Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_24C-93-2015.pdf
PDF · 146.12 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/93/2015
Rozhodnutie
R. súd Q., samosudcom X.. U. Y., v právnej veci žalobcu H.. Y. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX,XXXXX V., právne zast. Q.. Q. F., advokátom, so sídlom kancelárie S.. K. č. 8, XXXXX Q. proti žalovanému W. republika, zast. F. prokuratúrou SR, so sídlom B. č. 2, XXX XX O. zast. X.. P. Q., prokurátor R. prokuratúry Q., o náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej moci a zaplatenie XXX,XX A. spolu s príslušenstvom, takto
rozhodol:
G. je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške XXX,XX A. spolu s X,XX% úrokom z omeškania ročne zo sumy XXX,XX A. od XX.X.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
G. je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XXX,XX A. z toho súdny poplatok vo výške XX,- A. a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX A. k rukám jeho právneho zástupcu žalobcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
G. sa žalobným návrhom podaným dňa X.X.XXXX domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy XXX,XX A. spolu s X,XX% úrokom z omeškania ročne z predmetnej sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia ako aj úhrady trov konania.
G. predmetnú žalobu dôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
T. vyšetrovateľa PZ, R. riaditeľstva PZ Q., R. kriminálnej polície, R. ekonomickej kriminality zo dňa XX.XX.XXXX, E.: R.-XXX/OEK-MI-XXXX, bolo začaté trestné stíhanie vo veci a v zmysle ust. § 206 ods. X I. poriadku bolo tým istým uznesením vznesené obvinenie voči žalobcovi H.. Y. E., a spol., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. X písm. a/ I. zákona a pre prečin podvodu podľa ust. § 22X ods. 1 a ods. X I. zákona, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení uznesenia. T. o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX. P. XX.XX.XXXX si žalobca v zmysle ust. § 39 I. poriadku zvolil obhajcu X.. I. S., so sídlom kancelárie kpt. K. 8, XXX XX Q., pre celé trestné konanie.
G., prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu podal v zákonom stanovenej lehote dňa XX.XX.XXXX proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX odôvodnenú písomnú sťažnosť zo dňa XX.XX.XXXX. T. prokurátora R. prokuratúry v Q. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. Pv XXX/XX bola sťažnosť žalobcu zamietnutá. Aj napriek sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX a svojej obhajobe počas prípravného konania a tvrdeniam o svojej nevine, bola zo strany prokurátora R. prokuratúry v Q. podaná dňa XX.XX.XXXX na žalobcu obžaloba zo dňa XX.XX.XXXX.V dôsledku obhajoby žalobcu produkovanej počas celého trestného konania bol žalobca rozsudkom R. súdu v Q., č. k. XT/XXX/XXXX - XXX, zo dňa XX.XX.XXXX oslobodený spod obžaloby a to spod všetkých skutkov, nakoľko skutky, pre ktoré bolo vedené trestné konanie voči žalobcovi nie sú trestnými činmi. B. citovanému rozsudku zahlásil prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX odvolanie, ktoré
následne písomne odôvodnil svojim podaním zo dňa XX.XX.XXXX. T. Krajského súdu v S. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XTo/X/XXXX-XXX bolo podľa ust. § 319 I. poriadku odvolanie prokurátora zo dňa XX.XX.XXXX zamietnuté. Y. R. súdu v Q. zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením S. súdu v Košiciach zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. V súvislosti s obhajobou žalobcu mu bola zo strany obhajcu X.. I. S. vo vyššie uvedenom trestnom konaní vyúčtovaná tarifná odmena v zmysle ust. § 12, ods. 3, písm. a/ B.. MS SR č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorej výška predstavuje sumu XXX,XX A.. I. poskytnutých právnych služieb žalobca riadne uhradil, o čom svedčí fotokópia príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX, pričom úhrada za poskytnuté právne služby v predmetnom trestnom konaní bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve obhajcu žalobcu vo vyššie citovanom trestnom konaní v roku XXXX. G., prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu X.. I. S. požiadal príslušný orgán - F. prokuratúru W. republiky, B. 2, XXX XX O., svojím listom zo dňa XX.XX.XXXX - žiadosťou poškodeného o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ust. § X5 ods. 1 G. č. XXX/XXXX Z.z., aby uspokojil žalobcov nárok na náhradu škody pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX A.. F. prokuratúra SR oznámila právnemu zástupcovi žalobcu listom zo dňa XX.XX.XXXX, že nie je príslušným orgánom konať o predmetnej žiadosti, a preto uvedenú žiadosť postúpila na Q. spravodlivosti SR. MS SR vrátilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody naspäť F. prokuratúre SR svojím listom zo dňa XX.XX.XXXX, a to z dôvodu, že nie je príslušné na konanie o uvedenom nároku, ktorá skutočnosť bola oznámená žalobcovi listom F. prokuratúry SR dňa XX.XX.XXXX. J. F. prokuratúry SR zo dňa XX.XX.XXXX bolo taktiež skonštatované, že F. prokuratúra SR nie je príslušným orgánom na konanie v predmetnom prípade a teda, že žalobcovi neuhradí trovy právneho zastúpenia, pričom žiadosť žalobcu bola riadne prerokovaná. Na základe vyššie uvedeného s poukázaním na predložené dôkazy je žalobca toho názoru, že splnil všetky podmienky a povinnosti, ktoré mu ukladá G. č. XXX/XXXX Z.z. v zmysle ust. § 15 cit. zákona a to tým, že vopred predbežne prerokoval svoj nárok na základe písomnej žiadosti poškodeného a splnil aj ďalšie podmienky uložené v ust. § 16 cit. zákona a uviedol, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla, čoho sa žalobca domáha, pričom žalobca taktiež v žiadosti uviedol požadovanú výšku náhrady škody. I. neboli zo strany vyššie menovaných orgánov vytýkané žalobcovi žiadne nedostatky podanej žiadosti. G. č. XXX/XXXX Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže štát zbaviť a v zmysle ktorej sa neposudzuje správnosť rozhodnutia orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, ale rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím, pričom táto zásada bola vyjadrená už v skorších rozhodnutiach v zmysle G. č. XX/XXXX Zb. v rámci ktorej sa ustálil názor, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia ( R XX/XXXX ). I. právo má osoba, ktorá bola oslobodená spod obžaloby, aj vtedy ak vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby ( R XX/XXXX ), pričom na podstate týchto zásad zotrváva súdna prax aj po prijatí G. XXX/XXXX Z.z..
