Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6P/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, vo veci starostlivosti o maloletú Q. Q., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matky J. Q., rod. F., nar. X.X.XXXX, bytom T. X. č. X, W. a otca R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XXX, právne zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, Moyzesova č. 34, Čadca, v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa takto

rozhodol:

Súd návrh otca, aby zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci zo dňa 3.8.2010 v konaní v časti týkajúcej sa výšky výživného na maloletú Q. Q., nar. X.X.XXXX počnúc dňom 1.9.2012 zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne, z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom otca Pavla Novotného zo dňa 6.2.2014 žiadal menovaný znížiť výživné na maloletú Q. Q., ktorá je jeho dcérou, zo sumy pôvodne určenej rozsudkom Okresného súdu v Čadci v konaní zo dňa 3.8.2010 zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne z dôvodov, že na jeho strane sa podstatne zmenili pomery. Jeho schopnosti a možnosti prispievať sumou 100,- Eur mesačne sú v súčasnej dobe znížené vzhľadom na to, že uzavrel v januári 2012 manželstvo, z ktorého sa mu narodil syn G., ku ktorému má vyživovaciu povinnosť a od mája 2010 zmenil zamestnanie, pracuje ako osoba samostatne zárobkovo činná, keď jeho mesačný príjem predstavuje sumu 20.000,- Kč. Od februára 2012 zmenil živnostenské oprávnenie a jeho príjem sa znížil na sumu 10.000,- Kč vďaka celoeurópskej ekonomickej kríze. Nie je preto schopný prispievať na výživu maloletej Nikoly sumou tak, ako bola pôvodne určená a preto žiadal, aby súdu výživné znížil na sumu 40,- Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2012.

Matka maloletej Monika Novotná žiadala návrh zamietnuť a tvrdila, že nie sú dôvody na zníženie vyživovacej povinnosti, pretože aj na strane maloletej Q. sa zmenili pomery v tom smere, že dieťa od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom má zvýšené potreby a náklady jednak tým, že je po stránke fyzickej viac vyvinutá, navštevuje vyšší ročník základnej školy a najmä na strane matky, ktorá maloletú má vo výchove, je situácia taká, že v súčasnej dobe pracuje iba prostredníctvom mestského úradu na aktivačných prácach a jej príjem predstavuje 97,50 Eur. Od 1.7.2014 poberala iba dávky v hmotnej núdzi. Je vyučenou krajčírkou, naposledy pracovala v J. Ž., avšak po materskej dovolenke po narodení maloletej Q., ktorú materskú si predĺžila do šiestich rokov veku, nemohla nájsť vo svojej profesii v okolí svojho bydliska žiadne zamestnanie a preto pracuje iba na aktivačných prácach. Matka tiež tvrdila, že otec maloletej už od októbra 2012, keď bola naposledy maloletá Q. v Č. u otca, prestal prispievať na jej výživu 100,- Eur mesačne a svojvoľne začal platiť iba 40,- Eur. Aj túto sumu platil nepravidelne, jeden

mesiac nezaplatil vôbec a potom poslal za dva mesiace 80,- Eur a podobne. Z uvedeného dôvodu bola nútená podať návrh na exekúciu, ktorá vec je vedená u Exekútorského úradu JUDr. Lucie Ďuricovej.

