Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_12P-146-2013.pdf
PDF · 112.12 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/146/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti o toho času už plnoleté dieťa: F. I., J.. XX.XX.XXXX, plnoletý dňa XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní za čas maloletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, v čase plnoletosti zastúpené matkou, dieťa rodičov - matky: G. I., J.. XX.X.XXXX, G. Š., H. XXXX, a otca: S. I., J.. XX.X.XXXX, G. K., X. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.7.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého F. zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne z dôvodu, že mu z manželstva uzatvoreného dňa X.X.XXXX s S.. O. I. H., pribudla vyživovacia povinnosť na maloletú X. I., J.. X.X.XXXX, čím sa mu zvýšili jeho mesačné výdavky a nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého F. vo výške určenej súdom.
Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomne, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.9.2013, v ktorom s návrhom otca nesúhlasila a zároveň žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 250,- Eur mesačne, nakoľko jej vlastný príjem na krytie výdavkov v súvislosti so starostlivosťou o dieťa matke nepostačuje, nakoľko sa s vekom a fyzickým rastom dieťaťa náklady zvyšujú, a preto jej v danej situácii vypomáhajú jej rodičia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 8C/260/2011 - 82 zo dňa 3.11.2011, rovnako tak aj s podstatným obsahom spisovej dokumentácie pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/260/2011, následne výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, správami a potvrdeniami ohľadne účastníkov konania, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Maloletý F. pochádza z rozvedeného manželstva rodičov. Naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 8C/260/2011 - 82 zo dňa 3.11.2011, právoplatný dňa 16.11.2011, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril v tom čase maloletého F. do starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na maloletého 200,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého. V čase tohto rozhodovania rodičia okrem v tom čase maloletého F. inú vyživovaciu povinnosť nemali, matka bola zamestnaná ako opatrovateľka s priemerným čistým mesačným príjmom 260,- Eur a otec bol zamestnaný ako mestský policajt v
meste N. s priemerným čistým mesačným príjmom 928,- Eur. Maloletý F. mal 16 rokov, navštevoval 1. ročník strednej školy v N.. Súd následne výsluchom účastníkov zisťoval zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu na strane rodičov a dieťaťa, pričom bolo zistené, že otec naďalej pracuje ako mestský policajt pre mesto N. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 958,80 Eur. Dňa 8.9.2012 uzavrel manželstvo s S.. O. I. H., ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke s maloletou X.. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a svojou matkou, ktorá je starobnou dôchodkyňou s dôchodkom 300 - 400,- Eur mesačne, v rodinnom dome v K., ktorého je otec podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/8. Spolu sa podieľajú na nákladoch súvisiacich s domácnosťou. Otec vlastní osobné motorové vozidlo P. D., V..I..XXXX. Otec vyčíslil svoje mesačné výdavky na sumu 866,47 Eur, medzi ktoré patria najmä výdavky na prevádzku osobného motorového vozidla v sume 80,22 Eur mesačne, náklady na telefón 35,- Eur, úver 225,50 Eur, jeho podiel na výdavky na domácnosť v sume 66,32 Eur, výživné na maloletého F. 200,- Eur, ostatné výdavky na stravu, oblečenie, hygienu v sume 250,- Eur. S maloletým F. otec neudržiava pravidelný kontakt. Okrem výživného, ktoré platí pravidelne, na maloletého iným spôsobom neprispieva. Matka pracuje ako opatrovateľka s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 352,51 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s maloletým F. v dvojizbovom byte v Š., ktorého je po vyporiadaní BSM jedinou vlastníčkou. Matka poukázala na skutočnosť, že jej príjem, ktorý spolu s výživným na maloletého činí sumu 552,51 Eur ďaleko nepokrýva výdavky matky a maloletého F. spolu v sume priemerne 724,97 Eur mesačne, s ktorými pomáhajú matke jej rodičia. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá a iný majetok nevlastní. Od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti otca uplynulo k podaniu návrhu otca obdobie 1,5 roka. Maloletý mal v tom čase 16 rokov a nastúpil do 1. ročníka strednej školy v N.. V čase rozhodovania mal maloletý F. takmer 18 rokov, navštevoval 3. ročník strednej školy v N. a výdavky na starostlivosť o neho narastali priamo úmerne s jeho vekom, fyzickým rastom, zdravotnou starostlivosťou a školskou dochádzkou, kultúrnym a sociálnym vyžitím, teda vo všetkých oblastiach jeho života.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol rozsudkom č. k. 12P/146/2013 - 69 zo dňa 3.10.2013, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní zohľadnil, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, doposiaľ súdom určenú vyživovaciu povinnosť k synovi si riadne plní, avšak bolo preukázané, že naposledy súdom určené výživné vo výške 200,- Eur je, z dôvodu ďalšieho nárastu životných nákladov a výdavkov na maloletého F., u ktorých je predpoklad, že sa budú naďalej vzhľadom na jeho fyzický a sociálny vývoj zvyšovať, primerané, preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd zohľadnil návrh matky na zvýšenie výživného na 250,- Eur, ktorý by bol za okolností na strane maloletého F. inak dôvodný, avšak prihliadol na skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, z dôvodu ktorého by zvýšenie výživného na strane otca nebolo primerané jeho príjmom a výdavkom, nakoľko vyživuje novonarodené maloleté dieťa.
