Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_17Cpr-1-2013.pdf
PDF · 254.79 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/1/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: I.astúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Štefan Prevozňák, s. r. o., so sídlom Kukučínova 23, Košice, IČO: 47232439, proti žalovanému: Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, so sídlom Komenského 73, Košice, IČO: 397474, v konaní o neplatnosť výpovede takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že výpoveď na skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.4.2013 č.j. 247/2013/OP, je neplatná.
Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi nahradiť na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 492,31 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.6.2013 domáhal určenia neplatnosti výpovede na skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.4.2013 č.j. 247/2013/OP. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.07.1995 č. j. 2334/1995-pers v znení a dodatkov bol u žalovaného zamestnaný (druh práce, funkcia) ako vedecko-výskumná činnosť na katedre hygieny a technológie potravín a následne na katedre farmácie. Výpoveď na skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.04.2013 č.j.247/2013/O prevzal 24.4.2013. Zdôvodnením výpovede bolo podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že sa v období dočasnej práceneschopnosti dňa 19.9.2012 osobne zúčastnil ako oponent obhajoby dizertačných prác doktorandov na prírodovedeckej fakulte ÚPJŠ, keďže mal súhlas ošetrujúcej lekárky. Uvedené nepovažuje za porušenie pracovnej disciplíny. Zo strany zamestnávateľa považuje za prílišnú tvrdosť voči jeho osobe už to, že ho oznámil Sociálnej poisťovni pobočka Košice, ktorá následným rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-CA XX/XXXX zo dňa 2. januára 2013 rozhodla, že žalobca od 27. septembra 2012, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom, nemá nárok na výplatu nemocenského. Čiže týmto rozhodnutím ako aj výpoveďou zo strany zamestnávateľa bol trestaný za ten istý skutok dvakrát. Žalobca žalovanému doporučeným listom zo dňa 2013 oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a na prideľovaní prác. Voči uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočky Košice podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie s tým, že nie je si vedomý, že nejakým spôsobom porušil liečebný režim. Sociálna poisťovňa ústredie svojím rozhodnutím č.k. 22080-2/2013-BA z 28.03.2013 zamietla odvolanie a potvrdila napadnuté rozhodnutie, preto podal návrh na Krajský súd Bratislava, aby uvedené rozhodnutie preskúmal. Práceneschopným sa stal 17. septembra 2012. Vzhľadom na diagnózu súvisiacou s vyčerpanosťou a stanovením relaxačnej práceneschopnosti, čiže nebol ležiacim pacientom ani s nákazlivou chorobou, s možnosťou pohybu medzi zdravými ľuďmi, o čom svedči aj to, že mu zo strany ošetrujúcej lekárky D.j boli stanovené vychádzky mimo domova od 9.00 hod do 11:00 hod a od 15.00 hod do 17.00 hod denne. Na deň 19.9.2012 na základe dlhodobého plánu aj plánu zamestnávateľa, kde uvedená činnosť - účasť na obhajobách (uvádzaná ako iná činnosť) je súčasťou
bodového hodnotenia tvorivých pracovníkov UVLF v Košiciach, pokladal za povinnosť sa tohto zúčastniť a zároveň uvedená činnosť nemala vplyv na jeho zdravotný- liečebný režim, preto žiadal v ten deň u ošetrujúcej lekárky, aby mu upravila na tento deň režim vychádzok mimo stanoveného plánu s tým, že sa chce zúčastniť predmetných obhajob. Po jeho zdôvodnení súhlasila aby sa v stanovenú vychádzku od 9.00 hod. do 11.00 hod. mohol zúčastniť obhajob a namiesto vychádzky od 15.00 hod do 17.00 hod. tento čas použil na obhajoby cca do 13.00 hod. Na základe uvedeného mal za to, že je všetko v poriadku a na základe tejto dohody aj dodržal časovo stanovený režim vychádzky. Následne, keďže je dlhodobo v nemilosti rektora pre názorové rozdiely pri vedení farmácie, tento využil situáciu a oznámil 11.10.2012 Sociálnej poisťovni, že žalobca porušil liečebný režim. Počas stanovenej vychádzky nie je ničím stanovené akú činnosť má vykonávať, či sa prechádzať alebo sedieť na káve alebo v komisii na obhajobách. Ošetrujúca lekárka následne poprela, že dala žalobcovi uvedený súhlas, no nemôže poprieť, že 19.9.2012 u nej žalobca bol, mala by mať záznam v zdravotnej karte o návšteve a ostatné je na jej charaktere a jej svedomí. Žalobca predpokladá, že bol na ňu vyvinutý psychický nátlak, keďže v jej portfóliu je zoznam pacientov Univerzity a zároveň má aj priestory univerzity, čiže volila obetovať jedného pacienta, ako si urobiť problémy, možno aj existenčné. Zdravotný stav nebol ničím ohrozený, skôr mu to prispelo k relaxácii, k oživeniu a skoršiemu vyliečeniu, aby sa mohol plne zaradiť do pracovného procesu. Rektor E. sa v písomnom vyhotovení výpovede odvoláva na upozornenie zo dňa 14. novembra 2012 za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca dopustil tým, že prejavil svoj názor na porade na to určenej - na aktíve učiteľov, kde kriticky vystúpil. Za uvedené vystúpenie dostal upozornenie, s ktorým sa nestotožnil, keďže sa nejednalo o porušenie pracovnej disciplíny, ale o prezentovanie z pozície sily rektora a presadzovanie mocenského názoru nemajúceho s odborným zameraním pharmácie nič spoločné. Žalobca Poukazuje na pracovná poriadok, Článok 4 bod 8: „Výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť alebo návrh na začatie trestného stíhania“. Obidva upozornenia a to z 5.4.2012 a 14.11.2012 sú v rozpore s citovaným článkom pracovného poriadku. Žalobca bol vedúcim katedry, ale nemal pracovnú náplň, tá bola až rok po habilitácii a rektor nemal záujem vytvoriť docentské miesto, žalobca bol len odborným asistentom. Na základe konzultácie a emailovej korešpondencie poukázal resp. sa dotazoval predsedu AK pre vedy lekárske a farmaceutické v záujme dodržania garantovanej kvality procesu výučby predmetu na vysokej škole, konkrétne vo na akreditovanom študijnom odbore farmácia. 14.3.2012 dostal odpoveď od prof. Juraja Šteňa ako predsedu AK pre vedy lekárske a farmaceutické: „Garantovanie kvality pedagogického procesu, teda aj výuky predmetu na vysokej škole, môže podľa zákona o VŠ § 75 ods. 4 a 5 vykonávať len pedagóg, ktorý na vysokej škole pracuje na ustanovený týždenný pracovný čas (plný úväzok) a musí mať vedecko-pedagogickú hodnosť docenta alebo profesora. Pokiaľ v pedagogickej činnosti na Vašej škole sú také závažné nedostatky ako naznačujete, prosím Vás, aby ste mi uviedli bližšie informácie, aby sme na základe tohto mohli iniciovať overenie skutočnosti“ Z hodnotiacej správy zo zasadnutia z 22.3.2013 predsedu pracovnej skupiny, že sa potvrdil podnet žalobcu, že UVLF nemá dostatočné personálne zabezpečenie nosných ťažiskových predmetov odboru farmácia. Na základe uvedeného žalobca poukázal na tieto nedostatky na predmetnej porade, čo ale nebolo prijaté zo strany vedenia ako konštruktívna kritika v snahe uvedený nedostatok odstrániť a zdokonaliť študijný program, ale zvolili opačný postup - za každú cenu odstrániť osobu žalobcu ako tú, čo zasahuje do mocenských plánov a zabehnutého systému vedenia, ktorému nezáleží na kvalite študijného programu farmácie na UVLF. Reakcia na uvedenú kritiku bola, že žalobcu rektor odvolal z garanta „Analytická chémia“ aj napriek tomu, že na chemických disciplínach študijného programu Farmácia a práve analytická chémia pod jeho vedením dosiahla najvyššiu úroveň, porovnateľnú s týmto predmetom na iných farmaceutických fakultách. Jeho práca aj bola skôr ocenená rektorom pamätnou medailou pri príležitosti 60 výročia založenia univerzity v roku 2009. Na upozornenia žalobca reagoval a oponoval im, ale ani v jednom prípade nebola spätná reakcia. V tomto prípade výpovedný dôvod je v rozpore s dobrými mravmi, postavený na revanši a šikanovaní zo strany zamestnávateľa voči žalobcovi. Za porušenie liečebného režimu bol žalobca potrestaný tretíkrát a to nevyplatením mzdy. Nemal ani konštatovanú absenciu za dobu liečby, čo by bol výpovedný dôvod. Upozornenia, na ktoré sa zamestnávateľ odvoláva, nesúvisia s pracovnou disciplínou alebo s neuspokojivými pracovnými výsledkami. Žalobca nikdy neodmietol učiť, len spochybnil nerovnomenné rozdelenie hodín medzi jednotlivých učiteľov, na čo mal právo.
Ďalej žalobca v konaní uviedol, že upozornenia z 5.4.2012 a 14.11.2012 sú šikanózne, nakoľko na univerzite panuje kult osobnosti rektora, ktorý je obklopený svojimi ľuďmi, čo prezentuje zaradenie žalobcu, ktorý má docentúru a post bežného odborného asistenta, kým na vedúcej funkcii je človek,
ktorý pre akreditáciu podmienky nespĺňa. Tiež je tam paralela medzi upozorneniami a kritikou zo strany žalobcu, keď upozornenie z 5.4.2012 bola odozva na kritiku žalobcu zo dňa 14.3.2012, kedy dostal aj odpoveď od prof. H. kedy sa vyjadroval kriticky k vedeniu a systému práce. Taktiež pokiaľ ide o upozornenie zo 14.11.2012, ide o reakciu na kritiku zo strany žalobcu na porade. Aktív učiteľov spočíva z dvoch častí. Jedna je zahájenie školského roka a druhá je aktív, ktorého sú účastní len učitelia a výskumní pracovníci, kde sa rozoberajú rôzne problémy. On vystúpil v rámci diskusie, kde keďže bol predtým garantom analytickej chémie a od marca 2012 už som len doprednášal, M. po ňom bola garantom analytickej chémie a mala skúšať, pritom nikdy neučila v študijnom predmete analytická chémia, v študijnom programe farmácia a doteraz je len odborným asistentom. odborný asistent môže prednášať len z vybraných kapitol. Ako potom môže garantovať celý predmet? Na to som poukazoval. Túto problematiku preberal aj s prof. B., je tiež chemik, takže problematike rozumel dal mu za pravdu: Žalobca by nemal odvahu skúšať, pokiaľ by neodprednášal v danom predmete aspoň dva semetre. To isté čo sa týka pani I., tá má vyštudované prírodné vedy, odbor organická chémia, čo nie je totožné s farmaceutickou chémiou a keďže nikdy neabsolvovala ani kurz na farmaceutickej fakulte, ktorý je v trvaní jedného roka a dá sa chápať ako nadstavba, tak tiež mal za to, že nemôže potom prednášať na predmete farmaceutická chémia. Napokon ani v danom predmete neučila. Pán rektor okamžite potom ukončil aktív. Zo strany kolegov sa následne žalobcovi vyjadrili len v tom zmysle, že sa môže pripraviť na perzekúcie. V roku 2010 nevznikol nový program farmácia, v roku 2010 sa len menil názov univerzity, študijný odbor farmácia vznikol už v roku 2006, kedy nastúpili prví študenti. Žalobca spochybňoval odbornú spôsobilosť IP. vo vzťahu ku skúšaniu analytickej chémie, nie vo vzťahu k lekárskej chémii, ktorú mala vyštudovanú. Vyštudovali na rovnakej chemickej fakulte v Bratislave, on študoval odbor analytická chémia a ona biochémiu a PhD. má menovaná v odbore hygiena potravín. V akreditačnom spise je uvedené: študijný odbor farmácia, študijný program farmácia a kto ho garantuje, ide o samých vyšších učiteľov, čiže profesori, docenti. Predmet môžu zabezpečovať traja - štyria učitelia, kde ide o prednášky, semináre a laboratórne cvičenia. Ide predovšetkým o profilové predmety, t.z. tie, z ktorých sa robia štátnice, študujú sa v 3. a 4. ročníku, tam patria sociálna farmácia, farmakológia a farmaceutická chémia a základné predmety sú tie, ktoré sa študujú v 1. až 3. ročníku, tam patria chemické a medicínske predmety, ďalej medzi profilové patria tiež toxikológia, analýza liečiv, liekové formyanalegiká, klinická farmakológia a lekárenstvo a farmakognózia. Profilové predmety by mali učiť len vyšší učitelia. Akreditačná komisia vykonala kontrolu v roku 2012 a z jej hodnotenia vyplýva, že neboli splnené kritériá v odboroch farmaceutická chémia, farmakológia a farmakognózia. Následne bolo dané obmedzenie akreditácie na dva roky a v týchto dvoch rokoch mala škola odstrániť tieto nedostatky. Žalobca nespochybňuje, že bol aj garantom predmetov v čase, keď bol odborným asistentom, to však nevylučuje jeho neskorší názor, ktorý prezentoval na aktíve a to, že to nie je v súlade s ust. § 75 o vysokých školách. Podľa formulára o vyjadrení o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijný program oprávňujúci udeliť jeho absolventom akademický titul k študijnému programu všeobecné veterinárne lekárstvo je v študijnom predmete chémia ako garantka uvedená M. a to napriek tomu, že samotný žalovaný v komentári uvádza, že prednášky by mali viesť len docenti a profesori a ona doposiaľ nezískala uvedené tituly, ktorá aj prednáša uvedený predmet, hoci v komentári vysokej školy k plneniu kritéria opätovne žalovaný uvádza, že prednášky a iné ťažiskové formy vedú vysokoškolskí učitelia pôsobiaci na funkčnom mieste profesora alebo docenta, v časti aj odborní asistenti. A prednášky v predmetoch jadra študijného programu vedú profesori a docenti, pričom komplexným zhodnotením naplnenia kritéria KSP-A3 je možné skonštatovať, že UVLF v Košiciach v študijnom programe všeobecné veterinárne lekárstvo uvedené kritérium uspokojivo spĺňa (ide o stranu 29 a 34).
Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žalovaná skončila pracovný pomer so žalobcom z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že sa v období, keď bol uznaný za dočasne práceneschopného dňa 19. septembra 2012 osobne zúčastnil ako oponent obhajoby dizertačných prác doktorandov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v čase mimo povolených vychádzok, ktoré boli určené ošetrujúcim lekárom na obstaranie základných životných potrieb pacienta, čím porušil liečebný režim. Svojím konaním žalobca porušil základnú povinnosť zamestnanca vyplývajúcu z ustanovenia § 81 písm. d) Zákonníka práce a čl. 11 ods. 1 písm. g) Pracovného poriadku žalovanej, s ktorým bol žalobca riadne oboznámený. O porušení liečebného režimu dočasne práceneschopného žalobcu sa žalovaná dozvedela dňa 19. októbra 2012 doručením stanoviska posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach č. j: U.Va zo dňa 17. októbra 2012, rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach číslo XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX. zo dňa 2. januára 2013 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave číslo: XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28. marca 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. apríla 2013. Na porušenie pracovnej
disciplíny s upozornením na možnosť výpovede zo strany žalovanej pre porušenie pracovnej disciplíny bol žalobca písomne upozornený dňa 5. apríla 2012 a dňa 14. novembra 2012. Vyjadrenia žalobcu k neakceptovaniu a spochybneniu porušenia liečebného režimu uvádzané v žalobe sú pre konanie o neplatnosť výpovede irelevantné, keďže o porušení liečebného režimu nerozhodla žalovaná, ale Sociálna poisťovňa pobočka v Košiciach a v odvolacom konaní Sociálna poisťovňa ústredie v Bratislave. Žalovaná konala až na základe právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave v rovine pracovnoprávnej z titulu porušenia základnej povinnosti zamestnanca upravenej v ustanovení § 81 písm. d) Zákonníka práce a čl. 11 ods. 1 písm. g) Pracovného poriadku žalovanej. V súlade s ustanovením § 131 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce žalovaná uplatnila nárok na náhradu časti príjmu žalobcu za 8 dní pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorú žalobcovi vyplatila a na ktorú žalobca stratil nárok tým, že porušil liečebný režim.
Ďalej žalovaná v konaní uviedla, že podľa vyžiadaného spisu o akreditácii študijného programu farmácie z roku 2005 mala žalovaná priznané práva udeľovať príslušné akademické tituly absolventom štúdia študijného programu v študijnom odbore farmácia s časovým obmedzením do 31.augusta 2011, čo vyplýva z ust. § 83 ods. 7 zákona o vysokých školách a síce, ak ide o nový študijný program, minister priznáva práva najviac na čas zodpovedajúci štandardnej dĺžke štúdia a ktoré boli v nadväznosti na komplexnú akreditáciu rozhodnutím ministra školstva od 1.12.2008 zmenené bez časového obmedzenia. Rozhodnutím o akreditácií číslo: W.. zo dňa 1. decembra 2008 (komplexná akreditácia 2008) bolo žalovanej priznané právo udeľovať príslušné akademické tituly absolventom štúdia študijných programov v študijných odboroch na základe splnenia kritérií v rozsahu, forme a s časovým obmedzením, ktoré sú uvedené pri jednotlivých študijných programoch v prílohe tohto rozhodnutia, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť, viď strana 3 poradové číslo 11. farmácia bez časového obmedzenia, z čoho je jednoznačne preukázané, že žalovaná mala v roku 2012 platnú akreditáciu študijného programu farmácia v študijnom odbore 7.3.1 farmácia, a preto žalobcom poskytnutá informácia dňa 8. marca 2012 na prednáške z Organickej chémie pred študentmi prvého ročníka žalovanej o tom, že študijný program farmácia končí z dôvodu, že nebude mať akreditáciu vyhodnotila žalovaná po vyjadrení žalobcu na Disciplinárnej komisii ako nepravdivú informáciu (poskytnutie nepravdivého vyhlásenia súvisiaceho s vykonávaním práce vo verejnom záujme). Vyhlásenie žalobcu, že študijný program farmácia končí z dôvodu, že nebude mať akreditáciu, prerástlo hranice žalovanej a šírilo sa v celej veterinárskej obci, čím žalovanú, ako jedinú univerzitu svojho druhu na Slovensku značne zdiskreditoval, nehovoriac o študentoch študijného programu farmácia a ich rodičoch, ktorí sa z celého Slovenska v hojnom počte dostavili k žalovanej a osobne sa dožadovali vysvetlenia, čo bude s ich štúdiom, či majú prestúpiť na inú školu a pod. Zápisnica zo zasadnutia Disciplinárnej komisie zo dňa 29.3.2012, ktorá je súčasťou spisu obsahuje žalobcovo vyjadrenie, nielen v tom, že žalobca pripustil porušenie pracovnej disciplíny, ale aj v tom, že je mu ľúto a netušil, akú reakciu vyvolá. Žalovaná na základe celkového zhodnotenia porušenia pracovnej disciplíny Disciplinárnou komisiou doručila žalobcovi písomné upozornenie ako formu najnižšieho postihu, ktorú Zákonník práce upravuje za porušenie pracovnej disciplíny. Na žalovanú ako verejnú vysokú školu a jej zamestnancov sa v pracovnoprávnych vzťahoch vzťahujú najmä zákon o vysokých školách, zákon o výkone prác vo verejnom záujme a Zákonník práce, ktoré premietla aj do úpravy svojho pracovného poriadku. Pri svojom hodnotení vychádzala Disciplinárna komisia najmä z povinnosti a obmedzení zamestnanca upravených v ust. § 8 ods. 1 písm. g) zákona o výkone prác vo verejnom záujme, §§ 47 ods. 1 písm. b), 81 písm. a) Zákonníka práce a pracovných povinnosti a obmedzení zamestnanca upravených v pracovnom poriadku v čl. 11 ods. 2 písm. f) žalovanej, na základe ktorých zamestnanec nesmie poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace s výkonom práce vo verejnom záujme, a tým, že je žalovaná v súlade s ust. § 2 ods. 2 písm. a) a ods. 13 písm. a) zákona o vysokých školách verejná vysoká škola so sídlom na území Slovenskej republiky, začlenená medzi univerzitné vysoké školy, je verejný záujem preukázaný. S týmto pracovným poriadkom bol žalobca preukázateľne oboznámený dňa 27.augusta 2008. Pokiaľ sa žalovaná v písomnom upozornení odvoláva aj na ust. §§ 47 ods. 1 písm. b) a 81 písm. a) Zákonníka práce, je to predovšetkým z toho dôvodu, že žalobca svojvoľne zmenil rozhodnutie vedúcej ústavu farmaceutickej chémie v súvislosti so zabezpečovaním výučby ako aj z dôvodu, že dodržiavanie pracovnej disciplíny patrí medzi základné povinnosti každého zamestnanca, nehovoriac o zachovávaní pravidiel slušnosti a úcty k iným zamestnancom pri plnení úloh žalovanej, ktoré sú premietnuté do pracovného poriadku žalovanej v čl. 11 ods. 1 písm. a) d) a čl.11 ods. 2 písm. f). Žalobca doručené a prevzaté upozornenie žalovanej nenamietal ani nepodal návrh na jeho preskúmanie súdom a doposiaľ nepredložil relevantný dôkaz, o tom, že dňa 8. marca 2012 žalovaná nemala akreditáciu študijného programu farmácia v študijnom odbore 7.3.1 farmácia.
Súčasťou spisu komplexnej akreditácie študijného programu farmácie z roku 2008 je zoznam povinných a povinne voliteľných predmetov s informačnými listami jednotlivých študijných predmetov a menným zoznamom garantov, viď citovaný zoznam poradové číslo 11. Analytická chémia garant M., a 30. Analýza liečiv garant M. Z informačného listu študijného odboru farmácia, študijného programu farmácia, povinného predmetu Analytická chémia je preukázané, že tento študijný predmet garantoval a zabezpečoval M.., rovnako ako študijný predmet Analýza liečiv, čo vyplýva z informačného listu povinného študijného predmetu Analýza liečiv, v oboch prípadoch žalobca garantoval uvedené študijné predmety ako odborný asistent žalovanej. Na základe menovacích dekrétov žalovanej bol žalobca vedúcim učiteľom študijného predmetu Analytická chémia pre 2. ročník študijného programu farmácia od akademického roka 2007/2008, 2008/2009, zástupcom vedúceho učiteľa predmetu Fyzikálna chémia pre študijný program farmácia od akademického roka 2009/2010, zástupcom vedúceho učiteľa predmetu Farmaceutická chémia pre študijný program farmácia od akademického roka 2009/2010, zástupcom vedúceho učiteľa študijného predmetu Analýza liečiv pre študijný program farmácia od akademického roka 2009/2010, garantom študijného predmetu Analýza liečiv pre študijný program farmácia od akademického roka 2010/2011. Všetky vymenované dekréty a z nich plynúce povinnosti vykonával žalobca ako odborný asistent. Po žalobcovom odvolaní z garantovania študijného predmetu Analytická chémia bola za garanta tohto študijného predmetu menovaná M. na obdobie do 31.8.2012. Odborná spôsobilosť je sústava vzdelania a praxe. Ako vyplýva z predloženého evidenčného stavu zamestnancov ústavu farmaceutickej a lekárskej chémie, uvedení zamestnanci spĺňali vysokoškolské vzdelanie druhého alebo tretieho stupňa v zmysle ust. § 74 zákona o vysokých školách. Z nich boli a sú zaradení ako odborní asistenti tí, ktorí spĺňajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Vzhľadom k tomu, že zamestnancom ústavu farmaceutickej a lekárskej chémie neboli odobraté tituly o vzdelaní a praxe orgánom, ktorý im ich udelil a garantovať študijný predmet môžu aj odborní asistenti, vyhodnotila žalovaná žalobcom prednesené slová na aktíve učiteľov dňa 14.9.2012 o tom, že všetci pedagógovia ústavu farmaceutickej chémie a ústavu lekárskej chémie sú odborne nespôsobilí ako verejné bezdôvodné spochybnenie odbornej spôsobilosti vysokoškolských učiteľov ústavu farmaceutickej chémie a ústavu lekárskej chémie a za nepravdivé vyhlásenie súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme. Žalovaná na základe celkového zhodnotenia porušenia pracovnej disciplíny Disciplinárnou komisiou doručila žalobcovi písomné upozornenie ako formu najnižšieho postihu, ktorú Zákonník práce upravuje za porušenie pracovnej disciplíny. Zákon o vysokých školách zaručuje právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov, avšak využívanie týchto práv musí byť v súlade so zásadami demokracie, humanity a s právnym poriadkom. Disciplinárna komisia pri svojom návrhu na rozhodnutie brala do úvahy aj fakt, že žalobca bol vedúcim katedry chémie, biochémie a biofyziky od roku 2007 do 2011 aj vedúcim ústavu farmaceutickej chémie, kde okrem iného sa uchádzal o tieto funkcie aj predložením plánu rozvoja daného pracoviska na obdobie štyroch rokov, vrátane personálneho zabezpečenia. Personálne obsadenie na pracovisku si vyberal ako vedúci katedry prostredníctvom výberových konaní. Na mnohé otázky položené členmi na Disciplinárnej komisii nereagoval a na otázky k odbornej spôsobilosti reagoval tak, že odborná spôsobilosť je, keď je učiteľ postupne zapájaný do výučby, keď príde na pracovisko a zaúča sa, že keď on viedol katedru všetci boli spôsobilí. Žalobca prestal byť vedúcim katedry uplynutím štvorročného funkčného obdobia. Na následnom výberovom konaní na ďalšie obdobie bol vybratý iný uchádzač a fakt, že vedúcou katedry sa stala jeho bývalá podriadená kolegyňa žalobca neuniesol. Pokiaľ sa žalovaná v písomnom upozornení odvoláva aj na ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je to predovšetkým z toho dôvodu, že dodržiavanie pracovnej disciplíny patrí medzi základné povinnosti každého zamestnanca a tým, že zamestnanec nedodrží, resp. poruší povinnosti upravené v Zákonníku práce, zákone o výkone práce vo verejnom záujme alebo pracovnom poriadku porušuje pracovnú disciplínu. Žalobca doručené a prevzaté upozornenie žalovanej nenamietal ani nepodal návrh na jeho preskúmanie súdom a doposiaľ nepredložil relevantný dôkaz, o tom, že dňa 14. septembra 2012 boli vysokoškolskí učitelia ústavu farmaceutickej chémie a lekárskej chémie odborne nespôsobilí. Žalobca tvrdí, že vychádzky stanovené ošetrujúcim lekárom si na deň 19.9.2012 mohol spojiť tak, že poobedňajšiu vychádzku od 15.00 hod. do 17.00 hod. mohol presunúť a spojiť s vychádzkou od 9.00 do 11.00 hod, aby tento čas mohol použiť na obhajoby cca do 13.00 hod. Argument spojenia vychádzok dňa 19.9.2012 do jedného štvorhodinového celku považuje žalovaná zo strany žalobcu za účelový a nepravdivý, ktorý vyvrátila aj ošetrujúca lekárka žalobcu na pojednávaní 16.9.2014. Nie je sporné, že žalobca mal uvedené vychádzky na doklade o práceneschopnosti od 19.9.2012 v čase od 9.00 do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod, ale nie je pravda, že si ich mohol spojiť. Navyše na priamu otázku poverenej zamestnankyne žalovanej, či mu z takto stanovených vychádzok bolo zrejmé, že si ich môže spájať, žalobca na pojednávaní dňa 10.12.2013 uviedol že nevie. Vo svojom vyjadrení pred
doručením výpovede žalovanou argument spojenia vychádzok žalobca vôbec nespomenul. V konaní vo veci porušenia liečebného režimu na úrovni Sociálnej poisťovne pobočky Košice, na výzvu ktorej podal žalobca stanovisko k podozreniu na porušenie liečebného režimu, rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Košice číslo: XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 2. januára 2013, ktoré sa nachádza v spise, žalobca uvádza, že sa dňa 19.9.2012 zúčastnil ako člen komisie oponent pri obhajobe dizertačných prác dvoch doktorandov na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. Prvá obhajoba skončila skôr, takže druhá začala tiež skôr. Po prečítaní posudku a nutnej diskusii odovzdal svoj hlas a s ospravedlnením odišiel. Ak by si bol žalobca vedomý spojenia vychádzok, mohol sa úspešne brániť už na konaní pred Sociálnou poisťovňou v Košiciach ako aj v odvolacom konaní na Sociálnej poisťovni v Košiciach a následne na Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave. Argument spojenia vychádzok žalobca nespomenul ani v odvolaní voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka Košice. Ak by mal žalobca súhlas na spojenie vychádzok mal by podľa ošetrujúcej lekárky záznam o tejto skutočnosti v zdravotnej karte, avšak v zdravotnej karte má uvedené iba vychádzky od 9.00 do 11.00 hod a od 15.00 do 17.00 hod., čo potvrdila ošetrujúca lekárka žalobcu D. vo svojej svedeckej výpovedi a ďalej uviedla, že žalobca výnimku nedostal, že ju ani doposiaľ nikomu nedala, a že takýto termín spojenia vychádzok nepozná. Od roku 1995 mala žalovaná katedru Chémie, biochémie a biofyziky. Je daná u nej systemizácia počtu miest docentov a profesorov a vždy je viac tých, ktorí získali túto akademickú hodnosť, čiže nie je možné, aby obsadili všetci tieto miesta, navyše s týmito miestami je spojené výberové konanie, kde je potrebné splniť podmienky. Kritéria schvaľuje vedecká rada. Na základe rozhodnutia rektora však dňom získania akademického titulu sa priznáva daným zamestnancom plat v tarife, ako keby boli na funkčnom mieste docenta alebo profesora, čiže vrátane žalobcu to tak bolo. Nebol o nič finančne ukrátený. Pokiaľ ide o katedru Chémie, biochémie a biofyziky, na ktorej bol žalobca ako vedúci, tak miesta si obsadzoval sám, preto ak poukazoval na odbornú nespôsobilosť týchto učiteľov na danej katedre na akademickej pôde, považovala to žalovaná za nevhodné. Navyše žalobca ani nevedel zodpovedať na otázku, čo je to odborná spôsobilosť. Jeho odpoveďou bolo, že keď sa mladí učitelia zapájajú do výučby. Na tento študijný odbor funkčné miesto docenta nebolo, na funkčné miesto docenta na študijný odbor klinická biochémia bolo. Je pravdou, že žalobca nie veľmi uniesol to, že vedúcou katedry sa stala oveľa mladšia kolegyňa, doc., a vtedy začali práve tieto problémy. Odborná spôsobilosť je sústava vzdelania. Všetky kolegyne žalobcu mali, majú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, to znamená sú to doc. alebo PhD. odborne spôsobilé, vybraté na učiteľské miesta cez výberové konanie tak, ako to upravuje zákon o vysokých školách. Na každom jednom disciplinárnom konaní bol žalobca prítomný, riadne pozvaný, vedel, o čo sa jedná, pretože celý návrh ohľadne porušenie pracovnej disciplíny v úvode predniesla pani prorektorka, nebol problém klásť otázky. Za každým sa žalobcu pýtali, či obsahu porozumel. Celá zápisnica bola prečítaná a zápisnicu žalobca podpísal. Žalobca pred sociálnou poisťovňou povedal, že nepretiahol stanovenú povolenú vychádzku, pretože konanie začalo skôr a skôr aj skončilo a teda po 11-tej bol doma, čo nie je pravda. Povolené spojenie vychádzok prvýkrát spomenul v žalobnom návrhu. Je pravdou, že prof. a doc. by sa mali zúčastňovať na obhajobách na iných vysokých školách, aby si zvýšili počet bodov tvorivých pracovníkov, ale pracovník musí zvážiť, či môže počas dočasnej práceneschopnosti chodiť skúšať na iné vysoké školy, pretože počas práceneschopnosti platí iný režim, ktorý musí dodržiavať a pokiaľ sa chcel zúčastniť takého skúšania, nič mu nebránilo sa uschopniť na tento jeden deň. Nie ale zachovať sa tak, že do práce, kde má svojich študentov, svoj predmet, nepríde, a ide skúšať na inú školu. To v žiadnom prípade nemožno brať ako šikanovanie, ale skôr ako vyžadovanie dodržiavania pravidiel. D. je závodná lekárka zmluvná lekárka, kde môžu chodiť zamestnanci univerzity, avšak stále platí sloboda vo výbere lekára. Pre univerzitu robí vstupné, výstupné a preventívne prehliadky vo vzťahu k zamestnancom univerzity. Priestory využíva tie, ktoré sú v študentskom domove veterinárnej univerzity. Odjakživa tam bol lekár aj zubár, čiže určite tieto priestory neboli poskytnuté len v súvislosti s osobou D. a slúži ako potrebám zamestnancov tak aj študentom univerzity. Možno to chápať ako zabezpečenie starostlivosti pre študentov a zamestnancov. Určite to nemalo žiaden vplyv na výpoveď lekárky. Nikto ju nenútil dávať vyjadrenie. Ona predsa ako lekárka musí vedieť, aké vyjadrenie môže dať pre sociálnu poisťovňu. Lekár má stanovené, kedy môže dať vychádzku a v akom čase. Je pravdou, že žalovaná zisťovala, aký je predpoklad ukončenia PNS u žalobcu Aj iných takto kontrolovali, keď chceli zistiť na kedy môžu zvolať disciplinárne zasadnutie. Dňa 14.9.2012 na aktíve učiteľov boli vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci a mohli tam byť aj študenti, niekedy sú prizývaní aj pán primátor, ale určite tam bol pán rektor, prorektor, členovia akademickej obce. V štruktúre zamestnancov je 200 učiteľov, okrem toho je tam 15 pracovísk na univerzite. V danom prípade žalobca spochybnil odbornú spôsobilosť tam menovaných, pričom označil ich za nespôsobilých, nekompetentných, že nemôžu byť garantom, pritom samotná katedra chémie
má 30 zamestnancov, jej vedúcim bol predtým pán žalobca, bol aj riadnym členom výberovej komisie, čiže bol jedným z tých, ktorí sa podieľali na výbere aj menovaných. Jednoducho nevedel prežiť to, že garantom študijného predmetu sa stal niekto iný. Pokiaľ chcel podať sťažnosť, mal podať v zmysle článku 21 pracovného poriadku. Uvedení učitelia mali rovnaké vzdelanie ako on. Jednoducho žalobca napadol svojich kolegov pred ďalšími 150 učiteľmi, čím ich znevážil, zdiskreditoval, použil nepravdivý údaj, že sú odborne nespôsobilí. Je tam množstvo zamestnancov, nie všetci sa až tak podrobne poznajú, aby vedeli kto má aké vzdelanie. Žalobca očiernil svojich kolegov pred ďalšími pracovníkmi, čo žalovaný považuje za neetické a nepravdivé a v tom vidí porušenie pracovnej disciplíny. Garant študijného predmetu sa dá nazvať, že ide o vedúceho disciplíny - predmetu. V danom prípade pani Sobeková spĺňala všetky požiadavky, ktoré vyžadoval vnútorný predpis žalovaného č. 2. Spĺňala všetky predpoklady, aby mohla byť garantom študijného predmetu. Pokiaľ ide o garanta študijného odboru, tam mohli byť len profesori a docenti. Garancia štátneho odboru má vplyv na akreditáciu školy. Na celej škole bolo 80-90 asistentov a všetci títo nielen vyučujú ale aj garantujú študijné predmety. Na danej katedre boli všetci chemici. V danom prípade nešlo o diskusiu, aj keď sa žalobca prihlásil v rámci diskusie, ale bol to v podstate monológ, pritom napadol ľudí, ktorých sám vybral, ktorým šéfoval a nikdy nepoukazoval na ich nedostatky. V roku 2010 vznikol nový študijný program farmácia. Išlo o nový program, ktorý prirodzene možno od začiatku nefungoval na 100% a je potrebné postupne odstraňovať nedostatky. Na katedre chémie sú aj externí učitelia, ktorí zabezpečujú výuku dodnes, kým sa vychovajú noví učitelia. Žalobca bol garantom študijného programu farmácia od roku 2007 až do roku 2010, kedy sám bol v pozícii odborný asistent a tiež určite od počiatku nebol hneď 100% zdatný v danom odbore. Iba rok bol docentom v tomto predmete. A následne potom kritizoval zamestnancov žalovaného, pričom boli v tej istej pozícii ako on, keď mali tiež garantovať rovnaký študijný predmet. Žalobca neprezentoval na aktíve učiteľov svoj názor, ako to prezentuje dnes. Tam spochybnil odbornú spôsobilosť menovaných.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov, oboznámením obsahu listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 12.07.1995 č. j. 2334/1995-pers v znení a dodatkov bol žalobca u žalovaného na Katedre hygieny a technológie potravín zamestnaný od 16.7.1995 na druh práce vedecko-výskumná činnosť. Podľa dohody o zmene pracovných podmienok ČJ199/2012/Ku-OĽZ uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 11.4.2012 bolo pracovné zaradenie: vysokoškolský učiteľ a miesto výkonu práce Katedra chémie, biochémie a biofyziky UVLF v Košiciach. Neskôr bol žalobca v pracovnom zaradení vysokoškolský učiteľ na katedre farmácie.
Listom rektora žalovaného z 23.8.2007 bol žalobca menovaný vedúcim učiteľom študijného predmetu Analytická chémia pre 2. ročník študijný program farmácia od akademického roku 2007/2008. Podľa informačného listu predmetu Analytická chémia v ŠO a ŠP Farmácia v uvedenom čase žalobca nemal titul docenta. Listom rektora žalovaného zo 13.11.2008 bol žalobca menovaný vedúcim učiteľom študijného predmetu Analytická chémia pre študijný program farmácia od akademického roku 2008/2009. Listom rektora žalovaného z 5.8.2009 bol žalobca menovaný zástupcom vedúceho učiteľa študijného predmetu Fyzikálna chémia pre študijný program farmácia od akademického roku 2009/2010. Listom rektora žalovaného zo 6.8.2009 bol žalobca menovaný zástupcom vedúceho učiteľa študijného predmetu Farmaceutická chémia pre študijný program farmácia od akademického roku 2009/2010. Listom rektora žalovaného zo 7.8.2009 bol žalobca menovaný zástupcom vedúceho učiteľa študijného predmetu Analýza liečiv pre študijný program farmácia od akademického roku 2009/2010. Listom rektora žalovaného z 22.7.2010 bol žalobca menovaný garantom študijného predmetu Analýza liečiv pre študijný program farmácia od akademického roku 2010/2011.
Listom žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 29.2.2012 bol žalobca odvolaný z garanta študijného predmetu Analytická chémia pre študijný program farmácia s platnosťou od 28.2.2012. Listom rektora žalovaného z 29.2.2012 bola M. menovaná garantom študijného predmetu Analytická chémia pre študijný program farmácia od akademického roku 2010/2011. Podľa listu žalobcu adresovaného rektorovi žalovaného z 15.3.2012 žalobca žiadal o prehodnotenie rozhodnutia o jeho odvolaní z garanta predmetu.
Podľa písomného upozornenia vyhotoveného žalovaným dňa 5.4.2012 č.j. 169/2012/OĽZ/Sz bol žalobca upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 8.3.2012 na prednáške Organickej chémie poskytol študentom prvého ročníka nepravdivú informáciu o
tom, že študijný program Farmácia na UVLF v Košiciach končí z dôvodu, že nebude mať akreditáciu a tým, že svojvoľne zmenil rozhodnutie vedúcej Ústavu farmaceutickej chémie Katedry chémie, biochémie a biofyziky v súvislosti so zabezpečovaním výučby v rozsahu 20 hod. cvičení na 15. hod. Zároveň bol žalobca upozornený, že v prípade opätovného aj menej závažného porušenia pracovnej disciplíny môže byť s ním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnávateľa.
Podľa zápisnice zo zasadnutia Disciplinárnej komisie pre zamestnancov dňa 29.3.2012 na UVLF v Košiciach vyššie popísané konanie žalobcu vrátane iných nedostatkov (neadekvátna komunikácia s nadriadenou a kolegami, neplnenie si pracovných povinností včas a pod.) bolo so žalobcom prejednané pred Disciplinárnou komisiou pre zamestnancov, kedy žalobca z časti pripustil porušenie pracovnej disciplíny a komisia sa uzhodla, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a odsúhlasila návrh na písomné upozornenie žalobcu preň.
Podľa písomného upozornenia vyhotoveného žalovaným dňa 14.11.2012 č.j. 662/2012/OPA/Sz bol žalobca upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 14.9.2012 na aktíve učiteľov bezdôvodne spochybnil odbornú spôsobilosť vysokoškolských učiteľov Ústavu farmaceutickej chémie a Ústavu lekárskej chémie žalovaného a svojím konaním poskytol nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme, čím porušil ust. § 8 ods. 2 písm. g)zák. č. 552/2003 Z.z., § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a čl. 11 ods. 2 písm. f) Pracovného poriadku z 30.6.2008. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že každý má právo vyjadriť svoj názor, že odborná spôsobilosť je, keď sú učitelia postupne zapájaní do výučby a že keď viedol katedru, všetci boli spôsobilí. Zároveň bol žalobca upozornený, že v prípade opätovného aj menej závažného porušenia pracovnej disciplíny môže byť s ním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnávateľa.
Podľa zápisnice zo zasadnutia Disciplinárnej komisie pre zamestnancov dňa 14.11.2012 na UVLF v Košiciach bolo so žalobcom prejednané pred Disciplinárnou komisiou pre zamestnancov porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že spochybnil odbornú spôsobilosť M.. v súvislosti s jej menovaním za garantku študijného predmetu Analytická chémia pre ŠP Farmácia v jej neprítomnosti, zapochyboval o odbornej spôsobilosti Z.. v súvislosti s jje zapojením do výučby študijného predmetu Farmaceutickej chémie pred celým kolektívom otázkou, čo má absolvovanú štátnu skúšku z uvedeného predmetu a skonštatoval, že všetci pedagógovia Ústavu farmaceutickej chémie sú odborne nespôsobilí a tiež tým, že dňa 14.9.2012 na aktíve učiteľov spochybnil odbornú spôsobilosť pedagógov Ústavu farmaceutickej chémie a Ústavu lekárskej chémie, čo vyvolalo reakciu učiteľov týchto pracovísk na písomné vyhlásenie, že verejné spochybnenie ich odbornej spôsobilosti žalobcom sa ich dotklo, kazí dobré meno pracovísk a považujú ho za urážku na cti. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že každý má právo vyjadriť svoj názor, povedal svoj názor ako radový zamestnanec, že on sa snažil o externých učiteľov a doplnenie o vyšších učiteľov, aby katedra bola na požadovanej úrovni, že keď viedol katedru, všetci boli spôsobilí , že odborná spôsobilosť je, keď učiteľ je postupne zapájaný do výučby, keď príde na pracovisko a zaúča sa.. Komisia sa uzhodla, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a odsúhlasila návrh na písomné upozornenie žalobcu pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť dania výpovede pre porušeniu pracovnej disciplíny.
Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach č. 200-000041-CA07/2013 zo dňa 2.1.2013 táto rozhodla, že žalobca od 27. septembra 2012, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom, nemá nárok na výplatu nemocenského. V odôvodnení uviedla, že žalobca bol od 17.9.2012 práceneschopný, podľa potvrdenia dekana PF UPJŠ a zápisnice zo štátnej skúšky - obhajoby dizertačnej práce PF UPJŠ sa žalobca dňa 19.9.2012 zúčastnil ako oponent obhajoby dvoch dizertačných prác, na neverejných zasadnutia i tajnom hlasovaní oboch komisií, ktoré skončili po 12.00 hod.a podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky D. mal povolené vychádzky od 9.00 do 11.00 a od 15.00 do 17.00. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne na podnet zamestnávateľa zo dňa 8.10.2012 skonštatoval, že ak žalobca v čase mimo vychádzok nebol doma, porušil liečebný režim.
Podľa potvrdenia dekana PF UPJŠ a zápisnice zo štátnej skúšky - obhajoby dizertačnej práce PF UPJŠ sa žalobca dňa 19.9.2012 zúčastnil ako oponent obhajoby dvoch dizertačných prác, na neverejných zasadnutia i tajnom hlasovaní oboch komisií, ktoré skončili po 12.00 hod.
Podľa stanoviska Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach zo 17.10.2012 pre rektora žalovaného, ak v čase mimo povolených vychádzok nebol žalobca doma, porušil liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave č. XXXXX-X/XXXX-BA. z 28.3.2013 súd zistil, že týmto bolo zamietnuté odvolanie žalobcu z 1.2.2013, doplnené 26.2.2013 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 2.1.2013 a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.4.2013, žalovanému bolo doručené 8.4.2013.
Žalobca podal návrh na preskúmanie uvedeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave súdom, vo veci je vedené konanie na Krajskom súde v Košiciach, ktoré doposiaľ nie je skončené.
Podľa podkladov k žiadosti o akreditáciu magisterského študijného programu farmácia v rámci študijného odboru 7.1.29 Farmácia farmácia z roku 2005 boli ako garanti predmetov vyjmúc jazykových a predmetov Prvá pomoc, Biopreparáty uvedení učitelia s vedecko-pedagogickou hodnosťou docenta alebo profesora.
Podľa čl. 9 ods. ) Študijného poriadku žalovaného garantom študijného predmetu môže byť profesor, docent a odborný asistent.
Podľa podkladov k žiadosti o akreditáciu magisterského študijného programu farmácia v rámci študijného odboru 7.1.29 Farmácia farmácia z roku 2008 boli ako garanti predmetov vyjmúc jazykových a predmetov Analytická chémia (garantoval žalobca), Farmaceutická chémia, Základy biochémie, Analýza liečiv (garantoval žalobca) a Prvá pomoc uvedení učitelia s vedecko-pedagogickou hodnosťou docenta alebo profesora.
Rozhodnutím podpredsedu vlády a ministra školstva SR č. W.. z 1.12.2008 bolo žalovanému priznané právo udeľovať príslušné akademické tituly absolventom štúdia študijných programov v študijných odboroch uvedených v prílohe rozhodnutia, ktorá tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť (t.j. vrátane Farmácie).
Z výtlačku el. komunikácie súd zistil, že na otázku žalobcu kto môže byť garantom povinného predmetu a štátnicového predmetu chemického, G. žalobcovi odpísal, že garantovanie kvality pedagogického procesu teda aj výuky predmetu na vysokej škole môže podľa § 75 ods. 4 a 5 zákona o VŠ vykonávať len pedagóg, ktorý na vysokej škole pracuje na ustanovený týždenný pracovný čas (plný úväzok) a musí mať vedecko-pedagogickú hodnosť docenta alebo profesora a že si zrejme budú musieť overiť na škole žalobcu naznačené závažné nedostatky v pedagogickej činnosti.
Podľa hodnotiacej správy - iniciácia akreditácie príslušnej činnosti žalovaného v ŠP i ŠO farmácia na žiadosť č. 260-12/AK na základe zasadnutia pracovnej skupiny z 22.3.2013 na čele s predsedom G. a 2. mimoriadneho zasadnutia z 24.4.2013 na čele s predsedom X.olo odporúčané ministerstvu pozastaviť doteraz priznané práva nakoľko žalobca nespĺňa v čase iniciácie akreditačné kritériá uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti a neutvára dostačujúce predpoklady na udržanie spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy. Žalobcovi bolo vytknuté, že nevykazuje nepretržitú výskumnú činnosť v oblasti problematiky študijného odboru farmácia, že nemá dostatočné personálne zabezpečenie nosných ťažiskových predmetov študijného odboru farmácie - iba dvaja z garantov týchto predmetov sú zamestnaný na ustanovený týždenný pracovný čas, a tí nemajú vedecko-pedagogický titul a že prof. MVDr. Jaroslav Lenárth, PhD. spĺňa kritériá kvalitnej vedeckej činnosti, nie však v odbore, ktorý patrí do jadra farmaceutických odborov.
Podľa protiargumentov žalovaného k hodnotiacej správe žalovaný uviedol, že zákon hovorí, ktorý garantuje kvalitu a rozvoj študijného programu - profesor a docent, ale študijný program nerovná sa študijný predmet, študijný predmet je len jednou zo zložiek študijného programu. 6 vybraných študijných predmetov, ktoré údajne tvoria jadro študijného programu farmácia nemožno považovať za objektívne, nemá to oporu v zákone, vyhláške o kreditovom systéme štúdia ani v opise konkrétneho študijného odboru, ktorý je zverejnený na we.sídle Akreditačnej komisie, že zákon o vysokých školách nestanovuje podmienku, aby vedúcim študijného predmetu bol pedagóg zamestnaný na príslušnej vysokej škole na ustanovený týždenný pracovný čas.
Z Formulára žalovanej k žiadosti o vyjadrenie o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijný program oprávňujúci udeliť jej absolventom akademický titul sa v komentári školy k plneniu kritéria uvádza, že prednášky v predmetoch „jadra“ študijného programu vedú profesori a docenti.
Z výpovede súd zistil, že žalobcovi bolo dňa 24.4.2013 doručené písomné Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.4.2013 č.j. XXX/XXXX/OPA podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že sa v období dočasnej práceneschopnosti dňa 19.9.2012 osobne zúčastnil ako oponent obhajoby dizertačných prác doktorandov na Prírodovedeckej fakulte ÚPJŠ v čase mimo povolených prechádzok určených ošetrujúcim lekárom na obstaranie základných životných potrieb, pričom dodržiavať liečebný režim je základnou povinnosťou zamestnanca ustanovenou v § 81 písm. d) Zákonníka práce a čl. 11 ods. 1 písm. g) Pracovného poriadku UVLF v Košiciach. O uvedenom porušení sa žalovaný dozvedel 19.10.2012 doručením stanoviska Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach, rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach č. XXX-XXXXXX-W. zo dňa 2.1.2013 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave č. XXXXX-X/XXXX-BA z 28.3.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.4.2013. Na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa pre porušenie pracovnej disciplíny bol žalobca písomne upozornení 5.4.2012 a 14.11.2012. Oboznámenie sa s obsahom Pracovného poriadku žalovaného žalobca potvrdil podpisom dňa 27.8.2008. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol pri prerokovaní porušenia pracovnej disciplíny na svoju obranu, zamestnávateľ nepovažoval za dostatočné, aby mohol naďalej zotrvať v pracovnom pomere. Výpoveď zamestnávateľ vopred prerokoval so Základnou organizáciou OZ PŠ a V UVLF dňa 24.4.2013.
Žalobca v konaní vypovedal, že pracuje na fakulte prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde bol okamžite zaradený na docentské miesto. Do roku 2001 som bol vedúcim katedry. Mal som na katedre E.. To boli vyšší učitelia, ktorí sa podieľali na výučbe a na budovaní pracoviska, teda chemických a farmaceutických disciplín, lebo boli ústav farmaceutickej chémie. Po ukončení funkčného obdobia, ho nevybrali na miesto vedúceho katedry ani na miesto vedúceho ústavu farmaceutickej chémie. V podstate bol už po habilitácii a ani do dvoch rokov vedenie univerzity nebolo ochotné dať mu funkčné miesto docenta, čiže vypísať výberové konanie, kde by sa mohol uchádzať. Oproti tomu vedúca katedry, súčasná docentka Kostecká, hneď, keď sa habilitovala v odbore chemická biochémia, v priebehu niekoľkých týždňov mala vypísané výberové konanie na miesto docenta. Docentka EH., ktorá je na ústave farmácie, nespĺňa kritériá z hľadiska habilitácie, lebo je docentka v odbore záhradníctvo. Keď prestal učiť prof. C., tak na tých chemických disciplínach všetko bolo vykonávané asistentmi, čo je v rozpore s tým, čo napísal prof. J. ako predseda pracovnej skupiny pre farmaceutické a lekárske vedy v akreditačnej komisii. K tomu smerovala kritika žalobcu. V prvom disciplinárnom konaní v roku 2012 sa uvádzalo, že žalobca porušil pracovnú disciplínu, lebo odmietol učiť. Ktorý učiteľ odmietol učiť, keď odučil 600 hodín ročne? Zavolali ho na disciplinárne konanie a bez akejkoľvek prípravy sa mal vyjadriť k návrhu a okamžite žiadali podpísať, čo napísali. Človek je vtedy v psychickom strese, čiže nie je schopný reagovať tak, ako by mal, keď si to celé prejde. Žalobca len upozornil vedúcu ústavu (dodnes ju považujem za nespôsobilú z odborného hľadiska, lebo on bol v tom čase jediný docent vo farmaceutických disciplínach, keďže má habilitáciu v odbore farmaceutická chémia), aby rozložila tie hodiny rovnomerne, nemôžu dvaja - traja učitelia učiť 600 hodín ročne a niekto len 400 hodín. Žalobca bol odvolaný z predmetu ako garant analytická chémia, skúšala to asistentka, ktorá nikdy analytickú chémiu neučila. S názorom žalobcu sa zhodol aj prof. Fischer ako predseda akreditačnej komisie, keď bol žalobca za ním. Žalobca predtým, než nastúpil na PN-ku, sľúbil na prírodovedeckej fakulte, že príde vypomôcť (ako oponent chodil nielen na prírodné vedy, ale aj do Brna na chemickú fakultu atď.., kde si vážili jeho odbornú spôsobilosť) a považuje za kuriózne, že rektor dá podnet sociálnej poisťovni, že jeho pracovník vykonával pracovnú činnosť. Žalobca doktorku upozornil, že počas dvoch hodín vychádzky neskončí, lebo majú dve obhajoby, že tam bude do tej dvanástej - pol jednej. Na problémy, na ktoré žalobca upozornil, prišla aj akreditačná komisia a dala akreditáciu univerzite s obmedzením na dva roky, ale vo všetkých bodoch musí univerzita vykonať nápravu. Piati garanti v študijných odboroch štátnicových ako farmaceutická chémia, biochémia, lekárenstvo, farmácia, farmakológia, ani v jednom z týchto predmetov nespĺňali kritéria vo funkcii profesor alebo docent. Univerzita toto nemala zabezpečené. Tam smerovala jeho kritika. Univerzita tento študijný program nebudovala systematicky za sedem rokov, čo tam bol. Nie je pravdou, že žalobca vyhlásil, že končí študijný odbor farmácia. On sa len vyjadril v tom zmysle, že je tak málo učiteľov a vyšších učiteľov, že ak tam nebude akreditácia, tak bude problém. Keď sa pýtal študentov, že kto to vyvolal, tak že to boli tí, čo nechodili na prednášky a podávaním z úst do úst také niečo vzniklo, lebo od začiatku štúdia medzi
študentmi je neistota, vidno, že učiť chodia z Brna na kolotoč, zo slovenských učiteľov takmer nikto tam neučil okrem žalobcu. Farmakológia bola zabezpečovaná z lekárskej fakulty, sociálna farmácia bola počas pôsobenia žalobcu zabezpečovaná z Brna, čiže všetko bolo zabezpečované externou formou, čo vysokoškolský zákon nepripúšťa, keďže je v ňom napísané, že prednášajú profesori a docenti. No na univerzite v odbore farmaceutických disciplín nebol jediný docent, jediný profesor, ktorý by pracoval na plný pracovný úväzok, ako to ukladá vysokoškolský zákon.
Svedkyňa D. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcom nemali nikdy žiadne problémy. V predmetom čase počas jeho práceneschopnosti mal stanovené vychádzky podľa právnych predpisov, v čase od 9:00 do 11:00 a od 15:00 do 17:00 hod. na nákupy, prechádzku atď. Výnimky ohľadne vychádzok nikdy nerobí, jedine na základe odborných vyšetrení, pretože sociálna poisťovňa má stanovený čas vychádzok a keď kontrolujú pacientov, v čase vychádzok ich nekontrolujú. Žalobca má aj v zdravotnej dokumentácii ustanovené vychádzky v tom čase, sú totožné s dokladom o práceneschopnosti. Za vyše 30 rokov nikdy nemala ani s pacientmi ani s vedením ÚVLF nijaké problémy. Súhlas k spojeniu vychádzok, ktoré mal žalobca uvedené na doklade o dočasnej práceneschopnosti, nedávala, ani sa s tým v praxi nestretla. Počas vychádzok má pacient voľný pohyb, nikto ho vtedy nekontroluje. Svedkyňa má záznam v zdravotnej dokumentácii, že bol žalobca u nej v inkriminovaný deň, ale nie je tam nič ohľadne vychádzok poznamenané, že vzniklo niečo výnimočné, napr. pohreb. Zatiaľ však taký prípad nemala. Žalobca v ten deň prišiel, pretože mal problémy s bolesťou hlavy, tlakom, dostal magnézium. Posudkový lekár prišiel s tým, že v tom čase nebol pacient doma. Ona nedávala žiaden podnet. Posudkový lekár sa jej potom dotazoval, či nebol pacient u nej v tom čase, keď nebol doma. Nebol.
Svedkyňa D. vypovedala, že predmetný aktív učiteľov súvisel s otvorením akademického roku 2012/2013. Na aktíve učiteľov všetci prorektori referujú svoju činnosť za predchádzajúci akademický rok a ukazujú víziu na ďalší akademický rok, potom nasleduje diskusia, ktorú moderuje pán rektor a do tejto diskusie sa prihlásil pán doc. dr. Emil Hologa, ktorý hovoril o financovaní diplomových prác a ako druhý sa prihlásil do diskusie žalobca, ktorý hovoril o svojom pôsobení na univerzite ako o pôsobení aj mimo žalovanej a potom hovoril, že už siedmy rok beží na ich univerzite výučba študentov v študijnom programe farmácia a že výučbu majú zabezpečovať vysokoškolskí učitelia, takí, ktorí majú aj tituly docent a profesor a že v súčasnosti to tak nie je, pretože výučbu zabezpečujú na niektorých predmetoch len odborní asistenti. Menoval tam aj niektorých, asi doc. W. prof. C. prof. A. Totiž v tom čase výučbu niektorých predmetov zabezpečovali aj externí učitelia. Na záver žalobca uviedol, že teda zamestnanci ústavu lekárskej chémie a ústavu farmaceutickej chémie sú odborne nespôsobilí, pretože nie sú docentmi a profesormi. Nastal šum, niektorí z prítomných si vymenili pohľady, ľudia boli veľmi prekvapení, ako spochybnil odbornú spôsobilosť zamestnancov svojho pracoviska. Svedkyňa v pozícii vedúcej katedry sa cítila veľmi rozpačito, ostala v nemom úžase, zažívala do istej miery hanbu, lebo to bol vlastne jej podriadený a nečakala, že s niečím takým môže vystúpiť. Potom sa pán rektor obrátil ku svojím prorektorom, či na to bude niekto odpovedať a keďže sa nikto neprihlásil, tak potom reagoval on na to v tom zmysle, že vysvetlil, že garantom študijného programu musí byť profesor, garantom študijného programu na bakalársky študijný program stačí, aby bol docent, ale na študijné predmety môže byť garantom aj odborný asistent tak, ako to bolo aj u žalobcu, kým sa nestal docentom - v roku 2011 na ja. Ešte pán rektor navrhol žalobcovi, že by sa mohli stretnúť aj v súvislosti s tým, že dostal informáciu o nejakom anonyme na akreditačnú komisiu, ktorý vraj mal veľmi podobný písomný a štylistický prejav ako prejav pána docenta. Následne sa už nikto do diskusie neprihlásil a aktív učiteľov bol ukončený. Žalobca predtým v rokoch 2006 - 2011 k odbornej spôsobilosti zamestnancov katedry nevystúpil. Výberové konania, keď sa konajú, tak sa vždy dávajú kvalifikačné predpoklady, ktoré sa očakávajú od uchádzačov a potom personálne oddelenie porovná, či tí uchádzači ich spĺňajú a tí, čo ich nespĺňajú, tak tí ani nie sú pozývaní na výberové konania. Svedkyňa bola ustanovená za vedúcu katedry v septembri 2011. Žalobca vo svojej práci dosť ťažkopádne a hlučne komunikoval so svojou priamou nadriadenou a mal problém s nedodržiavaním termínov alebo posielal veci na poslednú chvíľu, keď sme robili bodové hodnotenie a vyvrcholilo to vtedy, keď verejne na prednáške oznámil študentom, že študijný program farmácia a jeho akreditácia končí a študenti vtedy začali navštevovať pani prorektorku, že či je to pravda. Začali uvažovať o prestupe na iné školy, študenti nultého ročníka začali uvažovať, či sa majú prihlásiť na doučovanie, na prípravný kurz pred prijímačkami. Jednoducho urobilo to rozruch na škole a vtedy dala návrh disciplinárnej komisii, aby posúdila správanie žalobcu a dala mu upozornenie. To neboli také závažné veci, ktorými by ubližoval univerzite až na to vyhlásenie ohľadom ukončenia akreditácie, pretože to bola nepravdivá informácia, keďže univerzita mala akreditáciu až do ďalšej akreditácie. Žalobca nastúpil na katedru chémie v roku 2006, ktorá sa vtedy delila na chémiu a biochémiu
a pán docent bol zaradený na ústav chémie a biofyziky, čiže on učil chémiu študentov všeobecného veterinárneho lekárstva. Žalobca zrejme neabsolvoval žiadne kurzy alebo školenia, to nie je zvykom. Jedine mu garant predmetu mohol nariadiť, že bude navštevovať jeho prednášky alebo cvičenia. Mohli ho zaúčať jedine doc. L. a M., lebo to boli učitelia v tom čase na chémii. Momentálne je M. vysokoškolským učiteľom, odborný asistent a je vedúcou ústavu lekárskej chémie. Svedkyňa dávala návrh na druhé disciplinárne konanie, keď žalobca verejne spochybnil odbornú spôsobilosť ľudí, ktorí zabezpečovali výučbu nie jeden rok, ktorých sám prijímal na toto pracovisko ako člen výberovej komisie. Verejne osočil svojich kolegov a neuznal ich odbornú spôsobilosť, pričom bola taká istá ako aj jeho. Povedal, že celý ústav farmaceutickej chémie a lekárskej chémie je odborne nespôsobilý, že tí ľudia nie sú schopní garantovať tak, ako to podľa neho vyplýva zo zákona. To ako keby povedal, že vy, čo ste vyštudovali a máte svoje vzdelanie, akoby bolo neplatné. Veď medzi ľuďmi, o ktorých to vyhlásil, sú ľudia, ktorí vyštudovali päťročné vysokoškolské štúdium s cenou rektora, s vyznamenaním a teraz oni nie sú spôsobilí vykonávať svoju prácu? Tí ľudia sa svedkyni ozvali, podpísali papier, že to považujú za urážku na cti, pretože keď oni majú vysokoškolský diplom, tak sú odborne spôsobilí. Žalobca nespochybňoval ich vysokoškolský diplom,, len tvrdil, že všetci sú odborne nespôsobilí. On si myslí, že garantom študijného predmetu musí byť docent alebo profesor a to nie je pravda, lebo stačí, aby ním bol odborný asistent, akým bol aj on, kým nebol habilitovaný a garantoval viacero predmetov na pozícii odborného asistenta. Žalobca tým porušil povinnosť - znalosť vysokoškolského zákona. Prejavil názor, ktorý nie je v súlade s vysokoškolským zákonom, pretože len garanti študijných programov musia byť profesori, pokiaľ ide o doktorské a magisterské štúdium a pokiaľ ide o prvý stupeň vysokoškolského vzdelávania, tak tam stačí docent. Žalobca povedal svoj monológ a pán rektor povedal svoj monológ, to ale nebolo dostačujúce, pretože zamestnanci z tých ústavov povedali, že svedkyňa musí s tým niečo urobiť, že to považujú za urážku na cti. Keď tie slová tam padli, niektorým vyhŕkli slzy do očí, že je spochybnená ich práca, ich vzdelanie. Bola to od žalobcu nepravdivá informácia, pretože tí učitelia sú odborne spôsobilí, veď vyštudovali a vedú cvičenia, prednášajú, skúšajú, robia všetky pedagogické činnosti, ktoré sa od nich očakávajú. M.e absolventkou chemicko-technickej fakulty. Analytická chémia bola súčasťou štátnej rigoróznej skúšky Ing. Sobekovej popri inštrumentálnej chémii a ešte robila bioinžinierstvo vrátane analýzy liečiv, chémia a bioinžinierstvo päťročný študijný program, ktorý ukončila s cenou rektora a vyznamenaním v Bratislave a ona analytickú chémiu učila študentov študijného programu Bezpečnosti krmív a potravín hneď od začiatku, ako sa tento študijný program začal u žalovanej nás vyučovať. Analytickú chémiu skúša aj na štátniciach, tento študijný program. Tam sú také predmety, ako analýza kontaminátov krmiva a potravín, to sú všetky analytické metódy aplikované na krmivá a potraviny. Ona je odborne spôsobilá pre výučbu analytickej chémie. IP. má 20-ročnú prax od roku 1992, čiže ona vlastne na tej katedre prešla všetkými postami. Podľa svedkyne, dôvod, ktorý žalobcu viedol k tomu, aby to povedal, bol ten, že všetci učitelia týchto dvoch ústavov nie sú vyššími učiteľmi, sú len odbornými asistentmi a on jediný je docentom s tým, že nie je na funkčnom mieste, ale mal už urobenú habilitáciu a na ďalších dvoch ústavoch na biochémii sme dve docentky, takže naše dva ústavy nezahrnul do tej odbornej nespôsobilosti, iba tieto dva. V podstate on kritizoval to, že tí garanti študijných predmetov nie sú docentmi alebo profesormi. Žalobca sám nemal skúsenosti so študijným programom farmácia v roku 2007, keď začal byť garantom. Keď sa to ale začalo, tak vypomáhali externí učitelia, takže aj tí, ktorí sú podľa neho odborne nespôsobilí, už boli garantmi alebo spolugarantmi predmetov, vlastne vyrastali pod vedením externých učiteľov. Pani dr. O. neskúšala študentov, je odborná asistentka na predmete organická chémia a tam vedie cvičenia. Môže sa podieľať na organickej chémii, pretože ona je organický chemik z prírodovedeckej fakulty a na príprave testov ku skúške. Žalobca svoj názor na odbornosť povedal pred svojimi najbližšími kolegami už deň predtým na ústave farmaceutickej chémie, nepáčila sa mu odborná spôsobilosť pani I. pretože tvrdil, že bude prednášať farmaceutickú chémiu. Ale ona sa len podieľala na výučbe cvičení, to znamená, že viedla len chemické reakcie, ktoré v súvislosti s tým predmetom bežali a potom ak si dobre pamätám, bolo tam aj meno pani M. ktorá tam ani nebola prítomná, lebo ona je z ústavu lekárskej chémie. Svedkyňa na uvedenej porade nebola, zápis z porady jej dala vedúca toho ústavu I.. Slušné správanie na akademickej pôde je podľa svedkyne slušná komunikácia na úrovni so seberovnými, s nadriadenými, podriadenými, študentmi v slovenskom jazyku bez nejakých nevhodných slov, expresívnych, vulgárnych a podobne, riešenie problémov za zatvorenými dverami, nie pred študentmi, komunikácia normálna za stolom, ktorej sa žalobca často vyhýbal. Odvolanie žalobcu z predmetu analytická chémia bolo rozhodnutie pána rektora.
Podľa svedeckej výpovede Z. bola vedúcou ústavu farmaceutickej chémie. Bola som účastná na aktíve 14.9.2012. Bolo to pre nich šokom, ako sa o nich vyjadril žalobca, že sú odborne nespôsobilí, všetci (z ústavu farmaceutickej chémie a lekárskej chémie) sa cítili osočení, ponížení a urazení. Ona
sa rozplakala, kolegyne sa roztriasli a nechápali, ako ich niekto môže takto verejne ponížiť. Boli to pedagogickí a vedeckí pracovníci Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. To neboli ich priami kolegovia, pretože oni ako ústav farmaceutickej chémie boli v podstate noví ľudia. Prišli ako absolventi prírodných vied. Svedkyňa si presne nepamätá tie slová žalobcu, ale spomínal tam viacerých. Ešte deň predtým na schôdzi ústavu farmaceutickej chémie osočil pani I., že nie je odborne spôsobilá učiť farmaceutickú chémiu a položil otázku, či má skúšku z farmaceutickej chémie. Pani Dr. Maľučká má skúšku z farmaceutickej chémie, na základe toho bola aj vybratá vo výberovom konaní. Nemá štátnicu, ale má skúšku z farmaceutickej chémie, ktorú absolvovala v priebehu svojho štúdia organickej chémie. Tam išlo o to, aby I. učila farmaceutickú chémiu cvičenia a aby sa pripravovala a chodila na náčuvy k I. aby sa potom zapojila do seminárov. O prednáškach nebola reč, ani doteraz neprednáša. Žalobca na aktíve spomenul, že nebudú (na ústave farmaceutickej chémie a lekárskej chémie) schopní sa ani do dvoch rokov habilitovať. Svedkyňa prestala chodiť na obedy, pretože cítila na sebe pohľady, že je vedúcou ústavu odborne nespôsobilých ľudí, takže nebolo to vôbec príjemné obdobie, ani doteraz nie je. Vystúpenie žalobcu na aktíve brala ako poskytnutie nepravdivej informácie, nie ako vyslovený názor, pretože keď sa vyslovuje nejaký názor, tak má mať nejaké riešenie. To bolo osočenie. Ľudia sa ozývali po tom aktíve a podpísali papier, že nesúhlasia s tým vyjadrením žalobcu, boli nahnevaní, preto to s vedúcou katedry museli riešiť podaním návrhu na disciplinárnu komisiu. Všetko to začalo po odvolaní pána docenta z funkcie vedúceho katedry aj vedúceho ústavu farmaceutickej chémie. Zrazu všetko kritizoval a potom sa stali odborne nespôsobilí. Ak má niekto titul doc. a nemá stoličku funkčné miesto docenta je stále odborný asistent. Počas výberového konania na vedúcu katedry a člena výberovej komisie, ktorého sa svedkyňa zúčastnila, žalobca jej nedal žiadnu otázku.
Zo svedeckej výpovede Z. súd zistil, že pracoval tri roky ako odborný asistent 2010-2013 na katedre chemických disciplín resp. ústave farmaceutickej chémie. Už samotný spôsob, aký po určitom období nastal, ho rozladil, nakoľko univerzita pristupovala ku samotnému programu veľmi zvláštnym spôsobom ako i ku učiteľom, ktorí nadobudli určitý stupeň kvalifikácie, ktorí boli pre túto inštitúciu potrební, najmä v odbore, ktorý chcela rozvíjať. Konsenkvencie za to, čo bolo (žalobcom) povedané, sú z hľadiska akademickej pôdy považované za neprípustné. Nemôže byť niekto stíhaný za názor, ktorý prejavil. Sprostredkovane vie, že pán žalobca sa vyjadril, že ústav farmaceutickej chémie nie je kompetentný v plnom rozsahu a kvalifikovane vyučovať predmet farmaceutická chémia. Svedok sám bol postavený do pozície garanta tohto predmetu. Vzdelanie na to má, ale v zmysle právnych predpisov nie. Garanta v danom predmete môže robiť len docent, resp. profesor, nemôže to robiť v žiadnom prípade odborný asistent. Aj na porade predtým mal žalobca výhrady ku spôsobu návrhu vedúcej katedry na udeľovanie pracovných úväzkov ľuďom, ktorí patrili na katedru. Žalobca vyjadril názor, že to nie je celkom v poriadku, že jednoducho nemajú na to ľudia kvalifikáciu a tým v podstate nie sú kompetentní nejaké veci riešiť a učiť. Bol to len vyslovený názor, nebol povedaný v nejakom afekte. Bola vznesená požiadavka od vedúcej katedry, aby svedok dal učiť semináre Dr. D. a svedok to odmietol preto, že na to nemá kompetenciu. Absolvovanie predmetu na inej škole jej nedáva kompetenciu, aby to učila. Žalobca svoj názor nevyslovil takým spôsobom, že boli osoby, ktorých sa to týkalo, boli nejako dehonestovaní v očiach iných. To bol len subjektívny pocit osôb, ktorých sa to mohlo eventuálne týkať. Reakcie niektorých učiteľov v odbore farmácia tých, s ktorými som sa svedok stýkal, boli viac-menej súhlasné. Napr. p. U.a. Samotné kompetencie udáva v hrubej podobe vysokoškolský zákon, kde sa dajú nájsť povinnosti jednotlivých zamestnancov docenta, profesora, odborného asistenta a bližšie v súčasnej dobe to bolo upravené v nariadení Ministerstva zdravotníctva, ktoré udávalo podmienky pre to, čo musí daná škola spĺňať, aby mohla príslušný odbor realizovať, aby absolvent získal tie spôsobilosti, ktoré po absolvovaní tohto odboru získa. A tam to je vcelku dosť striktne napísané, čo kto môže, resp. musí. Odborný asistent musí viesť prakticky cvičenia, semináre, môže vybrané kapitoly prednášať, zúčastňuje sa na vedení diplomových prác. V žiadnom prípade by nemal garantovať predmet. V žiadnom prípade by ho nemal v plnom rozsahu prednášať a nemal by ani skúšať, čo sa teda dialo. Všetci absolventi prešli jeho skúšaním, či chcel alebo nechcel. Svedok naznačoval tento názor a pokiaľ bol vedúcim katedry pán žalobca, tak mu dával za pravdu. Ale keď sa zmenilo vedenie, tak chápali to len ako odbor veterinárneho lekárstva, lebo farmácia je sama o sebe iný študijný odbor. Odbornosť vedúcej ústavu I.j na vedenie farmácie svedok vnímal veľmi rozpačito. Z hľadiska kompetencií a kvalifikovanosti pre odbor farmaceutickej chémie určite nespĺňa kvalifikáciu. Nevie, čo je obsahom štúdia farmaceutickej chémie. Ona v podstate tento odbor nikdy neštudovala. Žalobca získal docentúru z oblasti farmaceutickej analýzy, to znamená že bol na výuku v tomto odbore plne kvalifikovaný. Mal kvalifikáciu docenta z farmaceutickej chémie a tým pádom získal kompetenciu minimálne na garantovanie odboru chemická analýza liečiv, čo je takisto jeden z hlavných predmetov profilových. A pokiaľ škola prepustila takého
odborníka, je to ješitnosť. K tomu, že žalobca 13.9.2012 na porade ústavu farmaceutickej chémie povedal, že M. je odborne nespôsobilá, svedok uviedol, že nebolo to nejaké útočné. Menovaná vtedy znova učila analytickú chémiu a nebolo celkom „kóšer“, že skúšala predmet analytickú chémiu, na ktorý nemala kvalifikáciu. V roku 2010 žalobca, hoci nemal docentúru, podľa svedka bol odborne spôsobilý na predmet analytická chémia, na ktorý predpísaná kvalifikácia chemické vedy. Neučil farmaceutickú chémiu. Odborná spôsobilosť byť garantom študijného predmetu predpokladá získanie kvalifikácie, ktorú tento odbor predpisuje, pokiaľ sa jedná o farmaceutickú chémiu, tak absolvovanie štúdia farmácie, príp. chemická analýza liečiv alebo analytická chémia s následným naštudovaním. Garantom študijného predmetu nemôže byť odborný asistent. Garant študijného programu v podstate zastrešuje predmet alebo študijný program ako taký celý, to znamená, že teoreticky môže mať aj inú kvalifikáciu, ale minimálne by mal byť absolventom toho študijného odboru. Z hľadiska funkcií by ním mal byť profesor a v najhoršom prípade docent študijného odboru alebo programu. Študijný odbor je nejaká odnož študijného programu. Aby absolventi získali spôsobilosť v povolaní farmaceutiky, tam sa musí dostať slovíčko farmácia, lebo absolvent veterinárneho lekárstva by v žiadnom prípade nemohol vykonávať funkciu farmaceuta. Študijný program farmácie nebol personálne v plnom rozsahu zabezpečený od kedy svedok pracoval u žalovanej, lebo na tých pozíciách, ktoré sú profilové, to bolo také všelijaké. Papier bola jedna vec a skutočnosť druhá. Z toho titulu aj odtiaľ odišiel. Tí učitelia, ktorí nie sú docenti a profesori môžu zastavať miesto odborného asistenta a len vo výnimočných prípadoch môžu byť ustanovení do funkcie docenta aj bez docentúry, na určitú dobu. Garant študijného predmetu je osoba kompetentná tento predmet vyučovať. V prípade garanta študijného odboru by mal mať kompetencie na tento odbor, v prípade farmácie by to mal byť farmaceut. Keďže je to vysoká funkcia, mal by byť docent alebo profesor. Garant študijného predmetu musí mať kvalifikačné predpoklady na ten ktorý predmet, pokiaľ sa jedná o predmety spadajúce do oblasti farmácie, musí byť farmaceut. Svedok sa sprostredkovane stotožnil s názorom, že zamestnanci ústavu lekárskej chémie a farmaceutickej chémie sú, resp. v určitej fáze boli odborne nespôsobilí. Ani on sa necíti byť v tomto smere kompetentný a fungovalo to len vďaka tomu, že má pôsobenie v Bratislave a Brne. Človek, ktorý absolvoval biochémiu, nie je kompetentný učiť alebo skúšať analytickú chémiu.
Svedkyňa M.. vypovedala, že u žalovanej pracuje od roku 1992 vo funkcii vedúca ústavu lekárskej farmácie. Od 1.9.2007 bola vedúcou ústavu farmaceutickej a lekárskej chémie, po troch rokoch bol ústav rozdelený na ústav farmaceutickej a ústav lekárskej chémie a bola vedúcou ústavu lekárskej chémie. Zo strany žalobcu bolo na aktíve učiteľov v septembri 2012, kde bola prítomná, povedané, že je odborne nespôsobilá. Tiež sa vyjadril na jej adresu na schôdzi ústavu farmaceutickej chémie, ktorého svedkyňa nie je členom. Podľa vystúpenia žalobcu na aktíve učiteľov nespĺňali niektorí ľudia na univerzite kritérium odborného pracovníka, menoval ústav lekárskej chémie a ústav farmaceutickej chémie ako ústavy, ktoré majú odborne nespôsobilých ľudí, resp. že nikto tam nie je, kto by bol odborne spôsobilý. Svedkyne sa to dotklo, pretože sa to netýkalo len jej, ale aj všetkých pracovníkov na ústave, ktorý vedie. Predtým uviedol, že tieto dva ústavy nemali žiadneho docenta, vyššieho učiteľa. Ale svedkyňa nie je presvedčená o tom, že toto je odborná spôsobilosť. Je to urážka človeka (jej), ktorý je odborne na vysokej úrovni. Svedkyňa na Vysokej škole chemicko-technologickej absolvovala tú istú fakultu ako žalobca, potom absolvovala študijný odbor lekárska chémia a inžinierstvo, ktorý bol vysoko výberový, spolu nastúpili na Slovenskú technickú univerzitu, okrem toho má svedkyňa vzdelanie tretieho stupňa v odbore hygiena prostredia a potravín, učí od r. 1993. V čase aktívu bola odborný asistent pre lekársku chémiu, pre študijný program všeobecné veterinárne lekárstvo, chémia, hygiena potravín, bezpečnosť krmív a potravín. Bola ešte garantom študijného predmetu analytická chémia, bezpečnosť krmív a potravín Byť garantom študijného predmetu možno bez vedeckého titulu. Je potrebné mať vysokoškolské vzdelanie druhého a tretieho stupňa, čo mala. Na univerzite veterinárneho lekárstva pracuje 20 rokov a každý vie, kto ona je, v akej pozícii. Nikto z tých ľudí, ktorí pred ňou následne na to zareagovali, si nemyslel, že to je pravda, klasifikovali toto vyjadrenie z pohľadu žalobcu ako totálnu lož a ohováranie. Svedkyňa nemala na aktíve chuť na vystúpenie žalobcu reagovať. Deň pred tým aktívom zasadal ústav farmaceutickej chémie a vedúca toho ústavu svedkyni prišla oznámiť, že žalobca ju menoval ako ďalšiu odborne nespôsobilú osobu, predtým menoval Dr. S. Svedkyňu to neprekvapilo, pretože to nebolo prvýkrát, keď niečo voči jej osobe povedal za jej chrbtom, ale veľmi sa jej to dotklo, lebo minimálne jej pedagogická prax a vedecká činnosť ho neoprávňovala k tomu, aby niečo také voči nej mohol povedať. Kritika vždy nesie so sebou nejaké riešenie. To čo kritizujem, tak viem povedať, akým spôsobom to napraviť. Toto bola nedbanlivá informácia, ktorá sa šírila medzi ľudí, ktorí o tom ani nemuseli vedieť. Keď v roku 2006 nastúpil pán žalobca, nemal žiadne skúsenosti s farmáciou, nemal pedagogickú prax. V rokoch 2007-2011 bol žalobca vedúcim katedry, ale nejako cielene ľudí nevyzýval k tomu, aby si zvyšovali vzdelanie. Všetkých
zamestnancov s výnimkou asi 4 ľudí na katedre, prijímal žalobca. Rektor po vystúpení žalobcu na aktíve učiteľov nechal priestor vyjadriť sa k tomu a keď sa nikto nechcel vyjadriť, tak on sa ešte vyjadril a citoval vysokoškolský zákon, že garantom študijného predmetu môže byť docent, profesor alebo odborný asistent, takže nič z toho, čo pán docent povedal, nie je pravda, je neznalý zákona, ak toto tvrdí a on si je istý ako štatutár školy, že všetci zamestnanci sú odborne spôsobilí. Ale to svedkyňa nepovažovala za dostatočné zadosťučinenie. Aktív je na to, aby sa každý postavil a vyjadril svoj názor, nikomu sa nebráni, aby sa mohol postaviť a povedať, že nemá pravdu. Ale bolo to tak šokujúce prehlásenie, že nikto sa nezmohol na reakciu. Niektorí s plačom odchádzali z toho aktívu. Bola tam kompletná akademická obec, to znamená vysokoškolskí učitelia, vedeckovýskumní pracovníci. Žalobca nepoznal výklad vysokoškolského zákona, lebo v zmysle neho nie sú odborne spôsobilí. Nestretla sa za 20 rokov s tým, že by na aktíve niekto riešil problémy tohto typu. Vždy sa to týkalo pedagogického procesu, kvality pedagogického procesu, nie ľudí, ktorí prešli výberovým konaním, to znamená, u každého, koho výberová komisia prijala, usúdila, že je odborne spôsobilá na miesto, na ktoré je prijímaný. Ku odbornej spôsobilosti ľudí, ktorí sú prijímaní na pracovné miesto, sa má možnosť vyjadriť ako priamy nadriadený. Svedkyňa po aktíve iniciovala sťažnosť ľudí, ktorí sa cítili byť dotknutí. Svedkyňa skúšala analytickú chémiu pre bezpečnosť krmív a potravín 2 roky, je členom komisie pre štátne skúšky z predmetu analýza potravín a krmív, preto po žalobcovi prebrala byť garantom na dobu určitú do 31.8.2012 pre predmet analytická chémia, keďže išlo o okamžité riešenie uprostred druhého semestra výučby v akademickom roku 2012 a rektor údajne musia odvolať žalobcu z garantovania predmetu.
Podľa svedeckej výpovedi RP., ktorá je zamestnaná u žalovanej na ústave farmaceutickej chémie. Bola prítomná na aktíve učiteľov v roku 2012. Žalobca uviedol, že na katedre, resp. aj ich ústave pracujú odborne nespôsobilí ľudia. Deň predtým bola ústavná schôdza, na ktorej ju žalobca taktiež označil za odborne nespôsobilú. Vtedy sa rozdeľovali predmety čo a kedy sa bude učiť. Jej sa to vtedy veľmi dotklo, pretože bola nová a sedeli tam jej budúci kolegovia. Týkalo sa to predmetu farmaceutická chémia. Vtedy vedúca ústavu chcela, aby sa svedkyňa zúčastnila na výučbe seminárov z farmaceutickej chémie, aby navštevovala prednášky I. a aby viedla experimentálne skúšanie farmaceutickej chémie. Žalobca sa jej opýtal, či má skúšku z farmaceutickej chémie. Skúšku svedkyňa má v rámci PhD. štúdia na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ. Študovala odbor organická chémia na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ. Na tom aktíve to bolo asi o tom istom. Bola otvorená diskusia. Podľa svedkyne bolo na katedre, pokiaľ ide o obsadenie, všetko v poriadku. Prednášky odišli z ústavu, pretože odišla pani I. (farmaceutický chemik, mala PhD. štúdium z farmaceutickej chémie na Farmaceutickej fakulte v Bratislave) a je toho veľa.
Svedok E. uviedol, že bol na aktíve učiteľov v roku 2012, bol v tom čase prorektorom a žalobca na ňom, že študijné predmety, ktoré sú na farmácii, konkrétne farmaceutickej chémie, sú vedené učiteľmi alebo garantmi, ktorí nie sú spôsobilí alebo nie sú zameraní odborne, proste informoval aktívum, že veci z farmaceutickej chémie nie sú dobre zabezpečené. Táto kritika bola pre svedka trochu prekvapujúca. Farmácia v tom čase už bola akreditovaná bez obmedzenia a žalobca nebol v čase akreditácie docentom a takisto zabezpečoval predmety. Na vystúpenie žalobcu reagoval len pán rektor a to tak, že ak nie je pán docent spokojný, tak môže dať výpoveď. Bolo tam vedenie a pedagógovia, možno 60 alebo 100. Svedok to chápal tak, že každý učiteľ má priestor na akademickej pôde, povedať si svoje. Žalobca nevystupoval agresívnym spôsobom. Povedal svoj názor svojím spôsobom, dosť priamo, to ľudia nečakajú. Z prejavu žalobcu na aktíve bolo zrejmé to, že keď bola namietaná neodbornosť, tak bolo to v tom zmysle, že v študijnom programe a predmete, ktorý majú garantovať ľudia, že nemajú dosiahnuté príslušné vzdelanie. Na univerzite sú učitelia, ktorí nemôžu mať stredoškolské vzdelanie. Sú rôzne stupne vzdelania. Ak sú asistenti, tak musia mať ukončený tretí stupeň vzdelania, t. zn. musia mať PhD. alebo CSc. a potom sú vyšší doc. a profesori. Farmácia v prvej fáze bola schválená a akreditovaná v roku 2005. Tam sa vyberali učitelia. Potom v roku 2008 prešla dvoma rehabilitáciami. V tom čase sa menili zastúpenia vedúcich predmetov alebo garantov predmetov. V prvej fáze to boli docenti a profesori, ale potom akreditačná komisia umožnila, že sa môžu garantovať predmety aj učiteľmi, ktorí majú ukončený tretí stupeň štúdia, to znamená, že sú odborní asistenti, lebo majú PhD. alebo majú CSc. Tým pádom v roku 2008 sa naplnili znova, pretože veľa ľudí odišlo do dôchodku v tom čase a v tom spise už boli učitelia, ktorí boli garantmi, ale nemali docentúru alebo profesúru. Akreditačná komisia to schválila bez toho, že by im dala nejaké obmedzenia. Akreditačná komisia je poradným orgánom vlády. Ona kritériá, ktoré sú zo zákona dané, ešte upresňuje aj sprísňuje. Preto svedkovi bolo čudné, že žalobca s tým vystúpil, keď akreditačná komisia v roku 2008 vrátane žalobcu zhodnotila, že je to v poriadku. Bolo to v poriadku do času, kým pán docent nedal podnet na akreditačnú komisiu. Bola zahájená akreditácia v roku 2005 do 2011 bez problémov. V roku 2008 prebehla komplexná akreditácia bez obmedzenia a
v roku 2011 bola inicializácia akreditácie, lebo im dal žalobca podnet a prišli obmedzenia. Napr. svedok nevyhovel ako garant, hoci v roku 2005 a 2008 dvakrát vyhovel. Je docentom z biochémie a toxikológie a profesorom z hygieny prostredia potravín, je garantom bez profesúry toxikológie pre celé Slovensko a už nie je garantom pre farmáciu, pretože nie je zdravotne vzdelaný. V roku 2005 obsadili vyššími učiteľmi všetky predmety, v tom čase to bola podmienka akreditačnej komisie, ktorá už v roku 2008 neplatila. Vyše 70% bolo domácich, zvyšok boli externí. Nikto nezakazuje garantovať predmety na inej vysokej škole. Svedok vie, že § 75 vysokoškolského zákona hovorí, že prednášajú profesori, docenti a takisto vedú semináre a odborní asistenti môžu prednášať len vybrané prednášky. Pri hodnotení jednotlivých študijných programov od toho upustila akreditačná komisia z dôvodu, že nie je dostatok vyšších učiteľov. Akreditačný spis z roku 2005 bol platný do roku 31.8.2011, ale medzitým prišla v r. 2008 komplexná akreditácia a od roku 2008. M.. Pokiaľ ide o vedenie predmetu analytická chémia, je inžinierka chémie, má skončenú chémiu a mala tretí stupeň vzdelania. Žalobca mohol povedať svoj názor o svojich kolegoch na aktíve učiteľov, lebo bol na akademickej pôde, mal na to právo. Bolo to povedané riadne kriticky.
Svedok doc. D.. v konaní vypovedal, že bol prorektor žalovaného v rokoch 2007-2015, bol prítomný na aktíve učiteľov v septembri 2012, kde mal žalobca diskusný príspevok. Boli tam šumy, väčšina asi nesúhlasila, niektorých sa dotkol. Boli tam pedagógovia, sú tam občas aj vedeckovýskumní pracovníci. Každý účastník fóra má právo vystúpiť s čímkoľvek, musí zvážiť možné dôsledky. Je to vyslovene pracovný aktív, jedná o zabezpečenie materiálno-technického vybavenia, prednaškární, cvičební, aby všetky predmety mohli byť vyučované tak, ako majú. Žalobca pomerne ostro vystúpil proti členom kolektívu, ktorého je súčasťou, jednak ústavu. Namietal odbornú nespôsobilosť jednotlivých pracovníkov ústavu lekárskej chémie. Definoval tam nejaké skutočnosti v tom zmysle, že už asi rok sa sťažoval na to, že zabezpečujú študijné predmety osoby, ktoré nie sú odborne spôsobilé až kompetentné takýto študijný predmet zabezpečovať, na rozdiel od neho, ktorý je uznávaný aj na iných univerzitách, pozývajú ho ako experta na iné univerzity, kde prednáša, zúčastňuje sa obhajob dizertačných prác, diplomových prác, takže je uznávaná osobnosť v tomto odbore, všetci ostatní sú nespôsobilí odborne, inými slovami nemôžu tieto predmety prednášať, skúšať, lebo nespĺňajú kritéria. Pán rektor vtedy povedal, že z obsahu toho, čo si myslí žalobca, vychádza že žalobca poslal anonymný podnet na akreditačnú komisiu. Svedok tiež uviedol, že odborná spôsobilosť na výučbu, prednášanie, praktické cvičenia vyplýva zo zákona o vysokých školách a žalobca si zrejme zamieňa pojmy študijný odbor, študijný program a študijný predmet. Na zasadnutiach vedenia nemali žiadnu sťažnosť alebo pripomienku týkajúcu sa zabezpečovania študijných predmetov alebo činnosti ústavu alebo fakulty chémie, biochémie. Akreditačná komisia, ktorá bola na základe konania žalobcu, v roku 2012, namietala, že niektoré predmety by mali byť zabezpečované vlastnými silami, a u 1 interného zamestnanca bola vytknutá nízka publikačná aktivita, nie odborná nespôsobilosť. Akreditačná komisia tiež vytýkala z hľadiska personálneho nezabezpečenia študijného programu farmácia. Žalobca asi v roku 2010 získal titul docenta, dovtedy bol odborný asistent a zabezpečoval v plnom rozsahu nejaké predmety ako garant. Zákon o vysokých školách stanovuje povinnosti profesorov a docentov na funkčných miestach a samozrejme neobmedzuje učiteľov, ktorí nie sú na funkčných miestach, takisto sú tam povinnosti odborných asistentov. Je jasné, že podľa zákona o vysokých školách medzi povinnosti odborných asistentov patrí najmä okrem iného viesť prednášky z vybraných kapitol, viesť praktické cvičenia, hodnotiť študentov. Hodnotiť študenta znamená skúšať, pretože bližšie tieto skutočnosti upravujú jednotlivé vysoké školy vo svojich študijných programoch. Z pohľadu svedka žalovaná neporušila žalovaná zákon o vysokých školách, keď ustanovila Ing. Sobekovú za garantku alebo E. za garanta, zákon o vysokých školách dáva jednotlivým vysokým školám akademickú slobodu. Chémia, ktorú potrebuje veterinárny lekár, IP. absolútne profesionálne zabezpečuje tak, aby mali študenti také vedomosti, aby neboli deficitné vo vzťahu k nadväzujúcim študijným predmetom. Ak je zamestnanec nespokojný so stavom, oficiálne písomne upozorní garanta študijného programu, príslušného prorektora a vedenie školy. Pre osobný záujem žalobcu nezaujímal osud školy, dal podnet na akreditačnú komisiu. Ale mal právo povedať svoj názor. V demokratickej spoločnosti nikdy nikoho by nemali trestať za jeho názor.
Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 81 písm. c) a d) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený; v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
Podľa § 8 ods. 2 písm. g) zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme zamestnanec nesmie poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme.
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.
Podľa § 63 ods. 5 Zákonníka práce ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách na vysokej škole sa zaručujú tieto akademické slobody a akademické práva: a) sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovanie ich výsledkov,
b) sloboda výučby spočívajúca najmä v otvorenosti rôznym vedeckým názorom, vedeckým a výskumným metódam a umeleckým smerom, c) právo učiť sa pri zachovaní slobodného výberu štúdia v rámci akreditovaných študijných programov, d) právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov, e) právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený, f) právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady.
Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona využívanie akademických slobôd a akademických práv podľa odseku 1 musí byť v súlade so zásadami demokracie, humanity a s právnym poriadkom.
Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona na zabezpečenie akademických práv a akademických slobôd na vysokých školách sa zaručuje nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl okrem prípadov ohrozenia života, zdravia, majetku alebo prípadov živelnej pohromy. Akademickú pôdu tvorí priestor vymedzený nehnuteľným majetkom, ktorý vysoká škola vlastní, spravuje, má v nájme alebo kde sa plní poslanie a hlavné úlohy vysokých škôl a fakúlt. Vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu povoľuje rektor.
Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie.
