Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/63/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v konaní o návrhu navrhovateľa M. (otca mal. detí), P., zast. G. na rozvod manželstva s t.č. už bývalou manželkou navrhovateľa LT. (matkou mal. detí), P., zast. G., v časti o úpravu rodičovských práv a povinností účastníkov na čas po rozvode k maloletým deťom, a to: P. a X., obom zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v E., o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. júna 2022, sp. zn. -602 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 30. júna 2022 sp. zn. -603, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku II. o určení vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom m e n í tak, že u r č u j e vyživovaciu povinnosť otcovi v prospech mal. P. U., nar. XX.XX.XXXX v sume 120,- eur mesačne a v prospech mal. X. U., nar. XX.XX.XXXX v sume 90,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode manželstva rodičov mal. detí, t.j. od 18.08.2020 do 30.06.2022 a s účinnosťou od 01.07.2022 v prospech mal. P. v sume 150,- eur mesačne a v prospech mal. X. v sume 120,- eur mesačne, ktoré výživné je otec mal. detí povinný platiť vždy do 5-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacich napadnutých častiach - vo výrokoch III. a IV., ktorými bolo rozhodnuté o nedoplatku na zročnom výživnom u oboch mal. detí za obdobie od 18.08.2020 do 30.06.2022, z r u š u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku V. - o úprave styku otca s mal. X. m e n í tak, že otec je oprávnený sa s mal. X. stretávať každý nepárny týždeň v mesiaci od stredy 15.00 hod., kedy si dieťa pred školským zariadením, ktoré dieťa navštevuje, prevezme, do nedele 19.00 hod., kedy dieťa matke pred jej bytom odovzdá s tým, že matka je povinná mal. dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určenom dni, čase a mieste dieťa otcovi odovzdať.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku V. - o úprave styku otca s mal. P. a v napadnutej časti - vo výroku VI., ktorým bolo upravené stretávanie otca s mal. deťmi v období vianočných sviatkov, počas letných a jarných prázdnin, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode ich manželstva, a to tak, že zveril maloletú

P. U., nar. XX.X.XXXX a maloletého X. U., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky O. U., nar. XX.X.XXXX (výrok I.). O vyživovacej povinnosti otca výrokom II. rozhodol tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletej P. mesačne sumu 150,- eur a maloletého X. mesačne sumu 130,- eur, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 5-teho dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, t. j. od 18.8.2020. Zameškané výživné za dobu od septembra 2020 do júna 2022 u maloletého X. vo výške 1 320,- eur výrokom III. uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 100,- eur vždy do 5.teho dňa v tom-ktorom mesiaci k rukám matky až do úplného zaplatenia. Výrokom IV. zameškané výživné za dobu od septembra 2020 do júna 2022 u maloletej P. vo výške 1 320,- eur uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 5-teho dňa v tom-ktorom mesiaci k rukám matky až do úplného zaplatenia. Výrokom V. upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. tak, že matka je povinná v určenom čase pred svojím bytom maloleté deti riadne pripraviť a odovzdať otcovi a ten je povinný v určenom čase na tom istom mieste maloleté deti odovzdať matke. Počas letných prázdnin je otec oprávnený sa stýkať s maloletými deťmi v párny rok od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8., v nepárny kalendárny rok od 16.7. do 31.7. a od 16.8. do 31.8.; počas vianočných sviatkov v nepárny kalendárny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 29.12. do 19.00 hod., v párny kalendárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod. a počas jarných prázdnin v nepárny kalendárny rok od pondelka od 9.00 hod. do piatku do 16.00 hod.(výrok VI.). Navrhovateľovi zároveň výrokom VII. uložil zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu vo výške 238,98 eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a matke výrokom VIII. zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza trovy štátu vo výške 357,28 eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IX. tiež uložil matke a otcovi absolvovať v M. v dĺžke 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku rodinnú terapiu a poradenstvo s cieľom pochopiť a rozvinúť u seba aspekty zodpovedného rodičovstva. V konečnom dôsledku o trovách konania rozhodol výrokom X. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ním vydaným, v poradí prvým rozsudkom v tejto veci a to zo dňa 23. júna 2020 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť, manželstvo M.. D. U. a O. U., rod. E., rozviedol a zároveň upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že tieto zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a zároveň upravil podmienky, čas a miesto preberania a odovzdania detí rodičmi. V poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo napadnuté odvolaním v tom čase ešte manželky navrhovateľa, a to v časti, ktorou bolo rozhodnuté o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (rozsudok v časti o rozvode manželstva sa stal právoplatným dňom 18.08.2020). Odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v intenciách odvolacieho súdu vrátane doplnenia znaleckého dokazovania, vyhodnotiac jeho výsledky dospel k záveru, že vzhľadom na faktické okolnosti posudzovanej veci, názor maloletých detí a so zreteľom na ich záujem, je potrebné deti zveriť do výlučnej osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť vyživovaciu povinnosť a zároveň upraviť jeho stretávanie s maloletými deťmi. Počas konania otec maloletých detí trval na tom, aby súd rozhodol tak, ako rozhodol v konaní sp. zn. rozsudkom zo dňa 30.januára 2017, ktorým obe maloleté deti P. a X. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok, navrhol zvýšiť výživné o 30,- eur mesačne na maloletú P. a 20,- eur mesačne na maloletého X., navrhol upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, ako bolo rozhodnuté vo vyššie uvedenom konaní na ktorej úprave trval preto, lebo takáto úprava styku maloletých detí s ním funguje osem rokov. Matka s návrhom otca nesúhlasila, lebo tvrdená úprava styku neprebieha takto od júna 2020, lebo maloletá P. odmieta chodiť k otcovi do L., chodí za ním každý druhý víkend, čo otec akceptuje a maloletú P. nenúti, aby dodržiavala úpravu styku podľa rozhodnutia súdu, pričom maloletý X. úpravu styku dodržiava. Súd mal v konaní preukázané, že maloletá P. od júna 2020, kedy matka maloletých detí už bývala v nájomnom byte v obci X. s obidvomi deťmi odmietala chodiť k otcovi tak, ako styk upravil súd v konaní sp. zn. a počas konania svoj názor vyslovila opakovane pred kolíznym opatrovníkom, aj pri vypočutí súdom na Základnej škole v P. E.. Maloletá P. je vo veku dospievania (puberty), má XX rokov, viac inklinuje k matke, čo je prirodzené v takomto veku. Maloletá doslova ožila, začala byť viac usmiata a zmenu v jej správaní si všimla aj matka, keď sa presťahovali do obce X.. Otca začala navštevovať každý druhý víkend, rada k nemu chodila, robili spolu výlety a v L. mala kamarátky. Do školy v P. E. začala chodiť spolu s maloletým X. na základe neodkladného opatrenia vydaného Krajským súdom Trenčín dňa 9. decembra 2020 sp. zn. , ktorým zmenil rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo

dňa 28.augusta 2020 sp. zn. , ktorým súd namiesto otca maloletých detí udelil súhlas so zápisom maloletej P. a maloletého X. do Základnej školy v P. E.. Od 21.12.2020 obe maloleté deti sú žiakmi Základnej školy v P. E., kde sa dobre adaptovali, našli si kamarátov, maloletý X. dosahuje dobré školské výsledky, maloletá P. sa v učení zhoršila. Maloletý X. aj naďalej chodil k otcovi do L. v súlade s rozhodnutím sp. zn. . Zo správy základnej školy vyplynulo, že maloletý X. nebol vždy na vyučovanie pripravený, zabúdal si pomôcky. Jeho prospech bol veľmi dobrý, čo vyplynulo zo správy základnej školy. Vzťahy medzi súrodencami neboli vždy dobré, často sa hádali, neskôr, zrejme vekom sa zlepšili a maloletému X. začala P. chýbať. Chcel byť so svojím otcom ako doposiaľ, neskôr menil svoj názor, nevedel sa jednoznačne vyjadriť. Pri poslednom výsluchu na Základnej škole v P. E. dňa 16.6.2021 bolo vidieť, že maloletý akoby mal obavu sa vyjadriť k otázke stretávania sa s otcom. Chcel sa stretávať s otcom od stredy do stredy. V čase výsluchu bol vo veku X rokov a nevedel sa jednoznačne k stretávaniu vyjadriť. Pred kolíznym opatrovníkom dňa 8.6.2022 uviedol, že chcel by chodiť k otcovi od štvrtku do nedele; dňa 15.3.2022 uviedol, že chce chodiť k otcovi od stredy do nedele každý druhý týždeň. Kolízny opatrovník doporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, lebo takáto úprava podľa jeho názoru nebude v rozpore so záujmami maloletých detí. Súd mal v konaní dokazovaním preukázané, že nebude v rozpore so záujmami maloletých detí ich zverenie do osobnej starostlivosti matky, tiež rešpektoval názor maloletej P.. U maloletého X. je jeho rozumová schopnosť primeraná veku, jeho vôľové vlastnosti sú nerozvinuté, teda zodpovedajú jeho veku, výraznejšie podlieha tlaku okolia a je pod silnejším vplyvom otca. Vzhľadom k jeho veku nedokáže samostatne rozhodovať, preto jeho vyjadrenie nemožno považovať za zrelé a je potrebné rozhodovať v jeho najlepšom záujme (záver doplnku k znaleckému posudku , č.l. 508 súdneho spisu). Maloletý X. síce vyjadril svoj názor k úprave styku s otcom, ktorý ale menil, nevedel sa jednoznačne vyjadriť, preto súd vzhľadom aj k jeho veku rozhodol v jeho najlepšom záujme. Maloletý bude po tejto úprave spolu so svojou sestrou P., s ktorou sa im zlepšil vzťah a nebolo by vhodné deti rozdeliť, prípadne ponechať úpravu tak, ako bola upravená v konaní pod sp. zn. . Od poslednej úpravy sa pomery na strane rodičov a maloletých detí zmenili, matka sa presťahovala do obce X. a obe maloleté deti sú žiakmi Základnej školy v P. E.. Otec zostal bývať v L.. Otec a kolízny opatrovník bytové pomery u matky nenamietali. Takouto úpravou sa docieli, že obe maloleté deti budú vyrastať spolu v domácnosti matky a budú si upevňovať súrodenecké vzťahy. V čase rozhodovania podľa vyjadrenia matky nemala partnera, ktorý by býval s ňou v spoločnej domácnosti, takže obava so striedaním partnerov už pominula. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, harmónie a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti po všetkých stránkach. Čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti, súd je toho názoru, že podmienky na striedavú osobnú starostlivosť splnené neboli. Čo sa týka výšky výživného, súd nezvyšoval vyživovaciu povinnosť s poukazom na § 78 ods.1 Zákona o rodine, ale určil vyživovaciu povinnosť v súlade s § 62 a § 75 ods.1 Zákona o rodine, ktoré sa určuje dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, t. j. od 18.08.2020. Pri rozhodovaní o výživnom prihliadol k potrebám maloletej P., k jej veku dospievania (XX rokov), ktorá má svoje voľnočasové aktivity. Do školy z X. do P. E. cestuje autobusom, obedy platila matka mesačne 20,- eur, pomôcky do školy platia s otcom detí napoly, matka platí sporenie 13,- eur mesačne, spoločnú poistku 56,- eur mesačne, cvičenie na klavír 6,- eur mesačne, výtvarný krúžok 6,- eur a turistický krúžok 7,- eur, kúpila dcére klavír + stojan v hodnote 350,- eur. Maloletému X. matka platila obedy mesačne 20,- eur, pomôcky do školy napoly s otcom detí, sporenie 13,- eur mesačne. Matka potvrdila, že otec detí každý mesiac vkladá na jej účet 210,- eur; na niektorých nákladoch sa podieľajú spoločne. Otec zriadil obom deťom investičný účet, kde vložil 200,- eur a v auguste 2020 vložil na účet maloletého X. 105,- eur, 75,- eur, štvrťročne maloletej P. vložil 75,- eur a 2.3.2021 každému dieťaťu vložil po 250,- eur. Na investičný fond vkladá deťom pravidelne štvrťročne 75,- eur. Otec navrhol zvýšiť výživné o 30,- eur (v konaní sp. zn. bolo určené 90,- eur na maloletú P.) a o 20,- eur na maloletého X.. Matka navrhla na maloletú P. výživné v sume 150,-eur a maloletého X. v sume 130,- eur. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z potrieb maloletých detí, ale aj schopností a možností druhého rodiča, otca maloletých detí. Priemerná čistá mzda otca za 2-12/2021 a činila 1.411,- eur mesačne a za obdobie 9-12/2021 a činila 1.574,83 eur. Matka dosiahla 9-12/2021 a priemernú čistú mzdu 1.321,48 eur a za obdobie 3-12/2020 a sumu 915,30 eur. Súd prihliadol pri určení výšky výživného k potrebám maloletej P., ktorá je vo veku dospievania, kedy rýchlo rastie, náklady na výživu sa zvyšujú, ako je strava, oblečenie, obuv, drogistický tovar..., prihliadol na jej vývinové aktivity v oblasti výtvarnej výchovy, hudobné aktivity, hranie na klavír, športové aktivity. Súd prihliadol aj k tomu, že otec jej zriadil investičný účet, kde pravidelne vkladá finančnú hotovosť 75,- eur štvrťročne a vkladá finančné prostriedky sporadicky. Vzhľadom na príjem otca a potreby maloletej P. vo veku XX rokov je vyživovacia povinnosť 150,- eur mesačne primeraná a je v schopnostiach a možnostiach otca platiť

