Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49P/188/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou A.. W. Č. vo veci starostlivosti o maloleté deti: W. I., nar. X.X.XXXX a E. I., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul.č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: U. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. Q..Č.. X, I., zastúpenej Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava a I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Č..XX/B, I. o návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX rozhodol

rozhodol:

Súd návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa matka domáhala určenia výživného otcovi na mal. W. vo výške 180 eur mesačne a mal. E.P. vo výške 240 eur mesačne za obdobie od 1.1.2012 do 23.5.2013 z dôvodu, že s otcom detí nie sú manželia, rozsudkom súdu právoplatným dňa 23.5.2013 bolo ich manželstvo rozvedené, deti boli zverené do starostlivosti matky. Pred rozvodom manželstva zabezpečovala starostlivosť o deti matka, otec sa o deti a spoločnú domácnosť nestaral, čo je zrejmé z návrhu na rozvod manželstva, ktorý sám podal. V návrhu poukázala na skutočnosť, že dňa 27.8.2013 podala na otca trestné oznámenie a dňa 12.9.2013 sa začalo trestné stíhanie vo veci neznámeho páchateľa, ktorý je stíhaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa . V dôsledku napadnutia otcom dňa 17.4.2013 bola práceneschopná. Dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie výživného spätne sú dané zastrašovaním, fyzickým a psychickým násilím otca.

Otec nesúhlasil s určením výživného spätne z dôvodu, že s manželkou a deťmi žil v spoločnej domácnosti, na deti prispieval. Nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými matkou. Kolízna opatrovníčka navrhla návrh zamietnuť. Uviedla, že má za to, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a oboznámením sa s vyjadrením právneho zástupcu matky a kolíznej opatrovníčky, oboznámením sa s obsahom spisu a to: rodnými listami maloletých detí, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XXX, návrhom na rozvod manželstva, zápisnicou z pojednávania konanom na Okresnom súde Bratislava II dňa X.XX.XXXX pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, upovedomením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II /ďalej len "OR PZ Bratislava II"/ z 12.9.2013, Zápisnicou o trestnom oznámení z XX.X.XXXX, uznesením OR PZ Bratislava II č. Č.-F.-XXXX/X-K.-I.-XXXX, oznámeniami a potvrdeniami OR PZ Bratislava II, žiadosťou o podanie lekárskeho posudku, lekárskymi správami, záznamom o podaní vysvetlenia z XX.XX.XXXX, vyhláseniami Z. I., Y. Z., U.. A. Z., Rozkazom Obvodného úradu Bratislava z XX.X.XXXX, správou

Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy z XX.X.XXXX, potvrdeniami o návšteve školy a zdravotnom stave detí, dokladmi o výdavkoch na deti, potvrdením o príjme matky a otca za rok 2012, písomnou informáciou O.. D. A. z X.X.XXXX, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, emailovou korešpondenciou právneho zástupcu matky adresovanej otcovi, fotografiami mal. detí, návrhmi na nariadenie predbežného opatrenia a uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XX a XXP/XXX/XXXX-XX, platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXRoB/XXX/XXXX-XX, Zmluvou o prenájme nehnuteľností a jej dodatkami a zistil nasledovný skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX súd rozviedol manželstva účastníkov Branislava Bránika a Ivany Bránikovej, mal. deti Andreja I. a E. I. zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude matka, otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu mal. W. výživným vo výške 180 eur mesačne a mal. E. výživným vo výške 240 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva, styk otca s maloletými deťmi určil bez obmedzenia, účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. V návrhu na rozvod manželstva podanom otcom detí otec uvádza, že manželia spoločne hospodárili a kupovali spoločne stravu pre rodinu do januára 2012, avšak matka od uvedené obdobia odmieta nákupy potravín od navrhovateľa. Spoločnú domácnosť vedú už len fiktívne, otec platí všetky šeky, ktoré mu odporkyňa predloží k platbe. OR PZ Bratislava II listom zo dňa XX.X.XXXX oznámilo matke, že dňa XX.X.XXXX bolo vo veci ňou podaného oznámenia začaté trestné stíhanie vo veci neznámeho páchateľa, ktorý je stíhaný pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , vyšetrovanie je vedené pod Č.:XXXX/X-F.-I.-XXXX. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa XX.X.XXXX vyhotovenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava II Č.:F.-XXXX/VK-I.-XXXX súd zistil, že dňa XX.X.XXXX podala matka trestné oznámenie na bývalého manžela Branislava Bránika za ublíženie na zdraví dňa 10.6.2013 /fyzické napadnutie/. Uznesením OR PZ Bratislava II č. Č.-F.-XXXX/X-K.-I.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo postúpené trestné stíhanie vo veci Týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa Okresnému úradu v Bratislave, S. X, I., odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Trestné stíhanie bolo založené na skutkovom základe: páchateľ od presne nezisteného dňa a času roku 2008 až do XX.X.XXXX v Bratislave na G. Č.. XXB, psychicky a fyzicky týral svoju manželku poškodenú U. I. v nepravidelných intervaloch ju bezdôvodne bil, najmä dňa XX.XX.XXXX ju zavrel v izbe a mlátil po hlave, dňa XX.X.XXXX ju fyzicky napadol, v dôsledku napadnutia bola uznaná práceneschopnou od XX.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX poškodenú sotil do steny, pádom na zem utrpela poranenia, ktoré si vyžiadali 14-dňovú práceneschopnosť, dňa 11.6.2012 sa vyhrážal poškodenej, že jej zoberie auto, zastrašoval ju aj deti tým, že ich zmláti, poškodenej a deťom vnucoval svoje stravné návyky proti ich vôli, čím manželke spôsobil psychické a fyzické utrpenie. V odôvodnení uznesenia sa konštatuje, že znalec, ktorý bol v trestnom konaní ustanovený za účelom vypracovania znaleckého posudku vo výpovedi uviedol, že u poškodenej nezistil syndróm "tzv. týranej ženy", v súčasnej dobe znalec u poškodenej nezistil znaky posttraumatickej stresovej poruchy. OR PZ Bratislava II dňa X.X.XXXX potvrdilo, že matka podala na otca I. I. oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z lekárskych sprav A.. O. K. a A.. Š. nečitateľný podpis súd zistil, že dňa XX.X.XXXX matka absolvovala vyšetrenia u lekárov z dôvodu napadnutia manželom /poškriabanie, kopnutie, bitie/. Lekárky nález bol podaný z dôvodu žiadosti OR PZ Bratislava II. Zo správy A.. A. Ž. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že matka navštívila lekára s prejavmi atopickej dermatitídy na krku, ich vznik súvisí aj s psychickým stresom. Dňa XX.X.XXXX OR PZ Bratislava II Vrakuňa oznámilo poškodenej U. I., že vo veci podaného oznámenia zo dňa X.X.XXXX /na manžela I. I./ proti občianskemu spolunažívaniu bola vec odstúpená na Obvodný úrad Bratislava, ktorý je oprávnený ďalej vo veci konať. Zo záznamu o podaní vysvetlenia z XX.XX.XXXX súd zistil, že K. Z. podala vysvetlenie týkajúce sa toho, že bola svedkom, keď dňa XX.XX.XXXX v dome na G. XXB jej dcéra U. I. mala fyzicky napadnúť I. I. / facka a škriabance na krku/. Dňa XX.X.XXXX OR PZ Bratislava II potvrdilo podanie ústneho oznámenia matky o schválnostiach jej manželom I. I., ktorý na bránke rodinného domu na G. XXB vymenil zámok, čím jej znemožnil vstup k spoločnému majetku. Záznam bol spísaný matkou toho istého dňa.

