Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-6-2015.pdf
PDF · 120.33 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporkyni: J. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W., o zaplatenie 375,33 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 309,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 27,11.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 12,36 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.11.2014 doručeným súdu dňa 5.12.2014 sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 375,33 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 21,80 eur a úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 375,33 eur od 27.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom ako dlžníkom uzavreli úverovú zmluvu č. 4301067637 na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 363,85,- eur, ktorý sa zaviazal odporca sa zaviazal vrátiť v 24 splátkach po 23,23 eur. Pri špecifikácii nárokov odkázal len na prílohu - Výpis z čerpania, splátok a úhrad, pričom nároky inak nekvalifikoval. Uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky.
Nárok vyčíslil ako istina 71,08 eur, úrok vo výške 38,63 eur, zosplatnená istina 199,87 eur, I. upomienka 5,- eur, poistenie Bill protection 7,75 eur, upomienka II. 24,- eur, zmluvná pokuta 17,- eur a upomienka II. 12,- eur.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, hoci bol na vyjadrenie uznesením súdu vyzvaný a uznesenie mu bolo riadne doručené.
Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (pozn.: ide o súdne konania, ktorých predmet nepresahuje zaplatenie sumy 1.000,- eur). S poukazom na ust. § 156 ods. 3 OSP súd oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
Aktívnu legitimáciu navrhovateľa mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s. a odporcom ako postupníkom zo dňa 26.2.2014 a právnu subjektivitu výpisom z obchodného registra podľa predpisov Holandského kráľovstva.
Právny predchodca navrhovateľa v zastúpení Tesco finančné služby ako veriteľ uzavrel s odporcom ako dlžníkom dňa 18.1.2013 úverovú zmluvu na základe ktorej sa zaviazal navrhovateľ poskytnúť odporcovi úver vo výške 363,85 eur na kúpu veci - počítača a príslušenstvo, ktorý sa zaviazal odporca splatiť v 24 splátkach po 23,23 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 36,36 eur a RPMN 43,8 % s uvedením priemernej RPMN 46,35 % , pri celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 520,32 eur s dátumom prvej splátky 18.2.2013 splatnej vždy do 20. dňa v mesiaci s uvedením lehoty splatnosti 20.1.2015.
Súd z výpisu čerpania, splátok a úhrad zistil, že odporca uhradil spolu 8 splátok po 23,23 eur, spolu v sume 190,84 eur.
Listom zo dňa 26.2.2014 bol odporca vyzvaný veriteľom na splatenie celého úveru vo výške 375,33 eur.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu.
Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 363,85 eur. Uvedenú sumu mal odporca splácať v 24 mesačných splátkach po 23,23 eur. Odporca z titulu splátok uhradil sumu 190,84 eur, čo vyplýva z platobnej histórie.
Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..
Súd nezistil absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľom úvere alebo skutočnosť, že by niektoré ustanovenia zmluvy odporovali zák. č .129/2010 Z.z..
Súd v právnom vzťahu nezistil ani obsah neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by sa vzťahovali priamo k uplatnenému nároku.
Súd zistil, že počnúc od 20.10.2013 bol odporca v omeškaní s úhradou splátok.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa realizoval právo podľa § 506 Obchodného zákonníka a odstúpil od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Týmto došlo k zániku zmluvy s účinkami ex tunc. Podľa názoru súdu nemožno uplatnenie predčasnej splatnosti celého úveru posudzovať podľa iných ustanovení zákona, ako napr. § 565 Občianskeho zákonníka, prípadne podľa zmluvných ustanovení, nakoľko zákonodarca výslovne predpokladá pri uplatnení nároku na predčasnú splatnosť úveru možnosť odstúpenia a zmluvné ustanovenia, ktoré by tomu odporovali by boli dojednané v rozpore so zákonom a pokiaľ by nebolo preukázané ich individuálne dojednanie, boli by neplatné. Zároveň, ak sa jedná o poskytnutie úveru, ide o poskytnutie prostriedkov s dohodnutou povinnosťou ich vrátiť, nie poskytnutie plnenia v splátkach.
Súd preto stanovil, že do odstúpenia od zmluvy listom z 26.2.2014 vzniklo právnemu predchodcovi navrhovateľa právo na zaplatenie splátok splatných od 20.10.2013 do 20.2.2013, teda spolu vo výške 116,15 (5 x 23,23 eur), ktorý si však uplatnil vo výške istiny 71,08 Eur, úroku 38,63 eur. Súd zároveň zistil dôvodom nároku na zaplatenie zosplatnenej istiny od uplynutia lehoty uvedenej navrhovateľom na plnenie aj vrátenie zostatku istiny, ktorú súd určil vo výške 199,87 eur.