Otec maloletej ako dôkazy, ktorými preukazuje zmenu jeho schopností a možností prispievať pôvodne určenou sumou výživného 100,- Eur, predložil súdu listinné dôkazy, ktorými preukazuje, že jeho terajšia manželka S. Q. pracuje ako upratovačka vo firme S. O., s.r.o., ďalej preukazuje, že bol dočasne pracovne neschopný, ďalej predložil súdu výpis z katastra nehnuteľností, ktorým preukazuje, že spoločne s terajšou manželkou nadobudli nehnuteľnosť, na ktorú majú úver a tento úver splácajú, ďalej preukázal, že z terajšieho manželstva s S. Q. sa mu narodil syn G. Q., ktorý je narodený XX.X.XXXX. Okrem uvedeného spoločného dieťaťa sa s manželkou stará o syna manželky z predošlého manželstva H. Š., nar. XX.X.XXXX, na ktorého nedostával od bývalého manžela žiadne výživné, začalo sa proti nemu trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. V čase podania návrhu na zníženie výživného bola manželka otca, teda navrhovateľa na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 7.300,- Sk. V ďalšom konaní preukázal navrhovateľ potvrdením súčasného zamestnávateľa jeho manželka spoločnosti S. O., s.r.o, so sídlo v O., že jeho manželka pracuje u uvedeného zamestnávateľa ako upratovačka od 1.2.2015 s príjmom 6.000,- Kč. On pracuje ako osoba samostatne zárobkovo činná v odbore elektrikár v stavebníctve s tým, že mesačne majú príjem do rodiny na živobytie 16.000,- Kč. V priebehu konania však po rozhodnutí druhostupňového súdu predložil navrhovateľ na pojednávaní doklad zo zdravotnej dokumentácie z traumatologického vyšetrenia zo dňa 13.6.2014, 4.7.2014, 1.8.2014 a 5.9.2014 záznam ortopéda, resp. chirurga - traumatológa, že po páde na tvrdú podložku pokĺznutím a zakopnutím na ulici si poranil svaly a šľachy na ruke, v dôsledku čoho bol práceneschopný a v súčasnej dobe má v dôsledku úrazu zníženú hybnosť prstov na ruke, ktorú skutočnosť dokumentoval citovanými potvrdeniami traumatológa, z ktorých samosudkyňa konštatovala subjektívne potiaže, ktoré uvádzal navrhovateľ, bolesti lakťa, miernu citlivosť zápästia pri rotačných pohyboch a bola mu doporučená ambulantná rehabilitácia, ktorú ukončil s tým, že mu bolo doporučené ďalšie cvičenie pri domácom liečení. Teda z predložených dokladov nebolo preukázané, že by navrhovateľ mal trvalejšie zníženú pracovnú schopnosť, aj napriek tomu, že navrhovateľ argumentoval tým, že toto zranenie spôsobilo problémy v pracovnej oblasti, pretože pri dlhšie vykonávanej práci má zníženú hybnosť prstov. Následky, ktoré by boli trvalejšieho charakteru, však navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal.

Je spoločne s terajšou manželkou vlastníkom rodinného domu, ktorý kúpili podľa jeho tvrdenia za 500.000,- Kč, na ktorý majú hypotéku vo výške 1.000.000,- Kč, pretože časť hypotéky si zobrali na rekonštrukciu uvedeného domu. Tento dom obýva spoločne s manželkou, ich spoločným synom a synom z predošlého manželstva jeho terajšej manželky.

V priebehu konania sa aj na strane matky zmenili pomery v tom smere, že od rozhodovania súdu o výživnom v tomto konaní rozsudkom súdu zo dňa 16.10.2014, ktorý bol zrušený druhostupňovým rozhodnutím, sa matka zamestnala od 2.2.2015 vo A. D., Y.. s r.o., J. s čistou mzdou, ktorú vykázala vo februári vo výške 347,05 Eur a daňový bonus 21,41 Eur plus prídavok na jedno dieťa. Od ostatného rozhodovania vo veci matka na strane maloletej uvádzala zmenu v tom smere, že dieťa dochádza do školy z miesta bydliska autobusom, denná preukážka so zľavou predstavuje 0,74 Eur denne s tým, že v čase, keď ona ako matka pracovala na aktivačných prácach, tak dcéra sa stravovala doma, v súčasnej dobe, keď je zamestnaná, navštevuje školskú družinu a jedáleň, za ktorú platí za družinu 2,50 Eur mesačne a za stravu za jeden deň 1,10 Eur s tým, že mesačný poplatok závisí od počtu pracovných dní v mesiaci. Podala návrh na priznanie náhradného výživného vzhľadom na to, že otec dieťaťa riadne v plnej výške podľa rozhodnutia súdu neplatil výživné, ktoré poberá vo výške 100,- Eur mesačne a pokiaľ otec maloletej výživné v tom - ktorom mesiaci poukáže, tak túto sumu jej pri náhradnom výživnom odpočítajú a neuhradia v celej výške 100,- Eur. Na svoje tvrdenie predložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, odbor sociálnych vecí zo dňa 8.4.2015 pod č. O.-Q.-XXXX, keď v zmysle §-u 16 ods. 1 a 2, §-u 18 ods. 2 z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov jej priznali osobitný príspevok po dobu najviac 12 po sebe nasledujúci kalendárnych mesiacov po 126,14 Eur a od 1.3.2015 do 31.7.2015 v sume 63,07 Eur od 1.8.2015 do 31.1.2015.

