Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-97-2014.pdf
PDF · 134.3 KB
No categories available
5C/97/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky: Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. U. Y., F.. F. XXXX/X, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Rozhodcovský rozsudok L.. A.. XXX/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným pri Slovak Arbitration Court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava v právnej veci žalobcu Profi Credit Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752 proti žalovanému Y. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. F.. F. XXXX/X, XXX XX Y. - T. o zaplatenie 2.212,26 Eur s prísl. s a z r u š u j e.
II. Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 03.04.2014, doručeným súdu dňa 15.04.2014, domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, L.. A.. XXX/XX/XX vydaný dňa XX.XX.XXXX, zrušil v celom rozsahu a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
V dôvodoch návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 25.03.2014 jej bol doručený vyššie uvedený rozsudok vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, t.j. odporcu, proti žalovanej - navrhovateľke, ktorý rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia sumu 2 212,26 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne zo sumy 80,37 eur od 21.03.2012 do 11.04.2012, zo sumy 18,18 eur od 21.02.2013 do 03.03.2013, zo sumy 70,13 eur od 21.03.2013 do 24.04.2013, zo sumy 28,12 eur od 25.04.2013 do 28.05.2013, zo sumy 80,37 eur od 21.04.2013 do 28.05.2013, zo sumy 76,79 eur od 29.05.2013 do 26.06.2013, zo sumy 80,37 eur od 21.05.2013 do 26.06.2013, zo sumy 73,14 eur od 27.06.2013 do 23.07.2013, zo sumy 80,37 eur od 21.06.2013 do 23.07.2013, zo sumy 69,37 eur od 24.07.2013 do 12.09.2013, zo sumy 42,27 eur od 13.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 21.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 1 928,88 eur od 24.09.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500,00 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 500,00 eur len 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 212,26 eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 356,76 eur. V návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 07.12.2011 uzatvorila s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej odporca poskytol úver vo výške 1 500,00 eur. V rámci rozhodcovskej zmluvy bolo dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa ich rokovacieho poriadku, a to: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na žalobcovi. Navrhovateľka má za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Slovenského arbitrážneho súdu z dôvodu, že: ad 1) rozhodcovská zmluva je podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len OZ)ako neurčitý právny úkon neplatná, ad 2) rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ad 3) navrhovateľka nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a ) OZ, a teda navrhovateľka v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva určujúca právomoc súdu príslušného na konanie je podľa názoru navrhovateľky neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. V uvedenej zmluve sa uvádza, že sa má uplatniť na akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom v rámci uvedenej Rozhodcovskej zmluvy nejasne určená Zmluva o revolvingovom úvere nie je špecifikovaná. Vychádzajúc z uvedeného je teda právny úkon obsiahnutý v Rozhodcovskej zmluve neurčitý. Navrhovateľka zastáva názor, že uvedená Rozhodcovská zmluva je v zmysle dikcie ustanovenia § 37 OZ neplatná. Navrhovateľka ďalej uviedla, že predmetná Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná. Podľa jej tvrdení je rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX s poukazom na čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej na § 52 a nasl. OZ, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora - rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C
- 240/98 až C - 244/9, je ako zmluvná podmienka neprijateľná a teda je absolútne neplatná. Navrhovateľka sa stotožňuje s názorom prezentovaným v ustálenej súdnej praxi, že predmetnou Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a že odporca od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním Rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý on sám vyberie, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste vzdialenom od trvalého pobytu spotrebiteľa za účelom reálneho sťaženia uplatnenia jeho práv. Následne navrhovateľka považuje konanie pred rozhodcovským súdom za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax, a teda navrhovateľka sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Navrhovateľka má za to, že samotný procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti, a to vzhľadom na fakt, že ho vybral odporca. Procesné pravidlá rozhodcovského súdu znevýhodňujú povinného ako spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní, pričom však lehota na podanie žalobnej odpovede bola 10 dní, čo je iba 2/3-iny lehoty na podanie odporu proti platnému rozkazu, a podmienkou podania žalobnej odpovede je zaplatenie poplatku, pričom pri podaní odporu voči platobnému rozkazu podľa Občianskeho súdneho poriadku a § 4 ods. 1 písm. za) zákona č. 71/1992 Z.z. je spotrebiteľ od súdnych poplatkov oslobodený. Navrhovateľka tiež považuje ustanovenia podľa článku 14 bod 14.1 Zmluvných dojednaní k zmluve o revolvingovom úvere upravujúce nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatné ustanovenia zmluvy jednak z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,065 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je neprimerane vysoká a taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.12.2011 nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere. Vyššie uvedené ustanovenia zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere svedčia o tom, že sú svojim obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda sú absolútne neplatné.