Dňa XX.X.XXXX OR PZ Bratislava II Vrakuňa matke oznámilo, že vo veci podaného oznámenia zo dňa XX.X.XXXX na I. I. sa nepodarilo preukázať, že sa skutok stal, vec bola podľa § 60 ods. 3 písm. a/ Zákona o priestupkoch odložená. Dňa 20.4.2013 podala matka na OR PZ Bratislava II Vrakuňa oznámenie na manžela I. I. z dôvodu jej fyzického napadnutia dňa XX.X.XXXX v čase o 17.30 hodine. Z lekárskej správy A.. Ľ. D. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že U. I. bola ošetrená po útoku manželom, práceneschopná od 18.4.2013, boli jej spôsobené ťažké poranenia, otras mozgu a psychická ujma, je predpoklad dlhodobej liečby depresie. Zo správy A.. S. Z., psychiater, zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že U. I. bola vyšetrená u psychiatra s diagnostickým záverom: ťažká depresia bez psychózy, konštatované je depresívne ladenie, prejavy porúch spánku ako následok celkového negatívne sa vyvíjajúceho stavu v rodine, následok agresívneho sa správania manžela pri rozpadávajúcom sa matrimóniu. Zo správy OR PZ Bratislava II Vrakuňa zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že matke bolo oznámené, že vo veci podaného oznámenia na I. I. zo dňa XX.X.XXXX proti občianskemu spolunažívaniu bola vec odstúpená na Obvodný úrad Bratislava Staromestská ul.č. 6, ktorý je oprávnený vo veci ďalej konať. Dňa XX.X.XXXX podala matka oznámenie na OR PZ Bratislava II Vrakuňa vo veci fyzického napadnutia. Zo správy A.. M. a A.. D. zo dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX je zrejmé, že dňa XX.X.XXXX bola matka napadnutá manželom, bola ošetrená na chirurgickom oddelení, predpokladá dĺžka liečby je 10-14 dní. Zo správy A.. S. Z. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že matka navštívila lekára psychiatra s pretrvávaním depresívneho ladenia nálady a s poruchami koncentrácie. Zo zápisnice OR PZ Bratislava II Vrakuňa zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že matka podala trestné oznámenie na bývalého manžela I. I. z dôvodu psychického tyrania od roku 2008, kedy sa manžel začal venovať vegánstvu, matku nútil variť vegánsku stravu, každý týždeň menil štýl stravovania a nútil aj ju prispôsobiť sa, v decembri 2010 ju zavrel do izby a zmlátil, dcéra videla posledný úder, deti plakali. Na druhý deň jej napísal ospravedlňujúci list. Na dovolenke v roku 2009 jej zakazoval jesť. Od roku 2012 sa slovné útoky stupňujú. Fyzické útoky boli nepravidelné, pripojila lekársku správu z 31.3.2012 a 17.4.2013. Kontaktuje ju aj po rozvode kvôli deťom a vyhráža sa. Z Rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného Obvodným úradom Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. F.-I.-.F.-XXXX/XXXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že obvinený I. I. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku "Proti občianskemu spolunažívaniu" podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu naplnil tým, že dňa 31.3.2012 v čase cca o 20.00 hod. v Bratislave na ul. G. XXB v jedálni rodinného domu fyzicky napadol v tom čase svoju manželku U. I. tak, že jej dal facku po pravom líci, čím jej spôsobil mierne začervenanie v oblasti pravého líca spojené s bolestivosťou, ktorého liečenie si nevyžiadalo práceneschopnosť. Za spáchanie priestupku mu bolo uložené pokarhanie. Z výpisu evidencie priestupkov Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že I. I. má záznam o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa XX.X.XXXX /fyzické napadnutie svojej manželky tak, že jej dal facku po pravom líci, čím jej spôsobil drobné poranenie, ktoré si nevyžiadalo práceneschopnosť/, priestupok bol prejednaný, I. I. bola uložená sankcia pokarhanie, konanie bolo ukončené dňa XX.XX.XXXX, priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa XX.X.XXXX /podozrivý I. I. mal v uvedený deň v rodinnom dome na G. XX/B fyzicky napadnúť manželku U. I., s ktorou sú v rozvodom konaní/, vec bola odložená, konanie ukončené dňa X.X.XXXX a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu spáchaný v rodinnom dome na G. Q.. XX/B K. I. /v čase od roku 2008 do XX.X.XXXX fyzicky a psychicky týral svoju manželku U. I./, konanie bolo odložené, vec skončená dňa XX.X.XXXX. Zvyšné priestupky sa vzťahujú k porušovaniu pravidiel cestnej premávky. Z vyhlásenia Z. I., bratranca matky, z XX.X.XXXX súd zistil, že menovaný vyhlásením potvrdzuje, že počas rozvodového konania sa U. I. viackrát vyjadrila, že bola zastrašovaná, aby nepodala návrh na určenie výživného na deti, bola napádaná manželom, keď zavolala políciu, vždy sa situácia zhoršila, nejedenkrát ju manžel napadol. Od februára 2013 bol s U. I. na ich spoločnom dome, bála sa ísť sama. Vo februári 2013 už bola s deťmi odsťahovaná. V čestnom vyhlásení zo dňa XX.X.XXXX Y. Z., švagriná U. I., uviedla, že počas jedných vianočných sviatkov jej deti povedali, že otec mamu napadol. Aj počas roku 2012 a 2013 počas rozvodového konania sa viackrát zdôverila, že je psychicky zastrašovaná. Po telefonáte s manželom bola U. I. rozrušená, musela volať políciu, bola napadnutá a zastarašovaná manželom, žiadala, či môže u nej s deťmi prespať. V júni 2013 bola s U. na spoločnom dome zobrať veci. Mala možnosť osobne vidieť zmenu správania I.. U. I. bola manželom psychicky týraná. Z vyhlásenia A.. A. Z., triednej učiteľky, zo dňa 9.9.2014 súd zistil, že menovaná potvrdila, že U. I. pri návšteve v škole v rokoch 2012 a 2013 sa viackrát vyjadrila, že bola v čase konania o rozvod manželstva zastrašovaná, napádaná, aby nepodala návrh na určenie výživného do rozvodu. Kvôli bývalému manželovi zostala

