Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6T-21-2014.pdf
PDF · 104.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/21/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 11. mája 2015 Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
N. N., predtým J., R.. XX.XX.XXXX C. R., T. D. N., N. D. H. - I. Č.. XXX,
je vinný, že
-dňa 16.8.2015 asi o 18.00 hod. v N. - I., na poľnej ceste v blízkosti budovy starých solivarov, potom čo uzamkol svoje motorové vozidlo zn. N. XXX, E.: R.-XXXEZ, v ktorom sa nachádzali jeho dve maloleté deti, s ktorými chvel odísť od svojej v tom čase manželky Ž. J., ktorá stála pri aute, táto chcela v odchode auta zabrániť a preto cez otvorené okno ľavých predných dverí sa prestrčila do auta svojou hornou časťou tela, kde obvinený s autom pohol a po prejdení niekoľkých metrov poškodená z okna vypadla, pričom sa ešte rukami držala idúceho auta, až napokon spadla na zem, pričom utrpela pomliaždenie hlavy, hlbší kožný defekt na prednej stene brucha vľavo, hlbší kožný defekt na ľavom lakti, ľavom predlaktí, na ľavom kolene a na zadnej ploche oboch členkov, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctvo vyžadujú liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 14-16 dní,
teda
-inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe,
čím spáchal
-prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
Za to mu súd ukladá
Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 27.6.2014 obžalobu na obžalovaného N. N. pre skutok, ktorý kvalifikoval ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného N. N., poškodenej Ž. J., svedkov K. J., J. J., Q. W., znalca MUDr. K. J. a boli oboznámené aj listinné dôkazy.
Obžalovaný N. N. vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že si to nepamätá presne, ale bolo to v období troch mesiacoch predtým, keď ho nechcela pustiť k deťom a v ten jeden deň ho zavolala, že má ísť von. Stretnutie prebiehalo tak, že boli vonku na detskom ihrisku, hneď za Prešovom, ako sa ide na Košice, pričom ona to navrhla a ona povedala, že keď nepríde do určitej hodiny domov, mama bude volať políciu. Stretnutie prebiehalo tak, že on sa hral s deťmi, ona sms - kovala s jeho priateľkou a vie to preto, lebo tie SMS - ky videl a oni sa poznali. Nakoľko priateľka mu neverila, vyriešili to tak, že mal mobil vo vačku a priateľka počúvala cez telefón. Obžalovaný je toho názoru, že išlo o to, že on chcel mať deti vo svojej opatere, minimálne I. a ona sa bránila všetkým možným. Stretli sa za O. K. na I., tam kde ju aj vykladal s deťmi, ale na čas si nepamätal. Nepamätal si ani dokedy boli na ihrisku, ale boli dokedy povedala, že už musia ísť, tak išli a odchod prebiehal tak, že ponakladal deti do auta, zbalili sa a išli, pričom bývalá manželka, sedela vpredu vedľa neho, I. za ním a Q. vedľa. Okrem toho detského ihriska, nikde inde neboli a nemá vedomosť, kde sa nachádza poľná cesta v blízkosti Solivarov. Počas stretnutia ku konfliktu s bývalou manželkou nedošlo a takisto nespozoroval na nej žiadne zranenia. Pred tým dňom, s manželkou mal konflikt, len ohľadne toho, že ho nechcela pustiť k deťom. Ohľadne vzťahu bývalej manželky s jeho rodičmi uviedol, že nemajú žiadny vzťah a nie sú v kontakte.