určenú výšku výživného. U maloletého X. súd určil výšku výživného 130,- eur mesačne, nakoľko je mladší od P. o 3 roky a jeho náklady na výživu sú nižšie. Súd prihliadol aj v tomto prípade na zriadenie investičného účtu a vkladané finančné prostriedky na jeho účet. V konaní nebolo sporné, že otec dlh na výživnom nemal. Za obdobie od augusta 2020 do júna 2022 zaplatil sumu 2.772,29 eur + platby na účet matky + suma 977,71 eur, ktorú zaplatil 21.6.2022, čo potvrdila aj matka. Súd určoval výživné od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do rozhodnutia súdu. Otec si neplnil vyživovaciu povinnosť len podľa rozhodnutia sp. zn. na maloletú P. 90,- eur a na maloletého X. 70,- eur, ale matke detí posielal na účet 210 eur, čo matka potvrdila a kompenzoval náklady matke na maloletú P.. Podľa názoru súdu nedoplatok u maloletej P. za obdobie september 2020 až jún 2022 predstavoval 1.320,- eur ( - 4 x 60,- = 240,- eur + 12 x 60,- = 720,- eur + 6 x 60,- = 360,- eur). Nedoplatok na maloletého X. vyčíslil za obdobie september 2020 až jún 2022 na sumu 1.320,- eur ( - 4 x 60,- = 240,- eur + 12 x 60,- = 720,- eur + 6 x 60,- = 360,- eur). Súd povolil otcovi splácať dlh v mesačných splátkach po 100,- eur na maloletú P. aj na maloletého X.. Účastníci konania sa nedohodli na úprave styku, preto súd o úprave styku rozhodol, prihliadol na to, že obidve maloleté deti P. a X. majú citový vzťah k svojmu otcovi, chcú sa s ním stretávať a stretávajú s a sním. Otec sa im venuje, športujú spolu, chodia na výlety..., teda niet pochýb o dobrom vzťahu maloletých detí k svojmu otcovi. Preto upravil styk otca s maloletými deťmi osobitne počas bežného roka a osobitne počas letných prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov. Súd rozhodol aj o trovách štátu podľa . Súd uložil rodičom absolvovať tiež v M. v dĺžke 6 mesiacov rodinnú terapiu a poradenstvo s cieľom pochopiť a rozvinúť u seba aspekty zodpovedného rodičovstva, ktorú terapiu navrhla znalkyňa v doplnku k znaleckému posudku, s čím otec súhlasil, aj kolízny opatrovník. Toto výchovné opatrenie súd uložil v súlade s Zákona o rodine z dôvodu disharmonických vzťahov medzi rodičmi maloletých detí. V konečnom dôsledku súd o trovách konania účastníkov rozhodol podľa v spojení s .

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletých detí, smerujúc svoje odvolanie voči rozhodnutiu v častiach výrokov II. až VI., ktorými bolo rozhodnuté o výške bežného výživného v prospech maloletých detí, boli vyčíslené nedoplatky na zročnom výživnom v prospech maloletých detí a stanovená mu povinnosť toto zaplatiť v splátkach, upravené jeho stretávanie s deťmi v období bežného roka, tiež osobitne počas letných prázdnin, jarných prázdnin a vianočných sviatkov, navrhujúc prostredníctvom svojho právneho zástupcu primárne zrušenie rozhodnutia v odvolaním napadnutých častiach, prípadne jeho zmenu tak, že mu bude určená vyživovacia povinnosť na mal. P. vo výške 120,- eur mesačne s účinnosťou od rozhodnutia súdu a na mal. X. vo výške 90,- eur mesačne od rozhodnutia súdu, z čoho teda vyplýva, že navrhuje zrušenie rozhodnutia v časti o vyčíslených nedoplatkoch na zročnom výživnom vo vzťahu k obom maloletým deťom a zároveň navrhuje zmenu aj v časti úpravy styku, ktorú žiada, aby zostala v platnosti na základe súdneho rozhodnutia, ktorým bolo do rozvodu upravené stretávanie s maloletými deťmi vydaného pod sp. zn. . Vychádzajúc z obsahu odvolania uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. , a (existencia inej vady spôsobilej mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené). Podľa jeho názoru súd prvej inštancie neposúdil zistený skutkový stav objektívne, dôsledne sa neriadil vyšetrovacím princípom, ktorým je mimosporové konanie ovládané, dôsledkom čoho tiež bolo, že svoje rozhodnutie založil na nesprávnych úvahách. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil usmerneniami danými mu odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Doplnil síce dokazovanie, na základe čoho došlo k dohode rodičov ohľadom zverenia detí do výlučnej starostlivosti matky, správne však nevyhodnotil priestor, ktorý má byť poskytnutý otcovi na podieľaní sa na stretávaní s deťmi. Je pravdou, že on súhlasil nakoniec s tým, aby deti boli zverené matke, avšak stanovený rozsah a podmienky jeho stretávania s deťmi sú v rozpore so záujmami maloletých detí a zároveň pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otcovi, jej spätné určenie dva roky dozadu pred rozhodnutím súdu prvej inštancie a zároveň výška tejto vyživovacej povinnosti s ohľadom na okolnosti, nie sú podľa jeho názoru vecne správne. Poukazuje na to, že na základe rozsudku OS Prievidza č. k. , ktorý bol výsledkom dohody rodičov, stretávanie detí s otcom fungovalo od roku 2016 bez problémov, rodičia sa na stretávaní s deťmi dohodli aj počas obdobia COVID-u v tom zmysle, že deti budú 2 týždne u otca detí a 2 týždne u matky, čo im všetkým vyhovovalo a žiadne nedostatky ani kolíznemu opatrovníkovi z ich strany neboli avizované, ktoré stretávanie s deťmi fungovalo aj po prvotnom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu napriek presťahovaniu detí do X. a dochádzky detí do školy v P. E., keďže dochádzka detí autom z X. alebo autom z L., je časovo na približne rovnakej úrovni. Tieto skutočnosti však súd prvej inštancie nezohľadnil, naviac v rozhodnutí nie je ani zmienka o tom, že matka vďaka svojím opakovaným známostiam nie je