na dlhodobej PN z dôvodu napadnutia. Jej dcérka Natália prišla do školy viackrát rozrušená, uplakaná a roztrasená, čo zase robil otec. Neprispieval jej finančne na deti počas rozvodu a už nejaké obdobie pred tým. Z potvrdenia O.. D. A., mediátorka, zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že listom oznámila otcovi, že mediácia vo veci uzavretia rodičovskej dohody o výkone rodičovských práv a povinností k mal. deťom nezačala pre nezáujem matky maloletých Ivany Bránikovej o mediáciu. Uznesením č.k. XCo XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, ktorým bolo odporcovi I. I. zakázané zasahovať do užívania rodinného domu nachádzajúceho sa na G. Q..Č.. XX/Bm I. a to, dom prenajímať, vykonávať stavebné úpravy, ktoré menia dispozičné riešenie domu, vynášať osobné veci vo vlastníctve navrhovateľky U. I. a jej maloletých detí, prenechávať miestnosti do užívania tretím osobám alebo im umožňovať vstupovať do domu bez súhlasu navrhovateľky, inzerovať predaj domu bez súhlasu navrhovateľky. V časti, ktorou bolo odporcovi zakázané uskladňovať autosúčiastky a opravovať motorové vozidlá v dome a prístavbách napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti zamietol. Emailom zo dňa 28.5.2014 právny zástupca matky navrhol otcovi uzavretie dohody o vyporiadaní BSM, do ktorej sa súčasne zapracuje aj späťvzatie návrhu zo dňa XX.XX.XXXX. Z korešpondencie medzi účastníkmi súd zistil, že otec sa matke ospravedlňoval za včerajší večer / XX.XX.XXXX/, žiadal o odpustenie. Uviedol, že jeho mamu nebude pozývať k nim na návštevu. Z emailov z obdobia apríl 2012 je zrejmé, že otec navrhoval matke riešenia ohľadne zmrzlinárne, riešil problém so svojou matkou, otázky bývania, platenie za prenájom. Matka žiadala otca o prístup do pivnice a dodržanie nesprístupnenia ich domácnosti starej matke zo strany otca. Listom z 22.3.2012 matku žiadal, aby na neho pred deťmi nekričala. Listom z 25.3.2012 matka upozornila otca, že po víkende s ním bolo dieťa choré, otec nedal synovi potrebné lieky, riadne ho neobliekol. Dňa 23.4.2014 opäť žiadala otca, aby dal synovi potrebné lieky. Dňa 16.4.2012 otec podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletých detí I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k mal. deťom. Uznesením č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX podala matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala mal. deti I. predbežne na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva zveriť do osobnej starostlivosti matke a otcovi určiť výživné na deti. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Matka vo výpovedi uviedla, že manželstvo s otcom mal. detí bolo rozvedené rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX. Poukázala na návrh na rozvod manželstva, ktorý podal otec mal. detí a v ktorom sám uviedol, že od januára 2012 spolu nehospodárili. V období roku 2012 B. XX.X.XXXX nebola hospitalizovaná ani vycestovaná. Dňa XX.X.XXXX ju manžel fyzicky napadol, od toho času bola práceneschopná. Dňa XX.X.XXXX podala na otca trestné oznámenie. V konaní o rozvod manželstva ju zastupoval právny zástupca, ktorý vypracoval aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia na určenie výživného na deti s tým, že tento návrh bol súdom zamietnutý. Jej bývalý právny zástupca spomínal, že nebude podávať nový návrh na úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva, keďže v rámci rozvodového konania sa rieši aj otázka výživného. Nevedela preto, čo má robiť. Od januára 2012 do konca januára 2013 bývali v jednom dome. Otec jej nedával žiadne peniaze. V decembri 2012 prispel deťom na darčeky sumou 250 eur. Matka uviedla, že výdavky na domácnosť uhrádzal z väčšej časti otec, potraviny kupovala ona. Otec si kupoval stravu sám pre seba. Poplatky deťom do školy, škôlky a krúžky platila matka. Otec doložil šeky o platbách, avšak tieto sú vyplnené jej rukou, mohol jej ich zobrať. V období, keď mal syna dva týždne a nechcel jej ho dať, mohli mu dať učiteľky šeky na zaplatenie. Dňa X.X.XXXX ukončila živnosť a v októbri alebo v novembri 2011 nastúpila do práce na dohodu. Od X.X.XXXX mala trvalý pracovný pomer, v tom čase zarábala okolo 420 eur mesačne. Ak bol syn chorý, dostala plat vo výške 230 eur. Od X.X.XXXX do XX.X.XXXX pracovala. Dňa 18.4.2013 nastúpila na práceneschopnosť z dôvodu fyzického napadnutia manželom. Mala psychické problémy, vždy, keď išla na políciu, otec detí sa jej a jej matke vyhrážal. Od februára 2013 do mája 2013 s deťmi bývala v byte, ktorý si prenajala jej matka. Ešte pred rokom 2012 jej matka predala svoj byt, peniaze dala jej, z peňazí zabezpečili kúpu pozemku v A.. V období od februára do mája 2013 otec neprispieval na výživu detí, robil jej problémy, deťom nič nekupoval, žiadne potraviny, oblečenie, neplatil žiadne príspevky do školy. Uviedla, že najnovšie otec uvádza, že deti klamú. Keď

