Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-124-2014.pdf
PDF · 88 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/124/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: T. D., F.. XX.XX.XXXX, T. Z. E. XX/XX, T. Š., zastúpená E. F., T. Z. E. XX/XX, T. Š., proti odporkyni: Q. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. D. J. XX/X, T. Š., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, v konaní o zaplatenie 1.160,- Eur, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
II. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 208,70 Eur ich zaplatením právnemu zástupcovi odporkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom žiadala navrhovateľka uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť jej sumu 1.160,- Eur a trovy konania dôvodiac, že dňa 19.04.2009 na základe ústnej dohody požičala túto sumu odporkyni na vyrovnanie dlhu v nebankovej spoločnosti Provident. Dohodli sa, že po dovŕšení jej 60 rokov veku a trvalom návrate na Slovensko odporkyňa pôžičku vráti, no keď sa začiatkom apríla 2014 natrvalo vrátila a vyhľadala odporkyňu, táto jej peniaze vrátiť odmietla.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému odporkyňa podala včas odpor popierajúc, že by niekedy prijala od navrhovateľky sumu 1.160,- Eur.
Po vypočutí účastníkov a svedkov a po oboznámení predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:
Navrhovateľka si zobrala úver v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 200.000,- Sk určený na to, aby si v jej rodinnom dome syn D. J. s odporkyňou ako svojou vtedajšou družkou zrekonštruovali podkrovný priestor na byt, v ktorom budú následne bývať. Ručiteľmi na úvere bola jej dcéra I. I. s manželom.
Z výpovede navrhovateľky ako aj z tabuľkového prehľadu vedeného jej dcérou, ktorá mala k úverovému účtu dispozičné právo vyplynulo, že fakticky sa peňažné prostriedky z úveru čerpali nielen na nákup stavebného materiálu v súvislosti s rekonštrukciou, ale použili sa aj na úhradu iných vecí, ktoré si syn s odporkyňou zakúpili do domácnosti, napr. práčku, kočík pre ich v tom čase narodené dieťa a iné veci, ale aj na úhradu záväzkov. Svedčia o tom poznámky napísané pri poslednom stĺpci tabuľkového prehľadu o čerpaní úveru, ktorý ako disponentka viedla dcéra navrhovateľky.
V rámci dátumu odovzdania dňa 19.04.2009 sú uvedené tri položky v sumách 130,- Eur - chladnička, 510,- Eur - Provident Jojo a 1.160,- Eur Provident Q.. Prvé dve položky sú podpísané synom
navrhovateľky, suma 1.160,- Eur je podpísaná odporkyňou, ktorá však tvrdila, že podpisovala iba sumu 330,- Eur. Jedná sa pritom o jediný podpis odporkyne na tomto dokumente, všetky ostatné položky podpisoval či už syn navrhovateľky alebo v ostatných prípadoch jej dcéra.
Navrhovateľka v účastníckom výsluchu spontánne uviedla, že syn s odporkyňou spolu žili a tak im požičala peniaze. Dohoda bola taká, že buď odporkyňa investuje peniaze požičané na Provident do domu, alebo ich vráti po jej návrate z Čiech, kde v tom čase pracovala. Po otázkach súdu uviedla, že požičala odporkyni sumu 1.160,- Eur a povedala jej, aby si vyplatila Provident. Sama odporkyni peniaze neodovzdávala, lebo bola v tom čase v Čechách, no mala dohodu s dcérou, ktorá čiastku odporkyni doniesla domov, táto ju prevzala a podpísala.
Dcéra navrhovateľky I. I. vo svojej svedeckej výpovedi uvádzala, že bola dohoda, že keď sa bude robiť matkin dom, bude bratovi poskytovať peniaze z úveru, aby mohol zakupovať materiál. Bolo jej na začiatku povedané, že peniaze budú dávať na prerábku domu, no prišiel brat a povedal, že potrebuje vyplatiť nejakú pôžičku, načo mu povedala, že peniaze sú určené na rekonštrukciu a aby sa dohodol s matkou. Nevedela uviesť, ako sa dohodli, matka jej iba povedala, že čiastku, ktorú potrebujú im má dať a viac sa o to nestarala. Aby nikto nepovedal, že si z tých peňazí zobrala, zapisovala čerpanie do tabuľkového prehľadu. Vždy keď odporkyni a bratovi dávala peniaze, tak im to dávala podpísať spolu s dátumom, kedy peniaze odovzdala do rúk. Všetky sumy, ktoré odovzdávala sú uvedené v tabuľke vrátane pôžičky z Providentu. Ohľadne tejto uviedla, že pracovníčke Providentu odovzdala v prítomnosti odporkyne sumu 1.160,- Eur na vyplatenie jej dlhu a odporkyňa jej to podpísala.
Syn navrhovateľky D. J. vypovedal, že odporkyňa, ktorá je jeho bývalou družkou si od jeho matky požičala na telefón, ktorý mala vyplatiť a druhá časť išla na Provident. Uviedol, že bol pritom, keď odporkyňa podpisovala a preberala čiastku 1.160,- Eur od jeho sestry, vtedy si od sestry bral peniaze aj on, no nevedel uviesť v akej výške. Na druhej strane uviedol, že nevie o tom, že by jeho sestra odovzdávala nejaké peniaze zástupkyni Providentu.
