Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_2Csp-49-2022.pdf
PDF · 122.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/49/2022
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v spore žalobcu Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie sumy 622,39 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 542,70 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 542,70 Eur od 28.01.2020 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 74,40%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.08.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 622,39 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 622,39 Eur od 28.01.2020 do zaplatenia.
2. V žalobe dôvodil tým, že je právnym nástupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „CFH“). Uviedol, že dňa 05.04.2019 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 21478635/9049802105, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 622,70 Eur na kúpu televízora. Kúpna cena tovaru predstavovala 622,70 Eur a žalovaná zaplatila akontáciu v sume 0,00 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 42 mesačných splátkach v sume 20,00 Eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 840,00 Eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 80,00 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.11.2019 listom – predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.01.2020 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 22.01.2020. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 622,39 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,00 % ročne od 28.01.2020 do zaplatenia. Tiež si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3. Žaloba s prílohami bola žalovanej doručená dňa 27.10.2022.
4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
5. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.11.2022 žalobca vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovanej uviedol, že občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený, preto žalovaná spĺňala
štandardné riskové podmienky. Žalovaná prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázala výšku mesačného príjmu, pričom výška mesačnej splátky sa s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty, javila ako primeraná. Žalovaná v žiadosti uviedla čistý mesačný príjem 350,00 Eur, ktorý bol overený dopytom v Sociálnej poisťovni. Podľa žalobcu žalovaná uviedla, že je slobodná a počet nezaopatrených detí je 0. Žalovaná uviedla mesačné finančné náklady v sume 0,00 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že vykonal lustráciu žalovanej v SRBI, z ktorého zistil mesačné finančné náklady žalovanej v sume 0,00 Eur. V rozhodnom období bola výška životného minima 205,07 Eur. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol podľa žalobcu 144,93 Eur (350,00 Eur – 205,07 Eur) pri zohľadnení splátky predmetného úveru vo výške 20,00 Eur. Žalobca uviedol, že bonitu žalovanej skúmal s odbornou starostlivosťou. Preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel.
6. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), keďže v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia medzi stranami nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu od 18.11.2022 do 30.11.2022. 7. Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom žaloby a jej prílohami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.04.2019, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN, obchodnými podmienkami Quatro, zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa 05.04.2019, predžalobnou upomienkou a dokladom o doručení žalovanej, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad, notárskou zápisnicou o zlúčení CFH s nástupnickými spoločnosťami VÚB, a.s. a VÚB Leasing, a.s., listinnými dôkazmi predloženými žalobcom o skúmaní bonity žalovanej a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov.
8. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca ako banka uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 05.04.2019, predmetom ktorej bolo dojednanie spôsobu uzatvárania zmlúv o službách na základe žiadosti klienta akceptovanej bankou alebo klientom akceptovanej ponuky banky, pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie klienta s využitím autentifikačných prvkov jedinečne klientovi pridelených. Súd ďalej zistil, že žalobca ako banka uzavrel so žalovanou ako klientom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 622,70 Eur s mesačnou splátkou v sume 20,00 Eur, v počte splátok 42, pri ročnej úrokovej sadzbe 19,60 % a RPMN 19,60 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 217,30 Eur a celková čiastka predstavovala sumu 840,00 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.05.2019 a ďalšie splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Doba trvania zmluvy bola dojednaná na 42 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Z údajov o klientovi uvedených v zmluve vyplýva, že žalovaná je slobodná, s počtom vyživovaných osôb 0 a nezaopatrených detí 0, s typom bývania u rodičov/detí, so stredoškolským vzdelaním, s čistým mesačným príjmom za posledné tri mesiace v sume 350,00 Eur, zamestnaná od januára 2019 na dobu neurčitú u zamestnávateľa Howe Slovensko s.r.o., so sídlom v Košiciach, v zmluve uvedenými mesačnými finančnými výdavkami (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) v sume 0,00 Eur.
9. Podľa Notárskej zápisnice sp. zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCR1s 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 došlo k zlúčeniu CFH so spoločnosťami VÚB, a.s. a VÚB leasing, a.s., a to tak, že CFH zanikla a nástupníckymi spoločnosťami sa stali VÚB, a.s., a VÚB leasing, a.s. Z označenej notárskej zápisnice, časti nazvanej „PROJEKT ROZDELENIA ZLÚČENÍM“, časti 3. Predmet projektu, bodu 3.3 písm. a) a b) vyplýva, že VÚB leasing, a.s. bude pokračovať v produkte QCar a produkte Triangel – splátkový predaj zanikajúcej spoločnosti. Podľa bodu 3.4. v prevádzkovaní Ostatného podnikania bude pokračovať VÚB, a.s.