sa chce s deťmi rozprávať o otcovi, nechcú ísť k nemu, boja sa ho. Uviedla, že učiteľky zo školy by mohli uviesť, čo sa stalo v decembri 2013, keď syn sa pred otcom schoval. Otec ich v roku 2013 a 2014 prenasledoval na ulici, deti kričali, aby im dal pokoj. V rámci trestného konania bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom posúdenia otca detí. Videla prístup znalkyne, videla, že to nemá cenu. Pokiaľ ide o výživné, otec žiadne neplatil, preto podala návrh na exekúciu. Otec neustále porušuje rozhodnutie súdu, vydané predbežné opatrenie na dom, a marí výkon tohto rozhodnutia. Rada by odstúpila od tohto sporu, chcela sa s otcom dohodnúť na majetkovom vyporiadaní, ale zo strany otca nebola snaha, aby mohol užívať dom alebo načierno ho prenajímať. Právny zástupca matky vo svojom prednese a písomnom vyjadrení uviedol, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom matku nezastupoval, nemal vedomosť ako postupoval predchádzajúci právny zástupca. Medzi rodičmi boli konflikty, vzťahy medzi nimi boli veľmi zlé, bolo podaných viacero trestných oznámení, matka bola zastrašovaná. Uvedené považuje za existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Matke nebolo umožnené podať návrh skôr. Právny zástupca matky poukázal na čestné prehlásenia, okrem iného aj rodinného príslušníka a učiteľky mal. Natálie, ktorá potvrdila, že matka detí sa jej v jednom období zdôverila, že je zastrašovaná otcom. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa tiež potvrdil pán I.Ú.. Poukázal na prebiehajúce trestné konania, keďže boli podané procesné opravné prostriedky, na prebiehajúce trestné konanie pre porušenie práv k domu, keďže otec matku nepúšťal do domu k veciam a dokumentom v roku 2013, ktoré pokračovalo aj po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Uviedol, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo vydané predbežné opatrenie a otcovi uložený zákaz prenajímať dom. Toto priestupkové konanie prebiehalo už pred rozvodom. Uviedol, že pokiaľ otec tvrdí, že prispieval na domácnosť od januára 2012, je pravdou, že platil energie, avšak v uvedenom dome má aj miesto podnikania. Všetky tieto platby si dával do nákladov. Tiež si účtoval platby za internet, ktorý deti nemohli využívať. V neskoršom období po rozvode manželstva podpísal dodatok s podnikateľským subjektom E. S..X..F.., ktorá mala v prenájme nebytové priestory v spoluvlastníctve manželov maloletých, kde prevádzkovala zmrzlinový stánok. Toto urobil bez súhlasu matky, čím sa navýšili poplatky za energie. Podľa Nájomnej zmluvy čl. 4 náklady na služby súvisiace s užívaním priestorov, t.j. spotreba plynu, elektrickej energie, vodné a stočné predúčtuje prenajímateľ nájomcovi po doručení faktúry od dodávateľov týchto služieb a energií. Polovicu platby za prenájom uhradil matke až neskôr po vydaní platobného rozkazu. Tvrdenia o platbách za energie preto považuje za účelové. Pokiaľ ide o kúrenie v dome, v roku 2012 v zimnom období, otec spustil kúrenie až 10.10.2012, napriek pretrvávajúcemu chladnému počasiu, zámerne vypínal radiátory, ako aj centrálne podlahové kúrenie, čo sa prejavilo na ochoreniach detí, čo spôsobilo zníženie príjmu matky v súvislosti s práceneschopnosťou a ošetrovaním členov rodiny. Otec neprispieval na domácnosť, potraviny kupoval len pre seba, vegánske, pre deti nepoužiteľné. Otec kúpil synovi v secondhande nejaké ošatenie a deravé topánky /fotodokumentácia/. Deťom prispieval len príležitostne v čase styku s nimi. Lyžovačku v januári 2012 /stravovanie, ubytovanie, lístky na vleky a vstupy do aquaparku/ uhradila matka. Po upozornení sudkyne v konaní o rozvod manželstva zaplatil výživné na deti v decembri 2012 vo výške 250 eur, v januári 2013 vo výške 250 eur a vo februári 2013 vo výške 125 eur. Výživné platil len vtedy, keď mu bolo súdom dané. V spornom období matka pracovala ako fakturantka v Bille, teraz v ZSE. Pomáha jej stará matka, spolu bývajú v 4-izbovom byte, náklady na bývanie hradí stará matka. Právny zástupca matky potvrdil, že na termínovanom účte manželov sa nachádzala suma 21.000 eur, tieto úspory vybrala matka v priebehu roku 2012, polovicu z nich nechala v obálke otcovi, čo svedčí o rozdelenom hospodárení manželov. Právny zástupca matky poukázal na skutočnosť, že týranie blízkej osoby je veľmi ťažko preukázateľné. Uviedol, že nie je zrejmé, prečo len v jednom prípade bol otec detí v rámci priestupkového konania postihnutý, pričom matka neobdržala žiadne rozhodnutie Okresného úradu o priestupkoch. V zmysle relevantnej judikatúry sprísňujúca úprava ust. § 77 Zákona o rodine vyžaduje od oprávnených, aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného spätne a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výnimočne priznať aj výživné spätne. Matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva dňa XX.X.XXXX, pričom žiadala o vydanie predbežného opatrenia. Hneď v prvom odseku uviedla, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp. zn. XXP/XX/XXXX o rozvod manželstva a ÚPP. Úradný záznam zo súdu zo dňa XX.X.XXXX spísaný tajomníčkou oddelenia v súvislosti s predmetným návrhu obsahuje zistenie, že na súde sa viedlo konanie v tej istej veci pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX. Vzhľadom k uvedenému tento návrh evidovala tajomníčka ako návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci ÚPP do rozvodu manželstva. Tento krok súdu

považuje za pochybenie, nakoľko spomínané právoplatné rozhodnutie sa vzťahovalo k návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia, pričom nebolo zobraté v úvahu, že na súde prebieha konanie o rozvod manželstva a ÚPP k deťom. Matka sa výživného na deti domáhala už podaním zo dňa X.X.XXXX. Možno s odstupom času považovať za chybu, že vtedajší právny zástupca matky neuplatnil nárok na výživné do rozvodu manželstva priamo v konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, avšak nemožno hovoriť o zneužívaní práva zo strany matky. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX súd zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, pričom vychádzal iba z toho, že v návrhu absentovali dôvody v zmysle ust. § 65 Zákona o rodine. Aj keď v konaní o PO nebol priestor na zistenie skutkového stavu ohľadom žitia respektíve nežitia manželov v spoločnej domácnosti, súd v konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX sa mal riadiť zásadou vyšetrovacou charakteristickou pre konanie o ÚPP k maloletým deťom a skutkový stav čo najúplnejšie zistiť, pričom súd túto zásadu nectil a osvojil si iba zhodné tvrdenia rodičov mal. detí, z ktorých dedukoval, že keď bývajú v rodinnom dome na G. Q..XXB v Bratislave, tak nie je naplnená hypotéza právnej normy podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. V návrhu na rozvod manželstva otec sám uviedol, že od januára 2012 účastníci spolu hospodárili, spoločnú domácnosť vedú už len fiktívne. Keďže konanie o určenie výživného maloletým deťom je zo zákona spojené s konaním o rozvod manželstva, bolo potrebné, aby tieto tvrdenia konajúci súd prešetril, pretože ak by sa ukázali ako pravdivé, bola by splnená podmienka pre priznanie výživného pre čas do rozvodu manželstva, a to, že rodičia spolu nežijú. Aplikačná prax sa jednoznačne priklonila k záveru, že slovné spojenie "nežijú spolu" nemožno obmedzovať na spoločné bývanie rodičov. V tomto prípade už išlo o rozvrátený vzťah. Rodičia bývali v jednom dome, nebolo v ich silách vyriešiť otázku bývania v inom byte. Tieto skutočnosti súd v konaní o rozvod manželstva a ÚPP nevzal vôbec do úvahy. V zmysle ustálenej judikatúry sa za relevantný dôvod hodný osobitného zreteľa považuje konanie, ktoré má znaky trestného činu v bránení uplatnenia nároku na výživné. Listinnými dôkazmi matka preukázala, že konanie otca maloletých detí takéto znaky vykazovalo, pričom sa striktne nevyžaduje, aby bol otec maloletých detí aj odsúdený za násilný trestný čin respektíve za vyhrážanie. Násilné trestné činy ako je týranie blízkej a zverenej osoby podľa , kde aj bolo začaté trestné stíhanie proti otcovi maloletých detí, je ťažké spoľahlivo preukázať a odhaliť jeho následky, preto konanie otca nebolo posúdené ako trestný čin, ale iba ako skutok, ktorý mohol byť priestupkom. Uvedené nemení nič na tom, že matka bola fyzicky a psychicky zastrašovaná ohľadom uplatnenia nároku na výživné maloletých detí a toto konanie vykazovalo znaky viacerých trestných činov. K tvrdeniu otca o psychologickom posudku na matku uviedol, že otec účelovo podčiarkol niektoré spojenia znalca, podľa zistenia znalca neboli u poškodenej zistené sklony ku konfabulácii, matka nemá sklony skresľovať skutočnosti. Právny zástupca matky poukázal na skutočnosť, že otec si v roku 2013 uplatnil daňový bonus na deti vo výške 509,28 eur, na ktorý sa mu započítala jeho daňová povinnosť vo výške 382,53 eur s tým, že na účet matky poslal iba rozdiel vo výške 126,75 eur, čím je deťom dlžný sumu 382,53 eur. Dňa XX.X.XXXX vybral z účtu matky sumu 1.072,61 eur, kde bola zahrnutá aj výplata. Pokiaľ ide o sumu 21.000 eur, otec polovicu tejto sumy si zobral v hotovosti, aj keď túto skutočnosť popiera. Táto suma predstavovala spoločné úspory manželom, nemala charakter dobrovoľného príspevku na výživu maloletých. Tento podiel na spoločných úsporách je predmetom vyporiadania BSM. O tom, že otec disponoval touto sumou svedčí aj fakt, že mohol spoločnosti E., S..X..F.. poskytnúť pôžičku vo výške 10.000 eur a uhradiť za nich dlh vo výške 1.800 eur. Otec vo svojej výpovedi a písomnom vyjadrení uviedol, že aktuálne má prerušenú živnosť, je nezamestnaný. V priebehu rokov 2012 do konca januára 2013 žil s matkou detí v spoločnej domácnosti, kým sa matka s deťmi neodsťahovali. Poplatky za bývanie hradil otec. Potvrdil, že miesto podnikania bol dom, v ktorom bývali. Nevykonával však živnosť, išlo len o sídlo podnikania. Náklady na bývanie nezapočítaval do nákladov v rámci živnosti. Platil poplatky za energie, stravu kupoval normálnu, dával ju k dispozícii všetkým, nerozlišoval čo je pre neho a čo pre ostatných. V období od decembra 2012 do februára 2013 poukázal matke príspevky na deti vo výške 625 eur. Od marca do mája 2013 nezaplatil ďalšie príspevky, keďže mali spoločný účet, na ktorom bola suma 21.000 eur. Tieto peniaze boli určené pre rodinu, len matka mala prístup k účtu. Peniaze mohla použiť pre deti. Väčšinou peniaze na účet vložil otec, pretože on zarábal. V období roku 2012 do mája 2013 synovi kupoval veci, v máji a júni 2012 býval syn s ním. Natáliu vozil na tréningy, platil jej poplatky za tréningy, keď mu tréner povedal. Poukázal na emailovú komunikáciu medzi matkou a ním. Cez prázdniny od leta 2012 nemal možnosť byť s deťmi a podieľať sa na ich financovaní. V januári 2012 boli spolu na lyžovačke, ktorú financoval otec. Mal. W. s ním chodil na výlety do leta 2012. V decembri 2012 uhrádzal mal. Natálii platbu za školu v prírode vo výške 100 eur /potvrdenie triednej učiteľky/. Otec poukázal na psychologický posudok, z ktorého je zrejmé, že matka detí má tendenciu skresľovať a zatajovať veci. Aj svojho právneho zástupcu týmto spôsobom klame. Matka ho obviňuje z týrania,