Odporkyňa aj pred súdom popierala, že by jej navrhovateľka požičala 1.160,- Eur, rovnako ako nie je pravdou, že by následne mala tieto peniaze investovať do domu. Navrhovateľka povedala, že jej s Providentom pomôže a že jej dá peniaze. Vnímala to tak, že aj syn navrhovateľky mal dlh v Providente a tomu to nevyplatila, vyplatila jej dlh. Potvrdila, že navrhovateľka skutočne dala peniaze svojej dcére, ktorá prišla k nim domov a tam prítomnej pracovníčke Providentu odovzdala sumu 330,- Eur. Sama peniaze v rukách ani nemala. Nemyslela si, že tých 330,- Eur nebude musieť nikdy vrátiť, no chápala to ako dar, lebo bývajúc v rodinnom dome navrhovateľky platila náklady s tým spojené, nakoľko syn navrhovateľky ako nezamestnaný neplatil nič.
Súd po vyhodnotení každého vykonaného dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomných súvislostiach vrátane toho, čo uviedli účastníčky konania dospel k záveru, že síce bolo preukázané, že dňa 19.04.2009 došlo k úhrade dlhu odporkyne voči spoločnosti Provident vo výške 1.160,- Eur z peňažných prostriedkov poskytnutých navrhovateľkou, nebolo však preukázané, že išlo o plnenie, ktoré navrhovateľka prostredníctvom svojej dcéry poskytla v prospech odporkyne ako pôžičku.
Zmluvu o pôžičke upravuje ust. § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Predovšetkým treba uviesť, že zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, na vznik ktorého sa vyžaduje odovzdanie požičanej veci (najčastejšie peňazí) veriteľom dlžníkovi. V prípade peňažných prostriedkov môže byť odovzdanie (slovami zákona „prenechanie“) realizované rozličnými spôsobmi - najčastejšie je to faktické odovzdanie peňazí „z ruky do ruky“ ale aj bankový prevod z účtu veriteľa na účet dlžníka. Reálny charakter pôžičky je zachovaný aj v prípade, že veriteľom požičiavané peňažné prostriedky už má u seba dlžník z iného dôvodu, no dôjde medzi nimi k následnej dohode, že budú považované za pôžičku, ktorú je povinný dlžník následne vrátiť. Podľa názoru súdu reálnemu charakteru pôžičky zodpovedá aj to, keď so súhlasom a vedomím dlžníka poskytne veriteľ bez nároku na odplatu (úrok) peňažné prostriedky priamo tretej osobe ako úhradu záväzku dlžníka.
V každom prípade sa však na vznik zmluvy o pôžičke ako každého dvojstranného právneho úkonu vyžaduje existencia dvoch vzájomných obsahovo zhodných prejavov vôle dlžníka a veriteľa v tom smere, že veriteľ prenecháva dočasne predmet pôžičky dlžníkovi, ktorý má povinnosť v budúcnosti vrátiť veriteľovi vec rovnakého druhu. Aj tu platí ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je zmluva uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.
Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľka neprenechávala prostredníctvom dcéry peňažné prostriedky s úmyslom, že ich odporkyňa bude musieť v budúcnosti vrátiť. Súd to vyvodzuje z toho, že v tom čase bol medzi synom navrhovateľky a odporkyňou štandardný vzťah druha a družky a vzťahy medzi nimi a navrhovateľkou boli dobré, pokiaľ išli rekonštruovať jej rodinný dom za účelom budúceho spoločného bývania. Dohoda medzi zainteresovanými bola pritom taká, že navrhovateľka si zobrala na účely rekonštrukcie úver, ktorý bude splácať syn s odporkyňou, no navrhovateľka v obavách, aby úverové prostriedky nečerpali nehospodárne, kvôli svojej neprítomnosti obmedzila dispozíciu na osobu svojej dcéry. Tá potom s jej súhlasom jednotlivé čiastky synovi s odporkyňou poskytovala. Ako vyplynulo z presvedčivej a vierohodnej výpovede dcéry navrhovateľky, úver najskôr splácali, neskôr už nie a preto ho potom splácala ona ako ručiteľka a voči nej to nakoniec vyrovnala navrhovateľka.