dobrým príkladom pre maloleté deti. Podľa jeho názoru styk detí s otcom by mal byť primeraný, pokiaľ ide o P., bola medzi rodičmi dohoda, že napriek doteraz platnej úprave bude sama rozhodovať, kedy chce byť s otcom, kedy zostať u matky, ktorá skutočnosť sa v praxi realizovala tak, že P. bola u otca v čase rôznych akcií dlhšie, ako žiada matka v úprave styku. Vzhľadom na to, že sa prihliada iba na požiadavky P., dochádza k stavu, že nie sú zohľadnené požiadavky a želania mal. X., ktorý chce tráviť čas s otcom a u otca. P., ak bude chcieť byť s otcom cez víkendy, v piatok pre ňu otec príde k matke a v nedeľu matka príde cca o 19.00 hod. pre ňu do L.. X., ako doteraz, ho v stredu otec vyzdvihne zo školy a v utorok ho zase zavezie do školy. Zároveň obe deti majú možnosť si povedať, že môžu byť s druhým rodičom, keď o to požiadajú. Toto leto matka nerobila prieky okrem toho, že išla s deťmi do Talianska v termíne, kedy otec naplánoval splav L., keďže to bolo vtedy, keď mali byť u neho. Počas pobytu v Taliansku všetci ochoreli na COVID. Znalkyňa doporučuje, aby súd ponechal deti vo výlučnej starostlivosti matky, zdôrazňuje, že dohoda rodičov ohľadom styku má byť prioritná, nie je jasné a vysvetlené, prečo otec by mal doplácať na disharmóniu medzi rodičmi, ktorú znalkyňa vyhodnotila ako zdroj problému a na základe ktorej doporučuje zveriť deti matke napriek tomu, že zdrojom disharmónie je práve matka. Pokiaľ ide o úpravu styku, poukazuje na právny názor odvolacieho súdu v inom konaní, kde tento poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom konštatoval, že nemôže byť úlohou súdu nanovo posudzovať predchádzajúcu úpravu rodičovských práv a povinností v zmysle revidovania, resp. opravovania predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorá revízia je neprípustná. Súd prvej inštancie tiež pri rozhodovaní o výživnom nevychádzal z náležite zisteného skutkového stavu, nakoľko on v priebehu stretávania s deťmi uhrádzal ich náklady v čase ich prítomnosti u neho, nad rámec vyživovacej povinnosti deťom uhrádza poistky, sporenie, kupuje im veci osobnej spotreby ako oblečenie, pomôcky do školy, športové potreby, financoval im výlety a iné a naviac uhrádzal matke vo finančnom vyjadrení výživné podľa stanoveného rozhodnutia (dokonca viac), čím takto bola matka viacnásobne zvýhodnená, ktoré okolnosti mal súd prvej inštancie jednoznačne zohľadniť a určiť výživné v nižšej výške. Namietal tiež nesprávnosť rozhodnutia v tom, že súd určil spätne výživné, resp. že toto zvýšil už od rozvodu manželstva, čo podľa neho nemá oporu v zákone. Tiež vidí nesprávnosť v tom, že vo výroku rozhodnutia súd prvej inštancie neuviedol, ktoré rozhodnutie upravujúce naposledy výživné, ním vydaným rozhodnutím v súčasnosti tento zmenil. Neboli zohľadnené jeho náklady nad rámec vyživovacej povinnosti vynaloženej na deti, ani reálne príjmy otca a matky. Matka skresľovala svoj reálny príjem počas PN, COVID-u, neuviedla príjem zo Sociálnej poisťovne, ale len príjem zo zamestnania. Poberala pandemickú OČR v čase COVID-u, čo bol aj dôvod nízkeho príjmu od zamestnávateľa, neuviedla však, že poberala aj pandemickú OČR. Naviac, v danom období deti boli 2 týždne u matky a následne 2 týždne u otca, pričom matka otcovi na výživu detí neprispievala. Poukazuje na to, že nad rámec vyživovacej povinnosti otec deťom zabezpečil prázdniny, zimné, jarné, jesenné, ktoré trávili u každého rodiča na polovicu vrátane letných, tiež mal zvýšené náklady za posledné dva roky na dopravu detí do školy, keď prejazdí približne 1.000 km, čo predstavuje cca 160,- až 200,- eur mesačne. Naďalej deťom platí investičné sporenie á 25,- eur/mesiac, čo za obdobie od 08/2020 do 15.09.2022 predstavovalo u P. 870,- eur, X. 850,- eur, P. platí pripoistenie 6,47 eur, X. 6,42 eur, keď deti boli choré a boli u neho, kupoval im lieky, keďže matka ich poslala bez liekov s tým, že ich má kúpiť otec. Náklady otca vo finančnom vyjadrení len za rok 2022 nad rámec plateného výživného boli 1.796,40 eur. P. kúpil vetrovku v zime 2021, keď prišla od matky bez bundy, snowboard, viazanie, topánky, tiež mal náklady na zapožičanie snowboardu, inštruktora snowboardu, X. kúpil zimné korčule, pedále na bicykel, dal mu opraviť bicykel, platil skipassy na lyžovačkách, náklady spolu 502,57 eur, občerstvenie v bufetoch cca 150,- eur, víkendové pobyty/ubytovanie/strava, polročné prázdniny 159,- eur, Vrátna ubytovanie + strava, tiež poukazuje na to, že boli prenajatým autokaravanom po PĽR/SR, kde len prenájom vstupenky a PHM predstavovali cca 1.000,- eur. Ďalej špecifikuje náklady na oblečenie zakúpené P. a X. v roku 2022 vo výške 65,89 eur, poplatky do školy v júni 2022, zvýšené cestovné náklady na dopravu syna z L. do školy v P. E., kupuje tomuto tiež veci do školy, tenisky na telesnú, platil mu denný tábor, školský klub detí, čiže celkové náklady k 15.09.2022 sú podľa jeho vyčíslenia 1.181,45 eur, pričom otec nad rámec nich platí výživné, ktoré matka poberá, vrátane daňového bonusu. Toto financovanie otcom bolo súdu známe, nezohľadnil ho však pri určovaní vyživovacej povinnosti. Za vadu konania považuje tiež to, že rozhodnutie bolo vydané bez návrhu, keď sa zaoberal striedavou osobnou starostlivosťou a nakoniec rozhodol o výlučnej. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia vo vzťahu k deťom a tak ako matka, aj on má záujem podieľať sa rovnocenne na výchove a starostlivosti o svoje deti, keďže ani v znaleckom posudku nie je zmienka o tom, že by otec deťom starostlivosť nemohol poskytnúť. Súd toto však dostatočne nezohľadnil.

4. Matka nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zisťoval aktuálnu situáciu maloletých detí aj v súvislosti s realizáciou stretávania sa otca s deťmi, pričom pohovor s deťmi bol vykonaný bez prítomnosti iných osôb. P. uviedla, že za ocinom chodieva každý druhý týždeň od piatku do nedele a na tomto nechce nič meniť, je takto spokojná. Keď sú u otca, tak sa bicyklujú, chodia občas ku krstnej mame, cez zimu sa chodia snowboardovať a lyžovať, alebo sú doma. U maminy chodia liezť na skaly, na turistiku, prejsť sa so psom. Krúžky má rovnaké, ako mala. S bratom vychádza ako kedy, raz dobre, raz nie. Je ôsmačka, učí sa na jednotky. Rodičia sa občas, keď je treba aj porozprávajú. Brat pred ňou, maminou a ocinom povedal, že by chcel chodiť k otcovi ako ona. Mal. X. uviedol, že sa má dobre, chcel by byť u otca iba každý druhý víkend. Teraz chodieva v stredu k otcovi a je u neho až do utorka, kedy ide zase k matke. Nevie, kedy sa takto rozhodol. Povedal to mame aj otcovi, vie o tom aj P.. Otec sa čudoval, že prečo sa tak rozhodol, povedal mu však, že sa s tým nemá trápiť. Nepresviedčal ho, aby k nemu chodil od stredy do utorka, súhlasil s tým, že k nemu bude chodiť iba každý druhý víkend. Povedal to tiež matke. U otca bol do večera, po škole už išiel k mame. Oco mu povedal, že takto bude k nemu chodiť ešte dva týždne (teda od stredy do utorka), a to kvôli obedom v škole a v družine, lebo je to už zaplatené, potom už k nemu bude chodiť iba cez víkend. U otca sa hráva, niekedy idú na bicykel. S mamou chodia na turistiku, so psom na prechádzku, hrávajú tiež hry. Chodí tam k nemu aj kamarát. Je v piatom ročníku, do školy sa učí u mamy aj u otca. S P. sa spolu nehrajú, každý má svoje veci. Na záver uviedol, že k otcovi chce chodiť iba každý druhý týždeň od piatku do nedele. Matka v rámci pohovoru uviedla, že súhlasí s rozhodnutím súdu, odvolávať sa nebude. Realita je taká, že P. za otcom chodí každý druhý víkend od piatku do nedele, otec trval na tom, aby X. k nemu chodil ako pôvodne, od stredy do utorka rána, na čom trvá a ona nechce robiť problémy. Podľa jej tvrdenia však X. takto k otcovi nechce chodiť, otcovi to aj povedal. Je pravdou, že otec platil výživné podľa rozhodnutia . Otec uviedol v rámci pohovoru, že na podanom odvolaní trvá, chce, aby styk s deťmi bol upravený tak, ako to fakticky prebieha v súčasnosti, to znamená, aby X. bol u neho od stredy do utorka a dcéra každý druhý víkend. Podľa neho matka začala vyvíjať nátlak na syna, aby k nemu chodil iba cez víkend. P. má však svoje záujmy, a tak s X. netrávia spolu voľný čas. S X. sa porozprával a uzavreli to tak, že do Vianoc to ponechajú v pôvodnom režime a následne ak by to tak cítil, môže k nemu chodiť iba na víkend a on to bude rešpektovať. Pokiaľ X. povedal niečo iné, asi to zle pochopil. Poukázal na to, že deťom platí investičné sporenie, že X. je u neho dlhšie a preto by nemal platiť ešte takto navýšené výživné, keďže na výdavkoch sa majú podieľať obaja rodičia. Poukázal na to, že deti sú rozdelené prakticky len po dobu 3 dní, v tom čase sa môžu vidieť aj v škole, keby mali takú potrebu. X. nepochybne chýba mužský vzor a preto sa usiluje s ním stráviť čo najviac času. Žiada preto vo vzťahu k X., aby bolo stretnutie s ním zachované od stredy do utorka. Kolízny opatrovník v závere hodnotí, že je v záujme maloletých detí, aby vyrastali v harmonickom prostredí a na rodičoch, aby pochopili, že len ich korektné vzťahy môžu byť v najlepšom záujme oboch detí. Určenú výšku výživného považuje za primeranú potrebám detí s tým, že zotrváva aj na všetkých doposiaľ produkovaných podaniach.

6. Krajský súd Trenčín, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote ( ) a má predpísané náležitosti ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prihliadnuc i na prípadné vady konania ( ) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že toto je potrebné napadnutých častiach

- o určenie výživného otcovi k obom mal. deťom na čas po rozvode (výrok II.) a vo výroku V. - o úprave stretávania otca s mal. X. za použ. zmeniť, nakoľko v týchto častiach neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie, v častiach o nedoplatkoch na zročnom výživnom na obe mal. deti - výroky III. a IV za použ. zrušiť (bez vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie) a v časti výroku V. - o úprave styku otca s mal. P., tiež v časti o úprave stretávania otca s mal. deťmi počas letných a jarných prázdnin a vianočných sviatkov (výrok VI.) podľa ako vecne správne potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie v častiach o zverenie malol. detí do starostlivosti matky (výrok I.), o nariadení výchovného opatrenia (výrok IX.) a o trovách konania štátu (výroky VII. a VIII. v znení opravného uznesenia) nepreskúmaval, keďže v týchto častiach rozhodnutie suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté nebolo.