Odporca sa k predmetu konania vyjadril v podaní zo dňa 03.07.2014, kde žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že rozhodcovská zmluva nie je súčasťou žiadnej zmluvy, ako tvrdí navrhovateľka a predstavuje samostatný právny úkon. Medzi účastníkmi nebola uzavretá žiadna rozhodcovská doložka, zahrnutá do nejakej štandardnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho dojednania. Poukázal na znenie § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v súvislosti s namietanou nemožnosťou oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania a to nielen pred jej uzavretím, ale aj kedykoľvek počas trvania zmluvy. Je v rozpore so zákonom, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a všeobecným konaním so situáciou, kedy sa spor začne na základe žaloby dodávateľa. Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písmeno r/ OZ a uviedol, že za nedôvodný považuje tiež argument o neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania, ktoré je písomným konaním, pričom navrhovateľka sa ústneho pojednávania nikdy nedomáhala, nenavrhla ani vypočutie cestou dožiadania a pod. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi je platná a navrhovateľka nemusela na jej uzavretie vôbec pristúpiť. Vlastným úkonom teda mohla ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy. Tá nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi, čo vyplýva aj z bodu č. 7 zmluvy o revolvingovom úvere. Odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy nemá žiadny vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Navrhovateľka uzavrela rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne a súčasne nevyužila právo odstúpiť od nej. Rozhodcovská zmluva obsahuje okruh sporov, ktoré môžu byť prejednané v rozhodcovskom konaní, ten je v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. a preto tvrdenie o neurčitosti okruhu sporov obsiahnutých v rozhodcovskej zmluve nie je dôvodné. Tvrdenie navrhovateľky, že mali byť ignorované predpisy na ochranu spotrebiteľa nie je nijako v žalobe konkretizované. Rozhodcovský súd sa vo vydanom rozsudku postavením navrhovateľky, povahou nároku a právnym titulom zaoberal. Ukladá navrhovateľke plnenie, na ktoré sa zaviazala. Tvrdenia ohľadne výšky sankcií za porušenie záväzku zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXX sú vecne nedôvodné. Ohľadne povinnosti uhradiť sankcie odporca uviedol, že ich výška je v súlade s § 53b ods. 1 OZ a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Odporca poukazoval na to, že výška úrokovej sadzby úroku z omeškania v čase splatnosti pohľadávky bola 8,5 % ročne. Výška zmluvnej pokuty 0,065 % denne (t.j. 23,725 % ročne) a časti zákonného úroku z omeškania (1,775 % ročne) predstavujú spolu 25,5 % ročne. Na základe toho považuje odporca tvrdenie o rozpore s právnymi predpismi za nedôvodné a neopodstatnené v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:
Účastníci konania, uzavreli dňa 07.12.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej v texte tohto rozsudku aj RU), na základe ktorej bol v zmysle článku 5 zmluvy navrhovateľke ako dlžníkovi zo strany odporcu ako veriteľa poskytnutý úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur. Od tejto sumy si však žalovaný odpočítal sumu 107,88 Eur v zmysle bodu 8.1. zmluvy a navrhovateľka tak od neho reálne dostala iba 1 392,12 Eur. Predpokladaná RPMN za úver činila 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 % a priemerná RPMN 45,66 %. Celkovú čiastku, ktorú bola navrhovateľka povinná zaplatiť, t.j. revolving a úroky za celú dobu čerpania, činila suma 1928,88 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu činila 63,32% a ročná úroková sadzba revolvingu činila 76,21%. V zmysle časti 6 zmluvy, bol schválený revolvingový úver do výšky 1 500,00 Eur, pričom celková čiastka, ktorú mala dlžníčka vrátiť, bola vo výške 3 375,54 Eur v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur. Ročná úroková sadzba revolvingu bola 76,21 %, RPMN za úver 67,47 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 % a priemerná RPMN 45,66 %. Ročná úroková sadzba revolvingu činila 76,21 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,25%. K zmluve boli pripojené Zmluvné dojednania zmluvy o RÚ. V zmysle bodu 8.1 zmluvy bol predmetom zmluvy aj záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu, spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b/ za poskytnutie služby, spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.
Dňa 07.12.2011 bola medzi účastníkmi uzavretá aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pred niektorým z
nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa ich rokovacieho poriadku, a to: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na žalobcovi.
