Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-181-2021.pdf
PDF · 106.68 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/181/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H. XX, D., proti odporcovi - manželovi: W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H. XX, D., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: C. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania: O. S., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, a W. S., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D.-W., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
II. Maloleté dieťa: C. S., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať majetok maloletej je oprávnená matka.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej: C. S., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 250,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
V. Styk otca s maloletou sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.12.2021 sa navrhovateľka - manželka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu.
2. V návrhu uviedla, že s manželom sa zoznámili v roku 2009 a krátko nato začali spoločne bývať. Po cca dvoch rokoch známosti manželka otehotnela a dňa XX.XX.XXXX sa im narodila dcéra. Od narodenia maloletej dcéry manžel prispieval na jej výživu a starostlivosť sumou vo výške 350 eur mesačne. Od mesiaca apríl 2021 manželke prispieva sumou 200 eur mesačne. Dva mesiace po narodení maloletej dcéry si manželia spoločne kúpili byt v D. na ulici C. H. Č.. XX, kde manželka s maloletou dcérou býva doteraz. Keďže vzťah bol pekný a zo vzťahu pochádzala maloletá dcéra, po troch rokoch od narodenia dcéry sa manželia rozhodli zosobášiť. Od uzatvorenia manželstva je manželstvo dlhodobo sprevádzané nadmerným požívaním alkoholických nápojov zo strany manžela. Manželka momentálne
nevie uviesť, kde je manžel zamestnaný, keďže z predchádzajúceho zamestnania buď odišiel alebo ho prepustili. Príjem manžela v predchádzajúcom zamestnaní bol vo výške cca 1.200 eur mesačne. Pred viac ako dvomi rokmi manžel odišiel zo spoločnej domácnosti a podľa informácií manželky by sa t. č. mal zdržiavať v byte u svojej matky v D. na R. ulici č. X/A. Manželka je zamestnaná ako asistentka v spoločnosti D. od mesiaca marec 2021. Jej mzda je v priemere vo výške 730 eur mesačne netto. Jej celkové mesačné náklady spojené s nákladmi na bývanie ako aj náklady spojené s výživou a starostlivosťou o maloletú predstavujú sumu vo výške cca 1.115 eur. Na spoločný byt v D. vo C. H. si manželia zobrali hypotekárny úver v celkovej výške 61.499,- eur pri mesačnej splátke 326,51 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že manželia kupovali byt pred uzatvorením manželstva, byt majú v podielom spoluvlastníctve, pričom manželka je uvedená ako hlavný dlžník a manžel ako spoludlžník. Aj napriek tomu, že manžel je vlastníkom 1/2 bytu, všetky náklady spojené s bývaním a platením hypotéky ako aj starostlivosť o maloletú nechal na manželku. Mesačné náklady manželky na bývanie (hypotéka, služby spojené s bývaním, fond opráv) sú v celkovej výške cca 412 eur mesačne. Maloletá dcéra t. č. navštevuje X. ročník základnej školy s rozšírenou výučbou anglického jazyka v D. na ul. V. Č.. X, kam ju manželka vozí každý deň, pričom na benzín minie mesačne cca 150 eur. Výdavky na maloletú sú nasledovné: strava cca 200 eur mesačne, drogéria (hygienické potreby) cca 25 eur mesačne, oblečenie cca 150 eur mesačne, škola cca 150 eur mesačne, voľnočasové aktivity cca 45 eur mesačne, teda celkové mesačné výdavky na maloletú predstavujú sumu cca 570 eur mesačne. Manžel sa maloletej nevenuje plnohodnotne, málokedy si ju berie k sebe a neprispel jej ani na denné tábory, ktorých sa zúčastnila. Keďže príjem manželky je nižší ako jej výdavky (aj napriek tomu, že manžel jej od mesiaca apríl 2021 prispieva sumou 200 eur mesačne), s ostatnými výdavkami jej pomáha rodina. Zdravotný stav maloletej dcéry je momentálne dobrý. Maloletá bola sledovaná v onkologickej ambulancii, kde následne po zákroku a zisteniach, že sa nejedná o zhubný nádor, bola odporučená na gastroenterológiu. Maloletá navštevuje aj ortopedickú kliniku pre ploché nohy, pričom ako rastie, je potrebné jej kupovať kvalitnú obuv a ortopedické pomôcky. Počas prvej a druhej vlny pandémie manželka taktiež musela zabezpečovať dištančné vyučovanie dcéry ako aj stravu, čím sa jej zvýšili náklady a manžel neprejavil žiaden záujem sa aj po tejto stránke venovať dcére. Manželke pomáhali rodičia a priatelia. Aj napriek všetkému chce zachovať prirodzený vzťah otca s maloletou dcérou a nechce, aby bol narušený alebo ochladol z dôvodu nezáujmu na strane otca, preto považuje za vhodné upraviť fixne styk dieťaťa s otcom v rozsudku. 3. Súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal vec v neprítomnosti manžela, ktorý sa na pojednávania opakovanie nedostavil, doručenie predvolaní mal vykázané na adresu evidovaného trvalého pobytu v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželky, jej poverenej zástupkyne a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu, najmä so sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva je daná podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku ako súdu, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko. Posledné bydlisko manželov bolo na adrese C. H. XX C. D., pričom manželka s maloletou na tejto adrese stále býva.