7. V poradí prvým rozhodnutím (zo dňa 23.06.2020 sp.zn. ) súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, v ktorej časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2020 a zároveň na čas po rozvode upravil práva a povinnosti oboch rodičov k mal. deťom, v ktorej časti rozhodnutie napadla odvolaním matka, v dôsledku čoho bolo rozhodnutie v časti o úprave práv a povinností k mal. deťom odvolacím súdom zrušené a vrátené v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (uznesenie KS

Trenčín zo dňa 29.12.2020 sp.zn. ). V poradí druhým rozhodnutím, ktoré je predmetom aktuálneho odvolacieho prieskumu, súd prvej inštancie zveril mal. deti do výlučnej starostlivosti matky (výrok I.), v ktorej časti rozhodnutie odvolaním napadnuté nebolo, určil vyživovaciu povinnosť otca (výrok II.) v prospech mal. P. v sume 150,- eur mesačne, mal. X. v sume 130,- eur mesačne, u oboch s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode (t.j. od 18.08.2020), vyčíslil nedoplatky na zročnom výživnom u oboch mal. detí za obdobie od určenia výživného do doby rozhodnutia vo veci samej, ktoré otcovi povolil splácať spolu s bežným výživným (výroky III. a IV.), otcovi upravil stretávanie s oboma deťmi na každý druhý víkend v mesiaci od piatka do nedele (výrok V.), upravil tiež stretávanie počas prázdnin jarných a letných, tiež vianočných sviatkov (výrok VI.), výrokmi VII. a VIII. v spojitosti s opravným uznesením uložil rodičom nahradiť trovy konania štátu, výrokom IX. uložil rodičom mal. detí výchovné opatrenie (povinnosť zúčastniť sa rodinnej terapie a poradenstva) a v konečnom dôsledku výrokom X. rozhodol o trovách konania účastníkov tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

8. Odvolateľ (otec) odvolaním napadol rozhodnutie v časti o bežnom, tiež zročnom výživnom a o úprave jeho stretávania s mal. deťmi (výroky II., III., IV., V. a VI.). Namietal posúdiac obsah odvolania nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a to pre nezohľadnenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností s následkom nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov, čo indikuje k uplatneniu dôvodov na odvolanie uvedených v ust. a , tiež namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v odvolaním dotknutých častiach (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ). Požaduje určenie výživného s účinnosťou až odo dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie, tiež jeho určenie v nižšom rozsahu na obe deti, zohľadnenie ním vynaložených nákladov na obe mal. deti s následkom záveru o absencii nedoplatku na zročnom výživnom, tiež žiada zohľadniť výkon starostlivosti o deti a s ním spojené financovanie zabezpečovania ich odôvodnených potrieb, v konečnom dôsledku požaduje zachovanie rozsahu a podmienok stretávania s mal. deťmi v limitoch pôvodnej úpravy - dohody rodičov (striedanie detí v cca týždňových intervaloch). Zverenie mal. detí do výlučnej starostlivosti matky, uloženie výchovného opatrenia, ani povinnosť nahradiť trovy konania štátu odvolaním nenapáda.

9. Odvolací súd za aplikácie ust. v spojitosti s ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

10. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou o. i aj uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery).

11. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

12. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

13. Vyššie uvedené odvolacie námietky otca, vyhodnotil odvolací súd ako čiastočne opodstatnené.

14. Primárne vo vzťahu k obsiahlemu odvolaniu otca vzťahujúcemu sa k ním uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že prakticky celá ich ťažisková časť bola ním produkovaná už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými námietkami bol povinný sa súd prvej inštancie vysporiadať a v odôvodnení svojho rozhodnutia tieto účastníkom vyargumentovať, k naplneniu čoho však v častiach týkajúcich sa určenia výšky bežného výživného, vyčíslenia nedoplatku na výživnom dostatočne nedošlo (i keď je odôvodnenie obsiahle), takže možno prisvedčiť odvolateľovi, že rozhodnutie v týchto častiach nie je vyčerpávajúco odôvodnené, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného minimálne v ust. , ktorá vada však neindikuje k jeho zrušeniu (pokiaľ to otec navrhoval) a to s poukazom na kolíziu takéhoto postupu s ust. , z ktorého dôvodu bolo potrebné tento nedostatok dôvodov pokiaľ ide o vysporiadanie sa s námietkami otca zasuplovať (v niektorých častiach aj s následkom odlišného rozhodnutia) odvolacím súdom.

15. Pokiaľ však odvolateľ v odvolaní pomerne obsiahlo rozoberá osobnostné/charakterové črty matky, spôsob jej života/vzťahy s inými mužmi, či závery znalkyne týkajúce sa vhodnosti výchovného prostredia mal. detí, tieto s poukazom na to, že predmetom odvolacieho prieskumu už nie je rozvod manželstva, či výkon osobnej starostlivosti o mal. deti (v ktorých častiach rozhodnutia odvolaním napadnuté neboli, výkon osobnej starostlivosti matky o mal. deti na čas po rozvode bol dokonca výsledkom dohody rodičov, čo uvádza samotný otec v odvolaní - i keď dohoda nie je priamo výrokovou časťou formulovaná), týmito sa odvolací súd zaoberal len v limitoch ich spôsobilosti ovplyvniť rozhodnutie v odvolaním napadnutých častiach - o výživnom a úprave styku.

16. V konkrétnosti danej veci z obsahu spisového materiálu, doposiaľ vykonaného dokazovania a tiež z obsahu pripojených spisov vyplýva, že manželstvo rodičov mal. detí je od 18.08.2020 právoplatne rozvedené.

17. Práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom boli upravené súdnym rozhodnutím aj pred rozvodom manželstva rodičov, a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.01.2017 č.k. -114, ktorým boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi určená vyživovacia povinnosť v prospech mal. P. v sume 90,- eur mesačne a mal. X. v sume 70,- eur mesačne s tým, že zároveň bol upravený styk otca s deťmi tak, že bol oprávnený sa s týmito stretávať v každom nepárnom týždni v mesiaci od stredy, kedy si deti vyzdvihol zo školského a predškolského zariadenia, ktoré maloleté deti navštevovali, až do utorka nasledujúceho párneho týždňa, kedy deti otec zaviedol do 8.00 hod. do školského zariadenia a predškolského zariadenia, ktoré navštevovali. Takto nastavené stretávanie však ako vyplynulo z dokazovania (ktoré svojím obsahom v princípe predstavovalo striedavú osobnú starostlivosť, v zmysle, že deti boli týždeň u otca a týždeň u matky, na čom sa dohodli už v roku 2016), aj od roku 2016 v princípe reálne fungovalo, a podľa zhodných vyjadrení rodičov mal. detí v čase obdobia COVIDu-19 na základe dohody rodičov deti trávili 2 týždne u otca a 2 týždne u matky. V období rokov 2016 a 2017 matka s maloletými deťmi žila v meste L. (v tom čase už rodičia žili oddelene), kde deti zároveň navštevovali tiež základnú školu. V čase prvého rozhodovania súdom prvej inštancie v tejto veci, čo bolo v roku 2020, však už matka v dôsledku presťahovania spolu s deťmi žila v obci X. a následne došlo aj k zmene základnej školy, ktorú maloleté deti navštevovali, na základnú školu v P. E., ktorú navštevujú doposiaľ, na podmienky ktorej, ako vyplynulo z dokazovania, sa tiež zodpovedajúcim spôsobom adaptovali, majú tam kamarátov, v blízkosti žijú ich starí rodičia, deti sú tam teda spokojné. Určitú dobu ešte obe maloleté deti podľa pôvodnej dohody rodičov trávili rovnocenne čas s matkou a s otcom, avšak v dôsledku záťaže spojenej s cestovaním a tiež vzhľadom na názor prejavený maloletou P., ktorú tieto presuny zaťažovali a ktorá si želala viac času tráviť so starými rodičmi a s mamou, a k otcovi chodiť len každý druhý týždeň v mesiaci, čo otec bez ďalšieho aj akceptoval, aktuálne už dlhšiu dobu je faktická situácia, pokiaľ ide o maloletú P. (čo vyplynulo zo zhodných prejavov rodičov, ako aj zo správ kolízneho opatrovníka) taká, že maloletá P. trávi s otcom každý druhý víkend v mesiaci od piatku, kedy si ju otec prevezme až do nedele, kedy ju matke pred jej bytom odovzdá. Vo vzťahu k mal. P. to funguje bezproblémovo, v čase keď trávi víkendy s otcom (kedy je tam samozrejme aj mal. X.) im otec pripravuje spoločný program, zabezpečuje im odôvodnené potreby a podľa jej aktuálneho vyjadrenia (tiež zistení kolízneho opatrovníka) na tomto stave maloletá P. nechce nič meniť, tento spôsob, pokiaľ ide o rozsah a podmienky styku s otcom chce zachovať naďalej a v princípe, i keď to otec formálne odvolaním napadol, fakticky toto želanie maloletej P. akceptuje reálne aj samotný otec. Na strane mal. X. je situácia odlišná v tom, že ako vyplynulo z dokazovania v princípe ešte v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie, navštevoval otca podľa pôvodnej dohody, teda každý druhý týždeň v mesiaci od stredy do utorka nasledujúceho týždňa, pričom pokiaľ ide o jeho názor na tento rozsah úpravy styku, tento v priebehu šetrení či už kolízneho opatrovníka, alebo jeho prezentovania jednotlivými rodičmi podliehal a zjavne aj podlieha určitému vývoju, keď tento v určitom období sa nevedel rozhodnúť, či tento rozsah a podmienky stretávania s otcom chce zachovať, či ich chce mierne obmedziť príkladmo na stretávanie od stredy (štvrtku) do nedele, či len v čase víkendu, keď bude u otca aj maloletá P.. Je zrejmé, že vzťah detí k otcovi je dobrý, stanovisko mal. P. je zjavne podmienené jej vekom (obdobím dospievania), okruhom kamarátov, ktorých má v novom bydlisku či v škole, blízkosťou starých rodičov, s ktorými trávi čas a do určitej miery zrejme aj snahou obmedziť určitý diskomfort, ktorý bol nevyhnutne spojený s neustálym presúvaním medzi jednotlivými rodičmi. Z vykonaného znaleckého dokazovania v konaní vyplýva, že deti majú vzájomne dobrý vzťah, i keď je zjavné, že mal. P. nemá aktuálne až takú potrebu tráviť všetok čas so svojím bratom, čo je samozrejme dané jej vývojovým štádiom adekvátnym jej veku, z doporučení vyplýva, aby deti pokiaľ možno neboli rozdeľované a trávili spolu čo najviac času.