G. žalobca poukázal na rozhodnutie K. súdu SR, ktorý vo svojom uznesení zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. X M D. XX/XXXX konštatoval: „K. na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. G. je taktiež toho názoru, že systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela súdna judikatúra k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. K. na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. G. žalobca poukázal na Y. K. súdu E. republiky z XX. februára XXXX sp.zn. X Cz X/XX, ako aj Y. K. súdu Slovenskej republiky z XX. júna XXXX sp.zn. X D. XX/XX, ako aj rozhodnutie, resp. nález L. súdu SR XX/XXXX- XX zo dňa XX.X.XXXX. Na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutia žalobca poukázal na samotné uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX v priamom spojení so stanoviskami F. prokuratúry SR zo dňa X.XX.XXXX a MS SR zo dňa XX.XX.XXXX, ktorí taktiež vo svojich listoch uvádzajú, že titulom na náhradu škody je v súdenom prípade práve uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe skutočností uvedených v čl. II samotnej žaloby je zrejmé, že T. zo dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi vznesené obvinenie, voči ktorému bola dňa XX.XX.XXXX podaná sťažnosť. V. v rámci svojich zákonných oprávnení a povinností vyplývajúcich z ust. § 230 I. poriadku. aktívne vykonával dozor nad zákonnosťou predmetného trestného konania už pri vznesení obvinenia.
Na základe rozhodnutia prokurátora R. prokuratúry v Q., a to T. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. Pv XXX/XX bola sťažnosť žalobcu proti T. o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutá ako nedôvodná. I. bola zo strany prokurátora R. prokuratúry v Q. podaná dňa XX.XX.XXXX na žalobcu obžaloba zo dňa XX.XX.XXXX.Z dôvodu oslobodenia spod obžaloby na základe Y. R. súdu v Q. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XT/XXX/XXXX - XXX, v spojení s T. S. súdu v S. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XTo/X/XXXX - XXX, ktorým KS S. zamietol odvolanie prokurátora, žalobca považuje T. o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX, E.: R.-XXX/OEK-MI-XXXX za rozhodnutie nezákonné a je toho názoru, že sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle G. č. XXX/XXXX Z.z.. G. žalobca poukázal aj na skutočnosť, že splnil podmienku uvedenú v ust. § 6 G. č. XXX/XXXX Z.z., nakoľko žalobca podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov t.j. žalobca podal dňa XX.XX.XXXX sťažnosť voči vyššie cit. uzneseniu. G. taktiež poukázal na skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca sa o vzniknutej škode mohol dozvedieť až dňa XX.XX.XXXX, t.j. v deň právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Na základe tejto skutočnosti je teda zrejmé, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu jeho nároku na náhradu škody, nakoľko neuplynula trojročná premlčacia doba. Na základe uvedeného je zrejmé, že v danom prípade došlo k vzniku škody vydaním uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sú orgánmi činnými v trestnom konaní prokurátor a policajt. X. sa práve o osobu prokurátora, ktorá má v rámci trestného konania rozsiahle oprávnenia, vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a jedine osoba prokurátora je oprávnená podať obžalobu. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že na úseku trestného konania vykonávajú svoju pôsobnosť ako vyšetrovateľ, ale najmä prokurátor, a preto vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy F. prokuratúra SR (rozsudok NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX ).Z týchto dôvodov považuje žalobca tvrdenie F. prokuratúry o tom, že nie je príslušná prejednať nárok na náhradu škody v zmysle za nedôvodné a skutočnosti uvedené v listoch F. prokuratúry SR podľa názoru žalobcu nemajú oporu v G. č. XXX/XXXX Z.z.. V tejto súvislosti poukazuje žalobca aj na list MS SR zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom ministerstvo rovnako tak ako aj žalobca poukazuje na to, že orgánom príslušným konať za štát je F. prokuratúra SR. G. je rovnako, ako aj MS SR toho názoru, že interpretácia ust. § 4 G. č. XXX/XXXX Z. z. je v rozpore s jej samotným znením ako aj s judikatúrou NS SR a že tvrdenie o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré označil žiadateľ vo svojej žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX, je predbežne vykonateľným rozhodnutím, a teda už jeho vydanie vyvoláva účinky, pričom ho vydáva vyšetrovateľ, príp. poverený príslušník PZ a nie prokurátor, je právne nesprávne. V. názoru F. prokuratúry SR škoda vzniká už samotným vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, pričom toto uznesenie vydal vyšetrovateľ PZ a nie prokurátor, ktorý na základe toho podľa názoru F. prokuratúry teda škodu nespôsobil a prichádza do úvahy jedine aplikácia ust. § 4 ods. X cit. zákona a v mene štátu bude konať MS SR. G., takýto právny názor F. prokuratúry SR považuje za nesprávny. G. taktiež poukázal na dôvodovú správu k G. č. XXX/XXXX, ktorým sa menil a dopĺňal G. č. XXX/XXXX Z.z. z ktorej je zrejmé, že zákonodarca mal za potreby precizovať príslušnosť orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou za nezákonné rozhodnutie a explicitne vymedzil príslušnosť Q. spravodlivosti W. republiky v prípade nezákonného rozhodnutia vydaného súdom alebo v prípade nesprávneho úradného postupu súdu, z čoho je zrejmé, že cieľom zákonodarcu nebolo negovať doterajšiu prax súdov, ale len ju potvrdiť, zvýrazniť a precizovať. MS SR zároveň poukazovalo vo svojom vyjadrení aj na to, že F. prokuratúra SR by nebola zodpovednostným subjektom konať v mene štátu v prípade, ak by prokurátor zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX, k čomu však v danom prípade nedošlo a prokurátor zamietnutím sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX odobril konanie vyšetrovateľa. Na základe týchto skutočností je žalobca toho názoru, že právny názor F. prokuratúry SR o pasívnej legitimácii MS SR právne neobstojí a v uvedenom spore je pasívne legitimovaným subjektom konať za W. republiku F. prokuratúra W. republiky, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry súdov SR. G. záverom konštatoval, že požaduje aj úrok z omeškania. G. v súlade s ust. § 16 G. č. XXX/XXXX Z.z. považuje za prvý deň omeškania deň XX.XX.XXXX teda deň nasledujúcom po dni uplynutia šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku - žiadosti žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu si žalobca v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania vo výške X,XX% ročne a to od XX.X.XXXX do zaplatenia.
Vo veci sa vyjadrila aj samotná žalovaná a to W. republika, zast. F. prokuratúrou SR a to písomne listom doručeným súdu dňa X.X.XXXX v ktorom uviedla, že na výzvu súdu zo dňa XX.X.XXXX sa vyjadruje nasledovne: F. prokuratúra SR nie je oprávnená vo veci konať za štát, pretože nie sú splnené základné hmotnoprávne predpoklady na postup podľa ust. § 4 ods. X písm. f/ G. č. XXX/XXXX Z.z. a teda škodu nespôsobila prokuratúra (prokurátor) a teda nie je daná príslušnosť F. prokuratúry SR na
konanie. W. znenie ust. § 4 ods. X písm. f/ G. č. XXX/XXXX Z.z. je v pôvodnom znení od účinnosti zákona bez akéjkoľvek zmeny a jeho výklad a dlhoročná aplikácia v súlade so stanoviskom žalovanej nespôsobovala doteraz žiadne problémy. G. č. XXX/XXXX Z.z. upravil znenie len vo vzťahu k Q. vnútra SR, na príslušnosti prokuratúry konať za štát nič nezmenil. S. zákon príslušnosť F. prokuratúry SR nezakladá, žiada, aby súd s F. prokuratúrou SR vo veci ďalej nekonal a pokračoval v konaní s Q. spravodlivosti SR a to v zmysle ust. § 4 ods. X G. č. XXX/XXXX Z. z.. I. náhrady škody - uznesenie o vznesení obvinenia je účinné a vykonateľné už jeho vydaním bez ohľadu na to, kedy (a či) ho prokurátor obdrží , preto prokurátor nielenže sa na jeho vydaní nepodieľa, ale jeho účinkom (škode) nemôže v tomto štádiu (rovnako ako súd) zabrániť a už vôbec nie škodu spôsobiť. L. o jeho zodpovednosti je preto absurdná. U. úvaha o tom, že zamietnutie sťažnosti a podanie obžaloby zakladá príslušnosť prokuratúry, nemá oporu v zákone, v opačnom prípade by musela byť akceptovaná tiež úvaha o zodpovednosti súdu o všetkých prípadoch, keď súd po preskúmaní a predbežnom prejednaní obžaloby nariadil hlavné pojednávanie (teda uznal a potvrdil zákonnosť prípravného konania podľa ust. § 238 ods. X I. poriadku) ako aj vo všetkých prípadoch, keď súd v súdnom konaní rozhodol (hoci neprávoplatne) o uznaní viny a uložení trestu, pretože rozhodujúce je súdne konanie a dôkazy v ňom vykonané; takéto úvahy nemajú oporu v zákone. K. nemožno akceptovať ani vecne bez ohľadu na to, ktorý štátny orgán štát zastupuje, pretože je nedôvodný. T. o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila (porovnaj napr. rozhodnutie L. súdu SR II. ÚS XXX/XX). V danom prípade až rozsiahle súdne konanie ustálilo skutkový a právny stav veci. K uplatňovanej škode žalovaná poznamenáva, že táto ( trovy konania ) musí byť nielen zaplatená, t.j. musí dôjsť k zmenšeniu majetku, ale trovy konania musia byť aj účelne vynaložené, čo musí byť v konaní tiež preukázané. B. na všetky vyššie uvedeného skutočnosti žiada návrh ako nedôvodný z tohto dôvodu zamietnuť.
