Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/78/2024

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobkyne: K. D., R..: X.X.XXXX, D. S. XXXX/XX, XXX XX T., v zast.: Intervenčné centrum pre pomoc obetiam domáceho násilia pre Trnavský kraj, v zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: V. J., R..: XX.X.XXXX, D. T., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá dočasne povinnosť:

- aby nevstupoval do bytu č. 8, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, na adrese K. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc. č. X/X, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H. nad N., okres Trnava,

- aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 (slovom: desať metrov) s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom, trestnom alebo správnom konaní.

II. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie jedného roka od vydania tohto rozhodnutia.

III. Súd poučuje žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

IV. Súd vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

V. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 01.07.2024 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.X.XXXX, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby bola žalovanému uložená povinnosť, aby nevstupoval do bytu č. 8, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, na adrese K. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc. č. X/X, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H. nad N., okres T. a súčasne, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 (slovom: desať metrov) s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom, trestnom alebo správnom konaní. Súčasne žalobkyňa uviedla, že žiada priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100,00 %.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovaným začali spoločne žiť približne v roku 2016 vo vyššie spomenutom byte. Predmetný byt zabezpečila žalobkyňa, ktorá taktiež hradí náklady s ním súvisiace. Žalobkyňa mala už od počiatku jej vzťahu so žalovaným vedomosť, že je žalovaný zadlžený. Žalovaný hoci pracoval, naďalej nesplácal svoje záväzky, čo

vyústilo až do situácie, kedy bol odsúdený, podľa informácií dostupných žalobkyni za spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy s podmienečným odkladom výkonu trestu, kedy zročné výživné za žalovaného doplácala žalobkyňa. Žalobkyňa tiež pomáhala žalovanému splácať aj jeho ostatné podlžnosti, pre ktoré boli proti žalovanému vedené exekučné konania. Zjednodušene sa tiež dá povedať, že žalobkyňa žalovaného živila, poskytla mu ubytovanie a finančne zabezpečovala aj jeho ostatné potreby. Postupne sa pre vyššie uvedené finančné problémy na strane žalovaného začali v domácnosti strán objavovať konflikty. Žalovaný sa začal vyjadrovať na adresu žalobkyne vulgárne so slovnými označeniami ako „kurva“, „piča“, „jebnutá“, „krava sprostá“ a podobne, kedy takto v poslednom období začal oslovovať žalobkyňu aj pred jej rodičmi, priateľmi a jej deťmi. Žalovaný sa tiež začal prejavovať voči žalobkyni aj fyzickou agresiou, a to fackaním, štuchaním a buchnátmi. Žalobkyňa sa pre uvedené správanie žalovaného s týmto niekoľkokrát aj rozišla, no tento sa vždy do domácnosti žalobkyne vrátil a násilné správanie voči žalobkyni sa vždy znova opakovalo. Posledný násilný incident sa medzi stranami konania stal dňa 22.6.2024, kedy žalobkyňa organizovala v blízkosti bytovky, v ktorej strany žijú, grilovačku, na ktorú pozvala aj svoju najbližšiu rodinu. Žalovaný už v priebehu grilovačky, kedy pil aj alkohol, začal žalobkyni vulgárne nadávať. Keď si žalobkyňa odbehla do bytu, žalovaný sa pred jej rodinou vyjadril, že keď príde domov, jednu žalobkyni „prijebe“. Keď sa žalobkyňa vrátila a hostia začali postupne odchádzať, táto odpratala z areálu pri ohnisku veci a tieto povynášala hore do bytu. Žalovaný žalobkyni pomohol odniesť stôl so stoličkami do pivnice. Z dôvodu predmetnej pomoci však žalovaný, keď sa vrátili domov, začal vulgárne nadávať a prezentovať, že všetko musí robiť on. Po uvedenom začal žalovaný postupne žalobkyni dávať facky, pričom tejto vulgárne nadával opäť osloveniami ako „kurva“, „piča“ a podobne. Keďže sa žalobkyňa nedokázala žalovanému brániť, uviedla mu, že zavolá na políciu. Žalovaný na predmetné nereagoval, resp. reagoval výsmechom žalobkyne. Keď žalovaný počul, že žalobkyňa skutočne zavolala na políciu, tento z domácnosti utiekol. Po príchode polície sa žalovaný v domácnosti už nenachádzal. Keď sa príslušníci Policajného zboru žalobkyne spýtali, kde by sa mohol žalovaný nachádzať, táto im uviedla, že pravdepodobne bude v miestnej krčme, keďže aj peniaze, ktorými by mohol prispievať na chod domácnosti pravidelne míňal na alkohol a cigarety. Ako sa žalobkyňa neskôr dozvedela, žalovaný sa v danej krčme nachádzal, kde ho zrejme policajti k danej udalosti vyťažili. Po oboznámení sa so situáciou príslušníkmi PZ bol žalovaný v zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore dňa 22.06.2024 vykázaný zo spoločného obydlia na adrese K. XX, H. nad N., nakoľko, ako to vyplýva z priloženého úradného záznamu polície, bolo možné zo strany žalovaného očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne.

3. Žalobkyňa bola obeťou násilného správania sa žalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťal rôznych verbálnych, ale aj fyzických útokov voči jej osobe. Žalobkyňa sa v dôsledku opakujúceho neprípustného správania žalovaného, ako aj s ohľadom na jeho predchádzajúce fyzického útoky voči jej osobe, bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia, žalobkyňa sa obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že sa žalovaný môže opätovne dostaviť do domácnosti, v ktorej spolu žili, prípadne inak vyhľadať jej osobu a opätovne byť k tejto agresívny a násilný, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že tomu tak bolo opakovane v minulosti, kedy sa so žalovaným žalobkyňa rozišla. Považuje za potrebné upozorniť na skutočnosť, že prejavy agresivity zo strany žalovaného neboli podnietené akýmkoľvek nevhodným správaním sa žalobkyne. Má za to, že obdobný stav je pre psychickú integritu a zdravie žalobkyne neudržateľný a z hľadiska ochrany jej základných práv maximálne nežiadúci. Žalobkyňa v súčasnosti už nevidí východisko zo situácie, v ktorej sa ocitla, a teda je nútená na základe uvedeného skutkového a právneho stavu riešiť situáciu právnymi prostriedkami, ktoré jej umožňuje použiť na ochranu práv a právom chránených záujmov jej osoby právny poriadok Slovenskej republiky, t.j. prostredníctvom podania tohto návrhu, kedy bude žalovanému zakázané sa k tejto naďalej približovať, ako aj približovať sa k domu v ktorom spoločne žili. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy, kedy bola táto hrozba ku dnešnému dňu dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky.

4. Nehnuteľnosť, do ktorej má byť žalovanému zakázané vstupovať, je predmetom nájomného vzťahu medzi žalobkyňou a treťou stranou. Zákazom vstupu do tejto nehnuteľnosti zo strany žalovaného preto nedôjde de facto k žiadnemu zásahu do práv žalovaného, naproti čomu však bude zabezpečená ochrana žalobkyne pred prípadnými ďalšími útokmi voči jej osobe v jej obydlí. Čo sa týka zákazu približovania sa žalovaného k žalobkyni, aj tento sleduje výlučne zabezpečenie ochrany žalobkyne, bez akokoľvek neprimeraného zásahu do práv žalovaného.

5. Žalobkyňa k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila Správu Okresného riaditeľstva policajného zboru o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 22.6.2024, Úradný záznam Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave zo dňa 23.6.2024 a Nájomnú zmluvu zo dňa 31.10.2016.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).

10. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (3).

11. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

12. Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (2).

13. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak

bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

14. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17. Podľa až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane (3).