Navrhovateľka teda poskytovala peniaze na úhradu dlhu v Providente v snahe pomôcť odporkyni ako družke vlastného syna a nie ako úplne cudzej osobe. Práve tento kontext je potom rozhodujúcim pre správne vyhodnotenie dôkaznej situácie. Ak by navrhovateľka skutočne mienila poskytnúť odporkyni peniaze ako pôžičku, za pôžičky by bolo potrebné pokladať aj všetky ostatné peňažné prostriedky, ktorých prevzatie podľa predloženého tabuľkového prehľadu potvrdil svojim podpisom syn navrhovateľky. Pritom nič také, že by sa malo jednať o pôžičky navrhovateľke svojmu synovi z konania nevyplynulo. Súd preto z logického hľadiska vylučuje, že by navrhovateľka ako matka, ktorá podľa svojej výpovede následne sanovala synove dlhy tomuto pôžičky nedávala (dokonca podľa tabuľkového prehľadu a výpovede syna bola v ten istý deň 19.04.2009 poskytnutá určitá čiastka aj jemu) a na druhej strane odporkyni ako jeho družke a súčasne matke spoločného syna mala poskytnúť pôžičku. Svedecká výpoveď syna nie je vierohodným dôkazom o pôžičke, lebo tento ohľadne odovzdania peňazí vypovedal úplne v rozpore s pravdivou výpoveďou svojej sestry (ktorú potvrdila aj odporkyňa) a na jednej strane si nepamätal aký objem prostriedkov dostal on, no na druhej strane s určitosťou uviedol, že odporkyňa prevzala prostriedky v žalovanej výške. Svedok teda neopisoval podľa názoru súdu to čo sa skutočne stalo, ale svoju výpoveď, aj to nie celkom presne, prispôsobil vzhľadom na svoj blízky príbuzenský vzťah verzii navrhovateľky.
Vzhľadom na uvedené navrhovateľka podľa súdu až potom, ako došlo k ukončeniu vzťahu druha a družky medzi jej synom a odporkyňou, disponujúc podpisom odporkyne na predloženej listine zmenila názor v tom smere, že išlo o pôžičku odporkyni. Pritom žiadny dôkaz okrem nedôveryhodnej výpovede navrhovateľky v tejto časti nepotvrdzuje, že by vrátenie sumy 1.160,- Eur bolo viazané na jej návrat do Slovenskej republiky a dovŕšenie veku 60 rokov, ako to uvádzala v žalobnom návrhu. Rovnako tak žiadny dôkaz nesvedčí o tom, že by vznikla medzi účastníčkami konania dohoda o tom, že buď odporkyňa prostriedky vráti v hotovosti alebo ich investuje.
Takisto aj z účastníckej výpovede odporkyne vyplynulo, že táto vyplatenie svojho dlhu navrhovateľkou chápala ako pomoc z jej strany a nie ako pôžičku. Znovu treba uviesť, že odporkyňa bola v tom čase družkou syna navrhovateľky a teda pokiaľ navrhovateľka ani svojmu synovi peniaze nepožičiavala ale v podstate dávala, odporkyňa nemala tiež dôvod domnievať sa, že navrhovateľka jej dlh uhrádza s úmyslom, že bude vrátenie sumy zodpovedajúcej dlhu v budúcnosti požadovať späť. Vyjadrenie odporkyne, že si nemyslela, že peniaze nebude musieť nikdy vrátiť súd vyhodnotil tak, že odporkyňa logicky pociťovala vďačnosť voči navrhovateľke, ktorá za ňu dlh uhradila a teda nie z právneho ale z morálneho hľadiska bude musieť v budúcnosti prejaviť vďaku za túto formu pomoci zo strany navrhovateľky.
Uvedené preto súd vyhodnotil tak, že medzi účastníčkami konania nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, lebo na strane navrhovateľky absentovalo poskytnutie peňazí s úmyslom požadovať v budúcnosti ich vrátenie a na strane odporkyne zasa nešlo o právny úkon prijatia návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke, nakoľko u nej absentovala vôľa prijatia peňazí s vedomím povinnosti ich vrátenia. Pokiaľ súd nemal preukázaný vznik zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, z ktorej by pre odporkyňu ako dlžníčku vyplýva povinnosť po uplynutí stanovenej doby požičané peniaze vrátiť navrhovateľke a pokiaľ
nebola preukázaná povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu ani z iného dôvodu (§ 489 a § 494 Občianskeho zákonníka), bolo potrebné návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť, keď účastníčky konania po poučení podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporkyni ako úspešnej účastníčke priznal voči neúspešnej navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné uplatnené a účelne vynaložené úkony právnej pomoci:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 17.07.2014 v čiastke 61,41 Eur (pri základe určenom podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“)) + 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu 69,45 Eur,
- odpor zo dňa 21.07.2014 v čiastke 61,41 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, spolu 69,45 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 07.05.2015 v čiastke 61,41 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, spolu 69,80 Eur, čo je spolu na trovách právneho zastúpenia celkovo 208,70 Eur. Súd nepriznal odporkyni uplatnené náhrady za cestu právneho zástupcu na pojednávanie dňa 07.05.2015 a s tým súvisiacu náhradu za stratu času (v celkovo uplatnenej sume 320,98 Eur), nakoľko prostriedky vynaložené na presun advokáta (či jeho koncipienta) z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť (čo je spolu viac než 450 km) v situácii kedy v mieste prebiehajúceho súdneho konania a blízkom okolí pôsobí množstvo advokátov, nie sú účelne vynaloženými nákladmi na uplatňovanie práva tak ako to má na mysli ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa ako osoba bývajúca v obvode tunajšieho súdu si zvolila na svoje právne zastúpenie advokáta v podstate z takmer opačného konca republiky a preto si musí trovy s tým spojené znášať zo svojho. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľka povinná zaplatiť prisúdenú náhradu trov právnemu zástupcovi odporkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.