Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/877/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Soni Zmekovej v právnej veci navrhovateľa: J.. V. Q., bytom R. XX, K., zastúpený JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom, Kováčska 40, Košice, proti odporcovi: J.. K. H., bytom C. XX, N., o zaplatenie 30.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. marca 2014 č.k. -48 a o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. decembra 2013 č.k. -30, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 278,58 eura k rukám jeho advokáta JUDr. Miroslava Sklenára, so sídlom Košice, Kováčska 40, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.000,- eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 01. 09. 2011 do 08. 07. 2013 zo sumy 30.000,- eur, s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.000,- eur od 09 07. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o zaplatenie sumy 20.000,- eur zastavil a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 2.623,95 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu navrhovateľa. Zo zisteného skutkového stavu mal súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci konania dňa 28. 12. 2009 uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal navrhovateľ ako veriteľ poskytnúť odporcovi, ako dlžníkovi, sumu 30.000,- eur na realizáciu podnikateľského zámeru. Úroky z pôžičky dohodnuté neboli. Odporca sa zaviazal vrátiť pôžičku najneskôr do 31. 08. 2011, k reálnemu odovzdaniu peňazí došlo dňa 23. 12. 2009, kedy navrhovateľ dal zo svojho účtu príkaz na úhradu sumy odporcovi. Odporca po vydaní a doručení platobného rozkazu (08. 07. 2013) dňa 09. 07. 2013 uhradil navrhovateľovi sumu 20.000,- eur. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 23. 01. 2014 zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 20.000,- eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Zvyšnú sumu odporca navrhovateľovi neuhradil. Po právnej stránke vec posúdil podľa ustanovení § 657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov konštatujúc, že zmluva o pôžičke bola platne uzavretá, prevzatie požičanej sumy dlžníkom je preukázané výpisom z účtu navrhovateľa, úroky z pôžičky dohodnuté neboli, odporca po vydaní platobného rozkazu dňa 08. 07. 2013 v danej veci zaplatil navrhovateľovi dňa 09. 07. 2013 sumu 20.000,- eur, zvyšnú sumu doteraz nezaplatil. Zároveň priznal navrhovateľ i úrok z omeškania z nezaplatenej sumy v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo

99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) tak, že navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 2.623,95 eura.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca domáhajúc sa jeho zrušenia pre odňatie možnosti konať pred súdom, keďže súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní dňa 03. 03. 2014, ktorého sa nemohol zúčastniť pre neodstrániteľnú právnu prekážku, o ktorej súd včas informoval.

K odvolaniu odporcu navrhovateľ v písomnom vyjadrení uviedol, že s tvrdením odporcu nesúhlasí, odporca si svoje povinnosti voči navrhovateľovi nesplnil, jeho argumenty v odvolacom konaní je potrebné považovať za irelevantné a svojim konaním sa snaží iba oddialiť povinnosť, ktorú má voči navrhovateľovi od 01. 09. 2011, kedy mal svoj záväzok splniť. Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania odporcu podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Predmetom konania v danej veci bol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 30.000,- eur od odporcu z titulu nesplatenej pôžičky. V priebehu konania zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 20.000,- eur späť z dôvodu, že odporca predmetnú sumu zaplatil po vydaní platobného rozkazu v danej veci. Zároveň žiada priznať úrok z omeškania.

V danej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 219 ods. 2 OSP, iba poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci, napr. peňazí, pričom vznik pôžičky predpokladá jednak dohodu zmluvných strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom a to odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, inak zmluva o pôžičke nevznikne. Bez odovzdania predmetu pôžičky, v tomto prípade peňazí, nemôže byť právny vzťah účastníkov posúdený podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. O taký prípad by išlo vtedy, ak by jedna strana zmluvného vzťahu neodovzdala druhej strane peniaze a ani ich nepreviedla na ním určený účet, ale by na základe dohody sním postupne za neho hradila napr. cenu tovaru. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky iba v prípade, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke alebo dlžobným úpisom, ktorým sa dlžník zaviazal na majetkové plnenie druhovo určených vecí, spravidla peňazí. Ak veriteľ nemá takúto písomnosť k dispozícii alebo ak je písomný doklad neúplný, musí poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami. V prípade, že veriteľ neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech.

V danej veci súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, na základe ktorého skonštatoval, že zmluva o pôžičke bola platne uzavretá a veriteľ preukázal, že odporcovi odovzdal sumu 30.000,- eur a to prevodným príkazom z účtu navrhovateľa na účet odporcu. Týmto si navrhovateľ svoju dôkaznú povinnosť splniť. Na odporcovi spočívala v priebehu konania povinnosť preukázať vrátenie požičanej sumy, ktorej termín vrátenia bol do 31. 08. 2011. Odporca preukázal zaplatenie sumy 20.000,- eur a

to v priebehu tohto konania, keď nasledujúci deň po vydaní platobného rozkazu súdom prvého stupňa uvedenú sumu navrhovateľovi zaplatil. V dôsledku tohto konania navrhovateľ zobral návrh v tejto časti späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Odporca nepreukázal ani v rámci prvostupňového konania a ani odvolaciemu súdu, že zvyšnú sumu, t.j. 10.000,- eur navrhovateľovi uhradil. Z tohto dôvodu považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny.

