Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-480-2013.pdf
PDF · 109.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/480/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobcu: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. B. V., W. Č.. XX, zast. JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou v Bratislave, Búdkova č. 12, proti žalovanému: AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., so sídlom v Bratislave, Račianska č. 184/B, IČO: 35 918 519, zast. JUDr. Marcelou Kuchárikovou, advokátkou v Šamoríne, Hlavná č. 25, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23. januára 2013 č.k. 10C/86/2010-678 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalobcovi dňa 18.05.2010 listom žalovaného zo dňa 17.05.2010, je neplatné, a ktorou ďalej žiadal uložiť povinnosť žalovanému nahradiť mu mzdu v sume 4.994,88 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania počnúc od 21.06.2010 za jednotlivé mesiace až do 21.09.2011, súčasne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. 2/ Vychádzal zo zistenia, že žalobca na základe pracovnej zmluvy z 15.02.2006 ako zamestnanec pracoval pre zamestnávateľa - žalovaného, vykonával prácu skladníka v O. na Y. Č.. XXX/B. Listom žalovaného zo dňa 17.05.2010 /prevzatého žalobcom dňa 18.05.2010/ tento skončil okamžite pracovný pomer v zmysle § 68 Zákonníka práce ku dňu 18.05.2010, nakoľko v zmysle príkazu generálneho riaditeľa spoločnosti bola v dňoch 15.04.2010 až 17.04.2010 vykonaná dokladová inventúra náhradných dielov a príslušenstva a fyzická inventúra v dňoch 20.04.2010 až 04.05.2010 a touto dokladovou a fyzickou inventúrou boli zistené podvodné úpravy príjemok, čo zamestnávateľ vyhodnotil ako obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny. 3/Na dodané náhradné diely bola vždy vystavená príjemka na sklad a doložená k faktúre za účelom vykonania jej úhrady. Príjemka tovaru na sklad bola vystavená podvodným spôsobom bez vygenerovaného poradového čísla - s označením 0, čo umožnilo neprijatie zamestnávateľom zaplateného tovaru na sklad v skladovom systéme DMS. Žalovaný predložil znalecký posudok č. X/ XXXX znalca Ing. Mariána Žilinčára, z odboru ekonomika a management, účtovná evidencia, dane a personalistika, kde sa konštatovalo, že žalobca pod svojim menom vyhotovil a k faktúram pripojil príjemky s č. 0 v dňoch 19.01.2009, 13.02.2009, 26.03.2009, 07.04.2009, 11.05.209, 03.06.2009, 09.07.2009, 12.08.2009, 20.09.2009. 02.10.2009, 23.11.2009, 04.12.2009, 05.01.2010, 02.02.2010, 08.03.2010, pričom sú aj uvedené č. faktúr, ku ktorým tieto príjemky boli pripojené. Ďalej týmito dôkazmi bolo preukázané, že na náhradných dieloch a príslušenstve v sklade žalovaného uvedeným konaním žalobcu, ako aj vedúceho skladu U. X. bol zistený a preukázaný za obdobie od januára 2009 do konca
marca 2010 rozdiel v celkovej hodnote 55.473,60 eur, ktorý v skutočnosti bol zaplatený žalovaným, avšak nebol prijatý do zásob materiálu na sklade. Na uvedenom schodku sa žalobca podieľal vo výške 30.002,91 eur a vedúci skladu X. vo výške 25.470,69 eur, pričom fyzickou inventarizáciou bol zistený ďalší schodok v sume 27.201,69 eur. 4/Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca vymedzil pojmom „podvodné úpravy príjemok“, v ktorom smere súd vykonal rozsiahle dokazovanie, a v konaní na základe inventarizácie fyzickej ako aj dokladovej, ako aj posudkom súdneho znalca