Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/103/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej. PhD., v trestnej veci obžalovaného W. K., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , o odvolaní obžalovaného Milana K., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.09.2022, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29. novembra 2022, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného W. K., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t a , pretože zistil, že nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Horeuvedeným rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný W. K. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na tom skutkovom základe, že :

ako vodič, po tom, čo požil alkoholické nápoje dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX h v meste G. na ul. B. a na ul. P. O. K., okr. G., viedol osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, evidenčné číslo G kde počas jazdy bol pred firmou Q. zastavený a kontrolovaný hliadkou príslušníkov OO PZ v Topoľčanoch, pričom bolo vykonanou dychovou skúškou na alkohol v čase o XX:XX h prístrojom Drager 7510, číslo ARMF-0503, číslo merania 11322 zistené, že viedol vozidlo aj napriek tomu, že mu bola nameraná hodnota 0,58 mg/l alkoholu v dychu, napriek tomu, že bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 29.06.1989 pre prečin opilstva podľa § 201 Tr. zák., rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17.10.1990 pre prečin opilstva podľa § 201 Tr. zák., rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.09.1995 pre trestný čin opilstva ( správne - ohrozenia pod vplyvom návykovej látky ) podľa § 201b Tr. zák., rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24.03.2000 pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Tr. zák.

Za to mu súd I. stupňa uložil:

- podľa , za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa , postupom podľa , trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov,

- podľa a písmeno a/ výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe,

- podľa určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 18 mesiacov,

- podľa písmeno b/ uložil obžalovanému zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ktorého dodržiavanie počas skúšobnej doby vykonajú na základe žiadosti probačného a mediačného úradníka príslušníci Policajného zboru,

- podľa , písmeno a/ , trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení čo do výroku o treste zákazu činnosti na doživotie, odvolaním napadol obžalovaný. V jeho písomnom zdôvodnení prostredníctvom obhajcu JUDr. Mgr. Lukáša Grežďu poukazoval na to, že dôkazy „nenasvedčujú“ splnenie zákonných podmienok § 61 ods. 5 písm. a/ Tr. zák. na uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie, pretože mu nemali byť v jeho neprospech priznané predchádzajúce odsúdenia, keďže tieto sú zahladené. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania a uloženie neprimeraného trestu a vec vrátiť súdu I. stupňa.

Na verejnom zasadnutí :

- obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch odvolania a uviedol, že mu je ľúto, čo sa stalo, má rodinu, manželku a syna, ktorý má 6 rokov, syn je stále chorý, potreboval by vodičský hlavne kvôli tomu, že veľa chodia po doktoroch, syn je chorý od narodenia. Mali dve deti, jedno zomrelo. Navrhol, aby odvolací súd v časti uloženia trestu viesť motorové vozidlá na doživotie vec zrušil a vydal nové rozhodnutie s určením konkrétneho obdobia, kedy bude platiť zákaz trestu viesť motorové vozidlá každého druhu, vodičský potrebuje aj kvôli práci, ktorú teraz nemôže vykonávať a tak došlo k zníženiu jeho príjmu,

- prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného nepovažovala za dôvodné, súd správne ukladal zákaz činnosti na doživotie v súlade s , a vo vzťahu k argumentácii obžalovaným podaného odvolania, poukázala na ustanovenie Tr. zák., v zmysle ktorého na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3-5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Odvolanie navrhla podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle , , preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom a možnom rozsahu a v súlade s príslušnými ustanoveniami , a to všetko za dodržania zásad tzv. kontradiktórneho procesu zakomponovaných do . Pri tomto postupe sa nedopustil takých chýb, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku (strany 3-4) podrobne poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov, vrátane obhajoby obžalovaného. V ďalšej časti (strany 4-5) uviedol podrobné právne úvahy akými sa spravoval pri hodnotení dôkazov ako aj právne závery, ku ktorým dospel. Na základe takto zákonného a dostatočného dokazovania, nevyhnutného na rozhodnutie o podanej obžalobe, správne zistil skutkový stav veci v rozsahu vyžadovanom ustanovením

Z vykonaných dôkazov (výpovede svedkov N., N., listinných dôkazov), ktoré súd I. stupňa vyhodnotil v súlade s kritériami bolo nepochybne a jednoznačne preukázané, že sa stal žalovaný skutok a že ho spáchal obžalovaný. Súd I. stupňa v rámci tohto postupu sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného, ktorý popieral spáchanie skutku, a túto aj následne správne vyhodnotil, keď ju považoval za neprijateľnú a dôkazmi vyvrátenú. Obžalovaný aj na hlavnom pojednávaní priznal, že sadol do vozidla a s týmto sa aj pohol - teda už vykonával jazdu, svedkovia uvádzali jazdu auta po uliciach B. a P.O. K. v mesta G.. Ním uvádzané, že to bolo na neho „ narafičené“ je naozaj a výlučne len jeho výrazne nekritickým pocitom. V otázke viny odvolací súd zdôrazňuje aj to, že obžalovaný tento výrok odvolaním nenapadol !