10. Z prehľadu splátok a úhrad žalovanej súd zistil, že žalovaná zo zmluvy č. 21478635 uhradila v prospech žalobcu celkovo 4 splátky po 20,00 Eur, t. j. sumu 80,00 Eur. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 19.01.2020.
11. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.11.2019 banka (žalobca) upozornila žalovanú na nedoplatok na splátkach vo výške 60,00 Eur a zároveň ju informovala, že v prípade, ak do 05.01.2020 nedôjde k úhrade, bude oprávnená úver zosplatniť. Predžalobnú upomienku si žalovaná prevzala dňa 05.12.2019.
12. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.01.2020 banka oznámila žalovanej, že jej dlh z úverovej zmluvy č. 9049802105 sa stal splatným v celom rozsahu naraz, keďže dlžné splátky neuhradila v stanovenej lehote. Výška dlhu predstavovala sumu 622,47 Eur. 13. Z lustrácie žalovanej v Sociálnej poisťovni, k čomu žalobca predložil „Dáta dopytu“ zo dňa 05.04.2019, vyplýva, že priemerný vymeriavací základ u zamestnávateľa za posledné 3 mesiace predstavoval u žalovanej aspoň 374,00 Eur. Preverením v SRBI, ktoré žalobca vykonal dňa 05.04.2019, nezistil žiadne finančné záväzky žalovanej.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t. j. k 05.04.2019 (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“ aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
17. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
19. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z., Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z., Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
21. Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z., Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.
22. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
24. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákona, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a žalovanou ako klientom bol založený záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.04.2019, na základe ktorej jej žalobca poskytol úver vo výške 622,70 Eur, s mesačnou splátkou v sume 20,00 Eur, v počte splátok 42, pri ročnej úrokovej sadzbe 19,60 % a RPMN 19,60 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 217,30 Eur a celková čiastka predstavovala sumu 840,00 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.05.2019 a ďalšie splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Doba trvania zmluvy bola dojednaná na 42 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy.
28. Z údajov o klientovi uvedených v zmluve tiež vyplynulo, že žalovaná je slobodná, s počtom vyživovaných osôb 0 a nezaopatrených detí 0, s typom bývania u rodičov/detí, so stredoškolským vzdelaním, s čistým mesačným príjmom za posledné tri mesiace v sume 350,00 Eur, čo žalobca preveril dopytom v Sociálnej poisťovni, o čom súdu predložil listinný dôkaz. Zo zmluvy tiež vyplynulo, že žalovaná je zamestnaná od januára 2019 na dobu neurčitú u zamestnávateľa Howe Slovensko s.r.o., so sídlom v Košiciach. V zmluve žalovaná deklarovala, že jej mesačné finančné výdavky (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) predstavujú 0,00 Eur.
29. Súd mal preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume 622,70 Eur, z ktorého žalovaná splatila žalobcovi celkovo sumu 80,00 Eur, t. j. 4 splátky po 20,00 Eur.
30. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou – nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa – menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom dokladu). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
31. Súd skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom dospel k záveru, že zmluva obsahuje požadované údaje v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane údajov o RPMN a predpokladoch na výpočet RPMN, čo vyplýva zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú žalovanou podpísané a ktoré vo vzorci pre výpočet RPMN obsahujú konkrétne údaje zo zmluvy. Súd zastáva názor, že zmluva obsahuje aj zreteľný údaj o dobe trvania zmluvy, nakoľko v zmluve je uvedená splatnosť prvej splátky a tiež doba trvania zmluvy 42 mesiacov. Podľa názoru súdu zmluva spĺňa všetky požiadavky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, a preto z tohto dôvodu nemožno určiť úver za bezúročný a bez poplatkov.
32. Súd sa ďalej zaoberal okolnosťou, či žalobca pred uzavretím zmluvy riadne skúmal bonitu žalovanej, a teda či konal v tejto súvislosti s odbornou starostlivosťou. V opačnom prípade nesplnenie tejto povinnosti má za následok, že nemohol žiadať jednorazové zaplatenie úveru. V prípade hrubého porušenia tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
33. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.
34. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že v okolnostiach tohto prípadu žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a hoci nahliadol do SRBI a preveril príjem žalovanej, na základe získaných údajov nemohol vykonať dôkladnú analýzu, pretože nepreukázal, aby v čase skúmania bonity poznal relevantné výdavky žalovanej, a tak vyhodnotil jej domáci rozpočet. Žalobca súdu nepredložil dôkazy o tom, aby pred uzavretím zmluvy preveril výdavky žalovanej na uspokojovanie jej základných životných potrieb (strava, bývanie, ošatenie a podobne). Za danej situácie mal žalobca preukázateľne vedomosť o výške vymeriavacieho základu žalovanej, ktorý dosahoval aspoň sumu 374,00 Eur. Mal vedomosť o tvrdenej výške príjmu žalovanej v sume 350,00 Eur mesačne. Žalovaná neuviedla žiadne výdavky. Je veľmi málo pravdepodobné a vyvolávajúce pochybnosti, ak fyzická osoba neuvedie žiadne výdavky (bývanie, strava, telefón, atď.). Skutočnosť, že žalovaná uviedla, že nemá žiadne mesačné výdavky nezbavuje veriteľa povinnosti tieto informácie reálne zisťovať. V naznačených súvislostiach preto nemohlo stačiť nahliadnuť do SRBI, pretože údaje, ktoré žalobca potreboval, aby sa jeho konanie vyznačovalo odbornou starostlivosťou, nemohol z týchto zdrojov dostatočne zistiť.
35. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovanej. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovanej zo strany žalobcu je potrebné považovať za značne formalistické a nedostatočné (k tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co/136/2019).
36. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019 zo dňa 27.02.2020 vyplýva aj uvedené: „Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná,
majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“
37. Žalobca hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 s poukazom na § 7 ods. 20 a ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože nepreukázal, aby s odbornou starostlivosťou posúdil a skúmal náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb zohľadniac životné minimum ustanovené osobitným predpisom. Pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver bola banka povinná (okrem iného) vychádzať aj z nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Túto povinnosť banka nesplnila, pretože žiadne výdavky žalovanej v naznačenom smere neskúmala, nehodnotila a neanalyzovala. Vychádzajúc z hrubého porušenia povinnosti banky je potrebné považovať úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.04.2019 za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. O formálnom prístupe žalobcu a nedodržaní odbornej starostlivosti svedčí aj zistenie, že žalovaná uhradila len 4 mesačné splátky po 20,00 Eur a ďalšie neuhradila. To znamená, že žalobca dostatočne nezistil a neanalyzoval schopnosť spotrebiteľa splácať úver s dopadom na jeho reálne výdavky a domáci rozpočet.
38. Na základe uvedeného s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaná reálne čerpala titulom úveru po odpočítaní toho, čo mu žalovaná titulom splátok uhradila. Žalovaná v danej veci čerpala titulom úveru sumu 622,70 Eur a žalobcovi uhradila sumu 80,00 Eur. Na základe uvedeného súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 542,70 Eur (622,70 Eur – 80,00 Eur) s prísl. S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru súd žalobu v časti nad sumu 542,70 Eur s prísl. zamietol.
39. Keďže žalovaná neuhradila svoj dlh, dostala sa s jeho plnením do omeškania. Žalobca žiadal, aby mu súd priznal úrok z omeškania v sadzbe 5,00 % ročne odo dňa 28.01.2020, pričom k zosplatneniu úveru došlo dňa 19.01.2020 a žalovanej to bolo oznámené listom zo dňa 22.01.2020. Súd nároku žalobcu aj čo do úroku z omeškania vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 542,70 Eur s úrokom z omeškania 5,00 % p.a. od 28.01.2020 do zaplatenia. Požadovaná výška úroku z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže základná úroková sadzba ECB k 28.01.2020 predstavovala 0,00 %, čo pri navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,00 % ročne.
40. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konečnom dôsledku bol v spore úspešnejší žalobca, ktorému patrí voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celkovom rozsahu 74,40 %, a to po odrátaní jeho neúspechu (12,80 %) od jeho úspechu v spore (87,20 %).
41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Súd zároveň dodáva, že v danom spore nezistil okolnosti vyvolávajúce potrebu aplikácie § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania neprizná. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali potrebu odkloniť sa v otázke náhrady trov konania od zásady zodpovednosti za výsledok v spore.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.