Vzhľadom na rozpory bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že dňa 16.8.2013 bol spoločne s deťmi na detskom ihrisku v Haniske pri Prešove, pričom tam bola aj jeho bývala manželka, ktorá neustále vyvolávala jeho priateľke a okolo 18.00 hod. mu exmanželka povedala, že musia ísť domov, že musí kúpať deti a keď nebude do 18.15 hod. doma, tak jej mama zavolá políciu, tak sadli všetci do auta a odviezol ich domov, kde ju vysadil za budovou O. K. v poriadku, bez zranení. Takisto uviedol, že je robustnej postavy, zavalitej postavy, čiže by sa nemohla podľa neho vmestiť do okna na jeho vozidle N. XXX, kde okná sú priemerné a zranenia si mohla spôsobiť aj iným spôsobom. Poukázal na to, že robí neustále konflikty medzí ním a jeho rodičmi, pričom im neustále vyvoláva na mobilný telefón, že ho dá zavrieť. Rozpor ohľadne vyvolávania konfliktov s rodičmi vysvetlil tak, že keď povedal, že nie sú v žiadnom vzťahu, myslel teraz a tie konflikty boli na začiatku tých sporov, keď chcel deti, minimálne I..
Poškodená Ž. J. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že exmanžel zavolal, že chce vidieť deti, dohodli sa na určitej hodine navrhol, že idú do Hanisky, tam sú detské vláčiky a syn má rád vláčiky, tak súhlasila, že idú tam, tam sa deti hrali, opýtala sa ho na záležitosti ohľadne rozvodu, ale keďže ju ignoroval, sadla si, on sa hral s deťmi a ona písala sms - ku jeho priateľke, lebo bola toho názoru, že on ich klamal obidve. SMS bola v to zmysle, že sú v Haniske, aby prišla za nimi. O nejakej šiestej hodine povedala, že idú domov, lebo deti boli špinavé a treba ich okúpať, ale odmietol ju odviezť domov. Zavolala deti do auta, pripútala ich, sadla si dopredu a povedala mu, aby ich odviezol domov, tam ešte nastal konflikt, lebo chcel syna odopnúť a ona mu to nedovolila, mala vtedy dlhé nechty, tak ho poškrabala v rámci toho, aby mu zabránila, aby syna neodopol, zámerne to nebolo, tam začali deti plakať. Svedkyňa ďalej pokračovala, že ukľudnil sa v tej dobe aj obžalovaný, sadol do auta a odviezol ich domov, ako prechádzali okolo V., tam neodbočili na ulicu Martina Benku, ale išli ku Maxu, kde ona ho prosila, že kde ich vezie
a prečo ich nevezie domov, pričom on zaryto mlčal. Keď boli za Ľuboticami, tak jej volala mamka, či vyvenčila psa, lebo oni neboli celý deň doma, povedala, že áno, ale sedí v aute s exmanželom a že ich nechce odviezť domov, že idú smerom na Kapušany a rodičia mu dali odkázať, že ak ju neodvezie do siedmej hodiny domov, tak budú volať policajtov a s tým skončili telefonát. Rodičia, ale nečakali do siedmej hodiny, ale volali políciu hneď a keďže to všetko počul, tak otočil auto a vracal sa smerom akokeby domov, ale domov ich neodviezol, išli k starým Solivarom, smer na Sigord a tam zastavil a nakázal jej vystúpiť z auta, že sa idú porozprávať, kde ona mu na to povedala, že sa s ním chcela rozprávať v Haniske, že teraz s ním rozprávať nebude a chcela, aby ich odviezol domov, on trval na svojom, že teraz sa budú rozprávať, tak vystúpili z auta, deti ostali v sedačkách, on začal na ňu útočiť, že prečo mu nechce dávať deti, pričom, keď si o deti požiadal vždy ich dostal, stáli pri zadnej časti auta pri kufri a ona mu povedala, že keď ich neodvezie domov, tak zavolá policajtom.