I keď obžalovaný limitoval svoje odvolanie len voči výroku o treste zákazu činnosti, odvolací súd preskúmaval celý výrok o treste v napadnutom rozsudku a to s ohľadom na zásadu „reformatio in peius“ (zákaz zmeny k horšiemu, pretože odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal). Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. a pri rozhodovaní správne vychádzal z kritérií pre ukladanie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 odsek 1- 4 Tr. zák. a pri pomere poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností 0:0 správne obžalovanému uložil kombináciu dvoch výchovných trestov - podmienečného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

Výmeru trestu odňatia slobody súd I. stupňa určil v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby (až na 1 rok), ktorú tak v žiadnom prípade nie je možné považovať za neprimerane prísnu- práve naopak vzhľadom na okolnosti prípadu a osobitne recidívu u obžalovaného - za neprimerane miernu. Výkon tohto trestu podmienečne odložil s určením probačného dohľadu na správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, čo je v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Sprísneniu tohto trestu v odvolacom konaní bránila horecitovaná zásada. Správne v rámci probačného dohľadu obžalovanému uložil aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ktorého dodržiavanie počas skúšobnej doby vykonajú na základe žiadosti probačného a mediačného úradníka príslušníci Policajného zboru. Uloženiu tejto povinnosti ako súčasť probačného dohľadu v trestnom stíhaní nebráni ani to, že obžalovaný absolvoval odborné poradenstvo a preskúmanie zdravotnej spôsobilosti k závislosti od alkoholu so záverom nezistenia závislosti. Nevedenie riadneho života v skúšobnej dobe, nerešpektovanie probačného dohľadu i uloženej povinnosti je dôvodom na premenu trestu odňatia slobody.

Čo s týka obžalovaným namietanej výmery trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na doživotie, tak odvolací súd zistil, že súd I. stupňa v tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie v rámci ktorého správne zistil splnenie formálnych podmienok pre takúto výmeru uvedených v § 61 ods. 1 a 5 Tr. zák. čo aj správne vyjadril v rámci právnych úvah a záverov uvedených na strane 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pretože tieto sú správne tak na ne v podrobnostiach odvolací súd len odkazuje.

Podľa § 61 ods. 5 písm. a/ Tr. zák. súd uloží (obligatórne!) trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, 2-krát odsúdený.

Obžalovaný v odvolaní, prostredníctvom obhajcu, namietal , že predchádzajúce odsúdenia za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (v predchádzajúcom trestnom zákona ako trestný čin opilstva) boli zahladené. V tomto smere úplne ignoroval ustanovenie § 61 ods. 7 a Tr. zák. podľa ktorého na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa ods. 3 - 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.

Podľa § 438d Tr. zák. ustanovenie § 61 ods. 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 5 pred 1.11.2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 5 po 1.11.2011.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil aj zákonné podmienky v zmysle druhej vety tohto citovaného ustanovenia so správnym záverom (strana 5).

Nie je možné akceptovať ani obžalovaným uvádzané jeho osobné a rodinné pomery. Je tomu tak nielen vzhľadom na okolnosti prípadu alebo aj jeho osobu. V prvom rade ak by bolo v čase činu pravdivé ním prezentované tvrdenie, že sa stará o rodinu tak, by nebol zo soboty na nedeľu popíjal alkohol u priateľa (čo uviedol len on sám),čiže celú noc tak nebol doma pri chorom synovi a ani sa k nemu po popíjaní neponáhľal, ale prespal v aute (čo tvrdil len on sám), ktoré ráno v čase o XX,XX hod. viedol po pozemných komunikáciách, keď bola hladina alkoholu v jeho dychu v hodnote 0,58 mg/l (v prepočte 1,21 promile). V druhom rade (s poukazom na § 61ods. 7 Tr. zák.) takto konal i napriek tomu, že už bol v minulosti 4- krát !!! súdne trestaný za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu tak, ako na to poukázal súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Osobitne v tejto súvislosti je nutné zdôrazniť odsúdenie za to, že v roku 1997 takto pod vplyvom 2,25 promile alkoholu a v čase plynutia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul človek. Okrem toho bol za takéto konanie sankcionovaný aj v priestupkovom konaní. O jeho nekritickosti k jeho predchádzajúcim konaniam svedčí aj to, že tieto ospravedlňoval tým, že „bol slobodný a nebral to nejak vážne“. Obžalovaný je dospelý jedinec, v plnom rozsahu trestnoprávne zodpovedný za vlastné protiprávne konanie.

Vychádzajúc z týchto faktov je možné konštatovať, že v osobe obžalovaného sa jedná o nenapraviteľného páchateľa, u ktorého ani predchádzajúce tresty a sankcie neviedli k prevýchove a

náprave a ktorý predstavuje stálu a reálnu hrozbu pre všetkých účastníkov cestnej premávky. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu je uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie plne odôvodnené potrebami nielen individuálnej ale aj generálnej prevencie. U takéhoto definitívneho trestu je zdôraznená prioritne jeho ochranná funkcia, ktorá však obžalovanému nebráni v tom, aby si plnil svoje rodičovské práva a povinnosti a nebráni mu ani vo vykonávaní práce (podľa ním predloženej dohody o vykonaní práce pracuje ako pomocný stavebný robotník).

Uloženiu trestu prepadnutia veci - osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, bránila prekážka vyplývajúca z § 60 ods. 4 Tr. zák. (jeho vlastníkom nie je obžalovaný).

Pretože odvolací súd nezistil žiadne iné dôvody na zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. ( )