Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/156/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti žalovanému D. Q., bytom v I., R. č. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému opatrovníčkou Janou Maliníkovou, tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o zaplatenie 3.353,22 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.353,22 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 09.10.2013 do zaplatenia , a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 535,01 Eur, z toho 201,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 334,01 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku JUDr. Jánovi Šoltésovi

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 3 353,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 9.10.2013 do zaplatenia. Uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému možnosť povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy, pričom prekročenie trvalo dlhšie ako 5 dní, čím porušila bod 14.1 Obchodných podmienok. Z dôvodu porušenia Obchodných podmienok bola vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného v celkovej sume 4 075,38 eur, ktorej súčasťou bola istina 3 353,22 eur, úroky 442,41 eur, poplatky 279,75 eur. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy do 8. 10. 2013, bez výsledku.

Žalovaný sa na súdom určené pojednávanie nedostavil. Aj napriek tomu, že bol riadne predvolaný, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd preto s použitím § 101 ods. 2 O.s. p. pokračoval v konaní bez jeho prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou a. s., dňa 3. 3. 2006 zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu pre žalovaného č. 0041402890/0900. Súčasne mu poskytol aj platobnú kartu VISA Electron a možnosť povoleného prečerpania. 3. 3. 2006 žalobca oznámil žalovanému možnosť

povoleného prečerpania k dohodnutému účtu, výška povoleného prečerpania bola určená limitom 90 000,- Sk.

V zmysle zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zrejmé, že žalovaný prekročil rámec povoleného prečerpania, v dôsledku toho bolo povolené čerpanie zastavené dňa 22. 7. 2011, čím nastala konečná splatnosť pohľadávky. Debetný zostatok na účte žalovaného v celkovej sume 3 353,22 eur bol technicky preúčtovaný na debetný účet č. 0276112118/0900. Podľa výpisu z tohto účtu nedošlo zo strany žalovaného na tomto účte k žiadnym kreditným obratom, a to aj napriek opakovaným upomienkam zo strany žalobcu. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy do 8. 10. 2013, bez výsledku, mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 30. 9. 2013.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zo dňa 6.12.2006 zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Na základe zmluvy o bežnom účte sa právny predchodca žalobcu zaviazal pre žalovaného otvoriť a viesť bežný účet a poskytovať jej ďalšie produkty a služby. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu (bankou) a žalovaným predstavuje zmluvu o bežnom účte, uzavretú podľa § 708 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. V súvislosti s poskytnutím prečerpania na predmetnom bežnom účte sa potom práva a povinnosti zmluvných strán spravujú ustanoveniami o zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. V oboch prípadoch ide o tzv. absolútny obchod, pričom podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver v zmysle tohto zákona.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu proti žalovanému zo zmluvy o bežnom účte, žalovaný akceptoval jednotlivé ustanovenia zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť predmet zmluvy riadne a včas plniť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal. Nakoľko došlo na účte k nepovolenému prečerpaniu vo výške 3 353,22 eur, je povinný vrátiť túto sumu žalobcovi. Svoju povinnosť si žalovaný dobrovoľne nesplnil, a preto ho na zaplatenie tejto sumy zaviazal súd.

Zo zákona vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. To znamená, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, teda aj tá, ktorá bola uzatváraná podľa zákona Obchodného zákonníka, ak môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy a spĺňa súčasne jej iné atribúty.

Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade bol právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.

V danom prípade predmetná zmluva o poskytnutí úveru neobsahovala neprijateľné podmienky.

Žiadané úroky z omeškania boli v súlade so zákonnými podmienkami (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.), súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania spôsobom, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, preto súd podľa § 142 ods. 1, zaviazal žalovanú zaplatiť mu náhradu trov konania, súdneho poplatku za návrh 201,00 eur a trov právneho zastúpenia v sume 334,01 eur za dva úkony právnej služby, prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, za ktoré podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí základná sadzba tarifnej odmeny 131,13 eur x 2 úkony, 2 x režijný paušál vo výške 8,04 eur a pretože je právny zástupca žalobcu platiteľom DPH vrátane 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.