Ing. Mariána Žilinčára bolo preukázané, že žalobca vystavil a na preplatenie faktúry k nej pripojil príjemky na sklad s č. 0 a takto systematicky postupoval od januára 2009 do marca 2010, pričom hodnota tovaru na týchto príjemkách predstavovala sumu 30.202,91 eur. Súd poukázal aj na výpoveď svedka H.. S., ktorý potvrdil skutočnosť, že príjemka s č. 0 je otvorená a je ju možné vytlačiť, avšak na tejto neuzavretej príjemke nedôjde k pojatiu tovaru na sklad resp. skladové karty a to ani fyzicky, ani účtovne. Ďalej tento potvrdil, že až na základe uzavretia príjemky v systéme DMS dôjde k automatickému prideleniu poradového čísla jednotlivých príjemok a dôjde aj k pojatiu tovaru na skladové karty, s ktorými možno ďalej pracovať. Skutočnosť, že žalobca takto postupoval úmyselne a vedome, je preukázaná výsluchom vo veci vypočutých svedkov, pričom svedok V. potvrdil vo svojej výpovedi pred súdom, že spôsob vytvorenia príjemky s č. 0 mu popísal sám žalobca a na základe jeho návodu si aj vyskúšal vytvoriť príjemku s č. 0, čo sa mu aj podarilo. Že takto žalobca postupoval podvodne vyplýva aj z výpovede svedkov, vypočutých vo veci, ktorí boli prítomní na rokovaniach o náhrade škody, na ktorých rokovaniach vedúci skladu U. X. obviňoval práve žalobcu, že to celé vymyslel. V konaní výpoveďami svedkov bolo aj preukázané, že žalobca bol v práci v systéme DMS zdatný, a počas trvania pracovného pomeru nebolo preukázané, že by žalobca mal problémy s prácou resp. zaškolením v tomto počítačovom systéme. V tomto systéme okrem žalobcu a vedúceho skladu pracovali aj svedkovia V. a taktiež aj manželka vedúceho skladu X., ktorí potvrdili, že pri práci s týmto počítačovým systémom neboli problémy. Jedným z dôkazov, že žalobca uznával podvodné vystavovanie príjemok s č. 0 okrem výpovedi svedkov je aj skutočnosť, že sa dostavil k notárovi za účelom uznania dlhu voči žalovanému, ako aj prijatia záväzku jeho úhrady, k čomu však nedošlo na zásah jeho právnej zástupkyne. V konaní jednoznačne bolo preukázané, že žalobca svojim podpisom potvrdil vystavenie týchto príjemok tovaru s č. 0, pričom v tomto konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je rozhodujúce výška celkového schodku na hodnotách zverených mu žalovaným ako jeho zamestnávateľom. Náhrada škody na zverených hodnotách je uplatnená v osobitnom súdnom konaní pod sp. zn. 28C/114/2010 v celkovej výške 122.068,70 eur, ktorá suma predstavuje zistený schodok včítane DPH a marže (v priemere 20%). 5/ Súd ďalej konštatoval, že boli splnené aj formálne náležitosti predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý bol daný žalobcovi písomne, bol v ňom skutkovo vymedzený dôvod tak, že ho nemožno zameniť s iným dôvodom a súčasne žalobcovi umožňovalo toto vymedzenie brániť sa v predmetnom konaní. Taktiež v zákonom stanovenej lehote bol mu doručený aj list týkajúci sa okamžitého skončenia pracovného pomeru a žalobca žalobu podal na súde v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď mal pracovný pomer skončiť (pracovný pomer skončil 18.05.2010 a žaloba bola súdu doručená 16.07.2010). 6/Súd prvej inštancie potom uzavrel, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu jeho pracovných povinností v takej intenzite, ktorá aj odôvodňovala postup žalovaného okamžite s ním skončiť pracovný pomer, pričom konaním bolo preukázané, že práve žalobca bol iniciátorom vystavovania neuzatvorených príjemok s označením 0 a k tomuto postupu v podstate naučil aj vedúceho skladu X., ako aj svedka V., pričom toto vyplýva aj zo šetrenia žalovaným vykonaného v predmetnej veci, ako aj výpovedi svedkov, ktorí boli pri tomto šetrení prítomní. 