K námietke odporcu, uvedenej v podanom odvolaní, že mu konaním súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd rozhodol na pojednávaní dňa 03. 03. 2014, ktorého sa nemohol zúčastniť pre neodstrániteľnú právnu prekážku, o ktorej súd včas informoval, odvolací súd dodáva, že túto námietku nepovažuje za opodstatnenú, keďže zo spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že termín pojednávania na deň 03. 03. 2014 vytýčil dňa 19. 12. 2013, odporca tento termín prevzal dňa 09. 01. 2014, dňa 27. 02. 2014 predložil súdu písomné podanie, označené ako žiadosť o zmenu termínu pojednávania, v ktorom uvádza, že pojednávania dňa 03. 03. 2014 o 10:15 hod. sa nemôže zúčastniť, nakoľko je nevyhnutný a nezastupiteľný sprievod rodinného príslušníka na lekárskych vyšetreniach, o čom predloží súdu potvrdenie na pojednávaní. Podľa § 119 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, účastník ktorý navrhuje odročenie pojednávania musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť. Návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, pričom ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Odporca si tieto povinnosti nesplnil, keď v žiadosti o odročenie pojednávania, doručenej súdu prvého stupňa dňa 27. 02. 2014 iba uviedol jeho nevyhnutný a nezastupiteľný sprievod rodinného príslušníka na lekárskych vyšetreniach, pričom žiadne konkrétne skutočnosti neuviedol, nepredložil žiadnu lekársku správu a ani žiadne potvrdenie lekára preukazujúce jeho nevyhnutnú účasť pri sprievode rodinného príslušníka na lekárskom vyšetrení. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne posúdil, že táto žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňa náležitosti riadneho ospravedlnenia. Z tohto dôvodu odvolací súd námietku odporcu o odňatí možnosti konať pred súdom prvého stupňa považoval za neopodstatnenú konštatujúc, že týmto postupom súdu prvého stupňa nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom a ani možnosť zúčastniť sa osobne pojednávania v danej veci, nakoľko odporca si svojim konaním a postupom túto možnosť sám zmaril.

S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Súd prvého stupňa v danej veci uznesením zo dňa 19. decembra 2013 č.k. -30 vyrubil odporcovi súdny poplatok v sume 1.800,- eur za podaný odpor, ktoré uznesenie prevzal odporca dňa 09. 01. 2014 a proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že súd nesprávne stanovil výšku súdneho poplatku zo sumy 30.000,- eur namiesto sumy 10.000,- eur, preto navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť.

Preskúmaním napadnutého uznesenia a spisového materiálu súdu prvého stupňa mal odvolací súd za preukázanú správnosť vyhotovenia napadnutého uznesenia. Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/ zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Z ustanovenia § 174 ods. 1 OSP vyplýva, že opravným prostriedkom proti platobnému rozkazu je odpor. Podľa položky 1 prílohy k zákonu o súdnych poplatkoch, sadzobníka súdnych poplatkov sa z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba vyberá poplatok v občianskom súdnom konaní z ceny predmetu vo výške 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura, pričom poznámka k položke 1 v bode 5 ustanovuje, že podľa položky 1 písm. a/ sa platí poplatok pri návrhu na vydanie platobného rozkazu, podľa rovnakej sadzby sa platí poplatok aj za odpor proti platobnému rozkazu.

V danej veci navrhovateľ podal dňa 28. 12. 2012 návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 30.000,- eur, súd prvého stupňa dňa 06. 06. 2013 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi sumu 30.000,- eur s úrokom z omeškania. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca odpor s odôvodnením, že zaplatil sumu 20.000,- eur, pričom z prílohy k tomuto odporcu, z výpisu z bankového účtu vyplýva, že uvedenú sumu zaplatiť odporca navrhovateľovi dňa 09. 07. 2013. Z uvedeného prehľadu jednoznačne vyplýva, že odporca podal odpor proti platobnému rozkazu (ktorý je potrebné podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch analogicky považovať za odvolanie), ktorým bol zaviazaný k zaplateniu sumy 30.000,- eur, preto súd prvého stupňa správne postupoval podľa položky 1a (poznámky k položke 1 pod bodom 5.) sadzobníka súdnych poplatkov, keď vyrubil odporcovi súdny poplatok za odpor z predmetu konania vo výške 30.000,- eur. V tomto štádiu konania, pre vyrubenie súdneho poplatku za podaný odpor odporcom bolo bezpredmetné, že odporca zaplatil sumu 20.000,- eur, keďže odpor smeroval proti platobnému rozkazu, ktorým bol zaviazaný zaplatiť sumu 30.000,- eur. Odvolací súd poznamenáva, že túto sumu zaplatil až po vydaní platobného rozkazu, ktorá skutočnosť znamená, že sám zavinil, že konanie v tejto časti bolo zastavené a to pre jeho správanie po začatí samotného konania. Z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania 278,58 eura za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu odporcu podľa § 13a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), za úkon právnej služby sumu 270,54 eura, režijný paušál podľa§ 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,04 eura, spolu 278,58 eura.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.