Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/172/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného: SOUKENÍK

- ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. F. XXXX/XX, D., toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou: K. C., zamestnankyňa Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 486,14 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 67,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 49,37 eur od 14.06.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 17,87 eur od 14.07.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 09.06.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 486,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 49,37 eur od 14.06.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 17,87 eur od 14.07.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 418,90 eur od 14.08.2011 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania. Z opisu skutkového stavu uvedeného v návrhu vyplýva, že žalovaná pohľadávka predstavuje neuhradenú cenu elektronických služieb poskytnutých odporkyni právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., v celkovej výške 67,24 eur a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eur.

Vykonaným šetrením bolo zistené, že odporkyňa sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržiava, pričom inú adresu sa súdu nepodarilo zistiť, preto jej súd uznesením č.k. -40 zo dňa 04.02.2015 v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovník na chránenie jej záujmov v konaní.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších prepisov (ďalej len „O.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, zmluvou o poskytovaní služby a nájme koncového zariadenia, odovzdávacím protokolom, predloženými faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila dňa 24.06.2013 so spoločnosťou BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513 (navrhovateľom) ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok, medzi inými i pohľadávky voči odporkyni. Predmetná zmluva je evidovaná na tunajšom súde pod Spr. 712/13. S poukazom na uvedené mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní.

Na základe zmluvy o poskytovaní služby a nájme koncového zariadenia, uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., a odporkyňou dňa 20.05.2011, bolo odporkyni prenechané do užívania koncové zariadenie, prostredníctvom ktorého jej právny predchodca navrhovateľa poskytoval elektronické komunikačné služby v rámci zvoleného programu Magio Sat Klasik

- Jar 2011, za zľavnenú cenu na používanie 30 mesiacov pri viazanosti 24 mesiacov. Odporkyňa sa predmetnou zmluvou zaviazala platiť cenu poskytovaných služieb a súčasne cenu nájmu koncového zariadenia vo výške vyplývajúcej z platného cenníka. V zmluve sa uvádza, že nájomca sa zaväzuje v prípade výpovede zmluvy o nájme z dôvodov na jeho strane a nevrátení koncového zariadenia a jeho príslušenstva, uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu stanovenú v tejto zmluve alebo podľa cenníka na prenájom koncového zariadenia účinného v čase podpisu zmluvy. Nájom bol dojednaný na dobu neurčitú.

