Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6To-74-2014.pdf
PDF · 96.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/74/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. mája 2015, v trestnej veci obžalovaného A. Z., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona prejednal odvolanie, ktoré podal obžalovaný proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1T/126/2010 zo dňa 21.05.2014, a takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný A. Z., nar. XX.XX.XXXX v Z., bytom T. č. XXX, okres
Z., bez pracovného pomeru,
podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresného prokurátora Piešťany sp.zn. 1Pv 764/08 zo dňa 09.07.2010 pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
spoločne s dvomi doteraz presne nezistenými osobami, dňa 29.02.2008 okolo 03.00 hod. v D. na ul. E. č. XX, v rodinnom dome, požiadali poškodeného Z. S. o zapožičanie menšej finančnej hotovosti a keď zo spálne priniesol celý zväzok 6.638,78 Eur (200.000,-Sk), ktoré mal v spálni uložené, fyzicky ho napadli tak, že ho udierali po hlave, tvári a po tele, pričom mu spôsobili pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, krvný výron v oblasti čela, tváre a temena s povrchovou ranou, tržno-zmliaždenú ranu dolnej pery, pomliaždenie mäkkých tkanív krku a pravého ramena a prsta pravej ruky s odreninou kože, odlomenie z nechta prsta ľavej ruky a pomliaždenie mäkkých tkanív na chrbte a v oblasti krížov, pritom mu vytrhli z ruky celý zväzok 6.638,78 Eur (200.000,-Sk) a z miesta utiekli na pripravenom osobnom motorovom vozidle, ktoré riadil obžalovaný A. Z., čím poškodenému spôsobili škodu vo výške 6.638,78 Eur (200.000,-Sk),
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodený Z. S., nar. XX.XX.XXXX, s uplatnením nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Piešťanoch uznal obžalovaného A. Z. za vinného zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
spoločne s dvomi doteraz presne nezistenými osobami, dňa 29.02.2008 okolo 03.00 hod. v D. na ul. E. č. XX, v rodinnom dome, požiadali poškodeného Z. S. o zapožičanie menšej finančnej hotovosti a keď zo spálne priniesol celý zväzok 6.638,78 Eur (200.000,-Sk), ktoré mal v spálni uložené, fyzicky ho napadli tak, že ho udierali po hlave, tvári a po tele, pričom mu spôsobili pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy, krvný výron v oblasti čela, tváre a temena s povrchovou ranou, tržno-zmliaždenú ranu dolnej pery, pomliaždenie mäkkých tkanív krku a pravého ramena a prsta pravej ruky s odreninou kože, odlomenie z nechta prsta ľavej ruky a pomliaždenie mäkkých tkanív na chrbte a v oblasti krížov, pritom mu vytrhli z ruky celý zväzok 6.638,78 Eur (200.000,-Sk) a z miesta utiekli na pripravenom osobnom motorovom vozidle, ktoré riadil obžalovaný A. Z., čím poškodenému spôsobili škodu vo výške 6.638,78 Eur (200.000,-Sk).
Za to mu bol podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, D. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazáný na občianske súdne konanie
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, pretože sám sa predmetného skutku nedopustil. Poukázal na to, že z pripojených spisov vyplýva, že poškodený Z. S. bol viackrát súdne trestaný, bol dlhodobo nezamestnaný, dopúšťal sa majetkovej trestnej činnosti, čím riešil svoje živobytie a živobytie svojej rodiny, a teda nemal peniaze ako to uvádzal vo svojej výpovedi vo výške 200.000,--Sk len tak uskladnené v skrini v spálni, a teda takéto peniaze mu nemohli byť ani odcudzené.
Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Bratislava 2 sp.zn. 4T/12/2008 vyplýva, že poškodený bol dňa 25.11.2007 v C. na Z. ulici nadránom priamo policajnou hliadkou prichytený pri krádeži v novostavbe bytového domu, kde odcudzil rôzne náradie. V tejto trestnej veci vypovedal, že je dlhodobo nezamestnaný, prostriedky na obživu má z podpory v nezamestnanosti. V minulosti bol viackrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, naposledy bol minulý rok odsúdený v Rakúsku za prevádzačstvo, kde bol aj pol roka vo väzbe.
Táto skutočnosť vyplýva aj zo záznamu na č.l. 58 spisu.
Skutok, za ktorý bol obžalovaný odsúdený sa mal stať 29.2.2008, poškodený koncom novembra 2007 teda 3 mesiace pred týmto skutkom bol kradnúť, a teda, ak tvrdí, že mal doma 200.000,--Sk v takom prípade nemal dôvod ísť kradnúť. Okolnosť, že bol prichytený pri krádeži svedčí o tom, že peniaze nemal, tieto si zaobstarával krádežami a inou majetkovou trestnou činnosťou ako to vyplýva z ďalších trestných spisov. Konkrétne z pripojeného spisu Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 3T/65/2008 vyplýva, že prevážal cigarety ukrajinskej výroby bez kontrolných známok v Michalovciach, v ktorom prípade aj bol vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku. Sudca pre prípravné konanie v tejto trestnej veci konštatoval, že poškodený Z. S. v krátkom čase po právoplatnom odsúdení pre prečin krádeže sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia opätovne dopustil trestnej činnosti.