Navrhovateľka zaplatila odporcovi celkovo 1 163,28 Eur. Po doručení rozhodcovského rozsudku navrhovateľke dňa 25.03.2014 táto voči nemu nič písomne nenamietala ani neodpovedala, ale dňa 15.04.2014 podala na tunajší súd žalobu o jeho zrušenie.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase začatia konania na súde, sa účastník rozhodcovského konania môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html>), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 <https:// www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html> vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 <https://www.slov-lex.sk/ static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html>), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)- má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, i)- umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť, zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, k)- požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil, svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, r)- vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 6 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z . z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, sa na účely tohto zákona rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
Podľa § 544 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 2 písm. b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Žaloba bola na tunajšom súde podaná v zákonom stanovenej lehote 30 dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľke, ktorý jej bol doručený dňa 25.03.2014, pričom žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 15.04.2014.
Právna úprava neprijateľných podmienok vychádza zo smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1994, najmä ak sa zmluvy spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv, treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi 07.12.2011 je evidentné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a navrhovateľka požíva ochranu spotrebiteľa vzhľadom na uvedené smernice, ako aj OZ. Predmetom zmluvy o revolvingovom úvere (RU) bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru dlžníkovi. Spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. je podnikateľom, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, teda pri uzatváraní zmluvy odporca konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo zmluvy mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa (či už podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy). Pokiaľ ide o navrhovateľku, ktorá je dlžníkom zo zmluvy o úvere, je nepochybné, že zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z celkového formátu zmluvy o revolvingovom úvere (tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov ďalším fyzických osobám, pričom ide o zmluvy (vrátane úverových podmienok), ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť.
Súd preskúmal rozhodcovské konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovskému rozsudku a dospel k názoru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť.
Podľa ust. § 40 ods.1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka dohodnuté zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Základným kritériom posudzovania, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, či sú v zmluvách obsiahnuté podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto úprava platí pre všetky neprijateľné podmienky upravené v ust. § 53 ods. 4 OZ. Dôležitým je zistenie, či boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané alebo nie. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia obsiahnuté v návrhu zmluvných podmienok s pripojenými Všeobecnými obchodnými podmienkami, sa nepovažujú podmienky ktoré pripravil dodávateľ vopred, a pri ktorých sa mal síce spotrebiteľ možnosť s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len, či predložený návrh zmluvy podpíše alebo odmietne. Súd je toho názoru, že aj samostatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa odvíja od zmluvného vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o RÚ, je potrebné posudzovať podľa ust. § 53 ods. 1 OZ. Pokiaľ by uvedenú zmluvu vrátane rozhodcovskej zmluvy pripravil dodávateľ vopred a náležite by s jej obsahom oboznámil navrhovateľku a nedal by jej podpísať len vopred sformulovanú rozhodcovskú zmluvu, bolo by možné takúto rozhodcovskú zmluvu považovať za individuálne dojednanú a platnú. V tomto prípade sa nejednalo o individuálne dojednanie, pretože tak ako to vyplynulo z tvrdení navrhovateľky, tá pri podpise Zmluvy o RÚ nebola informovaná ani o obsahu zmluvy, ani o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, pričom nemohla ovplyvniť ich obsah. Boli jej predložené na podpis a ona ich podpísala tak, ako jej
ich odporca pripravil. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že vzory takejto rozhodcovskej zmluvy má odporca rovnaké, vopred pripravené a predkladá ich jednotlivým spotrebiteľom s úmyslom dosiahnuť to, aby sa záväzkové vzťahy medzi účastníkmi riešili v konaní pred rozhodcom a nie pred všeobecným súdom. V tomto prípade sa teda nejednalo o individuálne dojednanie. To bol zrejme aj dôvod prečo navrhovateľka nereagovala po podpise zmluvy a neodstúpila následne od rozhodcovskej zmluvy, pretože nepochybne nerozumela k čomu ju zmluva zaväzuje a nechápala význam, ani dôsledky podpísania predformulovanej rozhodcovskej zmluvy. Následky si uvedomila, až po vydaní rozhodcovského rozsudku. Súd konštatuje, že je možné dohodnúť v rozhodcovskej doložke alebo rozhodcovskej zmluve alternatívny spôsob riešenia sporov, avšak spotrebiteľ má byť riadne upozornený na obsah a význam takejto rozhodcovskej doložky, alebo zmluvy, a čo to pre neho znamená, aby ho znenie zmluvy a v nej zahrnutý alternatívny spôsob, nemohli uviesť do omylu. Z výpovede navrhovateľky je zrejmé, že znenie rozhodcovskej zmluvy nebolo oboznamované, uvedená zmluva jej bola daná na podpísanie. Pokiaľ bol v Rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo Zmluvy o RÚ s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ide podľa názoru súdu o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd. Formalizmus je zrejmý z toho, že pokiaľ veriteľ (odporca) uplatnil svoje práva na rozhodcovskom súde, navrhovateľka bola povinná podriadiť sa rozhodcovskému súdu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve v prospech dodávateľa. Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú.