Svedkyňa ďalej pokračovala, že nakoľko on povedal, nech sa páči, tak vytiahla mobil a vytočila 158, on na ňu skočil, aby nezavolala policajtov, sotil do nej, aby jej ten telefón zobral a ona držala ľavej ruke telefón a pravou rukou sa snažila ubrzdiť pád a padla na pravé koleno a ruku, na dlaň, pričom keď spadla, tak mala ten telefón schovaný na hrudi pod sebou, hovor trval nejakých 17 sekúnd a následne sa postavil a povedal, že berie deti preč, že ich nemá hľadať ani v Kapušanoch, ani v Suľanoch, že ich viac neuvidí a kým toto hovoril išiel k autu. Ona ešte ležala na zemi a postavila sa, rozbehla sa k autu, on mal stiahnuté predné ľavé okno a snažila sa dostať dovnútra, on už sedel za volantom, na to naštartoval a rozbehol sa s autom, deti v aute plakali, ona ho prosila, aby zastal, auto ešte viac rozbehol, od pása hore bola v aute, zbytok mala vonku, snažila sa ťahať dovnútra, ale on keď videl, že sa snaží dostať dovnútra, snažil sa ju vysotiť z auta, ona sa len tak držala rukami, lebo predtým sa snažila dostať na stranu spolujazdca, doslova cez neho, auto už vtedy bežalo, ale nakoľko to auto rozbehol ešte viac, nedokázala sa udržať a vypadla. Predtým skúšala, či nie sú otvorené dvere zo strany šoféra, ale tie boli uzamknuté diaľkovým ovládačom, nakoľko zamkol obžalovaný, keď nastúpil do auta
Následne zastal a vrátil sa a povedal, aby si išla zobrať topánky, nakoľko mala šľapky a v tej dobe jej niekde odleteli, prosila ho, aby jej otvoril auto, aby mohla deti utíšiť, lebo plakali a tak otvoril stranu dcérinu a sadla s deťmi do auta na zadné sedadlo a povedala, aby ich odviezol domov a si uvedomila, že má krvácajúce rany na ľavej ruke, na kolene a brucho, pričom ju upozornil aj syn, obe členky mala zošúchané, ale si v tej dobe nevšímala a keď sedeli v aute, tak ju donútil napísať SMS - ku, kde presné znenie si nepamätala, ale bolo to o tom, že dňa toho a toho si môže prísť po obe deti. Následne ich odviezol k zadnému vchodu Agra. Keď išla domov, po pár metroch pribehol ku nej kamarát, ktorý sedel v pohostinstve R., ktorému povedala, že manžel ju vyhodil z auta, pričom všetky tie rany bolo vidno a ten ju odprevadil domov, kde keď prišla, zavolala rodičom čo sa stalo a zavolala aj policajnú hliadku, ktorí keď spísali, odporučili ísť na pohotovosť a podať trestné oznámenie. Následne ju brat s otcom zaviezli na pohotovosť, kde dosť dlho čakali na ošetrenie a okolo pol jednej sa dostala na policajnú stanicu.
Svedkyňa ďalej uviedla, že syn má z toho psychickú traumu, preto chodí ku psychológovi.
Svedkyňa Q. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vtedy, keď sa to odohralo, nebola s nimi, ale bola v telefonickom kontakte s priateľom - obžalovaným a to z dôvodu, že keďže si jeho manželka vymýšľala, medzi nimi boli tým pádom hádky, lebo mu nemohla veriť, tak sám jej povedal, nech vytočí hovor, on bude mať mobil vo vrecku a bude počuť čo sa medzi nimi odohráva. Oni, keď sa dvaja stretli, tak jej volala exmanželka, či vie, že sú spolu, pričom ona vedela, že išli spolu vonku, na nejaké detské ihrisko do Hanisky, kde celý čas sa N. venoval deťom a akurát Ž. počula maximálne, že nech dá deťom piť alebo niečo také, iné sa tam nič neodohralo. Počas toho, ako spolu telefonovali, písala jej SMS, nepamätala si koľko, 4-5 a chcela, aby prišla za nimi do Hanisky. Svedkyňa je odpísala, ale nepamätala si čo. Inak v kontakte s poškodenou často nebola. Presný čas príchodu obžalovaného domov nevedel uviesť, ale vedela že už bolo sedem hodín a spolu pozerali správy. O skutku kladenom za vinu obžalovanému, sa mali dozvedieť na druhý deň od jeho rodičov, ktorí vraveli, že im volali Ž. rodičia, že ju mal ťahať za autom, že sa vyhrážali, že ho dostanú do väzenia, kde obžalovaný reagoval prekvapene. Vzťah obžalovaného k poškodenej charakterizovala ako veľmi zlý s tým, že je to všetko kvôli deťom, lebo on sa chcel stretávať s deťmi, ona mu v tom bránila.