Voči rozsudku sa odvolal otec dieťaťa, podaním doručeným súdu dňa 25.10.2013, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že zníži výživné na sumu, pri ktorej by vzhľadom na výšku svojho príjmu a nevyhnutné náklady nedochádzalo rozhodnutím súdu k znevýhodňovaniu, resp. zvýhodňovaniu jedného dieťaťa na úkor druhého, a aby boli v rovnakej miere zabezpečené práva oboch otcových detí.
O odvolaní otca rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 25CoP/28/2014 - 99 zo dňa 3.6.2014, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v napadnutej časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného a vec v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s okolnosťou narodenia dcéry otca maloletej X., nezisťoval príjem manželky a matky otca, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, ani neporovnával výdavky rodičov na obe maloleté deti, z dôvodu ktorého je rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľné.
Rozsudok prvostupňového súdu nadobudol v časti zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného právoplatnosť dňa 5.11.2013, nakoľko voči rozsudku nebolo podané odvolanie oprávnenou osobou v lehote na podanie odvolania a matka a kolízny opatrovník sa na pojednávaní dňa 3.10.2013, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, po poučení zo strany súdu svojím podpisom do zápisnice vzdali práva podať odvolanie voči rozsudku.
Predmetom konania bol preto naďalej už len návrh otca na zníženie výživného na dieťa, ktoré dňa 15.10.2013 nadobudlo plnoletosť.
Súd, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, nariadil vo veci pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania v zmysle usmernenia odvolacieho súdu.
Plnoleté dieťa, podaním doručeným súdu dňa 20.10.2014 žiadalo zvýšenie výživného zo strany otca na 250,- Eur mesačne, návrh ktorý bol na pojednávaní dňa 5.2.2015 uznesením vylúčený na samostatné konanie, nakoľko vzhľadom na plnoletosť dieťaťa išlo o sporové konanie. Návrh dieťaťa sa vedie na tunajšom súde pod samostatnou sp. zn. 10C/268/2015.