Sám poškodený pri rozhodovaní o jeho väzbe pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že je ženatý, má jedno 13-ročné dieťa, je nezamestnaný, manželka je zamestnaná, ona je živiteľkou rodiny, nepoberá žiadne sociálne dávky a nie je vedený na úrade práce. Manželka zarába asi 12.000,--Sk, čo je asi 400 Eur, čo vypovedal dňa 17.05.2008, teda tri mesiace po skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť.
Z č.l. 28 v spise 3T/65/2008 vyplýva, že v posledných dvoch rokoch nepracoval, a teda je dlhodobo nezamestnaný. Z ďalšieho trestného spisu Okresného súdu v Trnave sp.zn. 5T/82/2005 vyplýva, že poškodený sa pokúsil aj o krádež papagájov, avšak v tomto prípade sa predaj odcudzených papagájov neuskutočnil, lebo zasiahla polícia. V tejto súvislosti poukazuje obhajoba, že poškodený bol 7-krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, z toho 4-krát pre trestný čin krádeže a 3-krát za trestné činy, z ktorých mu plynul finančný prospech. Z uvedeného vyplýva, že poškodený nemohol mať v čase trestnej činnosti, ktorej sa údajne obžalovaný mal dopustiť spomínaných 200.000,--Sk. Okrem toho v odvolaní obhajoba poukazuje na tú skutočnosť, že rozdielne ohľadne údajných uskladnených 200.000,--Sk a spôsobu ich získania vypovedal poškodený Z. S. a rozdielne jeho manželka.
Konštatuje teda v odvolaní obžalovaný, že poškodený je nevierohodný svedok, pričom ide o jediný dôkaz v jeho neprospech. Pritom ohľadne výšky škody ide o základný kvalifikačný moment, ktorý v jeho prípade nebol žiadnym vierohodným spôsobom dokázaný.
Okrem toho obhajoba poukázala aj na tú skutočnosť, že obžalovaný nebol v dome, keď došlo k jeho prepadnutiu údajnými dvoma osobami, bol už v aute a nemožno mu pripísať úmysel k tomu, čo zostávajúce dve osoby urobia, keď on už v byte nebol. Pritom jeden z nich mal byť dohodnutý, že poškodený mu požičia 5.000,--Sk. Podľa názoru obhajoby okresný súd sa nevysporiadal ani so škodou, lebo keby bol presvedčený o jej vzniku, nepochybne by obžalovaného zaviazal k náhrade škody, avšak tak neučinil a poškodeného odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho aby spod obžaloby oslobodil, alternatívne, aby vec vrátil súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Obžalovaný žiadal, aby odvolací súd uskutočnil verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo rozhodnúť o jeho odvolaní v jeho neprítomnosti.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrvala na podstate argumentov v prospech obžalovaného.
Prítomná zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za správny a zákonný, a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku na základe odvolania obžalovaného preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že sú dané významné pochybnosti o správnosti skutkových zistení okresného súdu obsiahnutých vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti v tomto ohľade v prvom rade konštatuje, že okresný súd po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.12.2011, sp.zn. 6To/33/2011 vykonal všetky dôkazy potrebné pre zákonné a objektívne rozhodnutie.
Následne však krajský súd konštatuje, že okresný súd pri hodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku individuálne i v ich súhrne nepostrehol viaceré pochybnosti ohľadne výpovedí poškodeného Z. S., ktoré spochybňujú účasť obžalovaného A. Z. na skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Krajskému súdu pri hodnotení dôkazov vlastne v skutočnosti vyplýva, že vina obžalovaného je dôkazne spochybnená do takej miery, že je nevyhnutné použiť pravidlo „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach rozhodnúť v prospech obžalovaného, a to spôsobom, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Krajský súd pritom poukazuje na tieto rozhodujúce skutočnosti:
Zodpovedá obsahu dôkazov, že vina obžalovaného A. Z. na predmetnom skutku bola ustálená výlučne na výpovedi poškodeného Z. S. a podporne na základe výpovedi jeho manželky M. S..
Ostatné dôkazy vo vzťahu k vine obžalovaného A. Z. nemajú potrebnú relevanciu.
