Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-56-2014.pdf
PDF · 104.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/56/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch v právnej veci žalobcov: 1. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, štátny občan SR, v zastúpení: Advokátska spoločnosť s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36813401, 2. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Ul. N. XXX/X, štátny občan SR, proti žalovanej: D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Jaroslav Paták, advokát so sídlom Štúrovo, F. Rákócziho 60, o zaplatenie 7000,00 eur s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 7000,00 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.10.2010 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania sumou 1974,39 eur k rukám právnej zástupkyne žalobkyne, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie voči žalobcovi v 2. rade z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Žalobcovia svojou žalobou zo dňa 03.08.2012 sa domáhali, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 7000,00 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.09.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Následne na základe výzvy súdu v časti úrokov z omeškania opravili žalobu a žiadali úroky z omeškania vo výške 9% od 01.10.2010 so žalovanej sumy. Žalobkyňa v 1. rade súdu oznámila podaním zo 17.04.2013 zmenu trvalého bydliska na adresu S. XXX.
Tunajší súd v konaní sp. zn. 10Ro/280/2012 vydal dňa 12.12.2013 platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala v zákonnej lehote odpor žalovaná, preto súd vo veci nariadil pojednávanie.
Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sa dohodli so žalovanou na kúpe rodinného domu nachádzajúceho sa v G. súp. č. XXX a za tým účelom vyplatili žalovanej zálohu na nehnuteľnosť vo výške 6500,00 eur dňa 11.08.2009. Následne vyplatili žalovanej titulom zálohy sumu 500,00 eur a dohodli sa dňa 22.10.2009 na kúpnej cene nehnuteľností vo výške 38173,00 eur. Žalovaná napriek tomu, že žalobcovia jej vyplatili zálohu na nehnuteľnosť, kúpnu zmluvu s nimi neuzavrela, následne sa dozvedeli z LV č. XXX z 21.09.2010, že na nehnuteľnosť bolo opätovne zapísané záložné právo v prospech D+D FINANCE s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, teda táto skutočnosť vylučovala možnosť žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou. Žalovaná kúpnou zmluvou z 23.02.2011 nehnuteľnosť predala iným osobám, napriek tomu, že jej bola vyplatená kúpna cena, záväzok voči žalobcom si nesplnila.
Žalobca v 2. rade písomným podaním z 20.10.2014 oznámil, že netrvá na tom, aby v konaní vystupoval na strane žalobcov, žalobu berie späť, preto súd konanie voči žalobcovi v 2. rade zastavil v zmysle § 96 O.s.p.
Žalovaná v odpore namietala, že žaloba nemá náležitosti v zmysle § 42 ods. 3/ O.s.p., nakoľko na žalobe boli zaškrtané pôvodne uvedené adresy bydliska a ručne dopísané iné, teda sa jedná o neplatný právny úkon, ďalej, že žaloba nebola podpísaná zo strany žalobcu v 2. rade a nebola datovaná. Žalovaná namietala aj to, že súd porušil svoje právo, keď vyzval žalobcov na doplnenie návrhu ohľadne odstránenia nedostatkov a poučil ich aj o zmene petitu žaloby odkedy si majú uplatňovať úroky z omeškania. Vzniesla námietku premlčania žalobcami uplatňovaného nároku v zmysle § 107 ods. 1/ O.s.p., pretože si ho neuplatnili v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, čo vyplýva aj zo znenia výzvy Advokátskej kancelárie JUDr. Benickej z 20.09.2010.
Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 23.03.2015 súdu namietala, že sa nevie riadne vyjadriť v jazyku slovenskom, ktorý riadne neovláda, preto súd pribral do konania tlmočníka z jazyka maďarského. Žalovaná opätovne uznala, že zálohu vo výške 6500,00 eur a 500,00 eur od žalobcov prevzala, ale túto zálohu im nevrátila, pretože v apríli 2010 jej žalobcovia prišli povedať, že si nemôžu kúpiť dom a žiadali vrátiť dom. Potom sa neozvali a ona ich nekontaktovala, lebo žalobcovia ako záujemcovia sa mali ozvať. Kvôli žalobcov vyplatila dlžobu a v apríli 2010 im povedala, že ak nevyplatí pôžičku, tak príde exekútor a zoberie si dom, oklamali ju, ale ak by súd žalobe vyhovel, tak by bola zálohou vrátila. Po predaji domu jej zostalo 8500,00 eur, ale žalobkyni ani vtedy nechcela vrátiť zálohu, pretože mala bývať v zime a bez vody kvôli nim a nemala na nich kontakt. Ak súd rozhodne o tom, že má zálohu vrátiť, podá odvolanie a ak rozhodne aj krajský súd o vrátení zálohy, tak predá dom a nejak to vyrieši.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: I. U., P. Q., S. U., ako aj oboznámením sa so žalobou, predžalobnou výzvou z 20.09.2010, výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. G. z roku 2009, z roku 2010, zálohou na nehnuteľnosť z 22.10.2009, čestným vyhlásením žalovanej z 11.08.2009 o prevzatí sumy 6500,00 eur s overeným podpisom, uznesením na doplnenie žaloby, doplnením žaloby, zmenou trvalého bydliska, opravou žaloby z 25.09.2013, lustráciou v REGOB, platobným rozkazom z 12.12.2013, odporom proti platobnému rozkazu z 31.01.2014, žiadosťou o vykonanie dôkazu z 23.09.2014, späťvzatím žaloby žalobcom v 2. rade, vyjadrením JUDr. Timoranskej zo 06.11.2014, potvrdením OTP banky, listom právneho zástupcu žalovanej z 02.02.2015, výpisom z LV č. XXX kat. úz. G., kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 16.02.2011, kúpnou zmluvou zo dňa 23.02.2011, žiadosťou o vykonanie dôkazu z 20.02.2015, oznámením právnej zástupkyne žalobkyne z 20.01.2015, vyčíslením trov konania právneho zástupcu žalovanej zo 07.05.2015 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania sa dohodli dňa 11.08.2009, že žalobcovia odkúpia od žalovanej rodinný dom nachádzajúci sa v G. súp. č. XXX na LV č. XXX pre kat. úz. G., a to pac. Č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2 s domom súp. č. XXX a parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 350 m2. Z tohto titulu vyplatila žalobkyňa v 1. rade v tento istý deň sumu 6500,00 eur.
Žalobkyňa vyplatila túto zálohu na nehnuteľnosť z dôvodu, že na nehnuteľnosti žalovanej viazlo záložné právo v prospech D+D FINANCE s.r.o., Nové Mesto nad Váhom. Následne došlo k výmazu záložného práva v prospech D+D FINANCE s.r.o., a to dohodou o odstúpení od zmluvy o zriadení záložného práva č. 2009/023 zo dňa 11.08.2009. Keďže žalovaná nevedela zaplatiť nedoplatok za plyn, žalobkyňa jej dňa 22.10.2009 poskytla ďalšiu sumu 500,00 eur a zároveň sa dohodli na kúpnej cene nehnuteľností vo výške 38173,00 eur. Žalobkyňa pracovala v tom čase v Rakúsku na základe živnosti, banka takýto druh podnikania neakceptovala, preto jej trvalo dlhšiu dobu, kým si vybavila úver na nehnuteľnosť. Nakoniec sa jej podarilo získať súhlas OTP banky na poskytnutie úveru a mala byť podpísaná záložná zmluva, keď v banke zistili, že nie je možné založiť nehnuteľnosť, pretože na nej viazne opätovne iné záložné právo. Toto bolo v septembri 2010, následne vyhľadala žalovanú, aby sa jej spýtala z akého dôvodu bola opätovne založená nehnuteľnosť, a to nebankovým subjektom, vtedy jej žalovaná povedala, že musela založiť dom a nechce im vrátiť zálohu, pretože mala výdaje s iným domom.
Žalovaná v priebehu konania nenamietala skutočnosť, že by od žalobkyne peniaze nebola prevzala. Namietala premlčanie nároku žalobkyne, a to z dôvodu, že tvrdila, že žalobkyňa už v apríli 2010 jej oznámila, že dom je pre ňu priveľký, že ho nevie kúpiť. Žalovaná bola vo veľmi zlej finančnej situácii, preto musela predať dom, v ktorom bývala a žalobcovia ju stále ubezpečovali o tom, že budú mať úver, ťahali to 8 mesiacov a žalovaná už mala druhý úver a musela opätovne založiť rodinný dom, vtedy povedala žalobcom, že peniaze im vráti, keď predá dom, ale peniaze im nevrátila ani do rozhodnutia
súdu vo veci samej, pretože stále tvrdila, že žalobcovia ju podviedli, že dom nikdy kúpiť nechceli, cítila sa byť ukrivdená. Z toho dôvodu predala dom v marci 2011 iným záujemcom; napriek tomu, že jej bola vyplatená kúpna cena 35000,00 eur, z ktorej kúpila druhý dom za 23000,00 eur a 3500,00 eur vyplatila realitnej kancelárii, nevrátila zálohu žalobcom.
Právny zástupca žalovanej namietal, že žaloba nemá náležitosti v zmysle § 42 ods. 3/ a § 79 ods. 1/ O.s.p., pretože žaloba nebola podpísaná oboma žalobcami a nebola datovaná, navyše boli prepísané adresy účastníkov na prvej strane žaloby. Súd pred vytýčením pojednávania vo veci samej preskúmal obsah žaloby a dospel k tomu záveru, že je z nej zrejmé, kto ju robí, akej veci sa týka a čo sleduje a náležitosti, ktoré boli žalovanou namietané boli odstránené ešte pred vydaním platobného rozkazu vo veci samej, keď žalobcovia doložili datovanú a podpísanú žalobu, ďalej oznámili zmenu trvalého pobytu žalobkyne v 1. rade a súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že žalovaná býva na adrese G. XXX, preto na prvej strane žaloby túto zmenu zaznamenal. Z týchto dôvodov súd už na ďalšie námietky žalovanej ohľadne náležitostí žaloby neprihliadal.
Výsluchom svedka P. Q., druha žalobkyne a pôvodného žalobcu v 2. rade, súd zistil, že si chceli spolu so žalobkyňou v 1. rade kúpiť rodinný dom, jeden sa im zapáčil v G., bol to dom žalovanej, ale nemali dosť hotovosti na jeho kúpu, preto si potrebovali zobrať úver a dom bol založený v nebankovej spoločnosti. Z toho dôvodu poskytli zálohu za dom vo výške 6500,00 eur a ešte asi v decembri toho istého roka ďalšiu zálohu 500,00 eur na plyn. Hľadali banku, ktorá by poskytla úver žalobkyni v 1. Rade, ale v tom čase neuznávala ani jedna banka živnosť v zahraničí, preto ešte ani v jarných mesiacoch nemali úver, o čom informovali žalovanú. Keď im nakoniec v OTP banke úver poskytnú, vtedy riaditeľ banky zistil, že dom je znova založený nejakou nebankovkou, toto bolo začiatkom septembra 2010 pretože chodili v tomto období do Štúrova na dovolenku. Následne začali hľadať iný dom, našli ho v Mužli. Keď potom vyhľadali žalovanú, aby im vrátila zálohu, táto im ju nechcela vrátiť, pretože im povedala, že vyplatila zálohu na kúpu nejakého domu, ktorý mala kúpiť a o tieto peniaze prišla, preto potom veci riešila žalobkyňa so svojou právničkou.
Na dokumente z 22.10.2009 ohľadne zálohy 500,00 eur sa nachádza jeho podpis, ale peniaze, ktoré boli poskytnuté žalovanej, boli peniaze žalobkyne v 1. rade.
Svedok I. U., druh žalovanej, nepopieral, že žalobkyňa v 1. rade poskytla žalovanej zálohu, najprv 6500,00 eur a potom 500,00 eur. Na druhý rok v apríli došla žalobkyňa s priateľom, že si nemôžu dovoliť dom, pretože je veľký a musia si nájsť iný. Žalovaná však dom musela najprv založiť, pretože mala veľa pôžičiek, na časť týchto pôžičiek použila peniaze od žalobkyne a zvyšok nevedela zaplatiť preto musela opätovne založiť dom nebankovej spoločnosti. V zime 2010 sa rozhodli kúpiť dom v G. a vtedy záujemcovia o ich dom im dali zálohu 10000,00 eur. Keď v apríli 2010 žalobkyňa s druhom odmietli kúpiť dom, začali ho inzerovať v novinách, čo však nebolo z ich strany preukázané, povedali im, že zálohu vrátia po predaji domu. Keď predali dom v G. začiatkom roka 2011, zálohu žalobkyni nevrátili, pretože museli vyplatiť záložnú zmluvu a opraviť nový dom a preto, že ich žalobkyňa ťahala za nos a mysleli si, že nemusia peniaze vrátiť, pretože žalobkyňa bola kľudná, povedala, že majú dosť peňazí a že im peniaze nechýbajú.
Súd vypočul svedkyňu S. U., od ktorej žalobkyňa kúpila dom v S.. Táto svedkyňa súdu potvrdila, že už dlhšiu dobu predávala v S. dom a žalobkyňa aj s druhom prišli k nej koncom augusta alebo začiatkom septembra, dom sa im páčil a dohodli sa, že ho kúpia. Následne v septembri uzavreli kúpnu zmluvu a dom bol vyplatený z úveru. Vyhľadala ju aj žalovaná, že sa súdi so žalobkyňou, aby svedkyňa vypovedala, že ju žalobkyňa s druhom vyhľadali v máji alebo v júni 2010, ale ona im povedala, že to nemôže na súde povedať, keď ju vyhľadali až koncom leta.
Podľa § 100 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V prípade premlčania práva pri bezdôvodnom obohatení je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna a objektívna. Tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorú zákon určuje v trvaní dvoch rokov, je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Táto subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch. Nie je teda rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr a nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel.
V prípade poskytnutia peňažného plnenia kupujúcim a jeho prijatia predávajúcim v súvislosti s pripravovanou kúpou nehnuteľnosti sa takáto záloha stáva bezdôvodným obohatením v okamihu, keď došlo zo strany predávajúceho k odmietnutiu jej predaja, prípadne keď odpadol právny dôvod, na základe ktorého kupujúci plnil predávajúcemu, teda kedy predávajúci odmietol predať nehnuteľnosť kupujúcemu, prípadne vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná. Týmto okamihom nie je deň, keď predávajúci dostal zálohu na kúpnu cenu, alebo kedy by sa kupujúci pri náležitej starostlivosti musel dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia.
Žalovaná už vo svojom pri svojom prvom úkone vo veci, a to pri podaní odporu, vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku zo strany žalobcov. Namietala, že v apríli 2010 jej žalobkyňa spolu s druhom oznámili, že dom nechcú kúpiť, preto bola nútená opätovne založiť nehnuteľnosť, teda žalobcovia už v apríli 2010 vedeli, že vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať. Žalobcovia však podali žalobu až 03.08.2012, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. V priebehu konania však bolo preukázané, že žalovaná žiadnym spôsobom neoznámila žalobcom a ani im nedala na vedomie skutočnosť, že nehnuteľnosť založila v máji 2010, o tejto skutočnosti sa žalobcovia preukázateľne dozvedeli až pred podpisom záložnej zmluvy v banke, keď už si chceli kúpiť dom žalovanej. Neobstoja tvrdenia žalovanej, ani jej druha, že už v apríli 2010 žalobkyňa im oznámila, že dom kúpiť nechce, pretože tieto tvrdenia žalovanej v konaní preukázané neboli, ba naopak, žalovaná stále argumentovala tým, že ona je ochotná vrátiť peniaze žalobkyni, ale až po rozhodnutí súdu, teda je vôbec otázne, že či došlo k premlčaniu alebo nepremlčaniu nároku žalobkyne a či zo strany žalovanej naozaj nejde o úmysel peniaze žalobkyni vôbec nevrátiť a či nejde o úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Z vykonaných dôkazov je však zrejmé, že žalobkyňa vyhľadala svedkyňu U. až v auguste alebo septembri 2010 s tým, že má záujem o kúpu jej domu, je zrejmé aj to, že vyzvala písomne žalovanú o vydanie bezdôvodného obohatenia prostredníctvom JUDr. Benickej podaním z 20.09.2010, teda k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej podľa názoru súdu nemohlo dôjsť skôr ako koncom augusta alebo v septembri 2010, pričom podstatnou skutočnosťou na posúdenie okolnosti, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že nemôže kúpiť od žalovanej dom, bolo oznámenie banky o záložnom práve k nehnuteľnosti čo bolo začiatkom septembra 2010, pretože z potvrdenia OTP banky vyplýva, že úver na druhú nehnuteľnosť bol bankou poskytnutý 16.09.2010. Súd vyhodnotil plynutie subjektívnej premlčacej doby od okamihu, keď sa žalobkyňa dozvedela o tom, že nehnuteľnosť je založená v prospech nebankového subjektu, teda posúdil námietku vznesenú žalovanou za nedôvodnú, keď mal za to, že žaloba bola podaná 03.08.2012 a ku skutočnosti, od ktorej začala preukázateľne plynúť subjektívna premlčacia doba, došlo začiatkom septembra 2010, teda nedošlo k uplynutiu dvojročnej premlčacej doby.
Podľa § 451 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2/ Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 OZ konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť (§ 456 OZ). Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to:
1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl. OZ), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51 OZ. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 OZ) alebo z dôvodov formálnych (§ 40 OZ), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa§37 a 38 OZ
3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2 OZ), odstúpením od zmluvy (§ 48 OZ) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 OZ).
4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobkyňa poskytla žalovanej zálohu na kúpu rodinného domu vo výške 6500,00 eur dňa 11.08.2009 a sumu 500,00 eur dňa 22.10.2009. Aj keď suma 500,00 eur bola poskytnutá pôvodným žalobcom v 2. rade tento v konaní uviedol, že bol len doručovateľom peňazí, ktoré patrili žalobkyni. Žalovaná v konaní nepopierala, že by predmetnú zálohu v celkovej výške 7000,00 eur neprevzala, namietala len premlčanie uplatnenej pohľadávky zo strany žalobkyne. S námietkou premlčania sa súd vysporiadal tak, že ustálil na základe zisteného skutkového stavu veci, t. j. na základe prejavov a úmyslu účastníkov, kedy došlo k právnemu dôvodu, od ktorého možno počítať premlčaciu dobu a konštatoval, že právo bolo uplatnené včas. Skutočnosť, že žalovaná prevzala zálohu za predaj domu, ku ktorému nakoniec nedošlo, v konaní nebola popretá, žalovaná v plnom rozsahu uznala, že peniaze od žalobkyne prevzala, jednalo sa o zálohu na kúpu rodinného domu, ale z dôvodu, že sa žalovaná cítila byť ukrivdená zo strany žalobkyne tým, že k odkúpeniu domu nedošlo v priebehu krátkeho času, čo však nebolo medzi účastníkmi vôbec dohodnuté, žalovaná odmietla a naďalej odmieta vydať predmet bezdôvodného obohatenia. Súd konštatoval, že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia tým, že prevzala od žalobkyne zálohu za budúci odplatný prevod nehnuteľnosti, ale po nerealizácii tohto právneho úkonu, plnenie žalobkyne nevrátila. S poukazom na tieto skutočnosti, súd zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 7000,00 eur ako bezdôvodného obohatenia ako plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 9% zo žalovanej sumy od 01.10.2010 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR 87/1995 Z. z. v znení
jeho noviel, keď žalobkyňa si uplatňovala takýto úrok z omeškania ročne, nakoľko úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania činila 1%, žalobkyňa má nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší, preto jej súd takýto úrok priznal odo dňa, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1/ O.s.p. tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu sumou 1974,39 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 420,00 eur, ako aj z trov právneho zastúpenia žalobkyne v sume 1554,39 eur, za päť úkonov právnej pomoci po 237,34 eur (prevzatie, príprava, účasť na pojednávaniach dňa 23.10.2014, dňa 19.01.2015, dňa 23.03.2015, dňa 07.05.2015), štvrtinový úkon vo výške 59,34 eur (účasť na odročenom pojednávaní dňa 22.09.2014), 3x režijný paušál po 8,04 eur, 3x režijný paušál po 8,39 eur + 20% DPH. Právna zástupkyňa žalobkyne si uplatnila náhradu trov konania vo výške 2187,99 eur, ale súd právnej zástupkyni žalobkyne priznal náhradu trov konania len vo výške uvedenej vo výroku rozsudku, a to z dôvodu, že právna zástupkyňa si uplatňovala plnú náhradu trov aj za pojednávanie konané dňa 22.09.2014, pričom toto pojednávanie bolo odročené bez toho, aby sa vo veci začalo pojednávať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.