W. vo veci nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä vyúčtovaním trov obhajoby zo dňa X.X.XXXX, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa X.X.XXXX na sumu XXX,XX A., listom právneho zástupcu žalobcu - žiadosť o predbežné prerokovanie zo dňa X.X.XXXX, listu F. prokuratúry SR zo dňa XX.X.XXXX, ako aj zo dňa XX.X.XXXX postúpení veci na Q. spravodlivosti SR a zo dňa X.XX.XXXX, listom Q. spravodlivosti SR zo dňa XX.X.XXXX. W. sa rovnako oboznámil so žalobcom predkladanou judikatúrou a to nálezom L. súdu SR XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX a Y. Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X D. XXX/XXXX ako aj Y. S. súdu v O. O., sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. W. sa rovnako oboznámil aj s dôkazmi nachádzajúcimi sa v trestnom spise R. súdu Q. vedeného pod sp. zn. 1T XXX/XXXX a to listinnými dôkazmi a to uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zo dňa XX.X.XXXX, E.: R.-XXX/ORK-MI-XXXX, písomnou žiadosťou žalobcu zo dňa XX.X.XXXX proti T. zo dňa XX.X.L., Uzneseniu prokuratúra zo dňa X.X.XXXX sp. zn. Pv/XXX/XXXX, Y. R. súdu v Q. zo dňa X.X.XXXX, č.k. XT/XXX/XXXX-XXX, zápisnicou o hlavnou pojednávaní zo dňa X.X.XXXX, písomným odôvodnením odvolania podaného prokurátorom zo dňa X.X.XXXX, ako aj T. S. súdu v S. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. X To/X/XXXX-XXX.
W. teda nariadeným a vykonaným dokazovaním vykonaným prostredníctvom výsluchu účastníkov konania ako aj oboznámením sa s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi založenými v spise zistil tento skutkový stav:
V. zástupca žalobcu vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach zotrval na podanom žalobnom návrhu v znení jeho úprav, pričom zároveň poukázal na rozhodovanie súdov v obdobnej veci. Y. v zásade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX doručeného súdu dňa XX.X.XXXX použil podobnú, resp. rovnakú argumentáciu, pričom v zásade poukazoval na predchádzajúce rozhodnutia súdov v obdobnej veci. G. vyjadril v predmetnom písomnom podaní svoj názor, že všetky uplatňované trovy boli účelne vynaložené v trestnom konaní. A to vzhľadom na tú skutočnosť, že obhajca má právo byť prítomný na vyšetrovacích úkonoch ako aj zároveň táto skutočnosť je jeho povinnosťou. R. vykonal so žalovaným aj účelné porady nakoľko tieto vykonal iba pred dôležitými úkonmi týkajúcich sa prejednania dôležitých skutočností, resp. z dôvodu prípravy obhajoby v predmetnom trestnom konaní. G. poukázal na skutočnosť, že zo strohého vyjadrenia žalovanej nie je zrejmé, ktoré trovy konania v rámci trestného konania by nemali byť účelne vynaložené. I. poukázal na skutočnosť, že keďže F. prokuratúra SR neuspokojila nárok žalobcu na náhradu škody v lehote X mesiacov, pričom žaloba bola podaná po tejto lehote bola podľa neho názoru žaloba podaná zo strany žalobcu dôvodne.
G. zotrvala vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach na svojom písomnom vyjadrení a má za to, že nie je subjektom s ktorým by mal predmetný súd konať. B. na túto skutočnosť sa necíti byť oprávnená na prejednanie tejto veci a navrhovala súdu, aby predmetnú skutočnosť zvážil a ďalej nekonal s F. prokuratúrou SR, ale s Q. spravodlivosti SR.
Z listinného dôkazu a to vyúčtovania trov právnych služieb ku dňu X.X.XXXX vyplýva, že došlo k vyúčtovaniu právnych služieb X.. I. S., advokátom voči osobe H.. Y. E. za poskytovanie právnych služieb v trestnej veci pred R. súdom Q. pod sp. zn. 1T XXX/XXXX za XX úkonov právnej služby pri hodnote X úkonu právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní určenom sumou XX,XX A. za úkony vykonané v roku XXXX a sumou XX,XX A. za úkony vykonané v roku XXXX. V. boli účtované nasledovne úkony právnej služby: prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa XX.X.XXXX, podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia dňa XX.X.XXXX, nahliadnutie a preštudovanie vyšetrovacieho spisu zo dňa X.X.XXXX, porada s klientom zo dňa XX.X.XXXX pred prvým výsluchom, účasť na vyšetrovacích úkonoch - výsluchy pred R. Q. dňa XX.X.XXXX, účasť na vyšetrovacích úkonoch - výsluchy pred R. Q. dňa XX.X.XXXX, účasť na vyšetrovacích úkonoch - výsluchy pred R. Q. dňa XX.XX.XXXX, porada s klientom pred ukončením dokazovania v prípravnom konaní dňa XX.XX.XXXX, oboznámenie s výsledkami vyšetrovania pred R. MI dňa XX.XX.XXXX, porada s klientom pred prvým hlavným pojednávaním dňa XX.X.XXXX, účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX, účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX, účasť na hlavnom pojednávaní dňa X.X.XXXX, porada s klientom po doručení odvolania R. prokuratúra okresného prokurátora dňa XX.X.XXXX. G. zo súdneho spisu vedeného pod sp. zn. XT/XXX/XXXX vyplýva, že právny zástupca žalobcu sa zúčastnil všetkých pojednávaní za ktoré si aj účtoval úkony právnej služby. V., ktorých sa nezúčastnil nezahrnul do vyúčtovania trov právnych služieb ku dňu X.X.XXXX.
