Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/569/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti odporcom: 1 M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom O., Z. XXXX/XXX, 2 O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, o zaplatenie 286,72 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.8.2014, č.k. -102, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Odporcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa a odporcom 1 a 2 náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 497, § 303 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, § 3, § 37 ods. 1, § 39, § 100 ods. 1 až 3, § 101, § 558, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1, 2 a 4, § 5b, § 8 ods. 3 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, § 155a ods. 2, § 200ea ods. 1, § 142 ods.1 a §151 ods. 1 O.s.p. v podstate tým, že pokiaľ ide o Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.5.2010 (podpísanej len odporcom v 1), súd má za to, že vyhlásenie odporcu 1 o tom, že má vedomosť o premlčaní pohľadávky, je zakomponované do vopred pripraveného textu Dohody ako posledná veta bodu 3.1. Súčasťou Dohody je viacero ustanovení, pričom z každého jedného ustanovenia Dohody vyplývajú odporcovi 1 ako dlžníkovi rôzne práva a povinnosti, príp. vyhlásenia, ktoré sú formulované tak, že ich obsah je schopná pochopiť len osoba s právnickým vzdelaním a nie priemerný spotrebiteľ - t.j. primerane dobre informovaná a primerane vnímavá a opatrná osoba. Navrhovateľ nepredložil odporcovi1 Dohodu jasne a jednoznačne koncipovanú, z ktorej by bolo zrejmé, že podstatou tejto dohody je jeho záväzok splácať pohľadávku, ktorá je premlčaná. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Možno teda konštatovať, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Z vyššie uvedeného dôvodu, súd uznanie dlhu odporcom 1 obsiahnuté v Dohode zo dňa 21.5.2010 považoval za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sa prieči zákonu. Podľa názoru súdu uvedená dohoda je aj neurčitá, nakoľko z nej nie je jednoznačne zrejmé, aký dlh v ňom odporca 1 uznáva, je tam len uvedený pôvodný veriteľ, no čo sa týka právneho titulu - zmluvy, je v nej uvedené číslo zmluvy/zákazníka 301226, pričom zmluva o spotrebnom úvere mala č. 295037. Z tohto dôvodu súd považuje uvedený právny úkon, teda dohodu o

uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.5.2010 sa neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre jeho neurčitosť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi 1. a 2, ako úspešným účastníkom konania, náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich návrhom neuplatnili.

Proti predmetnému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, resp. ho zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal, že súd prvého stupňa na vec aplikoval § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť až 1.5.2014, odkázal pritom na znenie čl. 1 Ústavy SR, na nález ÚS SR z 24.5.1995, , ako aj na nález z 3.3.1996, , ďalej na čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, nález ÚS SR z 8.3.2011, , pričom zastáva názor, že aplikáciou § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu. Právna úprava platná v SR do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania, keď aplikáciou § 5b na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na súd, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a k závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Priamym aplikovaním § 5b súd porušil aj zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR, navyše tu vzniká reálna hrozba, že súd by mu tak spôsobil škodu. V konaní si uplatnil nárok žalobným návrhom zo dňa 17.12.2012, pričom ust. § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 1.5.2014, nemôže preto súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci.

Skôr, ako odvolací súd o odvolaní rozhodol, navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zastúpenia podaním zo dňa 26.3.2015, doručeným súdu prvého stupňa dňa 31.3.2015, zobral svoje odvolanie v celom rozsahu späť z tvrdeného dôvodu, že odporca (ktorý- pozn. odvolacieho súdu) po podaní návrhu uhradil celú dlžnú sumu, t.j. istinu, úroky a trovy konania.

Podľa § 207 ods. 2 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Keďže navrhovateľ späťvzatím podaného odvolania využil svoje právo disponovať konaním upravené v § 207 O.s.p. a urobila tak ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní, bolo dôvodným, aby odvolací súd odvolacie konanie s použitím citovaného ustanovenia, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), zastavil.

Keďže navrhovateľ potom späťvzatím odvolania procesne zavinil (nezdokladoval súdu ako dôvod späťvzatia odvolania správanie sa odporcov - tvrdené zaplatenie uplatňovanej pohľadávky), že odvolacie konanie sa muselo zastaviť, vzniklo podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania odporcom. Keďže im ale podľa obsahu spisu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, nebola odporcom náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.