Ďalej súd poukazuje na porušenie ust.§ 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní bola uplatnená zmluvná pokuta v neprimeranej výške 0,065 % denne, ako aj zaplatenia 2 212,26 Eur z titulu istiny, pričom v zmluve o revolvingovom úvere nebola vôbec upravená zmluvná pokuta, ale sa vyskytovala len v zmluvných dojednaniach, v časti bodu 14.1. Podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná forma. Za splnenie tejto podmienky súd nepovažuje zhrnutie zmluvnej pokuty do zmluvných dojednaní, ktoré nie sú ani podpísané zmluvnými stranami, kde sa úprava v ťažko čitateľnom texte stratí v ostatnom texte. Pri podpise zmluvných dojednaní dlžník nemal ani možnosť odhaliť existenciu takéhoto dojednania, prípadne existenciu ďalších neprijateľných zmluvných podmienok. Právny vzťah je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a preto súd nepovažuje dojednanie o zmluvnej pokute za platné. Pokiaľ rozhodcovský rozsudok akceptoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, považoval ho za primeraný, nepostupoval dôsledne v súlade s ust.§ 3ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ale aj v rozpore s ust.§ 544 Občianskeho zákonníka. Aj to je dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy ochrany práv spotrebiteľa. Navyše súd dodáva, že zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sú uvedené menším písmom než iná časť zmluvy, dokonca ťažko čitateľná veľkosť písma, čo je taktiež v rozpore s ust. § 53c Občianskeho zákonníka.
Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalovaný veriteľ poskytol navrhovateľke - dlžníkovi úver vo výške 1 500,00 Eur, pričom navrhovateľka mala vrátiť odporcovi v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur, spolu sumu vo výške 3 375,54 Eur. Odporca tak žiadal od navrhovateľky pri 42 mesačnej splatnosti úveru odplatu vo výške 1 875,54 Eur, čo je 125,04 % poskytnutých peňažných prostriedkov. Takto dojednaná odplata prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo predstavuje 35,72 % -ný ročný úrok, ktorý podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v danom čase. V decembri 2011 boli úrokové miery v spotrebiteľských úveroch požadovaných bankami za poskytovanie peňažných prostriedkov na dobu jedného do piatich rokov vo výške 13,03 % ročne. Odporca tak postupoval v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Z pripojeného spisu Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. XXX/XX/XX súd zistil, že na tomto rozhodcovskom súde bola dňa 20.11.2013 podaná žaloba spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti navrhovateľke o zaplatenie 2 212,26 Eur s príslušenstvom. Následne rozhodca vo veci dňa 29.01.2014 vyhlásil rozhodcovský rozsudok bez akéhokoľvek iného procesného úkonu v konaní.
