Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/221/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, pr. zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanému Q. A., nar. X.XX.XXXX, bytom P.. W. XXX/XX, XXX XX Q. v konaní o zaplatenie 1.515,34 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.6.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.515,34 eur s úrokom z úveru vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.343,53 eur od 4.6.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.343,53 eur od 4.6.2014 do zaplatenia a trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 8.12.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému splátkový úver vo výške 1.659,70 eur (50 000,- Sk). Tento úver sa žalovaný zaviazal plniť v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 43,22 eur (1 302,- Sk), pričom splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20.12.2005 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.11.2010. Žalovaný splatil svoj záväzok voči žalobcovi len čiastočne, úhrada jednotlivých splátok a spôsob ich započítania je uvedený v Prehľade o transakciách na úverovom účte č. XXXXXXXXXX. Žalovaný nedodržiaval podmienky pre splácanie úveru, čím sa dostal s jeho splácaním do omeškania. Dňa 13.3.2014 na Notárskom úrade JUDr. Heleny Gočovej so sídlom v Starej Ľubovni spísal žalovaný Notársku zápisnicu č. 9817/2014, na základe ktorej uznal pohľadávku žalobcu vyčíslenú ku .dňu 31.1.2014, a to vo výške 1.492,44 eur podľa bodu II. Notárskej zápisnice a zaviazal sa ju splácať v zmysle bodu III. Čl. 1 Notárskej zápisnice a Dohody o splátkovom kalendári, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Notárskej zápisnice. Žalovaný neuhradil ani jednu splátku riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Žalobca eviduje ku dňu 3.6.2014 pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.515,34 eur, pričom táto suma sa skladá z istiny vo výške 1.343,53 eur a úroku z omeškania vo výške 171,81 eur. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku, žalobca žiada aj úrok z úveru a úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to od 4.6.2014.

Súd účastníkom konania zaslal poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému spolu so žalobou a prílohami. Žalovaného zároveň vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.11.2014 žalovaný uviedol, že dňa 8.12.2005 mu bol zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur (50 000,- Sk). Zo začiatku nemal so splácaním úveru problém, postupom času však úver nestíhal splácať, pretože sa zhoršila jeho finančná situácia. Svoj dlh voči žalobcovi uznal, avšak poukázal na skutočnosť, že aj napriek viacerým úhradám je suma požadovaná žalobcom len o málo nižšia ako suma poskytnutého úveru.

Žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 11.2.2015 špecifikoval žalovanú sumu, k tejto špecifikácii pripojil aj výpis z úverového účtu a ďalšie listinné dôkazy. V tomto podaní súdu popísal spôsob výpočtu istiny vo výške 1.343,53 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpanou sumou 1.343,53 eur plus poplatky s kapitalizáciou 206,59 eur, plus riadne úroky s kapitalizáciou v sume 1.320,75 eur mínus úhrada účtovaná na istinu 1.843,51 eur, ďalej popísal spôsob výpočtu riadnych úrokov v sume 171,81 eur. Čo sa týka úhrad zo strany žalovaného, tie boli v celkovej výške 3.269,39 eur.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.4.2015. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval v celom rozsahu na podanej žalobe, ako aj na skutočnostiach v nej uvedených. Ďalej uviedol, že premlčacia doba pri úvere začala plynúť dňa 21.11.2010, avšak podľa jeho názoru, v čase spísania Notárskej zápisnice č. 9817/2014 nárok žalobcu nebol premlčaný, pretože ide o absolútny obchodno - právny vzťah, keďže ide o úverovú zmluvu a preto sa na tento vzťah vzťahuje 4 ročná premlčacia lehota. Taktiež právny zástupca uviedol, že nemá vedomosť o tom, či žalovaný bol alebo nebol upozornený na to, že nárok žalobcu je premlčaný v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že poskytnutý úver použil na výmenu okien, zároveň potvrdil skutočnosť, že tento úver riadne nesplácal. Čo sa týka notárskej zápisnice, tak k jej uzavretiu uviedol, že zo strany žalobcu mu bolo pred jej uzavretím neustále telefonované, že má ísť podpísať dohodu o splátkach na konkrétny notársky úrad. Keď došiel na tento úrad, notárska zápisnica už bola pripravená notárkou, pričom žalovaný nebol ani zo strany notárky ani zo strany spoločnosti, ktorá ho kontaktovala ohľadom uzavretia úveru informovaný o tom, že nárok žalobcu môže byť premlčaný.