Otec vypočutý na pojednávaní ako účastník konania žiadal znížiť výživné na plnoleté dieťa na 100,- Eur mesačne, a to od rozhodnutia súdu vo veci samej, pričom spätné zníženie nežiadal. Otec uviedol, že súdom určené výživné má riadne vyplatené. Je naďalej zamestnancom Mesta N. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 895,26 Eur, pričom si uplatňuje daňový bonus na 1 dieťa vo výške 21,80 Eur mesačne a poberá prídavok na dieťa 23,52 Eur. Otec uviedol, že jeho príjem je v porovnaní s rokom 2013 nižší o 40,- Eur vrátane daňového bonusu, bez daňového bonusu je nižší o 60,- Eur. Manželka otca nie je zamestnaná, je na materskej dovolenke s maloletou X., poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, iný príjem nemá. Otec žije naďalej v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, maloletou X. a svojou matkou, ktorá poberá starobný a vdovský dôchodok vo výške 419,50 Eur mesačne. Otec vyčíslil mesačné výdavky spoločnej domácnosti 4 osôb na sumu spolu 1.371,68 Eur mesačne, teda priemerne 342,92 Eur na osobu s prihliadnutím na skutočnosť, že jedna osoba je maloleté dieťa. Maloletá X. má v súčasnosti 22 mesiacov, nachádza sa v celodennej starostlivosti manželky otca, je zdravá, odvyká si od plienok, zvyká si na riadnu stravu, avšak večer je prikrmovaná mliekom zn. Hami. Mesačné výdavky na maloletú predstavujú približne 100 - 150,- Eur na stravu, oblečenie, lieky, hygienické potreby vrátane investičného sporenia. Ohľadom rekonštrukcie rodinného domu, v ktorom býva otec s rodinou a ktorého je vlastníkom v podiele 1/8 uviedol, že do tohto rodinného domu, ktorý bol postavený v roku 1967, sa k svojej matke, ktorá ho obývala sama, prisťahoval s rodinou v roku 2012. Nakoľko bol dom v havarijnom stave, najmä kúrenie a elektrina, otec si vzal s manželkou spotrebný bezúčelový úver v Slovenskej sporiteľni v apríli 2012 vo výške 15.000,- Eur, ktorý splácajú dodnes vo výške 225,50 Eur mesačne. Konečná splatnosť úveru je 15.4.2022. V čase tohto úveru bola manželka otca riadne zamestnaná s príjmom 600,- Eur mesačne. Úver bol využitý z 1/3 na vyplatenie predchádzajúceho úveru na zariadenie bytu, 1/3 sa využila na nákup nových spotrebičov v rodinnom dome a 1/3 bola použitá na renováciu rodinného domu. Otec vyjadril v budúcnosti záujem odkúpiť rodinný dom, v ktorom žije s tým, že má od spoluvlastníkov, matky a svojich súrodencov, prísľub, že bude otcova investícia do domu pri kúpnej cene zohľadnená. Inú nehnuteľnosť otec nevlastní. Otec vlastní osobné motorové vozidlo zn. P. D. V.. I.. XXXX, ktoré používa prevažne otec na cestu do práce a druhé osobné motorové vozidlo N. F. V.. I.. XXXX/XXXX kúpila manželka otca ešte pred uzatvorením manželstva, avšak toto slúži výlučne v prípade potreby maloletej a v prípade, že by vypovedalo prvé auto. Otec vo svojom vyjadrení namietal tú skutočnosť, že jeho syn má vyššiu životnú úroveň ako on sám, keď si dieťa dovolilo kúpiť oblek za 230,- Eur a otec si dovolil kúpiť len za 149,- Eur, otec uviedol, že aj ostatné výdavky syna sú neprimerané, napríklad internet 41,86 Eur, sporenie 29,- Eur, knihy a pracovné zošity 47,70 Eur mesačne, papier a náplň do tlačiarne 15,- Eur, čo nebolo ani riadne vydokladované a taktiež žiadal zohľadniť skutočnosť, že keď dieťa brigádovalo a minulo svoj zárobok na seba, pričom nemuselo prispieť do domácnosti, zrejme na tom nie je až tak zle, keď príjem do domácnosti dieťaťa je spolu s výživným 787,14 Eur, čo vychádza pri dvoch osobách na jednu 380,- Eur, pričom v prípade otca vychádza príjem na jednu osobu v domácnosti priemerne na 330,- Eur, čím poukazoval na nerovnosť životnej úrovne otca a dieťaťa.
Matka vypočutá na pojednávaní ako zástupkyňa dieťaťa zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Žiadala, aby bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Uviedla, že otec doposiaľ riadne platí výživné do jej rúk aj napriek plnoletosti dieťaťa, z dôvodu, že dieťa prichádza zo školy v neskorších hodinách, kedy by nestihlo prevziať výživné z pošty. Matka poukázala na ich pomery, najmä na skutočnosť, že im finančne vypomáha jej matka a brat, pričom nežijú s nimi v spoločnej domácnosti.