pritom ona týra jeho. Súhlasí, že týranie je ťažko dokázateľné. Práve to bolo dôvodom na podanie návrhu na rozvod manželstva. Ak bola matka týraná, prečo ona nepodala tento návrh. Dôkazom týrania je aj skutočnosť, v akom stave sú deti. Nemá možnosť sa s nimi stretávať tri roky. Zlyhala výchova zo strany matky, ktorá neviedla deti k tomu, aby mali možnosť byť s otcom. Tiež im upierala možnosti do rozvodu s odôvodnením, že nemá peniaze, pričom peniaze boli uložené na spoločnom účte, určené pre potreby detí. Peniaze mohla použiť. Vybrala ich v hotovosti, boli to peniaze, ktoré on zarobil pre rodinu. K výdavkom na energie uviedol, že zmrzlinári musia mať vlastné merače energií. Tiež poukázal na emailovú komunikáciu, ktorá obsahuje ochotu matky odstúpiť od tohto návrhu v prípade dohody o vyporiadaní BSM. Ďalej uviedol, že u matky bola zistená materiálna závislosť na jeho osobe. Ako rodina žili vysokým konzumným spôsobom, chodili na drahé dovolenky, mali drahé autá, matka robila nadbytočné nákupy. V čase, keď bola na materskej dovolenke využívala k deťom opatrovateľku. Dôkazom toho, že zarábal dosť peňazí je aj konanie o vyporiadanie BSM. Financie na takýto život zabezpečoval otec. Uvedomil si, že takéto utrácanie peňazí je choré a vrátil sa k morálnych hodnotám, ktoré matka nepochopila. Na začiatku manželstva si zaviedli financovanie systémom obálok, do ktorej dával všetky peniaze, ktoré zarobil a ktoré spravovala matka. Na účet do banky vkladali úspory. Účet bol otvorený na meno matky, ktorá mala k účtu dispozičné právo. Z úspor prestavili nepotrebný dom, kupovali nepotrebné nehnuteľnosti a veci. On peniaze vkladal a matka nakupovala, preto na platbách väčšinou figuruje jej meno. Po istom čase sa peniaze minuli. To, aby sa matka zamestnala jej doporučila psychologička p. Č., ku ktorej chodili na sedenia. Vyjadrila sa, že matke pomôže aj po psychickej stránke. Matku donútil pracovať, začala byť nevraživejšia a stupňoval sa jej negatívny postoj voči nemu. V čase hospodárskej krízy prenajal časť objektu zmrzlinárne. Z dokladov je zrejmé, že príjem z prenájmu bol už pred rozvodom manželstva. Pohyby na účte nikdy nekontroloval, na účte bola suma 21.000 eur. Časť peňazí bola určená na podnikanie. Keď chcel peniaze použiť, pracovníčka banky mu oznámila, že časť peňazí predisponovala U. I. z účtu na podúčet, ku ktorému on nemal dispozičné právo. Na hlavnom účte zostalo 1.000 eur, ktoré bol nútený zobrať, keďže nemal finančnú hotovosť. V tom čase odišiel do podnájmu, kde brával syna, keď ho vyzdvihol zo škôlky. Tiež si musel požičať peniaze aj na auto, ktoré si privlastnila matka. Od septembra 2011 platil výdavky za dom otec, platí ich doposiaľ. V čase do rozvodu manželstva mala matka dostatočný finančný obnos, z ktorého mohla peniaze použiť pre potreby detí. V roku 2012 zaplatil Natálii týždenný denný tábor, v máji-júni 2012 bol mal. Andrej v jeho starostlivosti, platil mu náklady, lieky, poplatok za škôlku. Uhrádzal poplatky za poistky za autá a havarijné poistenie. Dňa 21.3.2012 matka vybrala z účtu sumu 21.000 eur. Navyše poukázal jej daňový bonus na deti vo výške 486,36 eur dňa 22.3.2013 Pri odsťahovaní sa z domu vo februári 2013 zobrala matka takmer celé zariadenie domu a všetky veci z domácnosti, ako aj veci pre potreby detí. Matka detí neprispievala na náklady na bývanie, celú réžiu domu platil otec, bol nútený dať časť domu do prenájmu. Bol nútený dočasne prerušiť živnosť, keďže mu vydaním predbežného opatrenia bolo zabránené dom riadne užívať, pritom k podnikateľskej činnosti v rámci domu musela dať matka súhlas. Z dokladov predložených oboma účastníkmi konania súd zistil, že poplatky za bývanie v roku 2011 elektrika vo výške 77,80 eur, voda vo výške 27,43 eur, plyn 134 eur, UPC 59,80 eur, rozhlas a televízia 4,64 eur, v roku 2012 elektrika v rôznych výškach 91,62 eur a auguste 2012 vo výške 175,90 eur, UPC vo výške 31 eur, voda vo výške 225,90 eur v júli 2012 a v decembri 2012 vo výške 45,70 eur, poplatok za plyn vo výške 134 eur boli vedené na meno otca. Platba za povinné poistenie vozidla vo výške 46 eur, platba za havarijné poistenie vozidla vo výške 367 eur v roku 2012, poistenie osôb Allianz vo výške 20 eur, poistenie Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. vo výške 19,79 eur, poistenie Generali vo výške 46,25 eur, poplatok za poistenie domácnosti a nehnuteľnosti vo výške 32,83 eur a 8,37 eur, poplatok Orange za telefón vo výške 18,98 eur boli vedené na matku. Poistku mal. E. vo výške 20,38 eur mesačne uhrádzala matka v roku 2012 a 2013. Z dokladov o úhrade poplatku za mal. E. /strava v škole/ je zrejmé, že v roku 2011, 2012 poplatok činil od 14 do 25 eur. Poukážka je vystavená na meno E. I.. Mal. Natália navštevovala v roku 2011, 2012 tanečný krúžok, poplatok činil 35 eur mesačne , z predložených dokladov nie je zrejmé, kto platbu realizoval. Matka v poznámke uvádza, že v novembri 2011 platil otec. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že mal.W. v roku 2012 a 2013 navštevoval materskú škôlku, platba za stravu v škôlke činila cca 20 eur mesačne, poplatok za škôlku 13 eur mesačne. Poukážky sú vystavené na meno dieťaťa. W. navštevoval krúžok angličtiny, platby za krúžok sa uhrádzali priamo učiteľke. Mal. E. a W. v roku 2012 a 2013 navštevovali alergológa a stomatológa, mali predpísanú liečbu, užívali lieky, výdavky na deti vznikali aj v súvislosti s týmito ošetreniami. Z listov matky je zrejmé, že žiadala otca o príjmový doklad z tanečnej E.. Z nákupných blokov z obdobia rokov 2012, 2013 súd zistil realizáciu platieb účastníkov a ich výdavky.

Z výpisu účtu vedeného v Tatra banke , a.s. je zrejmé, že na meno U. I. je vedený účet č. XXXXXXXXXX, ročný termínový účet so zostatkom k XX.X.XXXX vo výške 21.101,90 eur. Podľa vkladu hotovosti vykonaného dňa XX.X.XXXX otec vložil na účet č. 2619762294 s menom U. I. sumu 486,36 eur s označením popisu transakcie: daňový bonus na deti. Na uvedený účet vložil rodičovský príspevok na deti za mesiac december 2012, január a február 2013 vo výške 250 eur, 250 eur a 125 eur. Dňa 22.3.2012 otec z uvedeného účtu vybral sumu 1.072,61 eur. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 20.4.2011 súd zistil, že prenajímateľ I. I. a U. I. prenajali ako vlastníci nehnuteľnosti na G. XXB v Bratislave časť priestoru kanceláriu za účelom využitia rýchle občerstvenie s nájomcom E., S..X..F.. Účastníci si dohodli výšku nájomného 400 eur mesačne s tým, že náklady za služby a vyúčtovanie energií /plyn, elektrika, vodné a stočné/ preúčtuje prenajímateľ nájomcovi po doručení faktúry od dodávateľov služieb a energií. Z Dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov uzavretého dňa X.X.XXXX, dňa X.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX medzi prenajímateľom I. I. a nájomcom E. S..X..F.. súd zistil, že zmluvné strany dohodli dobu platenia nájomného od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške 400 eur s DPH mesačne. V roku 2011 /od mája do septembra/ bola na meno otca poukázaná za každý mesiac suma 400 eur od spoločnosti E., S..X..F.. ako platba za nájom. Z príjmových pokladničných dokladov z obdobia mesiacov apríl až september 2012 je zrejmé, že otcovi bola mesačne vyplatená suma 400 eur spol. E. S..X..F.., z dokladov o vklade v hotovosti vykonaných v Tatra banka a.s. Bratislava súd zistil, že otec vložil na účet na meno matky vedený pod č. XXXXXXXXXX v období od apríla do septembra 2012 sumu po 200 eur mesačne ako nájom zmrzlinárne. Poplatok za prenájom priestorov bol uhrádzaný aj po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Z dokladov predložených otcom súd zistil, že platby titulom výživného na deti boli otcom uhrádzané po rozvode manželstva a platby nákladov na bývanie boli realizované aj po rozvode manželstva v roku 2013 a 2014. Z potvrdenia Okresného úradu Bratislava zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že I. I. má od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX pozastavené prevádzkovanie živnosti. Zo Zmlúv o prenájme uzatvorených v roku 2014 medzi I. I. a viacerými nájomcami súd zistil, že otec prenajímal priestory: izbu na rodinnom dome na G. Q.. XXB v Bratislave za nájom vo výške od 60 do 120 eur mesačne . Zmluvné vzťahy boli ukončené dohodou o ukončení nájomnej zmluvy. Z platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II č.k. XXRoB/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že odporca I. I. bol zaviazaný na zaplatenie sumy 1.200 eur s príslušenstvom navrhovateľke U. I.. Z oznámenia O.. D. A., mediátor, zo dňa 1.7.2013 súd zistil, že mediácia vo veci uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností k mal. deťom nezačala z dôvodu nezáujmu matky U. I. o mediáciu. Z daňového priznania otca súd zistil, že v roku 2013 vykazoval základ dane vo výške 2.345,21 eur, v roku 2012 základ dane vo výške 2.405,65 eur a v roku 2011 základ dane vo výške 960 eur. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2, 3 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 65 ods. 1 Zák. o. rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitnéhozreteľa.

Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd mal preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozsudkom súdu právoplatne rozvedené v máji 2013. Matka sa v danom konaní domáha určenia výživného spätne za obdobie od januára 2012 do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Podmienkou pre priznanie výživného na maloleté deti spätne je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd mal nesporne preukázané zo samotného vyjadrenia matky, že matka nebola v spornom období dlhodobo vycestovaná ani hospitalizovaná. Dňa 17.4.2013 bola napadnutá manželom, pričom od uvedeného dňa nastúpila na čerpanie práceneschopnosti. Pokiaľ matka argumentuje skutočnosťami vzťahujúcimi sa k pochybeniam súdu pri podávaní návrhov a riešení konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je potrebné uviesť, že z obsahu pripojených rozhodnutí a spisov je nepochybné, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom súdu pod sp. zn. XXP/ XX/XXXX. V konaní o rozvod manželstva rodičov mal. detí súd skúmal dôvody rozvratu manželstva a vykonal dokazovania vo vzťahu k rozhodovaniu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Súd dáva do pozornosti matke, že predmetom uvedeného konania bola úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a v žiadnom prípade nemohlo byť predmetom konania určovanie výživného spätne, keďže s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom po rozvode manželstva. Námietky vo vzťahu k riešeniu tohto nároku v konaní o rozvod manželstva sú preto neopodstatnené a v danom konaní irelevantné. Povinnosťou súdu v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom nebolo určiť výživné za obdobie pred rozvodom manželstva. Pokiaľ ide o inštitút predbežného opatrenia a námietky matky vo vzťahu

k rozhodovaniu súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenie, ktorý podala v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, súd konštatuje, že o predmetnom návrhu bolo rozhodnuté v zmysle jeho označenia, obsahu a uplatneného nároku. Matka voči rozhodnutiu súdu nepodala opravný prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Námietku ohľadne nesprávnosti zapísania tohto návrhu tajomníčkou súdu ako samostatného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keď na tunajšom súde prebiehalo konanie o rozvod manželstva je neopodstatnená, nakoľko zákon nepripúšťa v konaní o rozvod manželstva riešiť predbežnú otázku úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Takéto konanie je konaním samostatným vedeným a zapísaným do registra poručenského. Matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala dňa 10.5.2012, opravný prostriedok proti rozhodnutiu nepodala, uznesenie nadobudlo právoplatnosť v júni 2012. Matka teda mala možnosť domáhať sa súdnou cestou riadne podaným návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva v prípade, že rodičia nežili v spoločnej domácnosti a spolu nehospodárili. Dôvody ňou uvádzané týkajúce sa nesprávneho poučenia jej predchádzajúcim právnym zástupcom v žiadnom prípade nemožno akceptovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne. Tak ako matka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, tak mala možnosť a právo podať návrh vo veci samej, čo neurobila. Vyjadrenie, že nevedela čo má robiť, nie je akceptovateľné. Pokiaľ ide o ďalšie matkou uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie nároku, a to týranie blízkej osoby a spoločné nehospodárenie manželov súd mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné skutočnosti. Je nesporné, že medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom, čoho dôkazom sú podávané trestné oznámenia, ich mailová komunikácia a samotné konanie o rozvod manželstva a snaha o mediáciou v priebehu rozvodového konania. Taktiež je nesporné, že spolužitie manželov nebolo ideálne. V prípade, že matka poukazuje na skutočnosti ohľadne ukončenia hospodárenia uvádzané v návrhu na rozvod manželstva samotným otcom, je potrebné skonštatovať, že otec v návrhu uviedol, že "manželia spoločne hospodárili a kupovali spoločne stravu pre rodinu do januára 2012, avšak matka od uvedené obdobia odmieta nákupy potravín od navrhovateľa. Spoločnú domácnosť vedú už len fiktívne, otec platí všetky šeky, ktoré mu odporkyňa predloží k platbe.". Toto vyjadrenie otec potvrdil aj v priebehu konania a napokon aj z vyjadrenia matky je zrejmé, že odmietala stravu kupovanú otcom ako podľa jej názoru nevyhovujúcu. Naviac, matka sama vo výpovedi potvrdila, že otec uhrádzal platby na bývanie. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že platby na domácnosť a náklady na bývanie boli evidované na meno matky a otca, pričom otec realizoval platby za plyn, elektriku, vodné a stočné. V prípade, že matka namieta existenciu nájomnej zmluvy k prenájmu priestorov na prevádzkovanie