Z V. pokladničného dokladu zo dňa X.X.XXXX je zrejmé, že došlo k prijatiu platby vo výške XXX,XX A. a to zo strany X.. I. S., advokáta od osoby H.. Y. E., nar. XX.X.XXXX.
Zo G. poškodeného o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ust. § X5 ods. 1 G. č. XXX/XXXX Z.z. je zrejmé, že predmetnou žiadosťou požiadal samotný žalobca samotnú žalovanú a to W. republiku - F. prokuratúru SR o predbežné prerokovanie svojho nároku a to predmetnou žiadosťou zo dňa X.X.XXXX, pričom zároveň z pripojenej fotokópie doručenky je zrejmé, že táto si predmetnú žiadosť prevzala dňa XX.X.XXXX.
Z listu F. prokuratúry SR zo dňa XX.X.XXXX, ktorý adresovala F. prokuratúra samotnému žalobcovi je zrejmé, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spolu so všetkými prílohami postupuje Q. spravodlivosti SR.
Z listu F. prokuratúry SR zo dňa XX.X.XXXX označeného ako B.: H.. Y. E. v zastúpení X.. I. S. - žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody- postúpenie je zrejmé, že F. prokuratúra SR postupuje žiadosť Q. spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu. O tejto skutočnosti zároveň aj upovedomuje samotného žiadateľa.
Z listu F. prokuratúry SR zo dňa X.XX.XXXX je zrejmé, že s prihliadnutím na skutočnosť, že Q. spravodlivosti SR prípisom zo dňa XX.X.XXXX vrátilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody späť na F. prokuratúru SR táto žalobcovi oznamuje, že zotrváva na pôvodnom právnom závere, že F. prokuratúra SR nie je orgánom, ktorý by mal v danej veci konať.
Z listu Q. spravodlivosti SR zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že došlo k vráteniu postúpenej žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody samotného žalobcu podľa G. č. XXX z roku XXXX s tým, že Q. spravodlivosti SR poukazuje na skutočnosť, že zákon jednoznačne definuje orgány konajúce v mene štátu podľa § 4 ods. X predmetného zákona a preto pre oblasť trestného konania aplikácia § 4 ods. X zákona neprichádza do úvahy, resp. situácia, ktorá by zdôvodňovala jeho aplikáciu v trestnom konaní ani nemôže nastať. V. úprava obsiahnutá v § 4 ods. X písm. a/ prvý bod, písm. b/ a písm. f/ je z pohľadu zodpovednostných vzťahov za škodu spôsobenú v trestnom konaní úplná a vyčerpávajúca nakoľko pokrýva všetky do úvahy prichádzajúce subjekty, ktoré vykonávajú trestné konanie. Q. spravodlivosti SR vo svojom vyjadrení zároveň poukázalo na závery Y. K. súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX z ktorého citujem: „na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšením podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ policajného zboru, ako aj
prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánmi verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Q. vnútra SR, ako aj F. prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom konaní orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý. V. názoru Q. spravodlivosti SR pokiaľ prokurátor sťažnosť zamietne odobruje tým postup vyšetrovateľa, prípadne povereného príslušníka policajného zboru a navyše podá vo veci obžalobu, preberá zodpovednosť za takéto rozhodnutie a napĺňa predpoklady pre určenie príslušnosti orgánu oprávneného konať v mene štátu podľa § 4 ods. X písm. f/ zákona v nadväznosti na § 4 ods. X písm. b/ zákona. I. žiadosť o predbežné prerokovanie, ktorá bola doručená F. prokuratúre SR nepovažuje za žiadosť, ktorá môže byť prerokovaná Q. spravodlivosti SR. Z uvedeného dôvodu túto žiadosť postupuje F. prokuratúre ako orgánu príslušnému v zmysle § 4 ods. X psím. f/ zákona v spojení s § 4 ods. X zákona na vybavenie.
Z pripojeného súdneho trestného spisu vedeného pod sp. zn. 1T XXX/XXXX vyplýva nasledovne:
Z T. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že voči žalobcovi došlo k začatiu trestného stíhania pre prečin podvodu podľa § X2X ods. 1, ods. 2 I. zákona a súčasne podľa § 206 ods. 1 I. poriadku došlo k vzneseniu obvinenia okrem iného aj voči žalobcovi.
Zo W. zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že došlo k podaniu písomnej sťažnosti žalobcu dňa XX.X.XXXX proti T. zo dňa XX.X.XXXX.
Z T. zo dňa X.X.XXXX Pv XXX/XXXX-X je zrejmé, že zo strany R. prokuratúry Q. došlo k zamietnutiu sťažnosti žalobcu o vznesení obvinenia proti uzneseniu vyšetrovateľky odboru kriminálnej polície zo dňa XX.X.L..
Z Y. R. súdu Q., č.k. 1T XXX/XXXX- XXX zo dňa X.X.XXXX je zrejmé, že okrem iného súd obžalovaného a to žalobcu spod skutku obžaloby oslobodil nakoľko skutok nebol trestným činom.
Z V. R. prokuratúry Q. doručeného súdu dňa X.X.XXXX je zrejmé, že proti Y. zo dňa X.X.XXXX, sp. zn. 1T XXX/XXXX bolo podané odvolanie čo do oslobodenia okrem iného aj žalobcu spod skutkov obžaloby, pričom samotné odvolanie bolo podané ihneď po vyhlásení rozsudku a v predmetnom písomnom vyhotovení došlo k dodatočnému odôvodneniu odvolania.