Z obsahu predmetnej zmluvy súd ďalej zistil, že pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého koncového zariadenia Magio Sat boxu bola medzi účastníkmi dojednaná zmluvná pokuta v sume 150,- eur a pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat boxu zmluvná pokuta vo výške 20,- eur. Podľa tabuľky č. 3 cenového výmeru č. XXXXX/XXXX, ktorý tvoril súčasť zmluvy, za nedodržanie doby viazanosti pri zániku zmluvy o pripojení z dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24 - mesačnej doby viazanosti užívať služby Magio sat bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 199,- eur.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 13.06.2011, bola odporkyni účtovaná cena služieb Magio a cena prenájmu koncového zaradenia za mesiac máj 2015 vo výške 49,37 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 13.07.2011, cena služieb a prenájmu za mesiac jún 2011 v celkovej výške 17,87 eur. Faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 13.08.2011 boli odporkyni účtované zmluvné pokuty v celkovej sume 418,90 eur. Z rozpisu jednotlivých položiek na faktúre vyplýva, že voči odporkyni bola uplatnená Magio sat pokuta vo výške 199,- eur, pokuta za Magio Box vo výške 150,- eur, pokuta za diaľkový prijímač ovládač vo výške 20,- eur, pokuta za kartu vo výške 19,95 eur a pokuta za ostatné príslušenstvo vo výške 29,95 eur.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických telekomunikáciách“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, avšak len v časti. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a odporkyňou ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorá je v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka súčasne zmluvou spotrebiteľskou. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni technické (tzv. koncové) zariadenie, ktoré jej umožňovalo prijímať ním poskytované elektronické služby v rozsahu vymedzenom v predmetnej zmluve. Koncové zariadenie spolu s jeho príslušenstvom bolo odporkyni prenechané do užívania titulom nájmu, ktorý bol dohodnutý na neurčitý čas, pričom odporkyňa bola povinná uhrádzať právnemu predchodcovi navrhovateľa za užívanie tohto zariadenia nájomné v dojednanej výške. Odporkyňa sa zmluvou zaviazala uhrádzať tiež cenu poskytovaných služieb, a to v zľavnenej sume po dobu 24 mesiacov, pričom za nedodržanie doby viazanosti pri zániku zmluvy o pripojení z dôvodov na strane účastníka bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 199,- eur. Za mesiace máj a jún 2011 bola odporkyni fakturovaná cena poskytnutých služieb a nájom koncového zariadenia spolu v sume 67,24 eur. Právny predchodca navrhovateľa si voči odporkyni uplatnil tiež zmluvné pokuty v celkovej výške 418,90 eur, ktoré odporkyni fakturoval v mesiaci júl 2011. Odporkyňa vyúčtované sumy neuhradila.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že navrhovateľ sa voči odporkyni oprávnene domáhal zaplatenia sumy 67,24 eur ako neuhradenej ceny poskytnutých elektronických služieb a nájomného za užívanie technického zariadenia a jeho príslušenstva v zmysle platne uzavretej zmluvy o poskytovaní verejnej služby. Keďže odporkyňa nezaplatila vyfakturované sumy riadne a včas, čím sa dostala do omeškania, navrhovateľovi patrí aj zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, ktorý mu súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 57/1995 Z.z. priznal z dlžnej sumy 49,37 eur vo výške 9,25 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania odporkyne s úhradou tejto sumy bola 0,25 %, odo dňa 14.06.2011 do zaplatenia, a z dlžnej sumy 17,87 eur vo výške 9,50 % ročne, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania odporkyne s úhradou tejto sumy bola 0,50 %, odo dňa 14.07.2011 až do zaplatenia. Súd tak návrhu v časti o zaplatenie sumy 67,24 eur s príslušenstvom vyhovel.

Pokiaľ však ide o nárok na zaplatenie sumy 418,90 eur s príslušenstvom titulom neuhradených zmluvných pokút, súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:

Keďže právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti (v konaní nebol preukázaný opak), súd posúdil zmluvu o pripojení ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluve a z tohto dôvodu na vzťah medzi účastníkmi primerane uplatnil ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, uvedenie ktorých v zmluve spája s právnym následkom ich neplatnosti (§ 53 ods. 5). Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie uznesenie ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka). Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C ).

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal okrem zaplatenia ceny za poskytnuté služby aj plnenia titulom zmluvnej pokuty. V súvislosti s inštitútom zmluvnej pokuty súd uvádza, že z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy, pričom funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, aby primäla dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu si povinností, ktoré sú zmluvnou pokutou zabezpečené a má teda viesť dlžníka k takému správaniu, aby sa vyhol naplneniu podmienok pre jej vznik. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v zmluvných vzťahoch, pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky.

Z obsahu zmluvy o poskytovaní služby a nájme koncového zariadenia vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program a služby. Odporkyňa ako spotrebiteľ mala zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Odporkyňa ako spotrebiteľka nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah dodávateľom vopred navrhnutých a v predložených zmluvách fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať, a teda sa podrobiť i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté je pritom v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka na navrhovateľovi, pričom tento individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd predmetnú zmluvnú podmienku nepovažoval za individuálne dojednanú.

Ako je zrejmé zo špecifikácie jednotlivých položiek na faktúre, ktorou boli voči odporkyni uplatnené zmluvné pokuty, odporkyni bola účtovaná Magio sat pokuta vo výške 199,- eur, pokuta za Magio Box vo výške 150,- eur, pokuta za diaľkový prijímač ovládač vo výške 20,- eur, pokuta za kartu vo výške 19,95 eur a pokuta za ostatné príslušenstvo vo výške 29,95 eur.