Podľa §-u 78 ods. 1 z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa §-u 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa §-u 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo k zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa §-u 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je pravdou, že na strane otca nastala zmena pomerov, pretože z jeho terajšieho manželstva sa narodilo ďalšie dieťa, maloletý G. Q., nar. XX.X.XXXX. Spoločne s terajšou manželkou sa starajú o ďalšie dieťa, maloletého H. Š., ktorý sa narodil z predchádzajúceho manželstva terajšej manželky navrhovateľa, avšak k tomuto dieťaťu má vyživovaciu povinnosť jeho biologický otec. Ďalšia zmena pomerov na strane otca nastala v tom smere, že spoločne so svojou terajšou manželkou si kúpili rodinný dom, na ktorý si spoločne zobrali hypotéku a to nielen na kúpnu cenu, ktorá predstavovala 500.000,- Kč, ale ďalších 500.000,- Kč si zobrali na rekonštrukciu domu s tým, že splácajú túto hypotéku vo výške 4.300,- Kč a rekonštrukciu domu majú podľa tvrdenia navrhovateľa ukončenú, je to dom s obytnou plochou 300 m2 a v tomto dome vlastne bývajú spoločne s manželkou a dvomi deťmi.

Pri zisťovaní schopností a možností povinných rodičov súd vychádza zo zistení o ich veku, kvalifikácii, zdravotnom stave, počte vyživovacích povinností, prípadne miere nezamestnanosti v tom - ktorom regióne. Pokiaľ je to potrebné, zisťuje tiež majetkové pomery, ktoré vyplývajú zo spoločenskej reality, kedy veľmi často povinné osoby poukazujú na nedostatok finančných prostriedkov na platenie výživného, hoci z iných dôkazných prostriedkov je zistené, že faktická celková suma majetku povinného je vyššia, ako sám uvádza. Aj v súdenom prípade navrhovateľ ako otec maloletej J. zdôvodňuje návrh na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletej J. tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak do svojej ekonomickej situácie vôbec nezapočítava majetok, ktorý nadobudol spoločne s terajšou manželkou, ale poukazuje iba na výšku splácaného úveru. Je pravdou, že úver, ktorý spláca spoločne s manželkou odporca, je v rozsahu, ktorý predstavuje 4.300,- Kč, čo približne podľa kurzu českej koruny k euru sa pohybuje v rozmedzí okolo 170,- Eur mesačne. Na strane navrhovateľa však treba prihliadať na to, že spoločne so svojou terajšou manželkou, zabezpečuje výchovu aj syna, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť jeho manželka a jej predchádzajúci partner, avšak tá skutočnosť, že predchádzajúci partner a otec uvedeného dieťaťa si vyživovaciu povinnosť riadne neplní, ešte neznamená, že takýto postup biologického otca treba zohľadňovať pri plnení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletej J., keď sám svojvoľne od roku 2012 prestal plniť výživné vo výške, tak ako bolo určené rozsudkom súdu v rozvodovom konaní vo veci pod sp. a svojvoľne namiesto sumy 100,- Eur poukazuje, aj to nepravidelne, 40,- Eur mesačne.

Je samostatne zárobkovo činnou osobou a nepreukázal, že by túto činnosť vykonával v regióne, kde je možnosť realizovať svoje služby v odbore elektrikár v obmedzenom rozsahu, nepreukázal, že by jeho príjmy boli zásadným spôsobom znížené a ovplyvnené, tak ako všeobecne otec tvrdil, bez toho, že by na svoje tvrdenia predložil doklad, z ktorého by bolo nepochybné, že na jeho strane sa situácia v jeho zamestnaní podstatným spôsobom zhoršila. Za predpokladu, že si spoločne s manželkou zobrali hypotéku, na preukázanie svojich príjmov bolo zjavne potrebné predložiť doklady o výške príjmu a ak by príjmová situácia na strane otca maloletej, teda navrhovateľa bola veľmi kritická, ako ju opisuje navrhovateľ, určite by peňažný ústav nebol išiel do rizika poskytnutia takého vysokého úveru.