Pokiaľ ide o výpovede poškodeného Z. S. treba konštatovať, že tento bol po začatí trestného stíhania pre predmetný skutok dňom 29.02.2008 a po vznesení obvinenia A. Z. pre predmetný skutok dňom 15.07.2008 vypočúvaný viackrát. Relevantne pritom možno vychádzať ako z rozhodujúceho dôkazu len z jeho výpovedí učinených dňa 02.04.2008, 16.11.2009, 19.02.2010, 14.06.2010 a potom z jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní, ktoré boli učinené opakovane.
Nemožno brať do úvahy jeho výpoveď zo dňa 29.02.2008 ako relevantný a zákonným spôsobom získaný dôkaz, pretože táto výpoveď bola učinená toho istého dňa, kedy bolo začaté trestné stíhanie tzv. spôsobom „vo veci“, pričom táto výpoveď údajne v postavení poškodeného je zjavne prekopírovaná iba z trestného oznámenia uskutočneného toho istého dňa.
Táto výpoveď je teda procesne nepoužiteľná, lebo nebola uskutočnená zákonom predpísaným spôsobom.
Pokiaľ ide o jednotlivé tieto výpovede, ktoré sú použiteľné, treba podotknúť, že poškodený Z. S. v prvopočiatku v prípravnom konaní naozaj rozdielne vypovedal ohľadne toho, ktorí páchatelia sa skutku zúčastnili, ako sa ho zúčastnili, ako dlho ich poznal, ako často sa stretávali, koľkokrát ho navštívili a podobne, na čo reagovala obhajkyňa obžalovaného otázkami na poškodeného už v prípravnom konaní pri výsluchu dňa 19.02.2010.
Spoločné pre tieto výpovede poškodeného však je to, že podľa jeho posledných tvrdení obžalovaného poznal asi 6 mesiacov pred prepadnutím, ku ktorému došlo v jeho dome. Z jeho výpovedí možno zosumarizovať, že „bolo to tak, že ten S. z tých troch osôb, ktoré ho navštívili sa ho pýtal, či by mu nepožičal 5.000,--Sk, prisľúbil mu, že mu tieto peniaze požičia, poškodený išiel do izby, kde spala jeho manželka, zobral zo skrine peniaze v sume 200.000,--Sk, ktoré tam mali uschované, a aby nemusel zažíhať svetlo, aby manželku nezobudil, zobral zabalených všetkých 200.000,--Sk s tým, že tieto v obývačke potom prepočíta. Skôr než odišiel do spálne pre tieto peniaze, povedal prítomným, aby vyšli von na chodbu, čo aj títo učinili. Keď sa s týmito peniazmi vrátil do obývačky a z tých 200.000,--Sk chcel odpočítať potrebných 5.000,--Sk, ktoré prisľúbil požičať tomu S., tak dvaja z nich sa vrátili a keď videli aké peniaze má, prepadli ho, začali ho fyzicky udierať, kopať a podobne, pričom tieto peniaze mu odcudzili. Potom z miesta činu ušli. Obžalovaný A. Z. bol už vtedy vonku, sedel vo vozidle, ktoré mal naštartované, tí dvaja páchatelia nasadli do vozidla a z miesta činu odišli.
Na č.l. 66 tiež poškodený konkretizoval a zosumarizoval, že najskôr všetci traja boli dnu v jeho byte, potom odišiel obžalovaný do auta, naštartoval ho, a preto podľa neho pripravil auto, aby čo najskôr odišli, a preto si myslí, že boli dohodnutí.
Z vyššie uvedených výpovedí poškodeného vyplýva, že iba sa domnieva, že obžalovaný bol dohodnutý s tými dvoma neznámymi a odišiel z bytu skôr než sa on vrátil s predmetnými peniazmi zo spálne do obývačky, a teda ide zo strany poškodeného len o predpoklad, že obžalovaný bol s nimi dohodnutý, a teda mal účasť na predmetnom skutku, ktorý predpoklad doteraz akceptovali aj orgány činné v trestnom konaní, vrátane prokurátora k podanej obžalobe, a tento predpoklad akceptoval aj okresný súd vo svojich rozsudkoch.
Krajský súd však je toho názoru, že pochybnosti o účasti obžalovaného A. Z. na predmetnom lúpežnom prepadnutí plynú z toho, že obžalovaný skôr než odišiel do vozidla a naštartoval ho (išlo pritom o zimné mesiace), nemohol vedieť, že do obývačky obžalovaný prinesie sumu 200.000,--Sk. Z výpovedí poškodeného vyplýva, že úmysel odcudziť mu tie peniaze zostávajúci dvaja páchatelia pojali v okamihu, keď videli, že do obývačky priniesol väčší obnos peňazí.
Zhodne s tým aj manželka poškodeného M. S. vypovedala, že po incidente, keď ona už videla ako nejakí dvaja páchatelia utekali z ich dvora, jej povedal, že to boli jeho nejakí známi z Z., ktorí si od neho chceli požičať 5.000,--Sk a po tom ako u neho videli viac peňazí, napadli ho. Povedal jej, že mu zobrali okolo 200.000,--Sk.