Plnoleté dieťa vypočuté na pojednávaní ako účastník konania nesúhlasilo so znížením výživného, čo odôvodnilo skutočnosťou, že žiada práve o zvýšenie výživného ako vyplýva z jeho návrhu vylúčeného na samostatné konanie. Doterajšie výživné od otca vo výške 200,- Eur vždy doposiaľ dieťa spotrebovalo. Vlastný príjem nemá, privyrobí si v lete, ktorý príjem spotrebuje na vlastné aktivity a záujmy, inak nepracuje nakoľko študuje dennou formou na Obchodnej akadémii v N., kam denne dochádza, je v maturitnom ročníku. Dieťa má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. S otcom sa stretáva trikrát do roka na narodeniny, meniny a Vianoce, kedy otec prispeje dieťaťu 5-10 Eur, inak nad rámec výživy otec dieťaťu neprispieva. Dieťa malo zvýšené výdavky na jeseň 2014 spojené s prípravou na stužkovú slávnosť, kedy jednorazové výdavky predstavovali spolu sumu 380,03 Eur (kúpa obleku, košele, kravaty, manžetové gombíky, opasok, tielka, ponožky), inak jeho mesačné výdavky predstavujú približne sumu 331,81 Eur (oblečenie, hyg. potreby, kultúra, šport, telefón, vreckové, strava, cestovné, poistné, triedny fond, školské pomôcky, vzdelávacie exkurzie, školenie animátorov, papierenské potreby, mesačné splátky počítača). Dieťa si počas leta brigádne privyrába, napríklad v mesiaci júl 2014 brigádne pracovalo pre Obecný úrad Š., kde si privyrobilo 123,47 Eur v čistom, ktorú sumu vyčerpalo na vlastné voľnočasové aktivity. Dieťa žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v 2-izbovom byte v Š., ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Matka je zamestnaná u zamestnávateľa Obec Š. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 388,36 Eur, spolu s výživným 200,- Eur od otca na plnoleté dieťa predstavuje príjem do spoločnej domácnosti sumu 588,36 Eur mesačne, z ktorej sumy sú hradené výdavky domácnosti, ktoré predstavujú mesačne 314,85 Eur ( plyn, rozhlas, elektrina, voda, odpad, daň z nehnuteľnosti, fond spoločenstva bytov, internet, sporenie dieťaťa, poistenie dieťaťa, telefón, hyg. potreby, čistiace prostriedky, oblečenie) a zároveň aj vyššie uvedené výdavky dieťaťa 331,81 Eur mesačne. Keďže po odčítaní výdavkov z príjmov domácnosti vychádza záporná suma, s týmito prevyšujúcimi výdavkami vypomáhajú matke a dieťaťu stará matka a matkin brat.
Kolízny opatrovník vypočutý na pojednávaní ako účastník konania, ktorý zastupuje dieťa v čase maloletosti, navrhol návrh otca zamietnuť, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov najmä tým, že sa u neho zvýšili výdavky v súvislosti s vekom a školskou dochádzkou a otec doposiaľ platil súdom určené výživné, a preto je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať týmto výživným naďalej bez ohrozenia výživy vlastnej a jeho rodiny.
Podľa § 163 ods. l O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z dokazovania pred súdom vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 8C/260/2011 - 82 zo dňa 3.11.2011, právoplatný dňa 16.11.2011, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 200,- Eur mesačne, v tom čase malo ešte maloleté dieťa 16 rokov a nastúpilo do 1. ročníka strednej školy v N.. V súčasnosti má plnoletý F. 19 rokov a takmer 7 mesiacov, navštevuje maturitný ročník strednej školy v N. a výdavky na starostlivosť o neho narastajú priamo úmerne s jeho vekom, fyzickým rastom, zdravotnou starostlivosťou a školskou dochádzkou, kultúrnym a sociálnym vyžitím, teda vo všetkých oblastiach jeho života.
