Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: F. F.Á., X.. XX.XX.XXXX, L.: K. XXX/XX, K. R., o zaplatenie 117,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03. júna 2020, č.k. -34, takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 117,06 eur, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

V časti úroku z omeškania rozsudok m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 117,06 eur za obdobie od 20.11.2016 do 21.02.2020 v sume 19,06 eur.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 117,06 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 20.11.2016 do zaplatenia a rozhodol že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak podľa a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, č. Zmluvy XXXXXXXXXX G. XX.XX.XXXX na dobu neurčitú, ktorou sa žalovaná zaviazala platiť ročné poistné v sume 140 eur, splatné v štvrťročných splátkach po 35 eur. Listom zo dňa 17.01.2017 jej žalobca oznámil zánik poistenia dňa 18.11.2016 a vyzval ju na zaplatenie poistného v sume 117,06 eur. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná dlžnú sumu žalobcovi ku dňu rozhodovania súdu uhradila. Keďže nezaplatila poistné za poistné obdobie do jedného mesiaca od splatnosti splátky poistného, poistenie žalovanej zaniklo dňom 18.11.2016 a žalobca má v zmysle cit. zákona voči žalovanej nárok na zaplatenie pomernej časti poistného do zániku poistenia, čo predstavuje sumu 117,06 eur. Nezaplatením poistného v lehote splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania a vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. 5% ročne ( veta prvá, Obč. zákonníka v spojení s Nariadenia vlády č. ) odo dňa 20.11.2016 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle v spojení s

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná, žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že predmetnú poistnú zmluvu uzavrela za účelom jej predloženia na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Rimavskej Sobote na zápis zmeny v evidencii vozidiel a zápis vlastníka a držiteľa vozidla v zmysle o cestnej premávke, v znení neskorších zákonov, pretože si chcela kúpiť osobné motorové vozidlo, avšak počas jeho prepisu na ňu sa zistilo, že je blokované exekútorom, a preto od jeho kúpy odstúpila. V tom čase si neuvedomila, že sa nestala vlastníčkou uvedeného motorového vozidla a že mala poistnú zmluvu zrušiť. V čase uzavretia poistnej zmluvy mala trvalý pobyt v D. E. Č.. XXX. Počas tohto pobytu od poisťovne na túto adresu neobdržala žiadnu výzvu na zaplatenie poistného. Neskôr sa presťahovala do K. R., kde bývala v prenájme a na tejto adrese nebola prechodne prihlásená. Od 19.02.2020 má trvalý pobyt na K. Č.. XXX/XX Y. K. R. a do tejto doby nedostala žiadne upovedomenie od poisťovne, že jej dlhuje poistnú sumu, neobdržala ani predžalobnú výzvu. Neobdržala zo súdu ani žalobu, a preto sa nevedela k daným skutočnostiam vyjadriť. Neskôr si spomenula na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy, ktorú nezrušila a išla si to overiť do poisťovne, kde jej pracovníčka vystavila aj poštovú poukážku na dlžnú sumu 117,06 eur a túto sumu už zaplatila dňa 22.02.2020. Žalobca mal mať v čase rozhodnutia súdu vedomosť o úhrade tejto sumy.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 01.07.2020 žalobca oznámil, že vzhľadom na úhradu istiny v sume 117,06 eur ku dňu 21.02.2020 berie späť žalobu v časti tejto sumy a žiada žalovanú zaviazať na zaplatenie mu úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 117,06 eur za obdobie od 19.01.2016 do 21.02.2020, čo predstavuje sumu 23,96 eur a žiadal žalovanú zaviazať aj nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že dlžnú sumu zaplatila asi 3 mesiace predtým ako obdržala rozsudok. Úrok z omeškania je ochotná zaplatiť, pretože si uvedomuje, že reálne došlo k omeškaniu. Nesúhlasila tým, že by mala platiť súdne trovy, keď o predmetnej žalobe nemala vedomosť až do obdržania rozsudku. Nemohla sa preto k žalobe ani vyjadriť.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žaloba bola v celom rozsahu podaná dôvodne, žalovaná ku dňu podania žaloby bola v omeškaní s platením poistného, a to za obdobie niekoľkých mesiacov, pričom žalobca jej zasielal na adresu jej pobytu (ktorú mal od nej k dispozícii) upomienku, ako aj oznámenie o zániku poistenia. Tým že si žalovaná nepreberala zásielky, vrátane súdom doručovanej žaloby, nemôže byť na jeho úkor.