zmrzlinárne, súd mal preukázané, že takáto zmluva uzatvorená bola, otcovi boli poukazované platby titulom prenájmu, pričom polovicu z týchto platieb otec prevádzal na účet vedený na meno matky. Realizácia týchto platieb prebiehala aj v roku 2012 a 2013. K námietke matky o finančnom obnose vo výške 21.000 eur súd uvádza, že obaja účastníci potvrdili existenciu tejto hotovosti, čo preukázali i výpisom z účtu, pričom matka uviedla, že polovicu z tejto sumy si ponechala a druhú časť finančných prostriedkov si zobral otec. Uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala, len konštatovala. Otec s jej vyjadrením nesúhlasil a uviedol, že tieto finančné prostriedky mala matka k dispozícii práve na účely platieb pre deti. Je nesporné, že výdavky na obe deti vznikali, či už v súvislosti so zabezpečením ich bežných potrieb na nákup stravy, ošatenia, úhrady liekov alebo zaplatenia poplatkov za škôlku, školu a krúžky. Z predložených listinných dôkazov však nie je zrejmé, ktorý z rodičov platby realizoval, keď matka sama potvrdila, že mohlo sa stať, že aj otec zaplatil poplatky, ak ho učiteľka o platbu žiadala. Taktiež namietala, že šeky sú písané jej rukou, otec ich mohol zobrať. Takéto tvrdenia však nie sú hodnoverným dôkazom preukazujúcim realizáciu platieb výhradne matkou. Otec poukazoval na skutočnosť, že v období od mája do júna 2012 zabezpečoval starostlivosť o mal. Andreja, čo matka nepoprela. Taktiež mal súd preukázané úhrady príspevkov na deti otcom v mesiaci december 2012 a január a február 2013. V prípade, že sa matka odvoláva na neplnenie si vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v čase, kedy rodičia spolu bývali v dome, ale nehospodárili spolu, súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že otec sa podieľal na nákladoch na bývanie, ktoré predstavujú i podiel nákladov na maloleté deti, ktorú skutočnosť matka sama potvrdila, keď uviedla, že výdavky na domácnosť uhrádzal z väčšej časti otec. Deťom prispel aj inými príspevkami. Kvalitu a charakter príspevkov na oblečenie, nákup odevov a obuvi zo secondhandu súd v danom prípade nehodnotí. Naviac v konaní bolo preukázané, že otec realizoval i platbu z daňového bonusu a matke poukazoval na účet i polovicou platieb nájomného z nebytových priestorov. Súd vykonal dokazovanie aj vo vzťahu k otázke fyzického a psychického týrania matky ako prioritného dôvodu hodného osobitného zreteľa na priznanie nároku. Súd mal preukázané, že matka opakovane podávala na otca trestné oznámenia, pričom tieto konania neboli ukončené rozhodnutím súdu, ktorým by bol otec uznaný vinným. Z evidencie priestupkov Okresného úradu Bratislava je však nesporné, že otec bol v marci 2012 uznaný z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu /fyzické napadnutie svojej manželky tak, že jej dal facku po pravom líci, čím jej spôsobil drobné poranenie, ktoré si nevyžiadalo práceneschopnosť/, priestupok bol prejednaný uložením sankcie pokarhaním. V ďalších prípadoch, ktoré iniciovala matka, nebolo voči otcovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu, či priestupku. Ďalšie konania boli ukončené odložením veci v rámci priestupkového konania. Je nepochybné, že situácia medzi manželmi bola výrazne napätá a ich vzťahy nie dobré, o čom svedčí jednak potvrdenie o mediácii, jednak spomínané trestné oznámenia a jednak lekárske správy potvrdzujúce psychické problémy matky v súvislosti s rozvodom manželstva. Skutočnosť, že bola napadnutá manželom preukazovala lekárskou správou a podaným trestným oznámením, pričom k tomuto napadnutiu došlo už v čase, kedy bolo manželstvo rodičov rozvedené a plynula lehota na podanie odvolania voči rozsudku. Naviac, z uznesenia OR PZ Bratislava II č. Č.-F.-XXXX/X-K.-I.- XXXX zo dňa 10.3.2014 vzťahujúcemu sa ku konaniu, trestnému stíhaniu vo veci Týrania blízkej osoby a zverenej osoby je nesporné, že vec bola postúpená Okresnému úradu Bratislava na prejednanie, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Z obsahu uznesenia je zrejmé, že znalec, ktorý bol v trestnom konaní ustanovený za účelom vypracovania znaleckého posudku vo výpovedi uviedol, že u poškodenej nezistil syndróm "tzv. týranej ženy", v súčasnej dobe znalec u poškodenej nezistil znaky posttraumatickej stresovej poruchy. Predmetom konania bol skutok zo dňa 17.4.2013 a trestné konanie voči neznámemu páchateľovi za skutok z obdobia od roku 2008 do 10.6.2013, teda vzťahujúce sa na sporné obdobie. Ďalšie priestupkové konania riešené po spornom období súd nevyhodnocoval. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu matky o ťažkom preukazovaní týchto trestných skutkov, avšak poukazuje na prezumpciu neviny, na skutočnosť, že spory medzi manželmi síce existovali, avšak z vykonaného dokazovania nie je preukázané, že by matka nemala možnosť podať návrh na určenie výživného na maloleté deti skôr, t.j. už v čase, kedy si otec prestal podľa jej vyjadrenia plniť vyživovaciu povinnosť. Nič nemení na veci skutočnosť, že pokiaľ vedela riešiť veci podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia /výživné a zákaz nakladania s nehnuteľnosťou/, mala možnosť podať aj návrh vo veci samej. Ak poukazuje na ďalšie predložené dôkazy, t.j. čestné vyhlásenia rodinných príslušníkov a učiteľky maloletej Natálie Mgr. Mariany Pilátovej, ktorá potvrdila, že matka sa jej sťažovala, že je manželom zastrašovaná, aby nepodala návrh na určenie výživného na deti, súd vyhodnocuje tieto tvrdenia uvedené v čestnom prehlásení ako sprostredkované informácie, ktoré matka poskytla učiteľke. Matka žiadnym priamym dôkazom nepreukázala zastrašovanie otcom v súvislosti s podávaním návrhu.

Taktiež prehlásenie Z. I., bratranca matky a Y. Z., švagriny, potvrdzujú problémy a nezhody manželov, keď menované osoby mali informácie od matky o zastrašovaní a nemožnosti podať návrh na určenie výživného. Problémy v manželstve a konflikty medzi manželmi smerujúce aj fyzické útoky zo strany matky potvrdzuje i vyhlásenie K. Z., ktorá podala na polícii vysvetlenie týkajúce sa svedectva svedkom, keď jej dcéra U. I. mala fyzicky napadnúť I. I.. Na základe uvedených dôvodov vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného na maloleté deti spätne. V predmetnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že ešte pred podaním návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia prebehlo priestupkové konanie voči otcovi, v ktorom bol postihnutý uložením sankcie pokarhaním. Pokiaľ matka prezentuje dlhodobé týranie, zastrašovanie zo strany otca a nemožnosť podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, súd konštatuje, že matka právo rodiča využila, keď následne podala návrhy na nariadenie predbežného opatrenia. Možno len konštatovať, že s rozhodnutím súdu sa uspokojila, keďže nepodala opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia a nepodala ani návrh vo veci samej. Dôvody nepodania tohto návrhu sú neopodstatnené. Taktiež súd nemal v konaní jednoznačne preukázané skutočnosti vo vzťahu k zastrašovaniu matky otcom a neprispievanie otca na maloleté deti v danom období. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. ods. l písm. a/ , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že 18.

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.