6. Z obsahu sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. - W., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX.
7. Z obsahu rodného listu maloletej C. S., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu D. - W., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletej je O. S., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a otcom W. S., nar. XX.XX.XXXX.
8. Podľa výpisu z LV č. XXXX je O. S., nar. XX.XX.XXXX spoluvlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres D. X., obec D. - mestská časť W., k. ú. W., a to bytu č. XXX na X. poschodí vo vchode C. H. XX, D. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1..
9. Podľa výpisu z LV č. XXXX je W. S., nar. XX.XX.XXXX spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres D. X., obec D. - mestská časť W., k. ú. W., a to bytu č. XXX na X. poschodí vo vchode C. H. XX, D. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1..
10. Zo zápisnice z informatívneho výsluchu rodičov zo dňa 17.03.2022 vyplýva, že matka na podanom návrhu zotrvala. Uviedla, že s otcom maloletej spolu nežijú už takmer tri roky, žije s dcérou v pôvodnej domácnosti a k maloletá k otcovi chodieva cca každý druhý víkend, majú vybudovaný vzťah a doteraz fungovala aj platba, ktorou otec prispieval na výživu maloletej - momentálne však neprispieva. Otec sa vyjadril, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, mal finančné problémy, v dôsledku čoho musel príspevok na výživu maloletej znížiť. Momentálne je nezamestnaný, potvrdil, že s dcérou sa stretáva a ak niektorý víkend k nemu nechce ísť, tak ju nenúti. Rodičom boli odprezentované viaceré možnosti odbornej pomoci vrátane služieb projektového mediátora. V závere rodičia podpísali základnú formulárovú rodičovskú dohodu s tým, že maloletá bude zverená matke, ktorá bude aj spravovať jej majetok, a zastupovať maloletú budú obaja rodičia. V termíne do 20.04.2022 mali rodičia informovať súd, či sa im podarilo dospieť k úplnej rodičovskej dohode, t.j. aj čo sa týka výživného a úpravy styku.
11. Z mailovej komunikácie založenej v spise zo dňa 16.05.2022 vyplýva, že kompletnú rodičovskú dohodu sa nepodarilo uzavrieť, pretože otec maloletej s matkou prestal komunikovať. Z predchádzajúcej mailovej komunikácie rodičov však vyplýva, že otec nenamietal voči matkou navrhovanej výške výživného 250,-eur mesačne v ňou navrhovanom znení širšej rodičovskej dohody, nesúhlasil iba s prispievaním 200 eur mesačne na byt v podielovom spoluvlastníctve.
12. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa D. s.r.o. zo dňa 07.09.2022, súd zistil, že priemerný mesačný netto príjem manželky v období od augusta 2021 do júla 2022 predstavoval sumu cca 745,- eur. Býva spoločne s maloletou dcérou v byte, ktorý je podielovom spoluvlastníctve manželov; vlastní tiež starší automobil zn. Š. F..
13. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že p. W. S. bol od 11.6.2012 až do 17.06.2021 zamestnaný v D. T.T. O..I.. s priemerným mesačným vymeriavacím základom cca 1463,-eur mesačne. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 19.10.2022 súd zistil, že manželovi bola v období od 18.06.2021 do 17.12.2021 vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej výške 5.045,50 eur (t.j. priemerne cca 840 eur mesačne). Na adrese trvalého pobytu ani na ním uvedenej adrese si nepreberá súdne zásielky. 14. Na pojednávaní konanom dňa 27.09.2022 poverená zástupkyňa manželky uviedla, že po informatívnom stretnutí na súde mali stretnutie s p. S., na ktorom súhlasil s výživným vo výške 250 eur mesačne a takisto súhlasil s navrhovanou úpravou styku s maloletou dcérou. Keďže manželia majú v podielovom spoluvlastníctve byt a manželka hradí všetky náklady s tým spojené vrátane úveru, žiadala ho, aby prispieval sumou 200 eur mesačne na tento účel. Pôvodne súhlasil, napokon však s týmto bodom nesúhlasil. Ďalej navrhla, aby správa majetku maloletej prináležala len matke, a to vzhľadom na dlhy otca, s čím aj on sám súhlasil v rámci spoločnej komunikácie po informatívnom výsluchu.
