Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-15-2013.pdf
PDF · 90.1 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Patríciou Železníkovou v právnej veci navrhovateľa F. V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XH. L., I., XXXX I. M. D., F., štátny občan F. proti odporkyni X. X., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 7, XXX XX Z., toho času G. XX, XXX XX Z., štátna občianka Slovenskej republiky, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. W. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov navrhovateľa F. V. X., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne X. X., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred bývalým Obvodným úradom Z. - M. W. a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Z. I. - M. W., vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Maloleté dieťa I. W. X., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa bude oprávnená matka.
Otec je povinný na výživu maloletej I. W. X. prispievať výživným vo výške 659,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletým dieťaťom bude bez obmedzenia.
Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.01.2013 domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s odporkyňou je trvalo a hlboko rozvrátené, je len formálnym zväzkom, naplní žiadnu funkciu ani spoločenský účel a nie je predpoklad, že by v budúcnosti vznikla možnosť na jeho obnovenie. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že do roku 2007 bolo manželstvo bez väčších problémov, manželia žili v M. v dome navrhovateľa, odporkyňa cestovala na dlhšie obdobia na Slovensko a navrhovateľ zabezpečoval rodinu po finančnej stránke, ako aj podnikanie odporkyne v oblasti dámskeho oblečenia. Koncom roka 2007 sa manželia začali obviňovať z nevery, v polovici roka 2008 sa prestali intímne stýkať, napriek tomu sa im v M. v máji XXXX narodila dcéra I. X.. V tomto období už manželia spolu nežili, o dieťa sa starala výlučne odporkyňa, navrhovateľ sa však naďalej
finančne podieľal na starostlivosti o dcéru a tiež odporkyni poskytol dar na jej podnikanie vo výške 100.000,- AUD. Manželia od roku 2008 nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, každý žije v inej krajine. Navrhovateľ nemá záujme na umelom predlžovaní manželstva, keďže takýto stav nemá žiadnu perspektívu.
Na čas po rozvode žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej I. X. tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matke, zastupovať a spravovať jej majetok bude oprávnená matka a otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej 659,- Eur mesačne.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila. Na pojednávaní dňa 11.05.2015 uviedla, že súhlasí s návrhom navrhovateľa v celom rozsahu.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, o odročenie pojednávania vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.04.2015 nepožiadal.
Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletej I., zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Súhlasil s návrhom otca čo do výšky výživného a žiadal, aby súd vyživovaciu povinnosť otca upravil v zmysle jeho návrhu vo výške 659,- Eur mesačne, ktorá zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa s poukazom na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje iba matka. Vzhľadom na skutočnosť, že otec žije v Austrálii a nedomáhal sa konkrétnej úpravy styku, a táto otázka nie je medzi rodičmi sporná navrhol styk otca s maloletou ponechať bez obmedzenia a konkrétnej úpravy.
Súd vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 09.04.2015, stanoviskom kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o príjme navrhovateľky, oboznámil sa s potrebami maloletého dieťaťa a jeho zdravotným stavom, zisťoval zárobkové a majetkové pomery odporcu, ako i celým obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Z. pred T. úradom Z. - M. W.. U navrhovateľa šlo o druhé, u odporkyne o prvé manželstvo. Navrhovateľ je štátnym občanom Austrálie, odporkyňa je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa maloletá I. W. X., nar. XX.XX.XXXX v F. v M..
Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na území Austrálie, navrhovateľka sa na územie Slovenskej republiky presťahovala s maloletou v júli 2013. V čase podania návrhu odporkyňa bývala na adrese M. X v Z., čím je podľa § 88 ods. 1 písm. a) O. s. p. daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o MPS") zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Z výsluchu odporkyne súd zistil, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, odporkyňa sa spolu s maloletou dcérou zdržiava na území Slovenskej republiky od júla 2013. Odporkyňa potvrdila, že sa do Austrálie neplánuje vrátiť, manželstvo taktiež pokladá za nefunkčné a nemá záujem o jeho obnovenie. Odporkyňa má vedomosť o tom, že proti navrhovateľovi bolo v Austrálii vedené trestné konanie pre majetkovú trestnú činnosť, že je navrhovateľ odsúdený a že má aktuálne vzťah s inou ženou. Odporkyňa žiadala, aby súd manželstvo rozviedol a na čas po rozvode upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej v súlade s návrhom navrhovateľa. Styk navrhovateľa s maloletou žiadala ponechať bez úpravy. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ sa o maloletú zaujíma, sú v pravidelnom telefonickom kontakte, dieťa však na území Slovenskej republiky nenavštevuje.
Podľa § 23 zákona č. 363/2005 o rodine (ďalej len "Zákon o rodine") súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci nežijú spolu ako manželia, spoločne nehospodária, pričom za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili, manželia sa nestretávajú, každý z nich žije na území iného štátu. Navrhovateľ trval na rozvode manželstva, nakoľko manželstvo s odporkyňou považuje za hlboko a trvalo rozvrátené a nefunkčné, pričom obnovu manželského spolužitia z jeho strany absolútne vylúčil aj do budúcnosti a v manželstve nemá záujem zotrvať. Odporkyňa s návrhom na rozvod súhlasila, potvrdila formálnosť manželského zväzku. Vzhľadom na uvedené súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol. Príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva spočívali predovšetkým v tom, že manželia spolu nežili, nehospodárili, netrávili spoločný čas, od roku 2013 každý z manželov žil v inom štáte, čo viedlo k vzájomnému a trvalému odcudzeniu. Navrhovateľ priznal trojročný vzťah s inou ženou. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že ďalšie zotrvávanie navrhovateľa a odporkyne v takomto manželstve je vylúčené, preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Maloletá I. X. sa narodila počas trvania manželstva, má X rokov. Osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva odporkyňa na území Slovenskej republiky od júla 2013 sama. Odporkyňa s maloletou žije v
prenajatom byte, za ktorý platí 650,- Eur mesačne, finančne jej pomáha najbližšia rodina, najmä otec. Maloletá navštevuje materskú školu, v školskom roku 2015/2016 nastúpi povinnú školskú dochádzku, je zdravá. Priemerné mesačné výdavky na maloletú, spolu s nákladmi na bývanie a výdavkami na dovolenky predstavujú sumu 850,- Eur.
Odporkyňa pracuje na polovičný úväzok v spoločnosti F. design s.r.o, ako veľkoobchodný predajca a jej priemerný čistý mesačný príjem je 290,- Eur. Nie je vlastníčkou nehnuteľného či hnuteľného majetku väčšej hodnoty.
Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že v roku 2012 pracoval ako riaditeľ v spol. I. a jeho priemerný čistý ročný príjem bol 75.000,- AUD, od mája 2012 znížený na 30.000,- AUD. Jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavuje 2 500,- AUD. Navrhovateľ navrhol, že na maloletú bude prispievať sumou 10.000,- AUD ročne, čo pri prepočte ku dňu podania návrhu podľa kurzu ECB predstavuje sumu 7 914,52,- Eura ročne, čo predstavuje sumu 659,- Eur mesačne.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.04.2015 doručeného súdu dňa 30.04.2015 tvrdí, že od decembra 2012 nemal žiadny príjem a pripravoval sa na trestný súdny proces vo veci závažného daňového podvodu v Austrálii. Dňa 22.12.2014 bol najvyšším súdom Nového Južného Walesu v Austrálii uznaný vinným z daňového podvodu a prania špinavých peňazí a od toho dňa bol vo väzení. Je zasnúbený s W. W. a plánuje sa s ňou hneď, ako na to bude právne spôsobilý oženiť. V závere udáva, že jeho partnerka spolu s matkou ho posledné obdobie troch rokov živili a platili jeho účty. Navrhovateľ svoje aktuálne zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery súdu neuviedol.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhovel návrhu navrhovateľa a na čas po rozvode manželstva zveril maloletú do osobnej starostlivosti odporkyni, ktorá osobnú starostlivosť o dieťa aj fakticky zabezpečuje, pričom neboli zistené nedostatky v starostlivosti o dieťa zo strany odporkyne.
Súd rozhodol, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ sa nepodieľa na starostlivosti a výchove o maloletú, žije v Austrálii, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude odporkyňa.
Súd zaviazal navrhovateľa v súlade s jeho návrhom a so súhlasom matky a kolízneho opatrovníka k povinnosti platiť výživné na maloletú I. vo výške 659,- Eur mesačne pričom ustálil, že takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, ktoré matka v konaní vyčíslila a preukázala. Takto určené výživné zabezpečí najzákladnejšie potreby maloletej s ohľadom na jej vek, návštevu povinnej školskej dochádzky. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú a výlučnú starostlivosť odporkyne o maloleté dieťa ako aj na fakt, že navrhovateľ sa na potrebách maloletej, jej starostlivosti a výchove nepodieľa.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z údajov o príjme navrhovateľa uvedených v návrhu, ktoré navrhovateľ počas konania neaktualizoval. Z jeho podania doručeného súdu 30.04.2015 síce vyplýva, že bol odsúdený pre trestný čin podvodu, túto skutočnosť nešpecifikoval, ani nepreukázal, svoj návrh v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej nezmenil, k výške ním navrhovaného výživného sa nevyjadril.
Súd mal preto za preukázané, že vzhľadom na súhlas odporkyne a kolízneho opatrovníka s návrhom navrhovateľa týkajúci sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, tieto otázky sporné neboli, návrh navrhovateľa neodporoval záujmom maloletej, a preto súd návrhu navrhovateľa aj v tejto časti vyhovel.
Styk maloletej s navrhovateľom súd ponechal bez úpravy, pretože odporca o úpravu styku s maloletou neprejavil záujem, dieťaťa v mieste jeho bydliska nenavštevuje.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).