.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov - žalobným návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalobcu zo dňa 31.10.2014 a zo dňa 10.2.2015 s prílohami, podaním žalovaného zo dňa 9.11.2014, ostatným spisovým materiálom, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 8.12.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebný úver vo výške 50 000,-Sk, t.j. 1.659,70 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať splátkami vo výške 1 302,-Sk, t. j. 43,22 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá na 17,30 % ročne, poplatok za správu úveru vo výške 60,-Sk mesačne, t. j. 1,99 eur, splatnosť prvej splátky dňa 20.12.2005 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.11.2010. Zo žalobcom predloženej platobnej histórie vyplýva, že žalovaný úver riadne a včas nesplácal, uhradil spolu sumu 3.269,39 eur, pričom tieto úhrady žalovaného boli započítané v sume 1.121,86 eur na splatné úroky z omeškania, v sume 291,56 eur na riadne úroky, v sume 12,50 eur na poplatky a v sume 1.843,51 eur na istinu. Podľa špecifikácie žalobcu predstavovala dlžná suma ku dňu 3.6.2014 výšku 1.515,34 eur, pričom pozostávala z istiny 1.343,53 eur a z nesplatených úrokov z úveru a úrokov z omeškania vo výške 171,81 eur. Dňa 13.3.2014 bola na Notárskom úrade JUDr. Heleny Gočovej spísaná Notárska zápisnica č. 9817/2014, v ktorej žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 1.492,44 eur, vzniknutý na základe zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 8.12.2005. V bode III. tejto zápisnice sa žalovaný zaviazal tento záväzok splatiť v mesačných splátkach po 62,- eur splatnými ku 27. dňu v mesiaci a dátumom prvej splátky 27.3.2014. Žalovaný však neuhradil riadne a včas ani jednu splátku.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v platnom znení, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka v platnom znení, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.515,34 eur s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy o úvere.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola platne uzavretá zmluva o poskytnutí úveru, tzv. absolútny obchod, upravená v Obchodnom zákonníku, avšak súčasne je na ňu potrebné nahliadať ako na zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (ktorá skutočnosť vyplýva z jeho výpisu z obchodného registra), zatiaľ čo žalovaný ako fyzická osoba, ktorá vstupovala do zmluvného vzťahu so žalobcom, nie. Z formy a povahy zmluvy je navyše zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený typovou (štandardizovanou, individuálne nedojednanou) zmluvou v zmysle § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu. Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom. Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným od 01.05.2014, bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tak, že bol okrem iného doplnený o zhora citované ustanovenie § 5b. Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny v legislatíve týkajúce sa okrem iného aj premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy súd na premlčanie mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo strany povinného vznesená námietka premlčania). Z tohto dôvodu, sa preto súd prednostne zaoberal v prejednávanej veci otázkou premlčania. Ako je zdôvodnené vyššie, v tomto prípade ide totiž o vzťah spotrebiteľský, v ktorom žalovaný v pozícii spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu, a preto súd prihliadal aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva žalobca voči žalovanému, resp. na oslabenie jeho nároku vrátane jeho premlčania, ktoré bráni priznať mu voči spotrebiteľovi žalované plnenie. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky), a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno žalobcovi priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so zánikom nároku). Ako už bolo uvedené vyššie, prejednávaná vec má spotrebiteľský charakter, a preto súd poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súlade s európskymi normami, ktoré kladú štátom explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali, aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia o premlčaní tak, ako sú tieto upravené v Občianskom zákonníku, a to aj napriek tomu, že úverová zmluva ako zmluvný typ .je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý právny kódex obsahuje takisto komplexnú úpravu inštitútu premlčania, vzťahujúcu sa na obchodné záväzkové vzťahy. Vychádzal pritom z právneho názoru zaužívaného v súdnej praxi (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013, sp.zn. , uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013, sp. zn. ), podľa ktorého vo všeobecnosti niet rozumného dôvodu na to, aby v typickej občianskoprávnej veci na subjekt občianskoprávneho vzťahu (zvlášť ak ide o spotrebiteľa) dopadala právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, či obchodníkmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Súd na podporu zastávaného názoru poukazuje i na výsledky činnosti zákonodarcu, ktorý za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností v naznačenom smere prijatím vyššie spomínaného zákona č. 102/2014 Z. z. novelizoval tiež Občiansky zákonník tak, že v § 52 ods. 2 explicitne ustanovil pravidlo (účinné dňom 01.04.2015), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je premlčacia lehota trojročná s počiatkom plynutia odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať.

Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.11.2010. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri posudzovaní premlčania aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako právneho predpisu upravujúceho vzťahy fyzických osôb nepodnikateľov, konkrétne § 100 Občianskeho zákonníka a ustanovenie o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v § 101 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného ako aj z vyjadrenia právneho zástupcu na súdnom pojednávaní začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu dňa 21.11.2010. Žalobný návrh bol súdu doručený dňa 23.6.2014, pričom premlčacia doba uplynula dňom 21.11.2013. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca uplatnil svoje právo na súde po uplynutí premlčacej doby, na ktorú skutočnosť súd z úradnej moci v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je povinný prihliadať.

Súd zároveň osobitne skúmal povinnosť žalovaného plniť žalobcovi titulom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú žalovaný podpísal formou notárskej zápisnice dňa 13.3.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Uznanie premlčaného dlhu, ako aj právne následky viažuce sa na možnosť počítania desaťročnej premlčacej doby pri právach písomne uznaných čo do dôvodu a výšky sú závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel alebo nie. Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ustanovení § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel (§ 558 posledná veta Občianskeho zákonníka); ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky. Súd prihliadol na fakt, že v samotnej notárskej zápisnici ani k nej pripojenej dohode o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári sa zmienka o premlčaní nenachádza. Súd predpokladá, že práve uznanie záväzku, o premlčaní ktorého žalovaný nevedel, bolo hlavným cieľom spísania tejto dohody a notárskej zápisnice, pretože následne by sa posilnila vymáhateľnosť pohľadávky pre žalobcu, ktorý by nemusel riskovať prehru v spore, ak by žalovaný vzniesol námietku premlčania. Z notárskej zápisnice ani z dohody nevyplýva, že by žalovanému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená premlčanie dlhu. Žalovaný tiež na súdnom pojednávaní uviedol, že nebol zo strany notárky ani zástupcu žalobcu upovedomený o tom, že žalobcov nárok je premlčaný ani o následkoch uznania premlčaného dlhu. Žalobca ničím nepreukázal, že takéto informácie žalovanému poskytol .aspoň ústne, resp. že si bol žalovaný vedomý následkov uznania premlčaného dlhu. Predpoklad, že spotrebitelia nemajú vedomosť o premlčaní ich dlhov nakoniec potvrdil i zákonodarca, ktorý novelizoval zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., do ktorého začlenil i novelizované ustanovenie § 5b, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie v spotrebiteľských veciach i bez potreby osobitnej námietky. Uznanie dlhu, o premlčaní ktorého žalovaný vedomosť nemal, nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ustanovením § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúce v začatí plynutia novej desaťročnej premlčacej doby. Žalovaný ako taký nemal záujem na uznaní premlčaného dlhu, spoliehal sa na to, že zástupca bude postupovať s odbornou starostlivosťou, čo sa v praxi malo prejaviť tak, že by žalobca žalovanému vysvetlil (preukázateľne), aké následky má uznanie premlčaného dlhu vzhľadom k oslabeniu vymáhateľnosti dlhu. Žalovaný ako priemerný spotrebiteľ nemal znalosť o tom, že uznaním premlčaného dlhu začína plynúť 10-ročná premlčacia doba. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom k tomu, že uznanie dlhu formou notárskej zápisnice nebolo v súlade so zákonom, nemohla začať plynúť nová premlčacia doba a dlh žalovaného bol k začatiu konania podľa predpisov občianskeho práva premlčaný. Z tohto dôvodu bolo potrebné ex offo prihliadnuť k premlčaniu uplatneného nároku voči žalovanému ako spotrebiteľovi, preto súd na túto skutočnosť podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal a žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto bol v spore úspešným účastníkom žalovaný. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, ani zo spisu nevyplýva, že mu nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, . c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.