Podľa § 50 ods. 1 až 3 cit. zákona študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov. Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré profilujú absolventa. Ministerstvo vydáva a spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky. Sústava študijných odborov obsahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie. Podľa § 51 ods. 1 a 2 cit. zákona vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu (§ 83 ods. 1 <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/2002-131>) v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov (odsek 5). Študijný program je súbor predmetov, ktoré pozostávajú zo vzdelávacích činností, ktorými sú najmä prednáška, seminár, cvičenie, záverečná práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax, štátna skúška a ich kombinácie a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie. Podľa § 75 ods. 1 a 3 cit. zákona vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor. Funkcia profesora a funkcia docenta sa viažu na študijný odbor, v ktorom sa udeľujú vedecko-pedagogické tituly alebo umelecko-pedagogické tituly "profesor" a "docent" (§ 76 ods. 2).
Podľa § 75 ods. 4 cit. zákona vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora viažucej sa na študijný odbor je v rámci vysokej školy alebo fakulty zodpovedný za výskum a vzdelávanie v tomto študijnom odbore. Prispieva svojou výskumnou, vývojovou, liečebno-preventívnou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore a k objasňovaniu vzťahov s ostatnými študijnými odbormi; garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje. Medzi pracovné povinnosti profesora v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti profesora formovanie trendov a koncepcií, výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie medzinárodných vedeckých alebo umeleckých podujatí.
Podľa § 75 ods. 5 cit. zákona vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii docenta viažucej sa na študijný odbor prispieva v spolupráci s profesorom vo funkcii viažucej sa na tento študijný odbor svojou výskumnou, vývojovou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore. Garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja bakalárskeho študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje, ak túto činnosť nevykonáva
profesor. Medzi pracovné povinnosti docenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti docenta výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie vedeckých alebo umeleckých podujatí.
Podľa § 75 ods. 6 cit. zákona kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie profesora je vedecko- pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže, alebo v príbuznom študijnom odbore. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie docenta je vedecko- pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul "docent" v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže, alebo v príbuznom študijnom odbore. Príbuzný študijný odbor neplatí pre študijný program v študijnom odbore ošetrovateľstvo.
Podľa § 75 ods. 8 cit. zákona vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta zabezpečuje v spolupráci s profesormi a docentmi vysokej školy (odseky 4 a 5) plnenie jej úloh v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy, techniky alebo umenia. Ak vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta nemá vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo vedecko-pedagogický titul, vzdeláva sa so zameraním na ich získanie. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3) v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti odborného asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti pracoviska a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach a spolupráca pri organizovaní vedeckých alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie odborného asistenta je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa patrí aj skúšanie na štátnych skúškach v bakalárskych študijných programoch.
Žalobca v tomto konaní napadol neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, preto súd pre posúdenie platnosti výpovede vychádzal z ustanovení Zákonníka práce. Výpoveď pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď z pracovného pomeru medziiným musí byť písomná a doručená, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v zákone, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74 Zákonníka práce). Dôvod výpovede musí byť v písomnej výpovedi z pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod výpovede z pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného pomeru je teda potrebné, aby jej dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru je potrebné uviesť tak, aby boli určité a zrozumiteľné.
Žalobcovi bolo dňa 24.4.2013 doručené písomné Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.4.2013 č.j. 247/2013/OPA podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že sa v období dočasnej práceneschopnosti dňa 19.9.2012 osobne zúčastnil ako oponent obhajoby dizertačných prác doktorandov na Prírodovedeckej fakulte ÚPJŠ v čase mimo povolených prechádzok určených ošetrujúcim lekárom na obstaranie základných životných potrieb, pričom dodržiavať liečebný režim je základnou povinnosťou zamestnanca ustanovenou v § 81 písm. d) Zákonníka práce (t.j. v období, v
ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom) a čl. 11 ods. 1 písm. g) Pracovného poriadku UVLF v Košiciach.
Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol v posledných šiestich mesiacoch, t.j. od 24.10.2012 v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že u zamestnanca musí ísť aspoň o dva menej závažné porušenia pracovnej disciplíny za posledných šesť mesiacov, pričom v súvislosti s jedným porušením musel byť zamestnanec upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny a v súvislosti s tým ďalším porušením neuplynula do dania výpovede lehota dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode výpovede dozvedel a rok odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol (§ 63 ods. 4 ZP), resp. lehota dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku konania iného orgánu, ktoré sa začalo v lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 a ktorého predmetom bolo konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny (§ 63 ods. 5 ZP).
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky v Košiciach č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX. zo dňa 2.1.2013 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave č. XXXXX-X/XXXX-BA z 28.3.2013 bolo rozhodnuté, že žalobca od 27. septembra 2012, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom, nemá nárok na výplatu nemocenského a to z dôvodu že sa žalobca dňa 19.9.2012 zúčastnil ako oponent obhajoby dvoch dizertačných prác na PF UPJŠ v Košiciach a v čase mimo povolených vychádzok nebol doma, čím porušil liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 10.4.2013. Podnet sociálnej poisťovni dal práve žalovaný a to listom zo dňa 8.10.2012. O stanovisku sociálnej poisťovne, že došlo k porušeniu liečebného režimu sa žalovaný dozvedel 19.10.2012. O výsledku konania pred sociálnou poisťovňou sa žalovaný dozvedel dňa 8.4.2013, teda keď dal žalovaný žalobcovi výpoveď dňa 24.4.2013, dal ju v zákonnej lehote podľa § 63 ods. 5 ZP. Výpoveď zamestnávateľ vopred prerokoval so Základnou organizáciou OZ PŠ a V UVLF dňa 24.4.2013.
Pri posudzovaní platnosti výpovede pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny treba objasniť a hodnotiť i dôvodnosť upozornenia pri predchádzajúcom porušení pracovnej disciplíny, teda zhodnotiť či upozornenie ako hmotnoprávna podmienky pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny bolo žalobcovi dané dôvodne. Závadné správanie pracovníka, ktorým neboli porušené povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu, nemožno posúdiť ako porušenie pracovnej disciplíny.
Pokiaľ ide o písomné upozornenie vyhotovené žalovaným dňa 5.4.2012 č.j. XXX/XXXX/OĽZ/Sz, toto bolo dané žalobcovi v čase viac ako 6 mesiacov pred daním výpovede, preto v súvislosti s ním súd neskúmal, či bolo dané dôvodne.
Žalobca bol dňa 14.11.2012, teda v lehote 6 mesiacov predchádzajúcim daniu výpovede, listom žalovaného č.j. XXX/XXXX/OPA/Sz upozornený na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 14.9.2012 na aktíve učiteľov bezdôvodne spochybnil odbornú spôsobilosť vysokoškolských učiteľov Ústavu farmaceutickej chémie a Ústavu lekárskej chémie žalovaného a svojím konaním poskytol nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme, čím porušil ust. § 8 ods. 2 písm. g) zák. č. 552/2003 Z.z., § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a čl. 11 ods. 2 písm. f) Pracovného poriadku z 30.6.2008 a zároveň bol upozornený, že v prípade opätovného aj menej závažného porušenia pracovnej disciplíny môže byť s ním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnávateľa.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že vystúpenie žalobcu na aktíve učiteľov dňa 14.9.2012, v ktorom spochybnil odbornú spôsobilosť vysokoškolských učiteľov Ústavu farmaceutickej chémie a Ústavu lekárskej chémie žalovaného, nemožno považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, a teda že upozornenie žalovaného zo 14.11.2012 č.j. XXX/XXXX/OPA/Sz nebolo dôvodné. Išlo len o vyslovenie názoru žalobcu v rámci diskusie navyše na (až na výnimky) nedotknuteľnej akademickej pôde, pričom podľa § 4 ods. 1 písm. d) vysokoškolského zákona na vysokej škole sa zaručujú akademické slobody a akademické práva (ktoré prekračujú rámec privilégií dostupných ostatným) vrátane práva na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov. Je
pritom irelevantné, či je názor správny a čo motivuje osobu, ktorá ho vyslovuje, pokiaľ nejde o názor, ktorý je výslovne v rozpore so zásadami ľudskosti alebo ktorý navádza k zločinnosti. Tí , ktorí s jeho názorom nesúhlasili, mali taktiež právo slobodne vyjadriť svoj nesúhlas. Aj samotní prorektori Prof. D. ktorí v konaní vypovedali ako svedkovia, uviedli, že žalobca mal právo vysloviť slobodne svoj názor, aj keď bol dosť kritický, nestotožňujú sa s ním a niekoho sa mohol dotknúť. Jeho prejav nebol vulgárny ani agresívny, bolo z neho zrejmé, že neodbornosť bola namietaná v tom zmysle, že žalobcom menovaní kolegovia nemajú v študijnom programe a predmete, ktorý majú garantovať, dosiahnuté príslušné vzdelanie. Všetkým tam prítomným muselo byť jasné, že na univerzite sú učitelia, ktorí nemôžu mať len stredoškolské vzdelanie a že prešli výberovým konaním. Svedkyňa D.. uviedla, že žalobca na predmetnom aktíve hovoril, že výučbu študentov v študijnom programe farmácia majú zabezpečovať vysokoškolskí učitelia, ktorí majú aj tituly docent a profesor a že v súčasnosti to tak nie je, pretože výučbu zabezpečujú na niektorých predmetoch len odborní asistenti a menoval niektorých. Na záver žalobca uviedol, že teda zamestnanci ústavu lekárskej chémie a ústavu farmaceutickej chémie sú odborne nespôsobilí, pretože nie sú docentmi a profesormi. Taktiež svedkyňa M. uviedla, že aktív je na to, aby sa každý postavil a vyjadril svoj názor. Navyše pán rektor po vystúpení žalobcu, keď sa nikto nechcel vyjadriť, tak citoval vysokoškolský zákon a uviedol, že to, čo žalobca povedal, nie je pravda, že je neznalý zákona, ak tvrdí, čo tvrdí a on ako štatutár školy si je istý, že všetci zamestnanci sú odborne spôsobilí. To ale svedkyňa nepovažovala za dostatočné zadosťučinenie. Svedkyňa Z. vypovedala, že žalobca na aktíve o.i. spomenul, že nebudú na ústave farmaceutickej chémie a lekárskej chémie schopní sa ani do dvoch rokov habilitovať. Vystúpenie žalobcu na aktíve brala ako poskytnutie nepravdivej informácie, ako osočenie, nie ako vyslovený názor. Naopak svedok Z. konaní vypovedal, že sa s vysloveným názorom žalobcu stotožnil, rovnako aj kolega Koloda. Súd podotýka, že aj podľa hodnotiacej správy akreditačnej komisie z roku 2013 žalovaný v študijnom programe a študijnom odbore farmácia nespĺňa v čase iniciácie akreditačné kritériá uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti a neutvára dostačujúce predpoklady na udržanie spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy, pretože nemá dostatočné personálne zabezpečenie nosných ťažiskových predmetov študijného odboru farmácie - iba dvaja z garantov týchto predmetov sú zamestnaný na ustanovený týždenný pracovný čas, a tí nemajú vedecko-pedagogický titul a že prof. D.ĺňa kritériá kvalitnej vedeckej činnosti, nie však v odbore, ktorý patrí do jadra farmaceutických odborov. Podľa súdu vystúpenie žalobcu na aktíve učiteľov v septembri 2012 nemožno považovať za poskytnutie nepravdivého vyhlásenia súvisiaceho s vykonávaním práce vo verejnom záujme a porušenie ust. § 8 ods. 2 písm. g) zák. č. 552/2003 Z.z., § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a čl. 11 ods. 2 písm. f) Pracovného poriadku žalovaného z 30.6.2008. Takým vyhlásením by mohlo byť napr. úmyselné uvedenie nepravdivých skutočností v majetkovom priznaní zamestnanca štátnej správy, ktoré sa zverejňuje, určite však nie názor vyslovený v rámci diskusie akademickej obce.
Nakoľko súd dospel k záveru, že vystúpenie žalobcu na aktíve učiteľov dňa 14.9.2012 nemožno považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a že upozornenie žalovaného zo 14.11.2012 č.j. XXX/XXXX/OPA/Sz nebolo dôvodné, potom chýba splnenie hmotnoprávnej podmienky pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu, je Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 24.4.2013 č.j. 247/2013/OPA neplatné a žaloba je dôvodná, preto jej súd vyhovel. Nebolo už teda potrebné sa bližšie zaoberať tým, či žalovaný dňa 19.9.2012 porušil liečebný režim a porušil tak pracovnú disciplínu.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle cit. ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného žalovaného nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie práva. V danom prípade bolo predmetom konania určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, teda nie je možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch, a preto je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určená ako jedna trinástina výpočtového základu. Súd žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. nasledovne: odmenu za 3 úkony právnej služby v roku 2013 (prevzatie a prípravu zastupovania, žaloba a účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013) vo výške po 60,07 eur, za 1 úkon v roku 2014 (účasť na pojednávaní dňa 16.9.2014) 61,87 eur, za 3 úkony v roku
2015 (účasť na pojednávaniach dňa 8.1.2015, 17.3.2015 a 7.5.2015) po 64,53 eur + režijný paušál vo výške 3 x 7,81 eur, 1 x 8,04 a 3 x 8,39 eur, spolu vo výške 492,31 eur. Pojednávanie z 27.3.2014 bolo odročené bez prejednania veci, pričom právny zástupca žalobcu nebol prítomný, preto mu odmena nepatrí. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za podanie z 9.10.2014 (v ktorom oznámil adresu navrhovaného svedka) a z 12.2.2015 (v ktorom navrhol vyžiadať spis pre akreditáciu a vypočuť svedka), nakoľko nešlo o účelne vynaložené trovy konania, keďže mu nič nebránilo uvedené skutočnosti zistiť skôr a oznámiť už na predchádzajúcom pojednávaní.
O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu (č.ú. 2847319657/0200) súd rozhodol v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.