18. Pokiaľ ide o podieľanie sa na nákladoch spojených so zabezpečovaním odôvodnených potrieb maloletých detí, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec mesačne už od počiatku rozhodného obdobia (uvádzala to v konaní samotná matka) na deti prispieval na účet matky čiastkou 210,- eur mesačne, čo je teda o 50,- eur viac, ako mu bolo predpísané súdnym rozhodnutím (na mal. P. 90,- eur a mal. X. 70,- eur mesačne), naviac samotná matka v priebehu konania uviedla, že na nákladoch spojených so zabezpečovaním potrieb mal. P. sa otec v rozhodnom období rovnako podieľal v 1-ici a v čase, keď v princípe 1-icu mesiaca bol mal. X. v starostlivosti svojho otca, matka mu v tom čase na výživné neprispievala, ani tieto náklady inak nekompenzovala. V odvolanom konaní otec špecifikoval, aké ďalšie náklady v rozhodnom období do septembra 2022 vynaložil na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí, a to či už ide o platby stravy v škole, pomôcok do školy, oblečenia, športových pomôcok v nezanedbateľných výškach, ktoré jeho tvrdenia matka v odvolacom konaní v najmenšom nespochybnila. Od presťahovania sa matky s deťmi do X. otec mal zvýšené náklady (od roku 2020) na dopravu detí do školy v dôsledku presunov medzi rodičmi, čo mesačne predstavovalo približne 1.000 prejazdených kilometrov, vo finančnom vyjadrení 160,- až 200,- eur mesačne. V roku 2022 podľa jeho špecifikácie vynaložil mimo výživného na deti 1.796,40 eur, u P. na nákup vetrovky, športovej výstroje, zapožičanie snowboardu a prenájom inštruktora, u mal. X. na nákup zimných korčulí, pedálov na bicykel, nákladov spojených so zimnými športami, na víkendové pobyty, v júli 2022 zakúpil oblečenie pre P. a X., zaplatil poplatky v škole, platí X. obedy a ŠKD, má zvýšené náklady na dopravu syna z L. do školy v P. E., kúpil X. v septembri 2022 tenisky, zaplatil poplatok za pracovný zošit z matematiky, denný tábor, čím náklady k 15.09.2022 podľa jeho vyčíslenia predstavovali čiastku 1.181,45 eur, s pripočítateľným nákladom z roku 2020 vo výške 1.796,40 eur, spolu 2.977,85 eur. Naviac ako otec uvádzal a matka to nespochybnila, obom deťom platí poistné a investičné sporenie (investičné sporenie á 25,- eur/mesiac, pripoistenie 6,47 eur P. a 6,42 eur X. v mesiaci). Tiež mal otec podľa jeho tvrdenia výdavky v spojitosti so zabezpečovaním pobytov v rámci alikvótnej časti jarných, zimných a letných prázdnin, ktoré trávil s deťmi aktívne v spojitosti s nákladmi, ktoré vynaložil na jednotlivé ním spomínané sezónne športy. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mal. X. v čase rozvodu manželstva rodičov mal ukončený 2. ročník základnej školy, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie končil 4. ročník základnej školy, aktuálne navštevuje 5. ročník základnej školy. Mal. P. je aktuálne žiačkou X. ročníka základnej školy, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie končila X. ročník základnej školy, v roku 2020, teda v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode, mala ukončený X. ročník základnej školy. Matka s deťmi býva v nájomnom byte v obci X., v období od septembra 2021 do februára 2022 pracovala s priemerným mesačným netto príjmom 1.321,48 eur, v období 12/2020 až 02/2021 jej priemerný mesačný netto príjem bol 915,30 eur (bez pripočítania dávok v dôsledku čerpania pandemickej OČR). Otec žije v byte v L., jeho priemerný mesačný netto príjem za obdobie 9-12/2021 až bol vo výške 1.574,83 eur, za predchádzajúce obdobie vo výške 1.411,- eur. Deti z X., kde bývajú, do P. E. cestujú autobusom, mal. P. platí obedy v škole matka 20,- eur mesačne, pomôcky do školy platili spoločne s otcom na 1-icu, mal. P. tiež platí hodiny klavíra 6,- eur mesačne, výtvarný krúžok 6,- eur mesačne, turistický krúžok 7,- eur mesačne, kúpila jej klavír a stojan v hodnote 350,- eur, deťom platí sporenie á 13,- eur mesačne, spoločnú poistku 56,- eur mesačne. Mal. X. platia obedy striedavo s otcom á 20,- eur mesačne, pomôcky do školy napoly s otcom. Pokiaľ ide o otcom zriadený investičný účet obom deťom, podľa tvrdení samotnej matky pri jeho zriadení zložil 200,- eur na účet, v auguste 2020 na účet mal. X. 105,- eur, 75,- eur štvrťročne, mal. P. vložil 75,- eur, 02.03.2021 každému dieťaťu po 250,- eur a pravidelne štvrťročne na investičný fond vkladá deťom 75,- eur. Podľa tvrdenia samotnej matky, keďže otec jej pravidelne mesačne vkladá na účet čiastku 210,- eur, čo je o 50,- eur viac ako sumár na

deti určeného výživného z roku 2017, v takejto výške nedoplatok na zročnom výživnom, nedoplatok s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska finančného vyjadrenia výživného realizovaného platbami na jej účet nevznikol.

19. V zmysle SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného, je zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí je základnou úlohou súdu v procese rozhodovania o právach detí.

20. Rodičovské práva a povinnosti majú teda rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (, , v platnom znení ďalej „Zákon o rodine“). Pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa ( Zákona o rodine).

21. Ťažiskovou časťou odvolania otec napáda vecnú správnosť rozhodnutia o výživnom (v časti jeho výšky, účinnosti jeho určenia, tiež vyčísleného nedoplatku).

22. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 od. 1 Zákona o rodine). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).

23. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, § 62 Zákona o rodine v spojení s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, na jednej strane garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu, ktoré právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa právo na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Vyživovacia povinnosť rodičov, prostredníctvom ktorej sa uvedené právo detí napĺňa, má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa, ktoré si dieťa samé nemôže zabezpečiť, keďže nie je schopné samé sa živiť, tieto sú však limitované z hľadiska ich vynakladania reálnymi možnosťami oboch rodičov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení a tiež nárast životných nákladov vo svetle tzv. valorizačnej klauzuly, ako aj právo mal. detí podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. V súlade s právami dieťaťa, Zákon o rodine vytvoril mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že bude možné zistiť čo najobjektívnejšie možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, súčasne prihliadnuť na správanie povinného rodiča definované v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

24. Predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom z hľadiska zákonných kritérií určujúcich pre výšku vyživovacej povinnosti tak bolo, či v konaní zistené skutočnosti, tak na strane otca ako osoby povinnej, na strane samotnej matky, ako aj na strane mal. detí, ako osôb oprávnených z vyživovacej povinnosti, indikujú k záveru o ich súlade vo svetle vyššie uvedených teoretických východísk s výškou súdom prvej inštancie určenej vyživovacej povinnosti otcovi, ako aj nadväzne určených nedoplatkov zročného výživného vo vzťahu k obom mal. deťom.

25. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej inštancie určené výživné/nedoplatok na zročnom výživnom vo vzťahu k obom mal. deťom nereflektuje na rozhodujúce skutočnosti, ktoré vo veci z vykonaného dokazovania vyplynuli.

26. Súd prvej inštancie východiskovo primárne správne vymedzil relevantnou právnou úpravou teoretické východiská (podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine) z ktorých je potrebné vychádzať pri určení vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému na čas po rozvode neboli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti, a správne sú tiež jeho úvahy v tom, že v takomto prípade účinnosť určenia vyživovacej povinnosti (v okolnostiach tejto veci u otca), či akejkoľvek inej úpravy rodičovských práv a povinností z hľadiska určenia jej počiatku, je daná dňom právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode manželstva rodičov detí, čo v okolnostiach danej veci bolo odo dňa 18.08.2020, keďže ide o rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode, ktorá skutočnosť zakladá vo vzťahoch medzi rodičmi navzájom a tiež medzi rodičmi a deťmi nové právne aj faktické pomery. Súd v takomto prípade vyživovaciu povinnosť určuje, teda posudzuje rozhodujúce skutočnosti od základu (§ 62 a nasl. Zákona o rodine) nerozhoduje o jej zmene (§ 78 Zákona o rodine), ako sa nesprávne domnieva otec, na čo nadväzuje aj nedôvodnosť jeho ďalšej odvolacej námietky spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie mal v rozhodnutí (jeho výroku) citovať rozhodnutie, ktorým boli naposledy upravené práva a povinnosti rodičov k deťom, avšak vydané v čase, keď rodičia mal. detí boli ešte manželmi (teda účinné v čase pred rozvodom manželstva), keďže v okolnostiach danej veci tomu vzhľadom k vyššie uvedenému nebol žiaden dôvod, pretože aktuálne rozhodnutie vzhľadom na odlišné právne pomery v čase jeho vydania, nepredstavuje právne jeho zmenu. Z uvedených dôvodov tiež na pomery danej veci nie je aplikovateľné rozhodnutie odvolacieho súdu v inej veci, na odôvodnenie ktorého otec poukazuje (i keď ho neidentifikuje a v ktorom zjavne išlo o zmenu vyživovacej povinnosti, nie o jeho určenie), keďže v okolnostiach danej veci takto o revízii pôvodného rozhodnutia nemožno prostredníctvom určovania (nie zmeny) výživného hovoriť nemožno.

27. Následne v okolnostiach posudzovanej veci v princípe tiež správne v prospech matkou požadovanej výšky výživného v prospech oboch mal. detí (na P. 150,- eur, na mal. X. 130,- eur) súd prvej inštancie hodnotil a označil skutočnosti týkajúce sa veku a odôvodnených potrieb mal. detí, tiež pomerov rodičov, pričom opísané východiská, pokiaľ by v konaní neboli prítomné určité, výšku výživného v jeho finančnom vyjadrení (tiež nedoplatok na výživnom) ťažiskovo ovplyvňujúce ďalšie skutočnosti, ktoré však súd prvej inštancie nezohľadnil, ani sa s nimi reálne nevysporiadal (i keď v odôvodnení uvádza, že na ne prihliadal), bolo by možné výšku vyživovacej povinnosti určenú otcovi považovať v zásade za správnu.

28. Za okolnosti ovplyvňujúce výšku vyživovacej povinnosti (záver o primeranosti výšky vyživovacej povinnosti) v rozhodnom období, t.j. od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, v ktorých intenciách prichádzalo do úvahy súdu prvej inštancie o výživnom aj rozhodovať, patria nepochybne v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia uvádzané skutočnosti, a to menovite fakt, že otec podľa vlastného tvrdenia, ale aj súhlasného vyjadrenia v tomto smere samotnej matky, jej na účet posielal mesačne na výživnom v prospech oboch maloletých detí nielen čiastku 210,- eur, teda o 50,- eur vyššiu, ako bola stanovená pôvodným rozhodnutím (90,- eur + 70,- eur), už len z ktorého dôvodu aj pokiaľ by tu neboli prítomné ďalšie okolností, nemôže byť súdom prvej inštancie vyčíslený nedoplatok na výživnom (pokiaľ by sa aj vychádzalo ako zo správne určenej čiastky výživného za celé rozhodné obdobie suma súdom prvej inštancie stanovená) správnym, keďže tento vychádzajúc z odôvodnenia, predstavuje rozdiel medzi výškou výživného určeného v r. 2017 a výškou výživného určeného napadnutím rozhodnutím, čo samozrejme za týchto okolností nemôže byť správne. V tomto prípade však na výšku výživného vyplývajú aj ďalšie ťažiskové faktory, a to v prípade maloletej P. matkou nerozporované tvrdenie otca (sama to dokonca opakovane uvádzala), že otec sa aj nad rámec výživného na nákladoch na maloletú P. podieľal v polovici, naviac v počiatku rozhodného obdobia dokonca v určitú dobu ešte P. bola v starostlivosti otca na základe pôvodnej dohody rodičov

z r. 2017 prakticky polovice mesiacov. Fakt, že maloletý X. v princípe až do doby v poradí druhého rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe pôvodnej dohody rodičov je v starostlivosti otca v mesiaci rovnaký časový úsek, t.j. jednu polovicu ako u svojej matky, v rámci ktorého pobytu nad rámec platenia výživného matke už v zmienenej výške otec hradil v plnom rozsahu odôvodnené potreby maloletého X., pričom matka mu v tom čase ničím na toto neprispievala, v ďalšom nemožno tiež opomenúť, že to bol výlučne otec, ktorý znášal náklady spojené s premiestňovaním deti medzi rodičmi a s ich dochádzkou do školy, čo vzhľadom na ich frekvenciu a vývoj cien pohonných hmôt rozhodne nemožno považovať za nevýznamný náklad. Nad rámec toho otec v odvolacom konaní špecifikoval a matka to žiadnym spôsobom nepoprela, že mal aj ďalšie významné náklady v rozhodnom období na zabezpečenie potrieb maloletých detí, a to či už z dôvodu nákupu oblečenia, športových potrieb, u X. obedov v škole, rôznych poplatkov, náklady na športové vyžitie mal. detí, čo v sumáre ich vyhodnotenia nie zanedbateľne presahuje aj výšku súdom prvej inštancie určeného výživného, za ktorých okolností o vzniku nedoplatku na výživnom v období od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode do doby rozhodnutia súdu prvej inštancie udržateľne uvažovať nemožno. Pravdou tiež je, že otec sa nezanedbateľným spôsobom snaží tiež vytvoriť pre deti do budúcnosti určité ekonomické zábezpeky zriadením investičného sporenia a tiež platí deťom poistné, avšak tieto spôsoby vynakladania peňažných prostriedkov, i keď nepochybne slúžiacich do budúcnosti na prospech maloletých detí a teda vynakladaných v ich záujme, nemôžu ovplyvniť výšku v bežnom mesiaci stanovenej vyživovacej povinnosti v prospech maloletých detí, keďže toto je určené na bežnú spotrebu, pričom na tento spôsob využitia takto účelovo vkladané peňažné prostriedky, či už na investičný účet, alebo poistné, k použitiu spôsobilé nie sú. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že pri určení výšky výživného k tomuto prihliadol, ako aj na ďalšie náklady otca použité v prospech maloletých detí, vo výsledku sa to však pri výške určeného výživného, do výrokovej časti opoznateľným spôsobom nepremietlo.

29. Z uvedeného dôvodu, v tomto smere je aj potrebné odvolanie otca maloletých detí smerujúce voči výške vyživovacej povinnosti za rozhodné obdobie, či vyčísleným nedoplatkom na zročnom výživnom na určenú vyživovaciu povinnosť nadväzujúcim, do značnej miery považovať za opodstatnené. Vezmúc do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu prichádza do úvahy výšku vyživovacej povinnosti v rozhodnom období vo vzťahu k otcovi diferencovať na dve na seba nadväzujúce etapy, a to prvú z nich s počiatkom od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. do 18.08.2020 až do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. do 30.06.2022, v ktorom období výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti ako aj financovanie ich potrieb bolo podriadené a fakticky sa teda aj vykonávalo podľa pôvodného modelu (i keď vo vzťahu k maloletej P. len čiastočne), nastaveného súdnym rozhodnutím v období pred rozvodom manželstva rodičov maloletých detí a na to nadväzujúcej dohody rodičov z r. 2017 a na obdobie odo dňa nasledujúceho po rozhodnutí súdu prvej inštancie, t.j. od 01.07.2020 naďalej, kedy v otázke výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti došlo (v princípe v dôsledku vývoja okolností z praktického života plynúcich) k zosúladeniu novo nastoleného stavu skutkového so stavom právnym, čo si nepochybne vyžaduje aj odlišný spôsob financovania odôvodnených potrieb v rámci ich prerozdelenia medzi rodičmi. Príjem otca v období od 09 - 12/2021 až do 02/2022 vo výške 1 574,83 eur je v porovnaní s identickým obdobím u matky od tejto vyšší o cca 250,- eur, v období predchádzajúcom je vykazovaný rozdiel vychádzajúc z potvrdenia od zamestnávateľa matky o niečo vyšší, faktom však je, že ako to uvádza otec a matka to v odvolacom konaní nepopiera, tento nesubsumuje čiastku, ktorú matka poberala z titulu čerpania pandemickej OČR. Vychádzajúc zo zásady, že výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa je do určitej miery kompenzáciou plnenia si vyživovacej povinnosti v prospech dieťaťa vo finančnom vyjadrení, nemožno pri určovaní vyživovacej povinnosti v rámci prvej etapy datovanej od právoplatnosti rozsudku o rozvode opomenúť významný fakt, že maloletý X., a to minimálne do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 30.08.2022 (kedy bolo rozhodnuté o výlučnej osobnej starostlivosti) reálne na základe dohody rodičov a predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, podľa ktorého výkon osobnej starostlivosti aj po rozvode manželstva v tejto etape realizovali, bol prakticky v jednej polovici mesiaca u otca a v druhej polovici mesiaca u matky. Vo vzťahu k nemu teda nepochybne, keďže v tom čase, keď bolo dieťa u otca, matka otcovi žiadne finančné prostriedku na úhradu potrieb maloletého X. nepoukazovala, ale to bol otec, ktorý jeho odôvodnené potreby v plnom rozsahu v rámci tohto obdobia zabezpečoval a ktorej skutočnosti pri požiadavke matky na výšku výživného v prospech maloletého X., súd prvej inštancie pozornosť nevenoval, ani ju žiadnym spôsobom nezohľadnil. Pokiaľ odvolací súd vezme do úvahy, že v tomto období a kontinuálne aj naďalej otec na účet matky poukazoval čiastku 210,- eur na účel vyživovacej povinnosti v prospech maloletých detí (výživné v priamom finančnom vyjadrení), ktorá predstavovala čiastku o 50,- eur viac ako mu bolo určené dovtedajším súdnym rozhodnutím (90,- + 70,- eur) pri pomernom rozdelení tohto 50,-

eur navýšenia medzi obe maloleté deti s prihliadnutím na ich vek, prichádza tak do úvahy na prospech maloletej P. pripočítať čiastku 30,- eur a maloletého X. 20,- eur vychádzajúc z čoho potom reálne v tomto rozhodnom období vo finančnom vyjadrení zo strany otca je potrebné uvažovať o plnení si jeho vyživovacej povinnosti v prospech maloletého X. vo výške 90,- eur a s prihliadnutím na nesporný fakt, že jeho vyživovacia povinnosť bola v rovnakom rozsahu ako u matky tiež kompenzovaná aj výkonom osobnej starostlivosti o neho, tiež, že matka v období, keď dieťa bolo u otca na toto ničím neprispievala (i keď vezmúc pritom do úvahy zároveň aj jej nižší príjem), avšak s prihliadnutím na nesporný fakt, že otec v polovici mesiaca plne odôvodnené potreby X. hradil, nad rámec toho si plnil vyživovaciu povinnosť komfortne aj prostredníctvom vecných plnení, ktoré špecifikoval v odvolacom konaní a matka jeho tvrdenia v tomto smere nenamietala (nákup oblečenia, poplatky do školy, školské pomôcky, náklady na športové a voľnočasové aktivity) teda v sumáre išlo v tomto smere o náklady vynaložené na odôvodnené potreby maloletého X. rádovo vyššie, ako matkou požadované a súdom určené výživné (130,- eur). Za týchto okolností, s prihliadnutím tiež na neopomenuteľný fakt, že je to otec, ktorý plne znášal náklady na presun detí medzi rodičmi a tiež na dovoz a odvoz detí zo školy v čase, keď boli v jeho starostlivosti, resp. keď podľa dohody s matkou sa s týmito stretával (i keď v podstate išlo o výkon SOS), je podľa názoru odvolacieho súdu neudržateľné, uvažovať o vzniku nedoplatku na výživnom na strane otca v prospech maloletého X. za obdobie od právoplatnosti rozhodnutia do doby rozhodnutia súdu prvej inštancie, kedy bola právoplatne forma výkonu osobnej starostlivosti tiež o maloletého X. na čas po rozvode definovaná. Z uvedených dôvodov preto aj v tejto prvej etape určil odvolací súd vyživovaciu povinnosť otca v rozsahu, aký opodstatňujú popísané skutkové okolnosti, teda podielom z celkovej sumy 210,- eur, ktorú mesačne na účet matky otec titulom výživného poukazoval, čo vo vzťahu k mal. X. predstavuje čiastku pôvodne určenú súdom na výživnom 70,- eur s pripočítaním podielu z navýšenej platby na účet o 50,- eur rozdelenej spravodlivo vzhľadom na vek detí medzi P. 30,- eur a X. 20,- eur, čo predstavuje na výživnom vo finančnom vyjadrení zo strany otca spolu 90,- mesačne počas prvej časti rozhodného obdobia, ktorú čiastku považoval za adekvátnu odvolací súd s prihliadnutím na fakt, že nad rámec toho bola vyživovacia povinnosť voči X. plnená (kompenzovaná) zo strany otca rovnocenným výkonom osobnej starostlivosti ako v prípade matky, významne tiež dotovaná vecnými plneniami, hradením voľnočasových aktivít a nakoniec aj znášaním plnohodnotnej ťarchy nákladov na presúvanie detí, na čom tiež bola matka povinná rovnocenne participovať, avšak suploval to ťažiskovo otec. S poukazom na tieto zistenia a závery z nich plynúcich, ako už bolo uvedené vyššie, o nedoplatku na výživnom z tejto prvej etapy charakteristickej zistenými okolnosťami, na strane otca hovoriť nemožno. K identickému záveru dospel odvolací súd tiež vo vzťahu k maloletej P., i keď na základe v niečom odlišných skutkových okolností, keďže v priebehu rozhodného obdobia P. už odmietala s otcom tráviť rovnaký pomer času v mesiaci ako maloletý X., čo otec nakoniec aj akceptoval a v dôsledku toho P. k nemu chodila len každý druhý víkend, kedy otec zabezpečoval samozrejme jej odôvodnené potreby. Keďže vo vzťahu k maloletej P. však rovnako možno uvažovať ako v prípade maloletého X., že z peňažných prostriedkov, ktoré otec poukazoval na účet matky titulom výživného v rozhodnom období, na ňu pripadala suma 90,- eur, čo zodpovedá pôvodne určenému výživnému pred rozvodom manželstva plus adekvátny podiel z navýšenej čiastky, t.j. + 30,- eur, je dôvodné uzavrieť, že vo finančnom vyjadrení otec v rozhodnom období prispieval na P. čiastkou 120,- eur, avšak zároveň ako aj v prípade maloletého X. si plnil svoju vyživovaciu povinnosť aj prostredníctvom vecných plnení, zakupovaním jej oblečenia, financovaním športových aktivít, ďalších voľnočasových aktivít, prispieval jej na pomôcky do školy, samotná matka sa vyjadrila, že v rozhodnom období sa otec nad rámec výživného na nákladoch na P. podieľal v jednej polovici. Pokiaľ aj vo vzťahu k nej vezme zároveň odvolací súd do úvahy identicky ako v prípade maloletého X., že to bol otec, ktorý znášal náklady tiež na jej presun medzi rodičmi (a to aj spiatočný), čo v sumáre už len pri nákladoch vyčíslených v odvolacom konaní, ktoré aj v tomto prípade matka nenamietala, nepochybne presahuje pri ich rozpočítaní na jednotlivé mesiace v tejto prvej etapy rozhodného obdobia rozdiel medzi finančným plnením 120,- eur a čiastkou 150,- eur, ktorú požadovala matka aj v tomto prípade, je vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti otcom plnená čiastka pripadajúca na P. s pripočítaním podielu na navýšení spolu 120,- eur mesačne, primeranou, čím ani v tomto prípade mu nedoplatok na výživnom udržateľne vzniknúť nemohol. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti v období nadväzujúcom na odvolacím súdom vymedzenú prvú etapu, t.j. od 01.07.2022 (po rozhodnutí súdu prvej inštancie), ktorej počiatok je daný zadefinovaním na čas po rozvode formy výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti (výlučnej matkinej) a zároveň dochádza aj k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym (keďže úprava styku otca s deťmi už nekorešponduje s faktickým výkonom SOS ako tomu bolo predtým), výška vyživovacej povinnosti musí reflektovať na toto nové usporiadanie a tiež na to, že deti sú staršie, obe navštevujú druhý stupeň základnej školy, že dochádza k výraznému rastu životných nákladov a v konečnom dôsledku aj na príjem otca (tiež jeho komplexné

pomery). Odvolací súd vezmúc do úvahy všetky rozhodujúce faktory, tak považuje vo vzťahu k maloletej P. za primeranú, teda zodpovedajúcu tak jej odôvodneným potrebám ako aj faktu, že je zverená do výlučnej osobnej starostlivosti matky a otec s ňou prakticky trávi len dva víkendy v mesiaci, sumu 150,- eur (akú požadovala matky) s tým, že nepochybne príjem otca platenie takto stanoveného výživného bez ohrozenia jeho životných potrieb umožňuje. Nad rámec takto určenej vyživovacej povinnosti, prípadné vynaloženie ďalších nákladov na vecné plnenia, či financovanie voľnočasových aktivít zo strany otca je už vecou jeho úvahy na báze dobrovoľnosti. Pokiaľ otec voči takto stanovenej výške výživného namieta, že platí dieťaťu tiež poistné, či investičné sporenie (čo spochybnené nebolo) toto pri stanovení výšky bežného výživného vo vzťahu k žiadnemu dieťaťu zohľadniť nemožno, keďže nejde o čiastky, ktoré sú určené, resp. spôsobilé zo strany matky k ich použitiu na bežnú spotrebu, teda zabezpečenie bežných odôvodnených potrieb maloletých detí. Vo vzťahu k maloletému X., ktorý rovnako podľa nastoleného súdneho rozhodnutia je zverený do osobnej starostlivosti matky a vychádzajúc tiež z jeho názoru/ predstavy/želania bude tráviť s otcom menej času s prihliadnutím na jeho vek a odôvodnené potreby, podľa názoru súdu za primeranú je potrebné považovať v období od rozhodnutia súdu prvej inštancie čiastku mesačného výživného v rozsahu 120,- eur (t.j. o 10,- eur nižšiu ako určil súd prvej inštancie) v čom, i keď nie významnejšie, je aspoň v takejto miere zohľadnený fakt, že otec aj naďalej znáša a pravdepodobne aj znášať bude náklady spojené tiež na spiatočnú cestu detí do bydliska matky potom, ako podľa úpravy styku majú s ním tráviť víkendy, v prípade maloletého X. nad rámec toho ešte náklady spojené s tým, že u otca v porovnaní s P. bude tráviť cca o 3 dni v mesiaci viac, v rámci ktorého obdobia samozrejme sa otcovi tiež navýšia náklady minimálne na zabezpečenie jeho stravy. Rovnako ako v prípade maloletej P. však nad rámec takto stanoveného výživného, je samozrejme vecou úvahy otca v rovine dobrovoľného plnenia, do akej miery a v akom rozsahu bude ešte vynakladať finančné prostriedky na zabezpečenie jeho ďalších, či už nadčasových alebo iných aktivít, či prípadne bude pokračovať ako doteraz vo vecných plneniach a pod.. Vzhľadom na to, že otec má zjavnú snahu v limitoch daných jeho finančnými pomermi vytvárať predpoklady do budúcnosti pre ekonomické zabezpečenie detí, tiež vzhľadom na to, že je zrejmé, že vynakladá peňažné prostriedky na športové aktivity maloletých detí, výlety, nebráni sa tiež vecnému plneniu, zabezpečeniu potrebného oblečenia a pod., nemá dôvod t.č. odvolací súd pochybovať, že potreby detí tiež z jeho strany, rovnako ako aj zo strany matky, ktorej príjem je síce o niečo nižší ako príjem otca, budú (tak ako boli tiež doposiaľ) v zodpovedajúcom rozsahu plne zabezpečené.

30. Odvolací súd tak zastáva názor, že vyššie uvedený spôsob určenia vyživovacej povinnosti otca v rozhodnom období zodpovedá všetkým významným kritériám danej veci, zohľadňuje rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, reflektuje záujem maloletých detí, ich odôvodnené potreby, finančné možnosti oboch rodičov, zohľadňuje faktický výkon osobnej starostlivosti o to ktoré dieťa v rozhodnom období, tiež vecné plnenia zo strany otca na prospech maloletých detí, z ktorého dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže na všetky tieto rozhodujúce skutočnosti nereflektovalo, odvolací súd v časti o určení vyživovacej povinnosti otca (výrok II.) za použitia zmenil, vyživovaciu povinnosť určil v rozsahu a z dôvodov, ako je uvedené vo výrokovej a dôvodovej časti tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené predpoklady pre potvrdenie, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto jeho časti. Zároveň nadväzujúce výroky III. a IV. o vyčíslených nedoplatkoch na zročnom výživnom u oboch detí za rozhodné obdobie zrušil ( ) bez toho, aby v tomto rozsahu vec vracal súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže z dôvodov vyššie uvedených, nedoplatok na strane otca vo vzťahu ani k jednému maloletému dieťaťu udržateľne vzniknúť nemohol.

31. Zostávajúce ťažiskové námietky otca smerovali proti rozsahu a podmienkam úpravy jeho stretávania s mal. deťmi, keď tento požadoval ponechať (minimálne u mal. X.) v rozsahu doposiaľ zaužívanej úpravy (v princípe striedanie i keď nie oboch mal. detí s poukazom na stanovisko mal. P., aspoň mal. X.), t.j. v intervaloch každého druhého týždňa v mesiaci od stredy do utorka).

32. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

33. Z ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú (na čas po rozvode), súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

34. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

35. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa, oddeleného od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba žeby to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

36. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

37. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, je preto potrebné posudzovať aj v tejto časti opodstatnenosť odvolania navrhovateľa - otca, teda z hľadiska zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave rodičovských práv a povinností v tomto konaní vymedzenom rozsahu rozhoduje.

38. Záujem dieťaťa (ako to odvolací súd uviedol už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí) napriek tomu, že ide o jeden zo základných princípov, na ktorých je založené súčasné rodinné právo, právne predpisy síce nedefinujú, jeho interpretácia vo svetle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je však obsiahnutá v Komentári Výboru OSN pre práva dieťaťa v ktorom sa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa, či deti, ktorých sa vec týka nachádzajú, pričom pozornosť by mala byť venovaná ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí, musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa.“

39. A práve vo svetle vyššie uvedeného prioritného princípu (záujmu mal. detí) vo svetle východísk, ktoré zosobňuje v praktickom živote, sa odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nastolenej otázke úpravy rozsahu a podmienok stretávania otca s mal. deťmi aj spravoval.

40. Rovnako ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd v preskúmavanej veci aj v podmienkach tohto v poradí druhého odvolacieho konania nespochybňuje (keďže nie sú prítomné žiadne skutočnosti svedčiace v prospech odlišného záveru) spôsobilosť otca ako druhého z rodičov, po stránke fyzickej, či psychickej, teda z hľadiska jeho zdravotného stavu, či vytvorenia zodpovedajúcich bytových podmienok, vykonávať svoje rodičovské práva k deťom aj prostredníctvom rovnocennej participácie na výkone osobnej starostlivosti o mal. deti, keďže tento má vytvorené tiež predpoklady z hľadiska materiálneho, túto starostlivosť reálne aj zabezpečiť. Otec verbalizuje, že o takýto spôsob výkonu starostlivosti má záujem a chce ho docieliť napriek zvereniu mal. detí do výlučnej starostlivosti matky (k čomu došlo aj za súhlasného stanoviska otca) prostredníctvom takého rozsahu styku (v princípe striedanie mal. detí v týždňových intervaloch), pri ktorej úprave by však fakticky išlo vo svojej podstate o výkon striedavej osobnej starostlivosti, s ktorou formou ako aktuálne nie vhodnou pre mal. deti (z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov, či záujmu mal. detí) sa už právoplatne vysporiadal súd prvej inštancie a otec v tomto smere rozhodnutie súdu odvolaním ani nenapadol.

41. Tak ako odvolací súd uviedol už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, nemožno síce spochybniť existenciu zákonného práva otca, ako rodiča, rovnocenne s matkou sa podieľať a to vo všetkých smeroch na starostlivosti o deti, reálne je potrebné si však uvedomiť, že tento ideálny stav je v princípe možné dosiahnuť len v úplnej rodine, kde spolužijúci rodičia vytvárajú dieťaťu domov a vo vzájomnej zhode rovnocenne participujú na starostlivosti o deti a ich výchove, o ktorý prípad však v posudzovanej veci nejde. Dôsledkom odlúčenia rodičov detí a ich následným rozvodom, k čomu došlo aj v danej veci, býva zvyčajne nastolený taký faktický stav, ktorý z povahy veci znemožňuje

dosiahnutie z hľadiska záujmu detí takéhoto ideálneho modelu. Rozmanitosť životných situácií však prináša aj rozchody rodičov a bez ohľadu na ich príčinu, sú to prioritne mal. deti, záujem ktorých určuje spôsob, akým následne budú práva a povinnosti rodičov voči nim upravené, keďže zmeny, ktorým boli v posledných rokoch vystavené v dôsledku odlúčenia rodičov už samé osobe im priniesli do života diskomfort či už v podobe toho, že i keď možno nie na vedomej úrovni, trpia neprítomnosťou druhého rodiča vo svojom každodennom živote, či presúvaním medzi rodičmi, tiež aj v prípade ako je tento pri zrejmých rovnocenných vzájomných citových väzbách k obom rodičom, sú dotknuté vnútornou disharmóniou v snahe „vyhovieť“ predstavám oboch rodičov, ktoré niekedy kolidujú s ich vlastnými, takže nie je potrebné ich vystavovať ďalším tenzným situáciám, ktoré by mohli vyplynúť z podmienok nastavených autoritatívnym súdnym rozhodnutím, ktoré pri uvedomelosti oboch rodičov a ich snahe podmienky stretávania s otcom variabilne prispôsobiť aktuálneho ladeniu detí, či životným okolnostiam, by vôbec nemuseli a ani nemusia nastať.