15. Manželka na pojednávaní dňa 27.09.2022 zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že obnova manželského spolužitia už nie je možná. V auguste to boli tri roky, čo spolu s manželom nežijú. Príčinou rozvratu bol alkoholizmus manžela. Manžel má dlhy, chodia mu na adresu trvalého pobytu zásielky, o ktorých sa ho pokúšala informovať. Pokiaľ ide o stretávanie s dcérou, naposledy s ňou bol pred prázdninami, kedy sa stretli, ona sa mu pokúšala ponúknuť termíny, kedy s dcérou počas letných prázdnin môže byť, na čo však nereflektoval. Ohľadom styku s dcérou počas prázdnin ju nekontaktoval s výnimkou 25. júla, kedy jej volal, ale dcéra s ním odmietla ísť a potom sa už styku s ňou počas prázdnin nedomáhal. Dňa 25.augusta kontaktoval priamo dcéru telefonicky. Odvtedy nemá informáciu, že by dcéru kontaktoval, rovnako ako ani ju nekontaktoval a styku s maloletou sa nedomáhal. Otec býva neďaleko školy a maloletá ho často vidí pri pohostinstve alebo potravinách, ako tam fajčí. Keď spolu manželia žili, tak alkoholizmus manžela sa prejavoval tak, že ráno odišiel kúpiť rožky a o 10.00 hod. ráno sa vrátil domov opitý a išiel spať. Dcéra to vnímala, vtedy sa začala v siedmych rokoch znovu pomočovať. Manžel následne odišiel zo spoločnej domácnosti. Predtým bol styk otca s dcérou iniciovaný zo strany manželky, ktorá mu vo štvrtok zvykla zavolať, ale potom si povedala, že ak má záujem, ozve sa aj sám. Boli obdobia, že styk prebiehal bezproblémovo. Stalo sa aj to, že dcéra odmietla, otec ju aj prehováral, ale nenútil ju. Styk chcela upraviť styk preto, aby tu možnosť kontaktu maloletej s otcom kontaktu vždy bola. Pokiaľ ide o výživné, otec ho uhradil naposledy v januári 2022 v sume 200 eur. Potom prestal platiť, povedal, že nemá. Otec podľa informácií manželky býva u svojej matky. Ďalej uviedla, že nemá vedomosť, či a v akej výške jej prispieva na bývanie. Vlastní polovicu spoločného bytu, na ktorý neprispieva. Má stredoškolské vzdelanie bez maturity, manželka nevie, koľko bol schopný zarábať, ale v predchádzajúcom zamestnaní mal aj nočné s príplatkami a musel mať cez 1.000 eur mesačne. Robí
asi načierno v podniku pri jeho dome (predaj zmrzliny, obsluhovanie pri stoloch. Ona spoluvlastní byt tak, ako to dokladovala, a rodičia jej darovali staršie auto zn. Š. F.. Vozí ním dcéru do školy a cestuje ním do práce. Býva s dcérou, mesačné náklady sú nasledovné: 114,44 eur - platba za služby spojené s bývaním, 37,80 eur - fond opráv extra platby, TV/internet - 45 eur, splátka hypoúveru- 256,80 eur. Na dcéru platí 100 eur mesačne školné, lebo navštevuje špeciálnu anglickú triedu, z toho 38 eur je družina, školská jedáleň je cca 30 eur mesačne, réžia je cca 4 eurá mesačne. Dcéra má ploché nohy, potrebuje ortopedickú obuv, 2-krát ročne s doplatkom 16,60 eur. Bude potrebovať strojček na zuby. Momentálne rieši, či dcéra nemá poruchu učenia. 16. Manželka v konaní pred súdom dňa 29.11.2022 zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že s manželom sa jej nepodarilo skontaktovať, jeho telefónne číslo je odpojené, občas ho vidí fajčiť pri obchode, keď ide okolo autom, ale nepodarilo sa jej ho zastihnúť osobne. Vie, že manžel býva u svokry, aj tam za ním dvakrát bola, ale nikto neotváral. Zásielky si pravdepodobne nepreberá preto, lebo má dlhy a chodí mu rôzna pošta od vymáhačských spoločností. Na informatívnom výsluchu sa dohodli na zverení dieťaťa aj o zastupovaní a správe majetku. Pokiaľ ide o výživné, tak sa po informatívnom výsluchu stretli, pričom manžel odsúhlasil výšku výživného v sume 250 eur mesačne a dokonca pôvodne odsúhlasil aj s tým, že bude prispievať na (spoločný) byt sumou 200 eur. Ona má vedomosť o tom, že manžel načierno pracuje v pizzerii. Naposledy písal dcére v auguste, odvtedy ju nekontaktuje, nestretáva sa s ňou, raz ju náhodne stretol na zastávke. Napokon nežiadala upraviť styk maloletej s otcom, nakoľko tento sa (už dlhšiu dobu) nerealizuje a otec ani nejaví oň záujem. Súhlasila s tým, aby výživné bolo určené na sumu 250 eur mesačne. 17. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní konanom dňa 29.11.2022 uviedla, že pokiaľ ide o styk, navrhujú ho neupraviť. Z výšky príspevku v nezamestnanosti je zrejmé, že otec bol schopný dosahovať príjem cca 1.500 eur mesačne počas doby, keď ešte pracoval. Ak dnes pracuje načierno ako čašník, tak dosahuje príjem, ktorý mu rozhodne umožní platiť výživné v sume minimálne 250 eur ako žiada matka, pričom náklady na dieťa túto výšku výživného odôvodňujú.
