Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-218-2022.pdf
PDF · 106.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/218/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom, v právnej veci navrhovateľky F. P., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XX, M., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Slovinský, so sídlom advokátskej kancelárie Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves proti odporcovi
- manželovi, ktorý návrh na rozvod nepodal F. P., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XX, M., za účasti maloletého dieťaťa S. P., A.. XX.XX.XXXX, bytom u P., v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo F. P., H.. N., nar. XX.XX.XXXX a F. P., H.. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu k mal. S. P., nar. XX.XX.XXXX o úprave rodičovských práv a povinnosti a úprave styku rodičov v tomto znení.
Na čas po rozvode sa zveruje mal. S. P., A.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Styk otca s mal. S. súd neupravuje.
III. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. S. sumou 160,- Eur mesačne vopred k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka (ďalej aj manželka a matka) sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 31.08.2022 domáhala rozvodu jej manželstva s manželom, ktorý návrh na rozvod nepodal (ďalej aj manžel, odporca a otec), na čas po rozvode žiadala zveriť maloletú S.P. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca žiadala určiť výživné na maloletú S. sumou 250,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou nežiadala upraviť.
2. Podaný návrh zdôvodnila tým, že sa jej city k manželovi ochladli a nevidí nádej na obnovu manželského spolužitia, manželstvo je rozvrátené bez vzájomnej tolerancie, úcty a ochoty manžela. Vo vzťahu boli konflikty kvôli alkoholizmu manžela, ktorý nemal snahu o riešenie tohto problému. Do manželstva vstupovali s láskou, avšak napriek tomu sa vzťah zachrániť nepodarilo, časom sa už aj zmenilo vnímanie spoločného života.
3. K podanému návrhu navrhovateľka pripojila aj sobášny list a rodný list maloletej S.B.V..
4. Odporca k podanému návrhu zaslal dňa 23.09.2022 písomné vyjadrenie, v ktorom súhlasil s podaným návrhom na rozvod, priznal, že občasne si vypil, avšak nesúhlasil že toto je príčina rozvratu manželstva, týmto naopak je nevera manželky a udržiavanie mimomanželského pomeru. Tiež už k manželke nič necíti.
5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletej a ostatnými listinami zo spisu a zistil tento skutkový stav:
6. Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX Q. M., u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú tri deti, z toho dve v súčasnej dobe plnoleté deti a mal. S.G.P., narodená dňa XX.XX.XXXX.
7. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojom písomne podanom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených. Uviedla, že dôvodom rozpadu manželstva je časté popíjanie alkoholu manžela. Manželmi sú už 19 rokov, veľakrát manžela prosila, aby prestal piť, avšak nebol toho schopný. Aj preto nevyhľadali odbornú pomoc, lebo to manžel odmietal. Prestala ho preto aj ľúbiť. V spoločnej domácnosti už nežijú 3 týždne, manžel sa odsťahoval preč, ona ostala bývať s dvomi dcérami. Intímne sa nestýkajú už od júna 2022. Spoločne už tiež nehospodária, majú oddelené účty, všetky potreby domácnosti zabezpečuje ona. Manžel sa s deťmi nestretáva, píšu si však spolu. Manžel jej už 3 mesiace posiela mesačne 100,- Eur. V súčasnej dobe pracuje ako kaderníčka, príjem uviedla v sume cca 900,- Eur mesačne. Má mesačné výdavky na bývanie 380,- Eur, platí nájomné 150,- Eur, plyn 60,- Eur, zálohové platby za elektrinu 43,- Eur, uhrádza životnú poistku 5,- Eur a na sporiaci účet si odkladá 30,- Eur. Dcére S.G.P. uhrádza obedy v školskej jedálni 25,- Eur. Dcéra tiež začala navštevovať jazdiareň v M., uhrádza 15,- Eur, avšak chodieva sa tam starať aj o kone, vtedy platí menej. Dcéra sa tiež prihlásila na krúžok klavíra, výšku platieb za krúžok však nevedela ešte uviesť. Navštevuje aj krúžok pingpongu aj tanečný krúžok, za tieto krúžky však neplatí žiadnu sumu. Dcéra je zdravá, nemá žiadne zdravotné problémy. Vreckové dcére dáva podľa potreby, asi 20,- Eur mesačne. Dobíja jej kredit asi v sume 8,- Eur mesačne. Oblečenie dcére zakupuje matka, stalo sa však občasne, že toto dcére zakúpil aj otec.