Z T. S. súdu v S. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XTo X/XXXX-XXX vyplýva, že S. súd v S. podľa § 319 I. poriadku zamietol odvolanie prokurátora.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
V. § 3 ods. X G. č. XXX/XXXX o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci: a/ pri výkone verejnej moci b/ nezákonným rozhodnutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím v treste, ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
V. § 4 ods. X písm. b/ citovaného zákona o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Q. vnútra, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán V. zboru.
V. ust. § 4 ods. X písm. f/ citovaného zákona F. prokuratúra W. republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
V. ust. § 4 ods. X písm. l/ citovaného zákona orgán príslušný podľa písmena a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej
moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
V. ust. § 5 ods. X citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
V. ust. § X5 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným zbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa ust. § 4 a XX.
V. ust. § 15 ods. X citovaného zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. L. podania žiadosti zostávajú zachované.
V. ust. § XX ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti.
V. ust. § X8 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
V. ust. § 553 ods. X G. č. XXX/XXXX Z.z. I. poriadok, trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane trov vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. B. však znáša trovy na povinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku dovolania podaného Q. spravodlivosti, alebo generálnym prokurátorom.
V. ust. § 5X7 ods. 1 a X R. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V. § 3 ods. X K. vlády SR č. XX/XXXX výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
G. osobou za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu je W. republika v mene ktorej vystupuje príslušný ústredný orgán. B. k tomu, že na úseku trestného konania vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ V. zboru, ako aj prokurátor a súdy. Vo veci náhrady škody spôsobenej v trestnom konaní sa orgán konajúci za štát považuje Q. vnútra SR, resp. F. prokuratúra SR, alebo Q. spravodlivosti SR. Z ustanovenia § 4 citovaného zákona je teda zrejmé, že zákonodarca túto zodpovednosť rozdelil medzi X základné subjekty a to Q. spravodlivosti SR, Q. vnútra SR a F. prokuratúru SR. G. je možné konštatovať, že toto rozdelenie zodpovedá vymedzeniu orgánov ktoré vykonávajú trestné konanie, teda orgány činné v trestnom konaní a zároveň súdy. B. na toto ustanovenie má súd za to, že zákon jednoznačne definuje orgány, ktoré majú v mene štátu konať a to tak, ako súd uvedené v § 4 ods. X cit. zákona a preto pre oblasť trestného konania aplikácia § 4 ods. X zákona neprichádza podľa názoru súdu do úvahy. G. štátu za škodu je koncipovaná ako objektívna teda bez ohľadu na akékoľvek zavinenie (§3 ods. X písm.a/, ods. X G. č. XXX/XXXX Z.z.).
Q. konštatovať, že podstata argumentácie žalovanej spočívala v tom, že uznesenie o vznesení obvinenia ako nezákonné rozhodnutie v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda nevydal prokurátor, ale policajt. T.. § 4 ods. X písm. f/ G. č. XXX/XXXX Z.z. na vznik oprávnenia F. prokuratúry konať v konaní o náhradu škody v mene štátu nevyžaduje splnenie kritéria, aby prokurátor nezákonné rozhodnutie v
trestnom konaní sám vydal, ale aby škodu spôsobil. Z hľadiska prejednávanej veci prokurátor spôsobil škodu tým, že sťažnosť podanú proti uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol a podal na neho obžalobu príslušnému súdu. R. oprávneným konať v mene štátu tak nemôže byť Q. vnútra, ktoré toto oprávnenie k účinnosti novej právnej úpravy od X.X.XXXX stratilo, ani Q. spravodlivosti pretože škoda nevznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, ani nie je splnený predpoklad, že nie je možné určiť príslušný orgán oprávnený konať v mene štátu. V. úprava zmenená G. č. XXX/ XXXX Z.z. účinná od X.X.XXXX neobsahuje prechodné ustanovenia preto sa v zmysle princípu nepravej retroaktivity uplatní aj na všetky neskončené konania o náhradu škody voči štátu spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia nezákonným rozhodnutím proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu.
