotrebiteľa bola do Obč. zákonníka subsumovaná až po 1.1.2008 a zmluvný vzťah vznikol ešte pred 1.1.2008, na tomto mieste súd poukazuje a dáva do pozornosti aj rozhodnutie NS SR . Z tohto rozhodnutia nepochybne vyplýva, že i napriek tomu, že ochrana spotrebiteľa bola podrobnejšie rozpracovaná v Obč. zákonníku až po 1.1.2008, rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v §-e 53 ods. 1/ O.z., ktorý bol účinný v čase uzatvárania zmluvného vzťahu, teda pred januárom 2008.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ďalej dáva súd do pozornosti, že v tomto konkrétnom prípade, znova na to súd poukazuje, nie je v žiadnom zmluvnom dokumente medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu Slovenskou sporiteľňou žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka ani iná platná doložka, ktorá by v súlade s Obč. o rozhodcovskom konaní, nebola osobitne dojednaná. Znova to súd opakuje, že táto rozhodcovská doložka zahrnutá do všeobecných podmienok zo dňa 30.9.2003. Pokým si súd dobre všimol, tak tieto všeobecné obchodné podmienky majú viac ako 27 strán. Na strane 25 bod 18. týchto podmienok je zmienka o rozhodcovskej doložke.

Znova súd poukazuje na rozhodnutie NS SR z 30.novembr 2011. NS okrem iného sa zaoberal aj otázkou, či môže byť rozhodcovská doložka obsiahnutá aj vo všeobecných obchodných podmienkach. NS SR mal za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná, bez možnosť extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola, a ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených všeobecných obchodných podmienok nie je zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku (NS prejednával obdobný spor ohľadne zrušenia rozhodcovského rozsudku, kedy rozhodcovská doložka bola zakomponovaná len do všeobecných obchodných podmienok). Ďalej NS uviedol, že uvedená zmluva a všeobecné obchodné podmienky neboli ani len technicky spojené, avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných obchodných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, a že sú s ňou oboznámení a súhlasia so všeobecnými obchodnými podmienkami. Ďalej NS dôvodil, že rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci uzavrel NS SR, že tieto podmienky neboli dodržané, a preto bolo zrušené rozhodnutie krajského súdu. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia NS SR potom aj tunajší súd musel konštatovať s poukazom na jeho odôvodnenie, že rozhodcovská doložka, ktorá bola obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach, nemôže byť považovaná za platnú pre samotného navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu zrušil.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle Bol to navrhovateľ, ktorý bol v tomto konaní úspešný. Navrhovateľovi vznikli trovy v súvislosti s právnym zastúpením. Jeho právny zástupca vyčíslil trovy nasledovne:

- príprava a prevzatie zastúpenia 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur,

- písomné podanie na súd 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 11.5.2015 - 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur.

Trovy právneho zastúpenia celkom 218,79 Eur.

Právny zástupca si účtoval aj 20% DPH, čo predstavovalo sumu 43,75 Eur, spolu trovy 262,51 Eur. Súd z pripojenej kontroly platnosti mal preukázané, že právny zástupca je platiteľom DPH.

Súd preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a musel konštatovať, že tieto boli vyčíslené správne, v súlade s vyhl. MS SR č. Správne bola vyčíslená suma za jeden úkon v zmysle , , , , . Správne bol vyčíslený aj režijný paušál v zmysle cit. vyhlášky. Potom súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).