Na strane maloletej nastala zmena pomerov v tom, že maloletá už navštevuje druhý stupeň základnej školy a dochádza do školy z miesta bydliska dopravným prostriedkom, teda zvýšili sa náklady na cestovanie a takisto sa zvýšili jej náklady na potreby, pretože nároky na žiaka v druhom stupni sú určite

vyššie ako na dieťa, ktoré navštevuje prvý stupeň základnej školy. Je pravdou, že na strane matky v čase podania návrhu na zníženie výživného bola situácia kritickejšia ako je v súčasnej dobe, pretože nebola zamestnaná a pracovala iba na aktivačných prácach s príjmom, ktorý nedosahoval 100,- Eur mesačne, avšak v súčasnej dobe v priebehu konania je matka od mesiaca február 2015 zamestnaná, jej príjem však dosahuje výšku minimálnej mzdy a nakoľko matka s maloletou nemá vlastné bývanie, ale býva v rodinnom dome, ktorý patrí jej matke, v ktorom okrem nich býva aj súrodenec matky so svojou priateľkou. I keď sa podieľajú na nákladoch súvisiacich s bývaním v uvedenom dome, maloletá s matkou nemajú vlastné bývanie, tak ako navrhovateľ, ktorý s dvomi deťmi žijúcimi v spoločnej domácnosti a súčasnou manželkou obývajú dom o obytnej ploche 300 m2. Teda v otázke bývania je vecou navrhovateľa, že uprednostnil bývanie v rodinnom dome, ktoré je z hľadiska splácania úveru a nákladov spojených s takýmto užívaním finančne náročnejší, avšak ide o majetkovú hodnotu, ktorá mu spoločne s terajšou manželkou patrí a preto maloletá Q. aj takouto formou sa v zmysle Zákona o rodine má právo podieľať na životnej úrovni svojho otca.

Na druhej strane je potrebné prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa osobne o maloletú stará a každodenne sa podieľa na všetkých povinnostiach, ktoré vyplývajú zo starostlivosti o maloleté dieťa.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní proti rozsudku, ktorý súd v tejto veci vyhlásil 16.10.2014 a ktorý následne bol druhostupňovým súdom zrušený, uvádzal, že súd nebral do úvahy, že bol dlhodobo z dôvodu úrazu práceneschopný a že sa znížili jeho schopnosti a reálne možnosti platenia výživného, súd považuje takéto tvrdenie otca za účelové, pretože aj v čase, kedy bol zdravý a práceschopný, neplnil riadne vyživovaciu povinnosť podľa pôvodného rozsudku súdu vo výške 100,- Eur mesačne a od roku 2012 je otázka výživného riešená aj formou náhradného výživného, pretože otec platí nepravidelne a vo výške rozdielnej oproti výške určenej súdu. Nepreukázal žiadnym dokladom, že úraz, ktorý utrpel pádom, bol závažný úraz, ktorý zanechal trvalé následky, pretože potvrdenie, ktoré súdu predložil, je potvrdením odborníka z oblasti traumatológie, ktorý považoval stav po úraze za dobrý a doporučil rehabilitáciu v domácom prostredí. Teda navrhovateľ využíva tieto skutočnosti na ospravedlnenie dlhotrvajúceho protiprávneho konania otca v oblasti vyživovacej povinnosti, pretože bezdôvodne sám z vlastného rozhodnutia prestal plniť vyživovaciu povinnosť v takej výške, ako má a aj v súčasnej dobe vyživovaciu povinnosť riadne neplní. Je zjavné, že tak ako vo svojom zrušujúcom rozhodnutí druhostupňový súd uvádzal (posledný odsek uznesenia č. konania zo dňa 26.2.2015), že úlohou súdu v ďalšom postupe bude aplikujúc zásadu oficiality v takomto druhu konaní dokazovaním zistiť existenciu konkrétnych skutočností s dôrazom na tie, ktoré označil otec maloletej, predstavujúcich zmenu pomerov v zmysle §-u 78 Zákona o rodine.

Súd na základe tohto stanoviska vykonal opätovné dokazovanie a zistil, že na strane otca nie sú dôvody na zníženie výživného a aplikujúc zásadu oficiality dospel k záveru, že na strane otca zjavne sú možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletej Q.l minimálne sumou takou, ako bolo pôvodne určené výživné v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletej, teda v konaní , pretože vlastne i keď od tohto rozhodnutia otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, jeho majetkové pomery rozhodne nemožno považovať za pomery, ktoré by mu bránili plniť predovšetkým vyživovaciu povinnosť s tým, že nemôže robiť rozdiely medzi deťmi, ktoré vychováva v manželstve a maloletou Q., ktorá je vychovávaná iba matkou, pretože aj maloletá Q. má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca a prípadne ďalších detí, ktoré má z iného vzťahu. Preto súd za takejto dôkaznej situácie dospel k záveru, že na strane otca nie sú pomery, ktoré odôvodňujú zníženie výživného zo 100,- Eur na 40,- Eur a preto návrh navrhovateľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého ( ). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie ( ). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ).