Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1406-2014.pdf
PDF · 68.76 KB
No categories available
5Er/1406/2014
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: CETELEM SLOVENSKO, a. s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava, proti povinnému: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, právne zastúpený: Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka, Nová Doba 920/5, 924 01 Galanta o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 896,47 Eur s prísl. a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C/98/2014 zo dňa 03.06.2014, sa začalo exekučné konanie o vymoženie pohľadávky pre oprávneného vo výške 896,47 Eur s prísl. a trov exekúcie. Tunajší súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, Exekútorský úrad Galanta, Švermova 273, a to poverením č. k. 5Er/1406/2014 - 15 zo dňa 12.01.2015.
Dňa 17.02.2015 doručil tunajšiemu súdu súdny exekútor námietky a návrh na odklad exekúcie od povinného zo dňa 12.02.2015, v ktorých povinný uviedol, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky bol povinný uznaný za fyzickú osobu v hmotnej núdzi, ktorej bol priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne, povinný je spoluvlastníkom rodinného domu v ideálnej časti 1/10 a okrem toho nedisponuje žiadnym majetkom, z čoho vyplýva, že povinný sa bez svojho pričinenia ocitol v takom postavení, že neodkladná exekúcia by mohla mať pre neho obzvlášť nepriaznivé následky. Súdny exekútor doručil súdu zároveň Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 26.01.2015. Povinný v ňom bol upovedomený o začatí exekučného konania na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie a o možnosti dobrovoľného plnenia. Tiež bol poučený o možnosti podania námietok proti exekúcii, ako aj o možnosti podania námietok proti trovám exekúcie. Zároveň bol povinný upovedomený aj o lehotách na podanie týchto námietok.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne proti povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Súd k inštitútu odkladu exekúcie uvádza, že pred povolením odkladu exekúcie by sa malo vo všeobecnosti osvedčiť, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Súd má zvažovať v okolnostiach prípadu nariadenie tohto inštitútu vzhľadom na jeho výnimočnosť, a to tak z hľadiska podmienok, za ktorých možno odklad exekúcie nariadiť, ako i z hľadiska účinkov spojených s odkladom vykonania exekúcie. Ústavný súd nálezom pod sp. zn. III. ÚS 60/04 poukazuje tiež na tú skutočnosť, že je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. Zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neoddiaľovalo. Súd musí sledovať proporcionalitu medzi odkladom exekúcie a sledovaným legitímnym cieľom všeobecného záujmu, dôsledkov odkladu na postavenie oprávneného, ktorý je odkladom výrazne znevýhodnený oproti povinnému, účelu Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného.
Súd má za to, že námietky povinného proti exekúcii ani návrh povinného na odklad exekúcie nie sú dôvodné, pretože povinný súdu nepreukázal tvrdenie, že sa bez svojho pričinenia ocitol v takom postavení, že neodkladná exekúcia by mohla mať pre neho obzvlášť nepriaznivé následky. Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol povinný uznaný za osobu v hmotnej núdzi v prvom rade povinný súdu svojim podaním ani nepredložil, avšak čo je podstatnejšie, toto rozhodnutie automaticky nezakladá nemajetnosť povinného. Nemajetnosť musí byť hodnoverne preukázaná súdnym exekútorom na to, aby súd mohol rozhodnúť o zastavení exekúcie. Exekučný poriadok zároveň jasne ustanovuje maximálnu možnú mieru zaťaženia povinného zrážkami z mesačných príjmov, to znamená, že v prípade ak povinného príjem nedosahuje aspoň takú výšku, z ktorej by exekútor mohol vykonávať exekúciu, bude exekútor pokračovať v exekúcii iným spôsobom respektíve postupom v súlade s exekučným poriadkom. Súd teda po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žiadosti námietkam povinného ani návrhu povinného na odklad exekúcie nie je možné vyhovieť, povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne dôvody ani skutočnosti, v zmysle ktorých by mohol súd, postupujúc podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, odklad exekúcie povoliť alebo námietkam povinného vyhovieť.
Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.