K. skutočnosti, že sa nejedná o totožnú právnu vec, súd má za to, že aj v tejto prejednávanej veci je potrebné aplikovať aj koncepciu právnej úvahy bez ohľadu na samotný, pre danú vec špecifický záver (orgán ktorý koná v preskúmavanej veci za štát je Q. vnútra SR) K. súdu SR uvedené v Y. vedeného pod sp. zn. X D. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX s ktorou sa v plnom rozsahu súd stotožňuje. R. príslušného štátneho orgánu konajúceho za štát v konaniach o náhradu škody podľa G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom od XX.XX.XXXX podal výklad K. súd SR v rozsudku vyššie citovanom v ktorom uviedol, že ust. § 4 G. č. XXX/XXXX Z.z. rozlišuje viaceré prípady spôsobenia škôd orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje viacero orgánov konajúcich v mene štátu. W. za otázku právne zásadného významu označil či orgánom konajúcim v mene štátu je v danom prípade je Q. vnútra SR, alebo F. prokuratúra SR. W. s ohľadom na okolnosť, že trestné stíhanie poškodenej v uvedenej veci začalo uznesením vyšetrovateľa o vznesení obvinenia dospel k záveru, že v preskúmavanej veci je orgánom konajúcim v mene štátu Q. vnútra SR (§ 4 ods. X písm. b/ G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX); v zmysle ust. § 4 ods. X písm. a/ bod b G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. X, koná v mene štátu Q. spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občiansko-súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak; v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ G. č. XXX/ XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX koná vo veci náhrady škody Q. vnútra SR, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ, alebo poverený orgán V. zboru; v zmysle § 4 ods. X písm. f/ G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX koná vo veci náhrady škody F. prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu ( v odkaze pod čiarou je uvedený § 38 G. č. XXX/XXXX Z.z. o prokuratúre) v občiansko-súdnom konaní, v trestnom konaní, alebo v správnom konaní; v zmysle § 4 ods. X písm. l/ G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písm. a/ až písm. j/ u ktorého bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ako ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý; v danom prípade došlo ku škode poškodenej v trestnom konaní. R. činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt podľa § X0 ods. X I. poriadku. V. sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ V. zboru podľa § X0 ods. 1 I. poriadku. I. stíhanie sa začne vydaním uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi najneskôr do XX hodín (§ 199 ods. 1 veta druhá a šiesta I. poriadku); ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do XX hodín prokurátorovi. Po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie. V. alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin. P. nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. H. prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu. T. výňatok z niektorých ustanovení I. poriadku ozrejmuje, že na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšením konaním obžaloby vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ V. zboru ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Q. vnútra SR ako aj F. prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v konkrétnom prípade orgánom konajúcim v mene štátu je rozhodujúce na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánov je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý (§4 ods. X písm. l/ G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX. G. o predbežné prerokovanie nároku §15 G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX) podala poškodená na Q. vnútra SR v dôsledku čoho sa toto ministerstvo stalo orgánom verejnej moci konajúcim v danom prípade za štát. V.
K. súd SR uzavrel, že odvolací súd v posudzovanom prípade založil dovolaním napadnuté rozhodnutie na správnom závere o tom, ktorý orgán koná v preskúmavanej veci za štát, t.j. Q. vnútra SR.
K. skutočnosti, že sa nejedná o totožnú právnu vec súd má za to, že v predmetnej prejednávanej veci je potrebné aplikovať aj závery S. súdu O. O. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v ktorom sa okrem iného uvádza, že nová právna úprava účinná od X.X.XXXX, teda v prípade uznesenia o vznesení obvinenia ako nezákonného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní jednoznačne rieši ktorý štátny orgán je oprávnený konať v jeho mene. V prípadnom súdnom konaní o náhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím. K. podľa odvolacieho súdu nespôsobovalo ani ust. § 4 ods. X písm. m/ G. č. XXX/XXXX v znení účinnom od X.X.XXXX, ktoré síce aj po X.X.XXXX ponechalo v účinnosti okrem iných aj pre účely náhrady škody, ktorá vznikla v rámci trestného konania možnosť založenia oprávnenia štátneho orgánu konať v súdnom konaní za štát na základe toho, že na tento orgán sa obrátil poškodený so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, pretože príslušné ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu dopadalo na prípady, kedy nie je možné príslušný (jeden konkrétny)štátny orgán, v ktorého pôsobnosti došlo ku škode, jednoznačne určiť podľa daných zákonných kritérií (§ 4 ods. X písm. a/ až písm. l/ G. č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od XX.XX.XXXX). V. kým podľa právnej úpravy účinnej do XX.XX.XXXX (§ 4 ods. X písm. l/ zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX) bolo možné prostredníctvom tohto ustanovenia odstrániť nejasnosť právnej úpravy, ktorú súdna prax reflektovala (napríklad aj v citovanom rozsudku K. súdu W. republiky sp. zn. XCdo/XXX/XXXX) pri určovaní orgánu štátu oprávneného konať za štát v konaniach o náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia ako nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní policajtom v prípade, že podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu, a na určenie príslušného štátneho orgánu využiť jednoznačné kritérium podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany poškodeného jednému z dvoch do úvahy prichádzajúcich štátnych orgánov (ministerstvo vnútra alebo generálna prokuratúra); podľa právnej úpravy účinnej od XX.XX.XXXX bola však táto nejednoznačnosť uspokojivo odstránená a preto nie je potrebné ponechávať riešenie tejto otázky na nepredvídateľnú aktivitu poškodeného, ktorý je súčasne aj naďalej chránený pred omylom pri podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ustanovením § 15 ods. X G. č. XXX/XXXX Z. z., podľa ktorého ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného; účinky podania žiadosti zostávajú zachované. R. výklad by podľa názoru odvolacieho súdu poprel zmysel a účel G. č. XXX/XXXX Z. z. (odvolací súd nespochybňuje, že v posudzovanom prípade uznesenia o vznesení obvinenia ako nezákonného rozhodnutia, proti ktorému prokurátor zamietol sťažnosť a podal obžalobu ide oblasť verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov, zákonodarca však kritériá založenia