7/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 8/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Poukázal na formálne a obsahové náležitosti zrušovacieho prejavu, z tohto musia byť zrejmé skutočné dôvody vedúce k rozviazaniu pracovného pomeru tak, aby dôvod nebolo možné zameniť s iným. V súvislosti s konkrétnou vecou žalobca tvrdil, že nevykonal žiadne podvodné úpravy príjemiek, pripustil isté pochybenie v smere, že pri zápise dodaného a prevzatého tovaru do počítačového programu neskontroloval označenie a názov vytlačenej príjemky, pričom ale súčasne tvrdil, že do počítačového programu skladového hospodárstva nebol zamestnávateľom riadne zaškolený, už vôbec nebol inštruovaný o potrebe kontroly názvu a číselného označenia príjemiek. Taktiež nebol upozornený na to, že v prípade neuzavretia príjemky nebude tovar v počítači uložený v súbore skladových zásob. Žalovaný mal systém napojený na viaceré spoločnosti a viacero pokladní, čo spôsobovalo poruchy v používaní systému. Žalovaný podľa žalobcu začiatkom apríla 2010 požiadal žalobcu o súčinnosť pri
zisťovaní nezrovnalostí v skladových zásobách resp. platbách za náhradné diely. Pri kontrole účtovných dokladov žalobca zistil, že k viacerým faktúram sú pripojené riadne parafované príjemky či už ním alebo jeho kolegom X., ktoré mali v názve príjemky otvorená, na čo bez meškania žalovaného upozornil. Takto žalobca zistil, že aj on sám v priebehu roka 2009 a do marca 2010 vyhotovil príjemky bez toho, aby pred vytlačením zápisu stlačil správne tlačidlo uzavrieť zápis. Spôsob, akým mohlo dôjsť k vytlačeniu príjemiek bez poradového čísla, bol objasnený až koncom roka 2010, teda až po podaní žaloby vo veci. Pokiaľ aj tovar nebol v počítači evidovaný ako tovar v sklade, toto ešte neznamená, že tovar fyzicky nebol do skladu odovzdaný. Nakoniec vo februári 2010 bola vykonaná inventúra s pozitívnym výsledkom. Žalovaný ale nevykonal inventúru osobitne na tovar evidovaný na príjemkách bez poradového čísla, sám žalobca upozornil na možné nedostatky v účtovných dokladoch, toto však v žiadnom prípade nenapĺňa žiadne pojmové znaky podvodu. V tejto súvislosti nebolo ani vykonané žiadne dokazovanie a túto skutočnosť nepreukazuje ani znalecký posudok. Skutočnosť, že by sa mal žalobca k podvodnému konaniu priznať, rovnako nikto z vypočutých svedkov, okrem zástupcu žalovaného, netvrdil. Žalobcom vyhotovené príjemky spolu s faktúrami mali ďalej kontrolovať ďalší pracovníci - ekonomický úsek a majiteľ spoločnosti, ktorý sám vykonával platby. Následné kroky žalovaného považoval žalobca za šikanózne, žalovaný žiadal zaplatenie rôznych súm bez toho, aby dôkazne vznik škody preukázal, jednoducho len spočítal sumy evidované na neuzatvorených príjemkách, takýto stav odrážal aj znalecký posudok Ing. Žilinčára, ktorý sa v rámci trestného konania vyjadril, že reálnu škodu možno konštatovať len v prípade, ak sa tovar fyzicky v sklade nenachádzal, čo však preukázané nebolo. V žiadnom prípade nie je pravda tvrdenie H.. Y., že dňa 16.04.2010 sa sám žalobca mal zmieniť o nulových príjemkách a v kancelárii H.. Y. mal na počítači ukázať spôsob vyhotovenia nulových príjemiek. Žalobca len upozornil, že