6. Odvolací súd prejednal vec s nariadením odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že v časti o zaplatenie sumy 117,06 eur sú splnené zákonné podmienky pre pripustenie späťvzatia žaloby žalobcom a v časti priznaného úroku z omeškania je potrebné napadnutý rozsudok zmeniť.

7. Podľa ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

8. Podľa súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

9. V prejednávanej veci žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie istiny 117,06 eur po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý však ešte v dôsledku včas podaného odvolania žalovanou nenadobudol právoplatnosť a žalovaná vo svojom vyjadrení neoznámila, že by nesúhlasila z vážnych dôvodov so späťvzatím žaloby. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonom stanovené podmienky pre pripustenie späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie žalovanej istiny.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle a pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 117, eur, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

11. Žalovaná svojím odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, avšak v časti priznaného úroku z omeškania nenamietala vecnú nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, keď neuviedla žiadne konkrétne námietky, ktorými by spochybňovala správnosť rozhodnutia v tejto časti a vo svojom vyjadrení uviedla, že je ochotná zaplatiť úrok z omeškania vzhľadom na to, že reálne došlo k omeškaniu. Vzhľadom na zaplatenie žalovanej istiny žalovanou v priebehu konania neboli však v tejto časti splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi príslušný úrok z omeškania od 20.11.2016 do zaplatenia, a neboli splnené ani podmienky pre zrušenie rozsudku v tejto časti. Odvolací súd preto v časti priznaného úroku z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 117,06 eur za obdobie od 20.11.2016 do 21.02.2020 v sume 19,06 eur.

12. Žalovaná nesúhlasila s tým, aby bola zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy konania, pretože nemala vedomosť o žalobe, dokedy neobdržala rozsudok, a keďže o žalobe nevedela, nemohla sa k nej vyjadriť.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie doručoval žalobu s prílohami a výzvou na vyjadrenie na adresu: F. F., S. Ú.K. D. E., P. XXX, D. E., zásielkou podanou dňa 15.10.2019, ktorá jej na uvedenej adrese nebola doručená z dôvodu, že adresát je neznámy. Súd jej doručoval žalobu s prílohami a výzvou na vyjadrenie aj na adresu: D. E. XXX, D. E., zásielkou podanou dňa 23.10.2019, na ktorej adrese jej taktiež nebola zásielka doručená z dôvodu, že adresát je neznámy. Žalovanej bolo podanie žaloby proti nej oznámené aj oznámením o podanej žalobe v zmysle , zverejneným na úradnej tabuli Okresného súdu Bratislava IV od 29.10.2019 do 13.11.2019 spolu s poučením o tom, že písomnosť si môže prevziať v Informačnom centre Okresného súdu Bratislava IV v čase úradných hodín a že písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Na úradnej tabuli súdu bolo oznámené aj miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 25.02.2020, ktoré bolo zverejnené od 09.01.2020 do 25.02.2020, ďalej oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 21.04.2020, ktoré bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 24.02.2020 do 21.04.2020, a oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 03.06.2020, ktoré bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 12.05.2020 do 03.06.2020, ktoré oznámenia boli zverejnené aj na webovej stránke súdu.

14. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Ust. vychádza zo zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, a preto, ak súd konanie zastavuje z akéhokoľvek dôvodu, musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberať tým, či niektorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa zásadne posudzuje výlučne z procesného hľadiska, tzn. podľa procesného výsledku. Preto, ak zastavenie konania bolo stranou zavinené, súd prizná protistrane náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie práv. V prípade späťvzatia žaloby žalobcom v zásade platí, že zavinil zastavenie konania, avšak v prípade, ak dôvodom späťvzatia žaloby je skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby splnil žalobnú požiadavku žalobcu, platí, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalovaný, v dôsledku čoho žalobcovi vzniká nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

16. V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby uhradila žalovanému žalovanú istinu, čím v tejto časti splnila po podaní žaloby žalobnú požiadavku žalobcu, a teda z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, v dôsledku čoho žalobcovi v časti o zaplatenie istiny vznikol nárok na náhradu trov konania. V časti o zaplatenie úroku z omeškania bol žalobca v konaní úspešný, keďže v tejto časti bolo žalobe vyhovené a z toho dôvodu mu vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle 17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku úhrady žalovanej istiny žalovanou až po podaní žaloby a vo zvyšnej časti mal žalobca úspech v konaní.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).