Súd po preskúmaní obsahu zmluvy zistil, že zmluvná pokuta vo výške 199,- eur bola účtovaná na základe zmluvného dojednania cenového výmeru, ktorý tvoril súčasť zmluvy, podľa ktorého za nedodržanie doby viazanosti pri zániku zmluvy o pripojení z dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24 - mesačnej doby viazanosti užívať služby Magio sat je účastník (odporkyňa) povinná uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporkyňu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by si odporkyňa plnila svoju povinnosť odoberať služby poskytované právnym predchodcom navrhovateľa, riadne platila ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere teda dodávateľ ako výlučný

zostavovateľ zmluvy nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo súd považuje za neprijateľné. Súd dodáva, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom práva Európskej únie, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. V skutočnosti môže nastať aj situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri viazanosti 24 mesiacov 23 mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa hneď na úvod zmluvného vzťahu. Takáto zmluvná pokuta jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd ďalej prihliadal na to, že zmluvná pokuta sa vzťahuje k akémukoľvek porušeniu povinností zo strany spotrebiteľa, dodávateľ nerozlišuje rôzne spôsoby porušenia povinností spotrebiteľa, ich závažnosť a následné dôsledky takéhoto porušenia pre dodávateľa. Výška zmluvnej pokuty nie je odstupňovaná, ani prispôsobená rôznym spôsobom porušenia zmluvných povinností, ale je určená jednotne pre všetky prípady. Dodávateľ nerozlišuje, či ide o porušenie zmluvných podmienok, ktoré mohol spotrebiteľ ovplyvniť alebo nie, prípadne, či ide o vedomé a úmyselné porušenie podmienok. Takto určená zmluvná pokuta, nezohľadňujúca závažnosť jednotlivých spôsobov porušenia povinností zo strany spotrebiteľa s odstupňovaním výšky pokuty sa javí ako zjavne neprimeraná a určená v neprospech slabšej zmluvnej strany.

Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 199,- eur za nedodržanie doby viazanosti spôsobuje z vyššie uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a pre spotrebiteľa, teda odporkyňu, nie je záväzná. Vzhľadom na uvedené tak súd nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199,- eur s príslušenstvom vyplývajúci z neprijateľnej zmluvnej podmienky neuznal a návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Súd ďalej vo vzťahu k žalovanému plneniu titulom zmluvných pokút vo výške 150,- eur a vo výške 20,- eur uvádza, že tieto boli dojednané pre prípad nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého koncového zariadenia Magio Sat boxu, resp. diaľkového ovládača k tomuto zariadeniu. Po preskúmaní obsahu spisu nezostávalo súdu iné, ako konštatovať, že vo vzťahu k tomuto nároku (rovnako ako ani k nároku na zaplatenie zmluvných pokút v ostatnom rozsahu) navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal naplnenie podmienok pre uplatnenie práva na zmluvné pokuty, a síce nevrátenie, stratu alebo odcudzenie prenajatých zariadení. Súd navyše dodáva, že navrhovateľ si voči týmto nárokom nesplnil ani len povinnosť tvrdenia, keď v návrhu na začatie konania neuvádza, ktorá z predpokladaných skutočností mala nastať a za akých okolností. Tieto povinnosti, zásadné pre úspech v súdnom konaní, si navrhovateľ nesplnil ani vo vzťahu k pokute za kartu vo výške 19,95 eur a k pokute za ostatné príslušenstvo vo výške 29,95 eur (ako boli tieto označené v predmetnej faktúre), pričom z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, majúcich poskytovať podklad pre rozhodnutie v prejednávanej veci, nevyplýva, že by vo vzťahu k tomuto žalovanému plneniu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou skutočne došlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného, keďže navrhovateľ vo vzťahu k zmluvným pokutám vo výške spolu 219,90 eur neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., súd návrh v tejto časti spolu s príslušenstvom žalovanej sumy ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval sumu 486,14 eur s príslušenstvom, pričom mu bola priznaná suma 67,24 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 418,90 eur s príslušenstvom súd návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bola úspešnejším účastníkom odporkyňa, ktorej by patrila pomerná náhrada trov konania. Keďže si však odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.