Riadiac sa usmernením odvolacieho súdu bolo v konaní vykonané doplnenie dokazovania najmä ohľadom okolností na strane otca. Otcovi dieťaťa dňa 4.6.2013 pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej X., pochádzajúcej z otcovho manželstva s O. I. H., J.. XX.X.XXXX. Otec žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/8 so svojou manželkou, maloletým dieťaťom a svojou matkou. Mesačný príjem manželky otca predstavuje rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, otcova matka poberá starobný a vdovský dôchodok spolu vo výške 419,50 Eur, otcov priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania je vo výške 895,26 Eur a zároveň poberá aj prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne, teda celkový príjem spoločnej domácnosti otca predstavuje sumu 1.541,48 Eur mesačne, pričom pri priemernom výpočte príjmu na jednu osobu v domácnosti vychádza mesačne suma, bez ohľadu na vek a potreby osoby, priemerne 385,37 Eur mesačne/osoba. Otec vyčíslil mesačné výdavky spoločnej domácnosti 4 osôb na sumu spolu 1.371,68 Eur mesačne, teda priemerne 342,92 Eur na osobu. Po odčítaní priemerných mesačných výdavkov na jednu osobu od priemerných mesačných príjmov jednej osoby spoločnej domácnosti otca, vyjde kladná suma 42,45 Eur na osobu mesačne, ktorá suma je mimo výdavkov spoločnej domácnosti, a teda po vynásobení štyrmi osobami spoločnej domácnosti vznikne finančná rezerva spoločnej domácnosti otca vo výške 169,80 Eur mesačne (rovnako aj po odčítaní celkových výdavkov domácnosti otca 1.371,68 Eur od celkových príjmov domácnosti otca 1.541,48 Eur = 169,80 Eur). Maloletá X. má v súčasnosti 23 mesiacov, nachádza sa v celodennej starostlivosti manželky otca, je zdravá, odvyká si od plienok, zvyká si na riadnu stravu, avšak večer je prikrmovaná. Mesačné výdavky na maloletú predstavujú približne 100 - 150,- Eur na stravu, oblečenie, lieky, hygienické potreby vrátane investičného sporenia. Naproti tomu plnoletý F. navštevuje posledný 4. ročník Obchodnej akadémie v N., má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Príjem v domácnosti plnoletého F. predstavuje mesačne sumu približne 588,36 Eur (príjem matky a výživné od otca), pričom výdavky dieťaťa a matky predstavujú mesačne približne 646,66 Eur. Vychádzajúc z podobného výpočtu finančnej sumy na jednu osobu v domácnosti ako u otca, by zo sumy 588,36, ktorá je príjmom v domácnosti dieťaťa, vychádzalo pri počte dvoch osôb (matka a syn) suma na jednu osobu vo výške 294,18 Eur mesačne, z ktorej sumy by mala byť jedna osoba schopná vykryť svoje výdavky. Rozdiel celkových príjmov (588,36 Eur) a výdavkov (646,66 Eur) v domácnosti dieťaťa predstavuje zápornú sumu mínus 58,30 Eur. Z uvedeného vyplýva, že dieťa si pri takomto príjme v domácnosti nie je schopné vykryť ani svoje základné výdavky, ktoré bolo vyčíslené na 331,81 Eur mesačne, kde sa pritom nezapočítali ani jednorazové výdavky, ktoré malo dieťa v súvislosti s udalosťou akou je stužková slávnosť. Už pri porovnaní jednotlivých výdavkov rodičov na ich deti ide o výrazný nepomer, keď otec má výdavky na plnoletého F. 200,- Eur mesačne a na maloletú X. 100-150,- Eur mesačne, spolu má teda výdavky na obe deti približne vo výške 300-350,- Eur mesačne, pričom však matka má len na plnoletého F. a krytie jeho potrieb výdavky vo výške 331,81 Eur mesačne, nehovoriac o jeho podiele výdavkov na užívaní spoločnej domácnosti, bytovej réžie, stravy, a podobne.
Porovnávajúc životnú úroveň matky a otca je potrebné podotknúť, že v prípade otca, ktorého manželka predstavuje ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu s jedným nezaopatreným neplnoletým dieťaťom, ktorí žijú v spoločnej domácnosti s otcovou matkou predstavuje životné minimum (v zmysle zák. č. 601/2003 Z. Z. o životnom minime v znení neskorších predpisov) pre túto trojčlennú rodinu sumu 426,70 Eur (198,09 otec + 138,19 manželka + 90,42 dieťa) + 198,09 Eur otcova matka = 624,79 Eur mesačne. V prípade matky s plnoletým, avšak nezaopatreným, dieťaťom predstavuje životné mininum sumu 288,51 Eur mesačne (198,09 Eur matka + 90,42 Eur dieťa). Pri porovnaní príjmov jednotlivých domácností a súm životného minima jednotlivých domácnosti vyplýva, že kým otcova domácnosť pri
celkovom príjme domácnosti 1.541,48 Eur mesačne požíva životnú úroveň vo výške 2,467 násobku životného minima (1.541,48 : 624,79 = 2,467), tak príjem matkinej domácnosti vo výške 588,36 Eur predstavuje len 2,039 násobok životného minima (588,36 : 288,51 = 2,039). Rozdiel medzi životným úrovňami rodičov predstavuje potom matematicky o 0,428 násobok životného minima viac v prospech otcovej domácnosti (2,467-2,039=0,428).