Ustanovenie § 25 ods. 10 rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu umožňuje vydať rozhodcovský rozsudok aj bez vypočutia žalovaného, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností, uvedených žalobcom alebo bola v prvopise predložená zmenka, alebo šek. Rozhodcovský súd je v takomto prípade povinný zaslať rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému. Súd je názoru, že predmetné ustanovenie je nielen v rozpore so samotným zákonom o rozhodcovskom konaní, ale aj v rozpore so základnými princípmi práva na spravodlivý proces, najmä s ohľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Podľa § 30 ods. 10 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu, ak rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok spôsobom podľa § 25 ods. 10 a žalovaný v lehote podľa § 13 doručil rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorej uvedie, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, takto vydaný rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje ďalej v konaní. Podľa § 13 ods. 2 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu v žalobnej odpovedi je žalovaný povinný vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe a doložiť a označiť všetky dôkazy, ktoré preukazuje jeho tvrdením. Zo žalobnej odpovede však musí byť zrejmé, či uplatnený nárok žalobcu žalovaný uznáva alebo nie a v akom rozsahu. Tieto ustanovenia Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu sú v priamom rozpore so smernicou Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993, ktorá považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu výhody. Rozhodcovský súd postupoval v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho konania, ktoré sú princípmi aj rozhodcovského konania, ako to ustanovuje § 18 ods. 4 citovaného zákona. Toto zákonné ustanovenie v zmysle jeho obsahu nemožno obísť rokovacím poriadkom a posunúť jeho účinky až na okamih doručenia rozsudku. Rozsudok vo veci vôbec nemohol byť vyhlásený predtým, než rozhodca dal druhej strane riadnu možnosť vyjadriť sa. Právo na žalobnú odpoveď mal navrhovateľke dať rozhodca pred vyhlásením rozsudku, bez ohľadu na to, či sa vo veci rozhodol postupovať iba na základe písomných vyjadrení bez nariadenia pojednávania. Takýto postup upravuje samotný zákon o rozhodcovskom konaní. Dané ustanovenia rokovacieho poriadku teda umožňujú niečo, čo napríklad zakazuje zákon ( konkrétne Občiansky súdny poriadok), keďže v zmysle § 172 ods. 9 O.s.p. ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. V tomto prípade zmluva o revolvingovom úvere, uzavretá medzi účastníkmi dňa 07.12.2011 obsahuje neprijateľné podmienky, v zmysle vyššie uvedených tvrdení súdu v tomto rozsudku. Nie je možné, aby zákon zakazoval vydávanie exekučných titulov v spotrebiteľských veciach iba na základe tvrdení jednej strany a rokovací poriadok rozhodcovského súdu takúto možnosť dovoľoval. V tomto prípade navyše zákaz ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý má vyššiu právnu silu, než rokovací poriadok rozhodcovského súdu. Podľa § 26 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzavretia zmluvy, stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku. Rokovací poriadok však nemôže odporovať zákonu, naopak, musí s ním byť v súlade. V tomto prípade rokovací poriadok teda priamo umožňuje rozhodcovi postupovať spôsobom, pre ktorý je možné následný rozhodcovský rozsudok zrušiť, čo je neprípustné, pretože vydaný rozhodcovský rozsudok možno zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z.. Navrhovateľka teda vôbec nemusela podávať na rozhodcovský súd žiadnu odpoveď, stačilo jej namietať porušenie zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní, čo je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tomto prípade je nepochybné, že vydaniu takéhoto rozhodcovského rozsudku predchádzal postup rozhodcu, ktorý nedodržal zásadu rovnosti účastníkov.
Navrhovateľka namietala okrem iného aj platnosť Rozhodcovskej zmluvy pre jej neurčitosť. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Vedľa požadovanej písomnej formy sa na rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, vzťahujú všetky požiadavky kladené na právne úkony všeobecne a zmluvy zvlášť, preto je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská zmluva formulovaná, okrem iných náležitostí, určite a zrozumiteľne v súlade s ust. § 37 Občianskeho zákonníka. To znamená, aby spĺňala všetky náležitosti perfektnosti právneho úkonu ustanoveného v tomto zákone. V konkrétnom prípade, úprava vyplývajúca z bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX obsahuje možnosť riešenia sporov vzniknutých v súvislosti s konkrétnou uzavretou zmluvou o RÚ, ktorá bola identifikovaná
ako zmluva číselne zhodná s číslom Rozhodcovskej zmluvy. Z toho možno vyvodiť určitosť úkonu v tom zmysle, že riešenie sa týkalo vzniknutých sporov z tejto konkrétnej zmluvy. Námietka neurčitosti tohto právneho úkonu nie je na mieste, v tomto konaní to však ani nemá reálny vplyv na jeho výsledok, keďže súd zistil iné dôvody pre neprijateľnosť tejto zmluvy.
Súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodcovská zmluva obdobného obsahu a formy bola už predmetom viacerých súdnych, najmä exekučných konaní, napr. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 1CoE/33/2014 dňa 29.5.2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2Er/598/2013, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia, kde exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe obdobnej rozhodcovskej zmluvy, ďalej rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 8CoE/157/2014 dňa 17.6.2014, alebo rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 3CoE/55/2014 dňa 30.4.2014.
Na základe vykonaného dokazovania súd uzatvára, že nemá dôvod odkloniť sa od vyššie citovaných rozhodnutí troch rôznych krajských súdov, s ktorými sa argumentačne stotožňuje. Podľa názoru súdu nešlo o rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanú. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s. p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľka bola v konaní úspešná a preto má právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko navrhovateľke v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si žiadne trovy nevyčíslila, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.