8. Odporca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že on za príčinu rozvratu manželstva vníma neveru manželky, asi pol roka dozadu, v dobe kedy bol v nemocnici. Uviedol, že on to nevníma tak, že má problém s alkoholom, aj keď vie, že manželke to vadilo. Nepovažoval to za potrebné riešiť. Avšak nemyslí si, že dôvodom, že ho manželka podviedla je neriešený problém s alkoholom. Svoju manželku už preto neľúbi, odsťahoval sa aj preto zo spoločnej domácnosti. Ani sa nepokúšal o obnovu manželského spolužitia. Býva u svojej sestry. Asi 2 mesiace je nezamestnaný, evidovaný v evidencií uchádzačov o zamestnanie, dovtedy bol 5 rokov dobrovoľne nezamestnaný. Je však pravdou, že pracoval načierno, vypomáhal kamarátom vo firme s oknami. Mesačne si tak vedel privyrobiť asi 450-500 Eur. Vyštudovaný je automechanikom, avšak v tomto obore nikdy nepracoval, nebavilo ho to. Momentálne je PN, po absolvovaní operácií, bola mu vzatá aj vzorka z pľúc. Trpel pohlavnou chorobu, mal bolesti. Už sa to zlepšuje. Nevie, ako jeho zdravotné problémy budú mať vplyv na jeho zdravie, či dokonca bude žiadať aj o invalidný dôchodok. Nemá preto teraz žiaden príjem. Nedostáva preto ani žiadnu dávku, pracoval totiž len krátko a dlho bol dobrovoľne nezamestnaný. Žiaden dlh na zdravotnom a sociálnom poistení nemá. Ak sa aj pokúšal zamestnať ako automechanik, nikto ho nevedel zamestnať, nemá totiž žiadnu prax. Nechce ho riadne zamestnať ani žiaden z jeho kamarátov, u ktorých pracoval načierno. Výživné je na dcéru ochotný platiť v sume 100,- Eur, a ktorú sumu uhrádza matke už aj 3 mesiace. Finančne mu vypomáhajú jeho matka a sestra. Chce sa zamestnať, keď už nebude mať žiadne zdravotné problémy, nevie kde sa však zamestnaná. Uviedol, že manželka mu nikdy nevytýkala spôsob akým pracuje. Uviedol tiež, že nepozná skutočný príjem manželky, o jej peniazoch nevedel, táto pracuje ako kaderníčka 6 rokov, avšak v daňových priznaniach uvádza príjem 50,- Eur.
9. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec tatko právne posúdil:
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií.
16. Navrhovateľka za hlavnú príčinu rozvratu ich manželstva považuje alkoholizmus manžela, z toho plynúce neustále napätie prameniace z ich vzájomného vzťahu, čo vyústilo do citového ochladnutia u navrhovateľky, ako sama konštatovala, až k nenávisti. Navrhovateľka tiež poukázala na neplnenie základných spoločenských funkcií manželstva, ako je spoločná výchova maloletých detí, spoločné hospodárenie či vedenie intímneho života.
17. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľka sa chce rozviesť z prezentovaných dôvodov a z jej správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva, ktoré nenapĺňa legálnu definíciu manželských práv a povinností konštatovaných v § 18 Zákona o rodine. Z jej strany teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Manžel, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal na jednej strane pripustil pravidelné popíjanie alkoholu, avšak bez akéhokoľvek nadhľadu na svoje problémy s alkoholom, tieto bagatelizoval, poukázal naopak na mimomanželskú známosť manželky, rovnako nemá záujem na zachovaní tohto manželstva. Jeho postoj je bez akejkoľvek sebareflexie ako jeho správanie vníma manželka a aký dopad to má na ňu, na jej city k manželovi, na jej snahu dobrovoľne zotrvať v tomto nefungujúcom vzťahu.
18. Nakoľko na základe vyššie uvedených skutočností je rozvrat manželstva objektívne preukázaný, súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel a rozhodol výrokom I. tohto rozsudku tak, že manželstvo účastníkov rozviedol.
19. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
24. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
32. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva a to na čas po rozvode. Manželia sú rodičia maloletej S..
34. Súd po vykonanom dokazovaní schválil rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli na informačnom stretnutí rodičov, v zmysle ktorej súd zveril mal. S. do osobnej starostlivosti matky, pretože mal z vykonaného dokazovania preukázané, predovšetkým z účastníckej výpovede matky a otca, ako aj správy kolízneho opatrovníka, že rodičia tohto času už nežijú v spoločnej domácnosti, naopak mal. S. je v starostlivosti matky, táto sa o ňu riadne stará a v tejto jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.