18. V priebehu konania matka sumarizovala pravidelné mesačné výdavky na maloletú nasledovne: cca 100 eur- pomerná časť výdavku na bývanie (polovica zo súčtu súm :114,44 eur - platba za služby spojené s bývaním, 37,80 eur - fond opráv extra platby, poistenie - 2,60 eur, TV/internet - 45 eur; splátka hypoúveru vo výške 256,80 eur súd nezohľadnil), cca 85 pomerná časť nákladu na cestovanie do školy autom, 100 eur - školné, 31 eur - školská jedáleň, 16,70 eur - školské pomôcky, 25 eur - poistenie, 50 eur - drogéria, 158 eur - oblečenie, 23,30 eur - zdravotná starostlivosť, 59 eur - tábory, 16,67 eur - voľnočasové aktivity.
19. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
20. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
21. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
22. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
23. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
24. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
25. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
26. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
27. Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
28. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
29. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
32. S poukazom na citované ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia žijú už dlhodobo (cca tri roky) oddelene a nehospodária spolu, ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, ktoré vyplývajú z dikcie § 18 zákona o rodine, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I. rozsudku).
33. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej dcére na čas po rozvode, súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch II.- V. tohto rozhodnutia. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť od odchodu otca zo spoločnej domácnosti aj reálne vykonáva, pričom s touto úpravou súhlasil aj otec na informatívnom výsluchu dňa 17.03.2022 ako aj kolízny opatrovník. Rovnako otec aj kolízny opatrovník súhlasil s tým, aby správu majetku maloletej vykonávala matka. Nakoľko otec t.č. o maloletú záujem neprejavuje, súd neupravoval styk otca s maloletou, čo navrhoval aj kolízny opatrovník. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá je aj formou plnenia jej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ako aj zo schopností a možností otca, ktorý je v produktívnom veku, nepreukázal žiadne zdravotné problémy, ani iné prekážky brániace
mu v tom, aby sa zamestnal, pracovať schopný je, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že v uplynulom období bol zamestnaný. Samotná skutočnosť, že otec toho času nie je riadne zamestnaný nemôže byť dôvodom na neurčenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, nakoľko otec sám svojím konaním môže zvrátiť daný stav. Rodič je ten, ktorý má povinnosť sa o maloleté dieťa postarať, a to nielen osobnou starostlivosťou, ale aj prostredníctvom úhrady výživného. Je treba zdôrazniť, že otec by mal a mohol prijať akúkoľvek prácu (hoc aj nie v rámci svojej špecializácie), a to nielen z dôvodu zabezpečenia svojich potrieb, ale aj za tým účelom, aby dokázal riadne plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Čo sa týka odôvodnených potrieb maloletej, súd považoval výživné v sume 250,-€ mesačne za primerané pomerom rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletej. Odôvodnenými potrebami dieťaťa pritom nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výška výživného určená v tomto rozhodnutí je teda na pomyselnej dolnej hranici a vychádzala hlavne z vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka a tiež zohľadňuje vek dieťaťa, pomery otca a príjem matky. I keď je otec aktuálne bez riadneho pracovného pomeru, v Bratislave rozhodne má aj v dnešnej situácii možnosť dosiahnuť príjem, z ktorého by mohol prispievať na výživu maloletej sumou určenou v tomto rozhodnutí.
34. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletú obidvaja rodičia, nakoľko zastupovanie maloletého dieťaťa je súčasťou základných rodičovských práv a povinností.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.