V tomto rozsahu súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný.
Súd však nemal navrhovateľom ani len uvedené, kde a kedy a ako došlo k dohode o poistení, ktoré nároky si uplatňoval v konaní a ani k osobitnej dohode o úhradách za zaslanie upomienok, kde podľa výšky nárokov sa podľa názoru súdu nemohlo jednať o úhradu nákladov (poštovné) či paušalizovaných nákladov, ale o sankciu. Takisto navrhovateľ svoj nárok neodôvodnil určitým zmluvným ustanovením z ktorého by súd mohol takýto nárok zistiť a súd takéto dohody ani z obsahu vykonaného dokazovanie nezistil. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že súd vykonaním dokazovania len osvedčuje uplatnený nárok a zásadne nároky navrhovateľa pri vykonávaní dokazovanie nevyhľadáva!
Obdobne navrhovateľ ani len neodôvodnil vznik dohody o zmluvnej pokute, dohodu neuviedol a neodôvodnil, nekonštatoval konkrétne porušenie povinností, ktoré by zakladalo nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, teda súd nemohol takýto nárok priznať, ak v opise skutkových okolností - odôvodnenia nároku, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je vôbec odôvodnený, kvalifikovaný a uvedená je len suma zmluvnej pokuty.
Pokiaľ sa jedná o všeobecný odkaz na úverové podmienky ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, súd v tomto prípade zdôrazňuje, že v konaní sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorom súd má ex offo povinnosť venovať zvýšenú pozornosť ochrane práv spotrebiteľa a to aj vtedy, keď sa sám týchto práv nedomáha, pokiaľ by konanie poskytovateľa služieb sa javilo ako nečestné.
Pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..
Poskytovateľ služieb (veriteľ) nemôže si upraviť vo všeobecných podmienkach ľubovoľné povinnosti. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Z uvedeného vyplýva, že jedná sa o všeobecnú úpravu práv a povinností ktoré vykladajú jednotlivé ustanovenia zmluvy, zákonné ustanovenia vzťahujúce sa k poskytovaniu služieb a pod.. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky nemôžu obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah, prípadne v ktorých by boli obsiahnuté podstatné náležitosti zmluvy. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok je možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti vzťahujúce sa k uzavretej zmluve o poskytovaní služieb, a že v tarife budú uvedené ceny takýchto služieb.
Všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je naviac druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach.
Súd preto priznal navrhovateľovi len nárok na zaplatenie splatnej istiny 71,08 eur a úroku 38,63 eur zodpovedajúcemu nároku do výšky 5-tich splátok do zosplatnenia úveru (vo výške 116,15 eur), zaplatenie zosplatnej istiny 199,87 eur, spolu vo výške 309,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 27,11.2014 do zaplatenia. Súd úrok z omeškania označený ako vyčíslený zamietol, pretože časom bol tento opakovateľný nárok vymedzený žalovanou sumou od 27.11.2014 a pri tzv. vyčíslenom úroku z omeškania nebola uvedená ani jeho výška, istina z ktorej sa počítal ani doba, teda takýto nárok súd preukázaný nemal a pri úrokoch z omeškania postupoval podľa návrhu, ktorého rozsah prekročiť nemohol.
Súd teda nárok na „vyčíslený úrok z omeškania“ vo výške 21,80 eur ako aj nároky na úhrady I. upomienka 5,- eur, poistenie Bill protection 7,75 eur, upomienka II. 24,- eur, zmluvná pokuta 17,- eur a upomienka II. 12,- eur zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že prevažne úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie trov konania v rozsahu 54,92% po odčítaní sumy úspechu od neúspechu vo výške 12,36 eur.
Nakoľko navrhovateľ je spoločnosťou, ktorá sa výslovne zaoberá faktoringom, nákupom a obchodovaním s pohľadávkami a ich vymáhaní, ako medzinárodná spoločnosť musí mať podmienky pre uplatňovanie takýchto nárokov, inak by sa jednalo len o papierovú spoločnosť pre uplatňovanie pohľadávok a ich vymáhanie, považoval trovy právneho zastúpenia za neefektívne a neúčelne vynaložené. Pritom sa nejednalo o osobitne náročný spor, ale o podanie obsahovo totožnej formulárovej žaloby s absenciou akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia či špecifikácie, ktorá sa pri zastupovaní advokátom očakáva. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na poslednú judikatúru uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. apríla 2014, sp. zn. 2Sži/6/2014, nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. júla 2012 sp. zn. I. ÚS 988/12 a to aj v spojení s odôvodnením nálezu Ústavného súdu SR z 15. októbra 2014, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27.
Súd preto podľa § 149 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, rozhodol o povinnosti zaplatenia náhrady trov konania advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).