Z uvedeného vyplýva, že aj keď sa okolnosti na strane otca zmenili najmä tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť, výdavky na strane otca nepreukázali potrebu zníženia vyživovacej povinnosti voči plnoletému F., a to aj s poukazom na skutočnosť, že doposiaľ súdom určené výživné otec riadne a včas platí a toto platenie mu nespôsobuje žiadne ohrozenie čo sa týka krytia jeho výdavkov, či rodinnej výživy. V priebehu dokazovania nebola preukázaná ani skutočnosť, že by dochádzalo k zvýhodňovaniu, resp. k znevýhodňovaniu jedného dieťaťa na úkor druhého tak, ako to otec v priebehu konania namietal. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd potom riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti výživné vo výške 200,- Eur mesačne na medzičasom plnoletého F. tak, ako bolo pôvodne určené rozsudkom Okresného súdu Galanta, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane dieťaťa, ako oprávneného. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, kde bolo zistené, že životná úroveň domácnosti otca je preukázateľne vyššia ako matkina, a to aj napriek skutočnosti, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, treba brať do úvahy, že výdavky na toho času už plnoletého F. narastajú primerane objektívne aj vzhľadom na jeho vek, predovšetkým v spojení so štúdiom na strednej škole, pričom dieťa prejavilo záujem o štúdium na vysokej škole, kde budú dieťaťu naďalej výdavky narastať, ktorú skutočnosť súd zohľadnil, ako tiež skutočnosť, že matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o nezaopatrené dieťa a otec sa inak ako platením výživného na výchove a starostlivosti o dieťa nepodieľa. Je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že toho času už plnoletému dieťaťu, ktoré sa pripravuje na vysokoškolské štúdium nemôže byť na ujmu skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, keďže každý rodič si musí byť vedomý svojich schopností a možností, svojich osobných pomerov, príjmov a výdavkov, pričom výdavky na výživu dieťaťa sú prioritnými výdavkami, kedy si rodič pri zakladaní svojej novej rodiny v spojení s pribúdajúcimi vyživovacími povinnosťami musí uvedomiť svoju zodpovednosť vo vzťahu k všetkým vyživovacím povinnostiam primerane ich potrebám, pričom žiadnemu dieťaťu nemôže byť na ujmu ďalšia vyživovacia povinnosť rodiča. Preto je potrebné odlíšiť potreby jednotlivých vyživovacích povinností vzhľadom na ich vek a okolnosti. V prípade takmer dvojročného dieťaťa, na ktoré otec s manželkou vynakladá výdavky mesačne 100-150,- Eur je prirodzené, že otcove ďalšie dieťa, ktoré je o 17 rokov staršie má niekoľkonásobne vyššie výdavky, a to mu otec prispieva len dvojnásobkom toho, čím prispieva maloletej X.. Ak sa k pôvodnému výživnému otca na plnoletého F. vo výške 200,- Eur pripočíta 100,- Eur, ktoré dieťaťu prispieva matka, keďže druhou polovicou mu poskytuje osobnú starostlivosť, vzniká suma 300,- Eur, ktoré dieťa s poukazom na vyčíslené výdavky spotrebuje, pričom pri jednorazových vyšších výdavkoch, akým bola napríklad stužková dieťaťa, otec primerane situácii neprispeje žiadnou sumou navyše, tieto výdavky hradí v celom rozsahu matka. Vzhľadom na uvedené, považuje súd za preukázané, že naposledy súdom určené výživné vo výške 200,- Eur je v porovnaní s potrebami dieťaťa doposiaľ primerané, pričom výdavky dieťaťa majú tendenciu sa v budúcnosti zvyšovať až do času, kým dieťa nebude považované v zmysle osobitného zákona za zaopatrené a keďže otec doposiaľ takto určené výživné aj riadne platil, bolo preukázané, že je v otcových schopnostiach a možnostiach aj naďalej prispievať týmto výživným, a to bez akéhokoľvek ohrozenia výživy vlastnej, svojej rodiny, či krytia jeho výdavkov, preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu účastníci majú právo podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.