Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/223/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, v konaní zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: C. N., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, Q., občan SR, o zaplatenie 187,60 eur s prísl., sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 17,60 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 24.05.2013 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa v ostatnej časti z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd n e p r i p ú š ť a vstup občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom zo dňa 28.07.2014 sa domáhal na Okresnom súde Komárno proti odporcovi vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 187,60 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 24.05.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že nedoplatok odporcu pozostáva z neuhradených služieb vo výške 17,60 eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 170,- eur, t.j. celkom vo výške 187,60 eur. Navrhovateľ si ďalej uplatňuje zákonné úroky z omeškania počnúc od nasledujúceho dňa po uplynutí náhradnej lehoty na plnenie poskytnutej navrhovateľom.

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 07.05.2015, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Odporca má doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania v súlade s ustanovením §101 ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to Zmluva čl. 3-5, dodatok čl. 6-12, faktúry čl. 14, všeobecné podmienky čl. 17-27 spisu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 21.12.2012 Zmluvu o poskytovaní služby N. TV (ďalej len „A.“), ktorou navrhovateľ zriadil odporcovi prístup s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, ktorý umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Na základe dodatku k zmluve zo dňa 21.12.2012 navrhovateľ aktivoval odporcovi v prístupe službu TV X., Y. TV. Zároveň si účastníci dohodli zmluvnú pokutu v prípadoch nesplnenia si záväzkov odporcom v sume 170 eur.

Odporca za služby riadne neplatil, pričom mu vznikol nedoplatok za neuhradené služby v sume 17,60 eur, a to na základe faktúr: č. XXXXXXXXXX na sumu 10,60 eur a č. XXXXXXXXXX na sumu 7,- eur. Dátum splatnosti jednotlivých faktúr nastal pred podaním návrhu. Navrhovateľ sa pokúsil vyriešiť vec mimosúdnou cestou, pričom zaslal odporcovi pokus o pokonávku zo dňa 09.05.2013, v ktorom mu poskytol lehotu na zaplatenie dlžnej čiastky do 23.05.2013.

Podľa § 43 ods. l až 3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení noviel zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.

Podľa § 43 ods. 5 zákona o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení podľa písm. b), ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, podľa písm.e) ak účastník opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 ods. l písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní preplatených služieb.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s

nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy smernice bod 1. písm. e/ medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak

záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len v časti. Súd mal preukázané, že predmetná Zmluva ako aj Dodatok k tejto zmluve sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom odporca mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení zmluvy ako aj dodatku k nej nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z

povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j.

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V konaní mal súd listinnými dôkazmi preukázané, že odporca porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z platne uzatvorenej Zmluvy v znení dodatku k nej s navrhovateľom, a to tým, že neplatil za poskytnuté služby riadne a včas. Nedoplatok na službách v zmysle príslušných faktúr predstavoval celkom sumu 17,60 eur. Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 17,60 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne, ktorá je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to s účinnosťou od 24.05.2013, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí náhradnej lehoty na plnenie poskytnutej navrhovateľom.

Súd návrh navrhovateľa zamietol v časti zmluvnej pokuty v zmysle dodatku k Zmluve, nakoľko z obsahu Zmluvy a Dodatku k nej uzavretom medzi účastníkmi vyplýva, že ich text bol vopred pripravený dodávateľom v podobe typovej zmluvy pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju podpise zmluvy nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a z tohto dôvodu v danom prípade nemožno dojednania o zmluvnej pokute považovať za individuálne dojednané. Súd preskúmal dojednania o zmluvnej pokute v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, pričom stanovil, že výšku zmluvnej pokuty ako sankcie spojenej s

nesplnením záväzku odporcu ako spotrebiteľa nemožno považovať za primeranú, a to aj napriek skutočnosti, že k porušeniu povinností odporcom prišlo už v prvom roku 24 mesačnej viazanosti.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech odporcu (spotrebiteľa) tým, že od neho za nesplnenie svojho záväzku požaduje, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu s jeho nesplnením spojenú, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná ako celok a nemožno použiť moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka (rozsudok ESD vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012).

O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p., keďže odporca bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti, nakoľko si však odporca trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Dňa 24.10.2014 občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 (ďalej len „združenie“) oznámilo prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu odporcu a žiadalo, aby mu bol doručený návrh s prílohami s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania a súhlasilo s rozhodnutím v jeho neprítomnosti, keďže sa pojednávania nezúčastní z dôvodu hospodárnosti.

Odporca súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu neudelil.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.

V prejednávanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania pred rozhodnutím vo veci samej. Z § 93 ods. 2 O. s. p. je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až potom, keď účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. súd rozhodoval o vstupe spoločnosti Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže uvedené združenie oznámilo vstup do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p., avšak odporca súhlas so vstupom tohto združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na jeho strane neudelil a preto súd vstup uvedeného združenia do konania nepripustil, keďže nie je možné, aby vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, ktorý o to nemá žiaden záujem a k takémuto vstupu neudelil súhlas, nakoľko súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane je základnou podmienkou tohto vstupu a bez tohto súhlasu resp. v prípade nesúhlasu nie je možné, aby vedľajší účastník vystupoval na strane jedného z účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu súd musel rozhodnúť o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 3 O.s.p. a tento vstup nepripustil. Okrem toho súd poukazuje aj na spôsob vstupu združenia na ochranu práv spotrebiteľa do konania, keď združenie iba zahlásilo vstup a žiadnym spôsobom okrem žiadosti o doručenie návrhu s prílohami neprejavilo záujem na podpore práv odporkyne ako spotrebiteľa, keďže už dopredu avizovalo neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaniach, ale napriek tomu žiadalo priznať náhradu trov konania a takýto spôsob vstupu do konania a vystupovania na strane odporcu považuje súd iba za formalistický bez zjavného záujmu aktívne ochraňovať práva spotrebiteľa. Vzhľadom na súčasnú právnu úpravu, ktorá dostatočným spôsobom zabezpečuje ochranu práv spotrebiteľov súdom tým, že súd zo zákona musí dokonca prihliadať aj na možnosť premlčania nároku sa javí súdu vstup spoločností na ochranu práv spotrebiteľov do konania ako vedľajších účastníkov za formálny a iba sa tým zvyšujú náklady súdneho konania na úkor navrhovateľov ako aj samotného súdu (potreba doručovania písomností či už poštou alebo elektronicky, vyhotovovanie fotokópii jednotlivých písomností a pod.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.