Otec nespochybnil starostlivosť matky, nevzniesol voči nej výhrady. Maloletá S. má pri matke vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý rast a vývin. Súd teda dospel k záveru, že uzavretá rodičovská dohoda je v záujme maloletej, teda že bude zabezpečená jej výchova a výživa ako aj starostlivosť vo veci jeho osobného rozvoja, preto uvedenú rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli schválil s právom matky mal. S. zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
35. Čo sa styku otca s mal. S. týka, súd taktiež z vykonaného dokazovania mal za preukázané, jednak zo zhodných účastníckych výpovedi ako aj správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov u rodičov, že doposiaľ sa otec s dcérou nestretáva, naopak len komunikujú elektronicky, rodičia sa však vedia dohodnúť na stretávaní sa otca s mal. S.. Rodičia rovnako na informatívnom stretnutí rodičov uzavreli taktiež rodičovskú dohodu, ktorou sa rodičia dohodli na úprave stretávania sa otca s maloletou tak, že tento styk nebude upravený, je ponechaný na dohode rodičov. Súd má teda zato že aj v tomto smere je rodičovská dohoda o úprave styku v najlepšom záujme maloletého, obidvom rodičom dáva priestor na trávenie času s maloletou podľa dohody, preto súd aj v uvedenej časti rodičovských práv a povinností uzavretú rodičovskú dohodou schválil, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
36. Čo sa týka výživného na maloleté dieťa, súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
37. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti v nájomnom byte spolu so svojimi dvomi deťmi - maloletá S. a plnoletá dcéra. Navrhovateľka zabezpečuje všetky potreby domácnosti a uhrádza aj všetky poplatky súvisiace s bývaním, a to spolu v sume 380,- eur mesačne. Navrhovateľka je samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti kaderníckych a kozmetických služieb s čistým mesačným príjmom 900,- eur. Čo sa týka výdavkov matky na maloletú S., tu uviedla, že okrem iného (šatstvo, drogéria, strava) platí za obedy mesačne sumu 25,- eur. Zároveň jej platí 15,- eur za každú hodinu jazdy na koni. Maloletá sa taktiež prihlásila na klavír, za ktorý navrhovateľka ešte nevie koľko bude platiť. Navrhovateľka jej taktiež mesačne dobíja kredit vo výške 8,- eur. Z obsahu spisu vyplynuli aj majetkové pomery manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, ktorý je toho času nezamestnaný, vedený v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SNV od 05.09.2022 ako uchádzač o zamestnanie. Pred týmto obdobím, počas 5 rokov bol dobrovoľne nezamestnaný, pričom pracoval na čierno a vedel si tak privyrobiť približne 450 až 500,- eur mesačne. Je vyštudovaný automechanik, avšak v tejto oblasti nikdy nerobil, pretože ho to nebavilo. Okrem kamiónu a autobusu má vodičský preukaz na všetky typy vozidiel. Momentálne si prácu nehľadá, pretože je práceneschopný po operáciách. Mal urologické problémy, teraz je to už lepšie. Nemá žiaden príjem, z úradu nedostáva žiadne dávky. Chodieva vypomáhať kamarátom, avšak tí ho nechcú oficiálne zamestnať.
38. Súd tak pri rozhodovaní o určení výživného na mal. dieťa u otca nevychádzal zo zásady fakticity jeho príjmov, ale vychádzal zo zásady potencionality príjmov, nakoľko na strane otca súd nezistil také dôvody, pre ktoré by otec nemohol vykonávať zamestnanie alebo povolanie. Súd má za to, že zdravotné problémy otca nemajú taký charakter, aby obmedzili možnosti otca nájsť si akúkoľvek prácu. Súd pripúšťa, že okruh pracovných ponúk môže byť užší, avšak otec počas konania nepreukázal, že vynaložil všetko úsilie na to, aby si našiel adekvátne zamestnanie. Súd preto pri rozhodovaní o určení výšky výživného vychádzal z výšky príjmov, ktoré by otec (potenciálne) mohol vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti a dopyt na trhu práce dosahovať. V okolí miesta súčasného pobytu otca, je práca v
autoservise, na pozícii automechanik, ohodnotená priemerne od 850 do 1500,- eur v hrubom, z čoho vyplýva, že otec by tak mohol zarobiť sumu priemerne v čistom vo výške 902,- eur mesačne.
38. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy v konaní zistené a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté dieťa je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, pričom súd ustálil potenciálny príjem otca, ktorý by podľa názoru súdu mal byť otec schopný dosahovať vo výške približne 900,- eur. Vzhľadom na uvedené tak súd ustálil výšku výživného zo strany otca na mal. S. na sumu 160,- eur mesačne, a to odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd uvádza, že uvedená suma výživného predstavuje len niečo okolo 18 % minimálneho potencionálneho príjmu otca, ktorý by podľa názoru súdu mal byť otec schopný dosahovať. S prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a na pomery otca súd určil splatnosť výživného ku pätnástemu dňu v mesiaci.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).
Poučenie:
Proti výroku II tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 122 CMP)
Proti výroku I, III a IV tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/). Na podanie odvolania nie je oprávnený účastník, ktorý sa oprávnenia podať odvolanie voči súdu vzdal po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.