42. Niet dôvodu teda pochybovať o tom, že je tu prítomnosť vzájomných citových väzieb medzi otcom a deťmi, a rovnako ani o tom, že otec je pre ďalší vývoj a smerovanie detí nepostrádateľný, z ktorého dôvodu je potrebné v možných limitoch (daných okolnosťami u všetkých zúčastnených) zabezpečiť jeho právo podieľať sa na výkone rodičovských práv. Na rozdiel od okolností, ktoré boli prítomné v čase, keď sa pred rozvodom manželstva rodičia dohodli na striedaní mal. detí v týždňových intervaloch (či v určitom období dvojtýždňových), ktoré otec vo vzťahu k obom deťom, ťažiskovo však vo vzťahu k mal. X. žiada zachovať (každý druhý týždeň od stredy do utorka), sú aktuálne prítomné odlišné okolnosti, ktoré v sú zjavne samotnému otcovi známe a ktoré aj, vychádzajúc z jeho prednesov pred súdom prvej inštancie, pred deťmi samotnými, či pred kolíznym opatrovníkom, je ochotný rešpektovať (pričom matka na strane druhej deklaruje ochotu rešpektovať vôľu detí aj nad súdom stanovený rozsah s otcom tráviť čas), preto nie celkom zrozumiteľne v tomto smere vyznieva jeho požiadavka na ponechanie rozsahu a podmienok jeho stretávania s mal. deťmi existujúcemu pred rozvodom manželstva, ktorá v princípe korešponduje s výkonom SOS.

43. Pokiaľ ide o maloletú P. je zrejmé, že vo vzťahu k nej sa už dlhodobo stretávanie s otcom spôsobom ním navrhovaným modelom nerealizuje, čo bolo výsledkom želania samotnej P. a dlhodobo jej stretávanie s otcom funguje v rozsahu trávenia víkendu s ním každý druhý týždeň v mesiaci, s čím je uzrozumená, spokojná, takto to akceptuje, takto jej to vyhovuje a podľa opakovaných šetrení vykonávaných tiež zo strany kolízneho opatrovníka za účelom zisťovania jej názoru, v tomto rozsahu požaduje rozsah a podmienky stretávania s otcom tiež zachovať, čo v princípe aj vzhľadom na to, ako to fakticky prebieha, samotný otec aj akceptuje. Preto nie je odvolaciemu súdu zrejmý dôvod, pre ktorý aj vo vzťahu k nej rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti napriek tomu, že stretávanie s ňou bolo upravené práve v rozsahu, ako je fakticky vykonávané a otec proti nemu nič nenamieta, odvolaním napáda. I keď je pravdou, že otec ako druhý z rodičov má právo na plnohodnotný výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (tiež prostredníctvom styku), tak ním požadovaný rozsah v princípe znamená výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v modeli SOS, čo z dôvodov podrobne uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a tiež na základe konsenzu medzi rodičmi, bolo vylúčené ako aktuálne pre deti nie vhodné. Aktuálne preto ani odvolací súd vo vzťahu k maloletej P. nevidí dôvod na podmienkach úpravy stretávania a tiež jeho rozsahu s otcom na jej strane nič meniť (oproti jeho nastaveniu súdom prvej inštancie), keďže vzhľadom na citlivosť vývojového štádia, v ktorom sa P. nachádza, by násilné presadzovanie odlišného modelu stretávania s otcom mohlo byť vo vzťahu k otcovi kontraproduktívne a mohlo by viesť k narušeniu t.č. podľa názoru odvolacieho súdu dobrých vzájomných vzťahov medzi ňou a otcom a k nim korešpondujúcich aj zrejmých citových väzieb.

44. Pokiaľ ide o maloletého X., z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jeho názor na rozsah a podmienky stretávania s otcom nie je úplne konzistentný, keď v jednotlivých etapách jeho zisťovania sa tento odlišoval. Je zjavné, že maloletý X. si želá tráviť viac času s matkou a s maloletou P. ako doposiaľ, síce v určitých etapách uvádzal, že by chcel zachovať pôvodný rozsah stretávania s otcom, tzn. každý druhý týždeň v rozsahu od stredy do utorka nasledujúceho týždňa (ktorú úpravu žiada zachovať aj samotný otec v rámci odvolania, čo je však v princípe SOS) avšak matka, tiež maloletá P. verbalizujú, že je to len pod určitým nátlakom otca, že v princípe tento si želá s otcom tráviť len každý druhý víkend v mesiaci rovnako ako maloletá P., čo v zásade pri poslednom vyjadrovaní sa maloletého X. v septembri 2022 v rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom, tiež samotný X. uviedol, t.j., že sa chce s otcom stretávať len každý druhý víkend v mesiaci. Faktom však je, že i keď v predchádzajúcich pohovoroch už spomínal aj túto možnosť, vzápätí však menil svoj názor s tým, že variabilne prezentoval možnosti

stretávania s otcom každý druhý týždeň v mesiaci od utorku do nedele, či od stredy do nedele, prípadne od stredy do pondelka, či utorka, takže jednoznačný záver o tom, aké vlastne je jeho želanie/predstavy nie je možné bez pochybnosti urobiť. Pozitívnym však v tomto smere je vyjadrenie otca, ktorý pred kolíznym opatrovníkom uviedol a v princípe to potvrdzuje tiež maloletý X., že je ochotný akceptovať rozhodnutie dieťaťa pokiaľ priebežne nebude s ním chcieť tráviť viac času ako maloletá P., t. j. v rozsahu každého druhého týždňa od piatku do nedele, teda že to bude rešpektovať a na strane druhej je pozitívne vyjadrenie matky, že nebude robiť problémy v tom, ak by dieťa chcelo s otcom tráviť viac času, ako bude vymedzené súdnym rozhodnutím. Pokiaľ to rodičia dodržia, nepochybne to bude príklad zodpovedného prístupu k ich rodičovskej zodpovednosti a praktickým príkladom favorizácie záujmov dieťaťa pred ich vlastnými. Keďže maloletý X. je dlhodobo zvyknutý tráviť prakticky polovicu mesiaca v osobnej starostlivosti otca, nepochybne majú medzi sebou pevné citové väzby a dieťa s otcom rado trávi čas (samozrejme rovnako aj s matkou a svojou sestrou), a pokiaľ otec je ochotný naďalej znášať náklady v spojitosti s presunom dieťaťa, či už k matke alebo od matky, prípadne do školy/zo školy a keďže nemožno pochybovať o tom, že dieťa vo veku maloletého X. určitý mužský vzor potrebuje, nemôže byť v rozpore s jeho záujmom, ak v nevýznamne väčšej miere ako maloletá P., bude s otcom tráviť čas, konkrétne, ak si ho otec prevezme namiesto piatku v identickom týždni ako P. už v stredu poobede po skončení vyučovania, avšak zároveň s P. v nedeľu ho matke odovzdá. Týmto spôsobom, i keď len v rozsahu cca troch dní v mesiaci, bude mať možnosť tráviť s otcom tiež samostatne, s vytvorením podmienok na realizáciu ich vlastných aktivít, čo nie je ani v rozpore s potrebou upevňovania vzťahu medzi maloletým X. a maloletou P.. Ide o deti rôzneho veku s rôznymi záujmami, s rôznym preferenčným trávením času, pričom čas, ktorý v ťažiskovej miere budú tráviť s matkou im nepochybne poskytne dostatok priestoru na utužovanie ich vzájomných súrodeneckých väzieb. Odvolací súd samozrejme pri takto nastavenom rozsahu stretávania otca s maloletým X. má dôveru v slovo otca v tom, že pokiaľ bude postupom času dieťa preferovať rozsah stretávania identický s jeho sestrou, že otec toto bude akceptovať. V súčasnosti však pre nie úplne jednotné tvrdenia maloletého X. v tomto smere, odvolací súd považoval za potrebné so zreteľom na záujem dieťaťa a jeho väzby s otcom, upraviť rozsah jeho stretávania s otcom o niečo komfortnejšie ako s maloletou P., z ktorého dôvodu tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku V. vzťahujúcom sa k maloletému X. za použitia zmenil a vo vzťahu k maloletej P. ako vecne správny za použitia potvrdil, za súčasného potvrdenia špecifickej úpravy styku vzťahujúcej sa k prázdninám a sviatkom identifikovaným vo výroku VI. napadnutého rozhodnutia, keďže v tomto smere nezistil dôvod na diferentné rozhodnutie pre nesúlad so záujmami mal. detí. Otec neuviedol vo svojom odvolaní vo vzťahu k uvedenej časti rozhodnutia žiadne rozhodujúce konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k odlišnému, v prospech neho spôsobilému rozhodnutiu.

45. Pokiaľ ide o zostávajúce časti rozhodnutia, týkajúce sa výkonu osobnej starostlivosti (výrok I.), náhradu trov konania štátu (výroky VII. a VIII.) a v konečnom dôsledku tiež nariadené výchovné opatrenie (výrok IX.) tieto odvolací súd nepreskúmaval, keďže tieto neboli odvolacími námietkami otca dotknuté a v tomto rozsahu tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie zostáva nezmenené.

46. Záverom odvolací súd považuje za potrebné do pozornosti rodičov dať (ako obligatórne vo všetkých prípadoch, keď nastavenie podmienok výkonu rodičovských práv a povinností nie je výsledkom konsenzu rodičov), že je potrebné si uvedomiť, že akokoľvek by sa súd pri svojom rozhodovaní snažil prostredníctvom svojho rozhodnutia pre deti nastaviť ideálne podmienky, reálne to môžu zabezpečiť prostredníctvom svojej skutočnej (nie len formálne verbalizovanej) rodičovskej zodpovednosti, súčasťou ktorej musí byť citlivé vnímanie potrieb detí, jedine samotní rodičia.

47. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

48. Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

49. Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

51. V mimosporových konaniach upravených platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle , umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia , nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

52. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, odvolací súd o nároku na náhradu trov konania vzniknutých tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, rozhodol v zmysle , v spojitosti s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania vzniknutých tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle a existenciu takýchto okolností účastníci ani netvrdili.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.