18. Podľa zákon o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o Policajnom zbore“) platí, že: „policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.“

19. Podľa § 27a ods. 2 zákona o Policajnom zbore platí, že: „počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.“

20. Podľa § 27a ods. 3 zákona o Policajnom zbore platí, že: „vykázanie zo spoločného obydlia oznámi policajt ústne. Vykázanej osobe policajt presne oznámi priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje. Rozsah priestoru policajt určí podľa potreby preventívnej ochrany osoby, ktorá je ohrozená útokom podľa odseku 1.“

21. Podľa článku 16 ods. 2 v znení neskorších predpisov platí, že: „nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“

22. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že: „nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“

23. Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s predloženými listinnými dôkazmi, pričom si po ich skutkovej a právnej analýze a po vykonanom dokazovaní prostredníctvom predložených listín v zmysle si ustálil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa žije v byte, ktorý má prenajatý od obce H. nad N., od roku XXXX začala žiť so žalovaným. Za byt hradí náklady s ním súvisiace žalobkyňa, lebo žalovaný je od počiatku ich vzťahu zadlžený. Žalovaný sa na adresu žalobkyne vyjadruje vulgárne, v domácnosti sa objavujú konflikty, voči žalobkyni sa prejavuje aj fyzickou agresiou. Posledný násilný incident zo dňa 22.06.2024, kedy žalovaný žalobkyni dával facky a vulgárne jej nadával, oznámila žalovaná na polícii, čo potvrdzuje priložená Správa Okresného riaditeľstva policajného zboru o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 22.06.2024 a úradný záznam zo dňa 23.06.2024, z ktorých jednoznačne vyplýva nevhodné a násilné správanie žalovaného voči žalobkyni. Žalovaný žalobkyni vulgárne nadáva, ako napríklad „kurva“, „piča“, „jebnutá“, „krava sprostá“, pričom naposledy pri spoločnej grilovačke sa vyjadril, že žalobkyni „prijebe“.

24. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

25. Účelom neodkladného opatrenia podľa je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Uvedené ustanovenie je prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia, kedy sa protistrane, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia, uloží povinnosť dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva žalobkyňa.

26. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej ujme je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

27. V prejednávanej veci mal súd násilie žalovaného voči žalobkyni za osvedčené predloženou Správou Okresného riaditeľstva policajného zboru o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 22.06.2024 postupom podľa § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore a úradným záznamom Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave zo dňa 23.06.2024. Uvedené listinné dôkazy dostatočne osvedčujú dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni. Na základe týchto listinných dôkazov je pre potreby vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni. pritom nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.

28. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie žalovaného vo vstupe do vyššie uvedeného bytu, ktorý má žalobkyňa prenajatý, čím sa poskytuje žalobkyni dočasná ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany žalovaného a umožňuje sa jej pokojné bývanie. Súd preto po dôkladnom zvážení a podrobnom preštudovaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovaného dočasne nevstupovať do bytu vyhovel vo výroku I. tohto uznesenia.

29. Účelom neodkladného opatrenia podľa je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.

30. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z , podľa ktorého: „fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“. Súd mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany partnera, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia. Ustanovenie vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel súd žalobkyni v celom rozsahu, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity žalobkyne.

31. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd pritom prihliadal aj na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

32. Súd mal za to, že lehota jedného roka, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil vo výroku II. tohto uznesenia, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie žalobkyňou žiadaného pocitu bezpečia, pričom má za to, že počas nasledujúcich mesiacov príde k vyriešeniu vzájomných rozporov, stabilizácii situácie. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo, má možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje za dostačujúce na ochranu jej záujmu.

33. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Vzhľadom na to, že súd trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle a žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.).

34. V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. XXCo/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom odvolací súd uviedol, že: „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu ( ).“

35. Vo výroku IV. tohto uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výrokom I. a II. uznesenia, a síce pokiaľ ide o časové trvanie neodkladného opatrenia (keď neodkladné opatrenie bolo navrhované ako časovo neobmedzené).

36. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žalobkyňa bola v zásade úspešná, pričom neúspešná bola iba v nepatrnom rozsahu (časové vymedzenie trvania neodkladného opatrenia), z čoho súd vyvodil nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom súd rozhodol vo výroku V. uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky ( ) použil ustanovenie , ktoré je v spojení s potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje aktuálnu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako napríklad na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. zo dňa 13.04.2017.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa a nasl. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.