Bola prečítaná výpoveď z prípravného konania z ktorej vyplynulo, že ju zrušila a volala naspäť N. a on dal poškodenú k telefónu.
Rozpor ohľadom skutočnosti, kto, ako prvý volal, ako aj to, že odpísala, že nemá záujem o stretnutie vysvetlila s poukazom na odstup času a z toho dôvodu nepamätaním sa
Nadávky, ktoré počula označila za bežné a že niečo také písala aj do SMS s tým, že dodala, že vtedy keď boli vypovedať na polícii, to bolo v krátkom čase.
Bola vypočutá aj K. J., ktorá vypovedala, že potom, čo sa vracali zo Sigordu, kam mala ísť aj dcéra, ale tá zmenila rozhodnutie, nakoľko jej volal manžel, boli vyvenčiť psa a ona jej povedala, že ju unáša N. a že ju nechce odviezť domov, to bolo okolo po siedmej a ona povedala, že keď ju do siedmej nedovedie, tak volá políciu. Keď zložila telefón s manželom sa rozhodli, že zavolajú políciu ihneď. Ešte, keď sa rozprávala s dcérou, tak sa jej pýtala, že kde sa nachádzajú, povedala jej, že cestou na Ľubotice zo Sekčova. Potom čo zavolali políciu, šli do J., volala im dcéra, že je doma, že ju N. vyhodil z auta, tak sa ponáhľali domov, medzitým prišla polícia, lebo volala dcéra, oni si tam urobili poznámky z toho, čo sa stalo, doporučili, aby išla na ošetrenie ku lekárovi. Ona ostala doma s deťmi a manžel, syn, ktorému zavolali, a dcéra išli k lekárovi, pričom tam boli dlho a domov prišli asi okolo jednej, kedy medzitým boli ešte na polícii podať trestné oznámenie.
Svedkyňa vypovedala, že keď prišli domov, dcéra plakala, hovorila, že ju vyhodil z auta, že ju ťahal, že visela cez okno, on šiel a deti mal vzadu. Tie samozrejme kričali, plakali, ukazovala mi čo mala poranené, ruku, nohu, brucho, rameno.
Vzhľadom na rozpory bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že potom, čo niekedy v lete volala dcére Ž., či bola vyvenčiť psa, tá jej oznámila, že ju aj deti nechce manžel N. J. pustiť domom, že ju unáša. Najprv povedala dcére nech mu povie, že keď ich do 19.00 hod. nedovezie domov, zavolá políciu, ale následne sa s manželom dohodli, že zavolajú hneď a následne vybehla do J. a keď prišli späť, Ž. už bola doma a boli tam aj policajti. Ž. bola doudieraná, mala rozbité koleno, na bruchu mala ranu a aj lakeť mala rozbitý a Ž. plakala, nič nepovedala, akurát to, že ju N. vyhodil z idúceho auta.
Rozpor pokiaľ ide o to, že keď z hlavného pojednávania vyplynulo, že dcéra jej volala, že je doma a z prečítanej výpovede, že keď prišli domov z J., Ž. už bola doma, vysvetlila, že bolo to tak, ako v prípravnom konaní, už si presne nepamätala a pokiaľ ide o správanie dcéry, potom čo došli domov, vysvetlila, že ona najprv plakala a potom im porozprávala.
Bol vypočutý aj svedok J. J. ktorý vypovedal, že v ten deň stretol pani J., ktorú priviezlo svetlé auto, keď on sedel v podniku u R., ako je V. a všimol si, že pani J. ide s kočíkom smerom domov a chrámala, plakala, tak k nej pribehol a ona mu povedala, že mala nejaký konflikt s mužom, že ju ťahal za autom alebo popri alebo niečo v tom zmysle a všimol si, že mala odreniny na ľavej strane ruky, odreniny na boku, aj stehne. Svedok vypovedal, že vystupovala, z pravých dverí.
Bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, z ktorej vy plynulo, že nevedel uviesť z ktorých dverí vystúpila a tento rozpor vysvetlil tak, že v prípravnom konaní sa nevyjadril, lebo si nebol istý a istý si nebol ani na hlavnom pojednávaní, len sa mu zdalo, že z pravej strany.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj K.. K. J., znalec z odboru zdravotníctva, ktorý vypovedal, že z prístupnej zdravotnej dokumentácie, po vyšetrení poškodenej a odbornej konzultácii, zistil, že menovaná utrpela pomliaždenie hlavy, hlbší kožný defekt na prednej stene brucha vľavo, hlbší kožný defekt na ľavom lakti, hlbší kožný defekt na ľavom predlaktí, hlbší kožný defekt na ľavom kolene, hlbšie kožné defekty na zadnej ploche oboch členkov, ktoré poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o širšej a drsnejšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti malou, až strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať, s najväčšou pravdepodobnosťou, pri vypadnutí poškodenej na zem z rozbiehajúceho sa motorového vozidla s jej následným ťahaním vedľa vozidla.
Znalec K.. J. ďalej vypovedal, že z medicínskeho hľadiska išlo v prípade pomliaždenia hlavy o poranenie ľahké, ktoré si nevyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu, iba telesné liečenie, prípadne užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 5-6 dní, v prípade hlbších kožných defektov na zadnej ploche oboch členkov ide o poranenie ľahké, ktoré si nevyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu, iba dezifenkciu, prípadne užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla
dochádza za 5-6 dní, v prípade hlbšieho kožného defektu na prednej stene brucha vľavo, hlbšieho kožného defektu na ľavom lakti, hlbšieho kožného defektu na ľavom predlaktí, ide o poranenia stredne ťažké, ktoré si vyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s dezifenkciou, telesné šetrenie, užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 10-12 dní. V prípade hlbšieho kožného defektu na ľavom kolene, ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s dezifenkciou, telesné šetrenie, užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 14-16 dní. Doba liečenia spojená s PN môže byť v danom prípade 14-16 dní. Uvedené poranenia si vyžadovali pravidelnú dezifenkciu, preväzy a kontrolu hojenia zo strany chirurga z dôvodu závažnejšieho poranenia kože a podkožia.
Boli oboznámené aj listinné dôkazy obsiahnuté v spise, z ktorých súd zistil nasledovné:
Bola oboznámená fotodokumentácia, na ktorej sú zachytené poranenia poškodenej Ž. J..
Boli oboznámené aj lekárske správy, kde poškodená, ako dôvod poranení, uviedla, že manžel ju sotil z rozbiehajúceho auta.
Z operačného denníka OO PZ Prešov - Juh, ako aj z prepisu CD nosiča je zrejmé, že mama poškodenej
- K. J. vytočila číslo 158 a oznámila, že manžel, s ktorým v tom čase žila ich dcéra oddelene, nechce dcéru odviesť domov, pričom idú niekde z Ľubotíc smerom na Kapušany. Z prepisu CD nosiča je zrejmé, že poškodená volala policajnú hliadku, nakoľko ju napadol manžel.
Z oznámenia mesta Prešov, matričného úradu vyplýva, že po rozvode manželstva rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.10.2013, sp. zn. 29P 94/13 v budúcnosti bude obžalovaný používať priezvisko N..
Obžalovaný N. N. je hodnotený všeobecne.
Z pripojeného registra trestov vyplýva, že obžalovaný N. N. nebol doposiaľ súdne trestaný.
Z takto vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd zistil nasledovné:
Dňa 16.8.2013 došlo ku konfliktu medzi poškodenou Ž. J. a obžalovaným, ktorý bol v tom čase jej manžel, kde v dôsledku toho poškodená utrpela pomliaždenie hlavy, hlbší kožný defekt na prednej stene brucha vľavo, hlbší kožný defekt na ľavom lakti, hlbší kožný defekt na ľavom predlaktí, hlbší kožný defekt na ľavom kolene, hlbšie kožné defekty na zadnej ploche oboch členkov, potom, čo vypadla z rozbehnutého auta a tieto poranenia boli objektivizované znaleckým posudkom znalca K.. K. J..
Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že počas stretnutia ku konfliktu s bývalou manželkou nedošlo a takisto nespozoroval na nej žiadne zranenia, bývalú manželku, ako aj deti riadne a včas doviezol domov, pričom nemá vedomosť kde sa predmetná cesta nachádza.
Zo skutku je usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej Ž. J., ktorá popísala priebeh samotného skutku a uviedla, že potom čo spadla, nakoľko jej chcel zabrániť, aby nevolala políciu, jej povedal, že berie deti preč, že ich nemá hľadať, kým toto hovoril, išiel k autu a ona potom, čo postavila sa, rozbehla k autu a snažila sa dostať dovnútra cez predné ľavé okno, ktoré mal stiahnuté, lebo dvere boli zamknuté, pričom on už sedel za volantom, auto na to naštartoval a rozbehol sa a ona od pása hore bola v aute, zbytok mala vonku, snažila sa ťahať dovnútra, ale nakoľko to auto rozbehol ešte viac, nedokázala sa udržať a vypadla.
Nepriamo je obžalovaný usvedčovaný aj svedkom J. J., ktorý vypovedal, že v ten deň bezprostredne čo ju priviezlo auto, videl ako chráme a plače a pritom mu aj povedala, že mala nejaký konflikt s mužom, čo zároveň korešponduje s výpoveďou matky, ktorá popísala, ako jej dcéra uviedla do telefónu, že manžel ju nechce odviesť domov a následne keď došli domov, dcéra plakala a hovorila, že ju vyhodil z auta, že ju ťahal, že visela cez okno, on šiel a deti mal vzadu.
Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že poškodená utrpela pomliaždenie hlavy, hlbší kožný defekt na prednej stene brucha vľavo, hlbší kožný defekt na ľavom lakti, hlbší kožný defekt na ľavom predlaktí, hlbší kožný defekt na ľavom kolene, hlbšie kožné defekty na zadnej ploche oboch členkov, pričom k mechanizmu vzniku týchto poraní je potrebné poukázať na závery znalca K.. J., ktorý uviedol, že mohlo sa tak stať, s najväčšou pravdepodobnosťou, pri vypadnutí poškodenej na zem z rozbiehajúceho sa motorového vozidla s jej následným ťahaním vedľa vozidla.
Bolo nepochybne teda preukázané, že k zraneniu poškodenej došlo na základe konania obžalovaného a je tu daná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a zranení poškodenej, kde takýto mechanizmus vzniku poranení, ako najpravdepodobnejší, označil aj znalec z odboru zdravotníctva K.. J.Č..
Na základe takto zistených skutočností súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov a uzavrel, že obžalovaný N. N. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Pokiaľ ide o objektívnu stránku prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, túto bez pochýb naplnil obžalovaný N. N., keď svojim konaním spôsobil poškodenie zdravia iného, a to v tom čase jeho manželky, Ž. J., čím zároveň bola naplnená aj kvalifikovaná skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. ods. 2 písm. a) teda skutok bol spáchaný na chránenej osobe, ktorou manželka bezpochyby je.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a konal formou priameho úmyslu, lebo chcel spôsobiť ohrozenie záujmu chráneného zákonom.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.
Vo všeobecnosti pri ukladaní trestu platí zásada, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, s prihliadnutím na jeho s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy.
Pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd to, že doposiaľ viedol riadny život, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Na druhej strane nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by obžalovanému priťažovala s poukazom na znenie § 37 Trestného zákona.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému je možné uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá v odseku 2 § 156 je 1až 5 rokov a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 roka.
Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu podmienečne odložil. Vzhľadom na charakter osoby obžalovaného, ako aj povahu skutku, mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorú považoval za primeranú. Počas tejto skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie. Obžalovaný si ale musí uvedomiť, že v opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.
Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.