Z vyššie uvedených dôkazov, ktoré možno považovať jedine za relevantné, teda nevyplýva s istotou, že by obžalovaný A. Z. mal vôbec z hľadiska časových, miestnych a vecných súvislostí možnosť dohodnúť
sa so zostávajúcimi dvoma páchateľmi na lúpežnom prepadnutí poškodeného, tak ako sa to domnieva samotný poškodený.
Pokiaľ poškodený túto domnienku vyvodil len z tej skutočnosti, že po nasadnutí do vozidla týmito dvoma páchateľmi obžalovaný vozidlo dal do pohybu a odišiel z miesta činu tak treba podotknúť, že je možná aj iná alternatíva dôvodu prepadnutia poškodeného aj vzhľadom na obhajobné námietky vznesené obžalovaným v podanom odvolaní. Nemožno vylúčiť, že obžalovaný sa mohol sediac v naštartovanom aute v zimných mesiacoch dopredu presunúť do vozidla z úplne iného dôvodu, napríklad v úmysle zahriať vozidlo, keďže bolo zjavné, že ich návšteva u poškodeného končí, rovnako tak nemožno vylúčiť, že sa mohol domnievať, že došlo k nejakému incidentu medzi jeho spolujazdcami a poškodeným z iného dôvodu než z dôvodu lúpežného prepadnutia.
Krajský súd je toho názoru, že vinu ktoréhokoľvek páchateľa možno založiť len na bezpečne dokázaných skutočnostiach, musí byť bezpečne a spoľahlivo preukázané, že daný páchateľ sa skutku zúčastnil a nemôže byť vylúčená iná možnosť uskutočnenia skutku.
Z týchto dôvodov preto krajský súd je toho názoru, že okresný súd mal použiť pravidlo „in dubio pro reo“ a v týchto pochybnostiach rozhodnúť v prospech obžalovaného.
Krajský súd však aj akceptuje odvolacie námietky obžalovaného v tom ohľade, že celkove je pochybná výpoveď poškodeného Z. S. ohľadne toho, že disponoval sumou 200.000,--Sk a túto mal uskladnenú iba v skrini v spálni raz v CD obale, raz v igelitovej taške a raz v igelitovom sáčku.
Takéto uskladnenie peňazí, takýto spôsob manipulácie, s takouto veľkou sumou ako ho popisoval poškodený Z. S. s prihliadnutím na jeho osobné pomery ako ich opísala v odvolaní obhajoba obžalovaného v súlade s obsahom pripojených spisov a v súlade s obsahom v nich nachádzajúcich sa dôkazov aj krajský súd považuje výpovede poškodeného za značne nehodnoverné, ktoré v skutočnosti len umocňujú pochybnosti o správnosti skutkových zistené ako sú tieto prezentované v napadnutom rozsudku.
Úplne nad rámec treba podotknúť, že krajský súd zisťuje aj závažné chyby v rozsudku, pretože skutok ako je uvedený v obžalobe a potom aj v napadnutom rozsudku nezodpovedá vonkoncom výpovedi poškodeného. V tomto skutku je uvedené, že aj obžalovaný mal požiadať poškodeného Z. S. o zapožičanie menšej finančnej hotovosti a obžalovaný sa mal fyzicky zúčastniť napadnutia poškodeného, čo nezodpovedá vonkoncom výpovedi poškodeného Z. S..
V prvom rade o pôžičku mal poškodeného podľa všetkých jeho výpovedí požiadať osoba menom S., ktorému údajne požičal peniaze už v minulosti a vždy mu ich tento vrátil a v druhom prípade obžalovaný A. Z. sa fyzického napadnutia poškodeného Z. S. podľa jeho vlastných tvrdení nezúčastnil, pretože keď vyšiel zo spálne do obývačky údajne s predmetnými 200.000,--Sk už A. Z. tam nebol, nevrátil sa, ale už sedel vo vozidle, ktoré medzitým naštartoval a čakal na svojich spolujazdcov. Aspoň takto to vyplýva z výpovedí poškodeného Z. S., a teda skutkové znenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku vonkoncom nekorešponduje s výpoveďami jediného dôkazu v podobe poškodeného Z. S..
Z týchto dôvodov potom krajský súd akceptujúc odvolacie námietky obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písmeno d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného A. Z. podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Piešťanoch sp.zn. 1Pv 764/2008 zo dňa 09.07.2010 pre predmetný skutok, pretože nemal za preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Súčasne podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku poškodeného Z. S., nar. XX.XX.XXXX, v nadväznosti na oslobodzujúci výrok s uplatnením nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.