Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-579-2007.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/579/2007
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku, Exekútorský úrad so sídlom v Humennom, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, pod č. k. EX 1233/2007, na návrh oprávneného L. C., A. Y. U. L., T. X, XXX XX F., K.I.: XXXXXXXX, E. T. W. V. C. T. A. Ž., K.I.: XXXXXXXX, V. XX, XXX XX Ž., proti povinnému T. S., W.. XX.XX.XXXX, F. R. XXXX/ XX, L. W. U., o vymoženie istiny 66,39 Eur (2.000,-Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
T. S., W.. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 31,24 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o priestupku č. AA 1552977 zo dňa 23.11.2005 vydaného Okresným dopravným inšpektorátom v Martine, vydal dňa 16.11.2007 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810*023954 pre súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 2.000,- Sk a trov exekúcie.
Tunajšiemu súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor navrhol, aby súd uznesením zastavil exekučné konanie, nakoľko v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky. Zároveň si vo svojom podaní uplatnil trovy exekúcie.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, exekútorský spis a zároveň súdny exekučný spis a je toho názoru, že v danom prípade došlo k preklúzii práva, teda k zániku práva, a to uplynutím lehoty, v ktorej sa mohlo právo vykonať. Z exekučného titulu - rozhodnutia o priestupku č. AA 1552977 zo dňa 23.11.2005 vydaného Okresným dopravným inšpektorátom v Martine, má súd za preukázané, že povinnému bolo uložené zaplatiť pokutu 2.000,- Sk do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2005 a vykonateľnosť dňa 8.12.2005, kedy mohol oprávnený prvýkrát právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch dňa 8.12.2008.
Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Podľa názoru súdu, keď exekučný titul vznikol za predchádzajúcej právnej úpravy, kedy bol výkon rozhodnutia časovo obmedzený a aj exekučné konanie začalo za takejto právnej úpravy a neexistujú intertemporálne ustanovenia, tak pre konania už začaté za takejto úpravy je potrebné aplikovať zákon o priestupkoch účinný do 31.8.2008, a teda postupovať v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prijatím novely v roku 2008, účinnej od 1.9.2008, nemožno bez intertemporálnych ustanovení priamo ex lege posudzovať už začaté exekučné konania podľa tejto novšej právnej úpravy a priznať im časovú neobmedzenosť, keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie. Na základe uvedeného má súd za to, že aj na výkon práva priznaného exekučným titulom v tomto exekučným konaním je potrebné aplikovať prekluzívnu trojročnú lehotu v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 a prihliadať na ňu ex offo.
Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a ods. 3 zákona o priestupkoch - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko mal za preukázané, že uplynutím času zaniklo právo priznané exekučným titulom z dôvodu preklúzie.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 86,28 € v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008 a navrhol o nich rozhodnúť.
Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj predložený exekútorský spis v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, a zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 31,24 €,
Súdnemu exekútorovi súd podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008, priznal odmenu za 5 úkonov á 3,32 €, t.j. 16,60 € (1x získanie poverenia, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 1x zisťovanie účtu povinného, 1x ďalšie zisťovanie majetku povinného). Súd nepriznal exekútorovi odmenu za úkony: 1x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, nakoľko sa v predloženom exekútorskom spise nachádza len po jednom z týchto zisťovaní, čiže ich reálne vykonanie nebolo súdu preukázané.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008 v sume 6,64 € za jednu začatú hodinu úkonov exekučnej činnosti a to: výzva povinnému na poskytnutie súčinnosti (5 min). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia za časovo špecifikované úkony, nakoľko sa jedná buď o duplicitne účtované úkony, za ktoré už patrí súdnemu exekútorovi odmena v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyššie citovanej vyhlášky alebo sa jedná o vlastné administratívne úkony súdneho exekútora, ktoré je povinný vykonať zo zákona a zároveň nesmerujú k samotnému výkonu exekúcie, ale zväčša iba k priznaniu trov súdnemu exekútorovi alebo plneniu jeho zákonných povinností.
Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 2,80 € (2x 1,40 €), ktorá pozostáva z nákladov na poštové poplatky, ktorý boli v predloženom exekútorskom spise reálne preukázané. V predloženom exekútorskom spise sa nachádza len 2 originálov nedoručených zásielok alebo poštových doručeniek, ktoré preukazujú skutočné zaplatenie poštových poplatkov v tomto exekučnom konaní. Všetky zvyšné poštové poplatky neboli žiadnym relevantným spôsobom preukázané. Rovnako tak nepostačujú fotokópie poštových doručeniek z hromadných zásielok, nakoľko v tomto prípade patrí exekútorovi náhrada iba v tom konaní, kde je originálna doručenka a nie v každom konaní zvlášť. V prípade priznania náhrady za poštové poplatky v každom exekučnom konaní, kde je predložená fotokópia poštovej doručenky by sa jednalo o priznanie vyššej sumy, než bola skutočne súdnym exekútorom vynaložená. Taktiež aj zasielanie „obyčajných“ zásielok sa dá dokladovať podacími lístkami alebo podacími hárkami, prípadne iným hodnoverným spôsobom, pretože len ťažko možno predpokladať, že exekútorský úrad zasiela naraz len jednu samostatnú zásielku obsahujúcu jednu písomnosť, pričom však súdnemu exekútorovi nič nebráni každú písomnosť zasielať aj s potvrdením o prevzatí. Súd nepriznal exekútorovi ani náhradu telekomunikačných, administratívnych a bankových poplatkov vo výške 10 €, nakoľko reálne vynaloženie takýchto nákladov nebolo v predloženom exekútorskom spise preukázané a paušálne vyúčtovanie takýchto nákladov nemá oporu vo vyhláške MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a ani v Exekučnom poriadku.
Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena a náhrada výdavkov sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % zo sumy 26,04 €, čo činí 5,20 €, tzn. nevyhnutné trovy exekúcie predstavujú celkovú sumu 31,24 €.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada,
podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
O trovách konania, ktoré súd považuje za účelne vynaložené, teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 tak, že súd priznal exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.