Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-324-2013.pdf
PDF · 73.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/324/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XXX, občan SR, proti žalovaným: 1. K. O., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XXX, občianka SR a 2. mal. N. O., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, trvale bytom W. č. XXX, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že Ľ. O. nar. XX.X.XXXX, nie je otcom mal. N. O., nar. XX.X.XXXX z matky K. O., nar. XX.X.XXXX.
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Žalovaná v I. rade je povinná zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 156,26 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet tunajšieho súdu č.ú.: SK XXXXXX XXXXXXXXXXXXXXXX.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím žalobným návrhom domáhal zapretie otcovstva k mal. N. O., nar. XX.X.XXXX z matky K. O.. Návrh odôvodnil tým, že so žalovanou v 1. rade uzatvorili manželstvo dňa X.XX.XXXX. Z manželstva sa narodili dve deti a to dňa XX.X.XXXX dcéra H. a dňa XX.X.XXXX mal. N.. Žalovaná v 1. rade mu následne povedala, že nie je biologickým otcom mal. N. a že ním je S. S., čo bolo aj hlavnou príčinou ich rozvodu. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Skalica č.k. 1C 228/2009-25 zo dňa 18.2.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.2010.
Žalovaná v 1. rade s návrhom súhlasila.
Kolízny opatrovník maloletej pred súdom uviedol, že je v záujme dieťaťa, aby poznalo svoju identitu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom OS Skalica sp.zn. 1C/228/2009, písomným vyjadrením matky, znaleckým posudkom Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc.,
V rodnom liste maloletej N. O., nar. XX.X.XXXX, je ako otec dieťaťa uvedený žalobca.
Zo spisu OS Skalica sp. zn. 1C/228/2009 súd zistil, že žalobca a žalovaná v 1. Rade uzatvorili manželstvo dňa X.XX.XXXX. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom OS Skalica sp. zn. 1C/228/2009-25 dňa 18.2.2010 a právoplatnosť nadobudlo dňa 3.3.2010.
Žalobca pred súdom uviedol, že sa necíti byť otcom maloletej N., nakoľko mu to oznámila žalovaná v 1. rade. Predpokladal, že je biologickým otcom dieťaťa, pretože v čase rozhodnom pre splodenie maloletej žili v spoločnej domácnosti a udržiavali intímny vzťah. Oznámila mu, že otcom dieťaťa je S. S..
Žalovaná v 1. rade, matka maloletej Sofie pred súdom uviedla, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletej sa so žalobcom intímne nestýkali. V tom čase mala intímny styk s S. S..
Zo znaleckého posudku Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc. súdneho znalca z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA mal súd preukázané, že otcovstvo žalobcu k dieťaťu treba pokladať za jednoznačne vylúčené, keďže v 9 z celkového počtu 15 vyšetrených systémov nemá označený muž alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať.
Podľa § 85 Zákona o rodine (1) Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. (2) Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. (3) Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie otcovstva, sa predpokladá, že manželstvo toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako deň smrti.
Podľa § 88 Zákona o rodine (1) Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. (2) Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrhu je možné vyhovieť. Právo dieťaťa poznať svojich rodičov vyplýva z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré sa môže realizovať aj prostredníctvom zapieracieho práva rodičov. Ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o rodine upravuje prípad, keď zapieracie právo využije manžel. Pasívne legitimovanými sú v tomto prípade matka a dieťa. V konaní bolo znaleckým posudkom znalca z odboru genetiky jednoznačne preukázané, že otcovstvo žalobcu k maloletej je vylúčené. Keďže bola splnená hmotnoprávna podmienka zapretia otcovstva k dieťaťu, súd návrhu vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich priznať nežiadal.
O trovách konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods.1 O.s.p. a zaviazal žalovanú v 1. rade na ich náhradu v sume 156,26 €, ktorá suma bola vyplatená znalcovi za znalecký posudok z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.
Žalobca a žalovaná v 1. rade sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)