oprávnenia konať v jeho mene v konaní o náhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím s účinnosťou od XX.XX.XXXX stanovil jednoznačne v prospech F. prokuratúry a bezohľadu na skutočnosť, že nezákonné rozhodnutie nevydal priamo prokurátor). Z hľadiska aplikácie uvedených úvah na prejednávanú vec odvolací súd v danej veci najskôr uviedol, že na účely posúdenia oprávnenia zastupovať štát v súdnom konaní o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím majú uvedené ustanovenia G. č. XXX/XXXX Z.z. procesný charakter (charakter procesných ustanovení) pre účely súdneho konania. I. nadobúdajú cez ustanovenia § 21 ods. X prvá veta O.s.p. podľa ktorého za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom, alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. K. vykonaná G. č. XXX/XXXX Z.z. nemá žiadne prechodné ustanovenie, všetky jej ustanovenia vrátane procesných je preto potrebné aplikovať od okamihu ich účinnosti (X.X.XXXX); k zmene štátneho orgánu oprávneného konať za štát v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím tak z hľadiska posudzovanej veci dochádza v priebehu súdneho konania. W. postup súdu v tomto prípade je, že na zmenu štátneho orgánu oprávneného konať za štát prihliadne z úradnej povinnosti pretože nejde o nedostatok návrhu. Y. nie je potrebný pre tento postup súdu návrh navrhovateľa (poškodeného), alebo jeho súhlas, pretože uvedená zmena je dôsledkom zmeny procesnej právnej úpravy v priebehu súdneho konania. V predmetnom rozsudku S. súdu O. O. sa zároveň konštatuje, že v zmysle uvedených právnych úvah odvolací súd nastolené dovolacie otázky rieši tak, že štátnym orgánom oprávneným konať za štát, teda W. republiku v súdnom konaní začatom do XX.XX.XXXX v prípade uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa G. č. XXX/XXXX Z.z., ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia vydané predmetným príslušníkom policajného zboru proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu za situácie, že poškodený podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody štátnemu orgánu príslušnému podľa predpisov účinných do XX.XX.XXXX s účinnosťou od X.X.XXXX F. prokuratúra SR. Na tom nič nemení skutočnosť, že právna úprava
napriek presnému vymedzeniu kompetencie jednotlivých štátnych orgánov konať za štát aj po X.X.XXXX ponechala v účinnosti okrem iných aj pre účely náhrady škody, ktorá vznikla v rámci trestného konania možnosť založenia oprávnenia štátneho orgánu konať v súdnom konaní za štát na základe toho, že sa na tento orgán obrátil poškodený so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, pretože príslušné ustanovenia podľa názoru tohto odvolacieho súdu dopadajú na prípady kedy nie je možné príslušný (jeden konkrétny) štátny orgán v ktorého pôsobnosti došlo ku škode jednoznačne určiť podľa daných zákonných kritérií § 4 ods. X písm. a/ až písm. l/ G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom od X.X.XXXX. V uvedenom súdnom konaní o náhradu škody proti štátu začatom do XX.XX.XXXX prihliadne súd na zmenu orgánu oprávneného konať za štát od X.X.XXXX z úradnej povinnosti.
V. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľných peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. G. štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu a ďalej vznik tejto zodpovednosti predpokladá, že nezákonné rozhodnutie sa zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. V zmysle ustálenej judikatúry štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú začatím, či vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. I. kto bol oslobodený spod obžaloby má v zásade právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. G. štátu v zmysle cit. zákona je objektívna, štát sa jej nemôže zbaviť. K. je teda nutné posudzovať správnosť rozhodnutia orgánov štátu z hľadiska či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Y. kritériom zákonnosti rozhodnutia vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby a táto skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie nároku na náhradu škody. H. o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania aj keď zákon výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby, pričom v súvislosti s právnym zastúpením mu vznikla škoda na majetku vo výške ustálená v konaní na sumu XXX,XX A. a to zaplatením trov obhajoby. Je nepochybne zrejmá príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. oslobodením spod obžaloby a vyplatenými trovami obhajoby čím podľa názoru súdu boli splnené všetky podmienky pre priznanie náhrady škody na zaplatených nákladoch obhajoby. B. úkony obhajoby možno považovať za účelné a podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní bez ktorých by tieto trovy neboli vznikli. V. úkony boli vyúčtované a ich výška je v súlade s B. o odmenách a náhradách účinnom v čase vyúčtovania a vzniku týchto trov. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný a boli preukázané všetky podmienky pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle citovaného zákona.
W. zároveň priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy XXX,XX A. vo výške X,XX% do zaplatenia. G. sa dostala do omeškania deň nasledujúci od uplynutia X mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, teda deň nasledujúci po dni XX.X.XXXX.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § X42 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V. súd žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v zmysle B. Q. spravodlivosti SR č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len B.) a to v zmysle vyčíslenia trov doručených tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX a to za X úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa XX.X.XXXX, spracovanie a podanie žaloby zo dňa X.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, písomné podanie na súd zo dňa XX.X.XXXX a účasť na pojednávaní zo dňa X.X.XXXX. S. z úkonov á XX,XX A. + réžijný paušál X x á X,XX A., spolu trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX A., ako aj zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške XX,- A., teda trovy konania celkom XX,- A. za súdny poplatok + XXX,XX A. za trovy právneho zastúpenia, spolu vo výške XXX,XX A.. G. súd považuje za potrebné konštatovať, že právnemu zástupcovi boli priznané trovy právneho zastúpenia aj za písomné podanie na súd - stanovisko zo dňa XX.X.XXXX a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetnú povinnosť - podanie stanoviska na súd mu bolo uložené samotným súdom na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX.
B. na skutočnosť, že žalobca bol právne zastúpený súd uložil povinnosť žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania k rukám jeho právneho zástupcu v lehote X dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. ( § 204 ods. 1 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§205 ods.2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§205 ods. 3 O.sp.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O.s.p.).