niektoré príjemky nemajú poradové číslo, priznal si chybu, ale nie je pravdou, že by si tovar z nich vybral pre svoju potrebu, resp. že by oznámil, že takto postupoval aj vedúci skladu X.. Po vykonaní inventúry boli zistené nezrovnalosti, ktoré zakladali objektívnu zodpovednosť žalobcu titulom dohody o hmotnej zodpovednosti, súhlasil preto s dohodou o splátkovej náhrade za zistený schodok, ale keď žalovaný požadoval aj úhradu súm, ktoré boli na faktúrach s nulovými príjemkami, odmietol tieto sumy uhradiť, keď nebolo preukázané, že tento tovar odcudzil. Pokiaľ svedok H.. Š. svedčil, že žalobca sa priznal k podvodnému upravovaniu príjemiek, žalobca tomuto tvrdeniu odporoval. Ak svedok V. uviedol, že nulovú príjemku vytlačil na návod poskytnutý žalobcom, v trestnom konaní toto svoje tvrdenie zmenil a uviedol, že túto vytlačil náhodne sám. Tvrdenie X.. X., že ani jeden z dotknutých pracovníkov nenamietal, že by príjemky nevystavoval, nepotvrdil žiaden iný svedok. Svedkyňa X. by súhlasila so zaplatením súm zodpovedajúcim nulovým príjemkám (za manžela) len v prípade, ak by vec šetrila finančná polícia, čo žalovaný odmietol. Ohľadne tvrdenia Q.. X. k priebehu rokovania o náhrade škody žalobca tvrdil, že v tom čase už na pracovisku nebol, ale staral sa o maloleté deti svojho brata. Čo sa týka technickej stránky veci, k tomuto bola oboznámená výpoveď svedka H.. S. ktorý potvrdil, že prideľovanie poradových čísiel príjemiek je automatické a nie je možné do neho zasahovať, príjemku však bez uzavretia možno vytlačiť. Súd však podľa odvolateľa neviedol dokazovanie v smere, či otvorené príjemky boli následne vymazané, pričom žalobca tvrdil, že nič nevymazával a tieto musia byť v počítači. Žalobca u žalovaného neabsolvoval ani jedno školenie o systému práce v DMS, čo bol práve skladový systém. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca uznal podvodné vystavovanie príjemiek, čo potvrdzuje jeho dostavenie sa k notárovi, rovnako neobstojí, právna zástupkyňa bola u notára spolu so žalobcom, v uznaní dlhu absentoval dôvod vzniku dlhu, odôvodnenosť jeho výšky a pod., čo žalovaný odmietol odstrániť, žiadal len podpísanie uznania s tým, že len tak bude voči žalobcovi postupované mierne a zhovievavo. Keďže žalobca trval na preukázaní nespornej výšky škody, žalovaný ďalšiu komunikáciu odmietol, skončil pracovný pomer okamžite, podal na žalobcu trestné oznámenie, ale až potom, ako sa ustálilo, ako vlastne mohlo dôjsť k vytlačeniu neuzavretej príjemky, pôvodne totiž tvrdil, že žalobca zasahoval do systému, ktorý mal oklamať a vygenerovať príjemky s poradovým číslom 0. Súd prvej inštancie teda v danom prípade vychádzal len z domnienok svedkov, nevysporiadal sa s otázkou, že dôvodom na okamžité skončenie nebol schodok na zverených hodnotách, resp. iné konanie žalobcu, ktoré by bolo závažným porušením pracovnej disciplíny, ale dôvodom pre takýto postup bolo konkrétne uvedené „zistenie podvodných úprav príjemok“. V takomto prípade by museli byť naplnené znaky podvodu, čo preukázané nebolo, pričom v odvolaní poukázal aj na trestné stíhanie, ktoré sa vo veci vtedy viedlo. Zo všetkých uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celosti vyhovel alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Zopakoval, že žalobca sa k svojmu protiprávnemu konaniu priznal a žalovanému vysvetlil, akým spôsobom získali spolu s kolegom X. náhradné diely pre seba. Príjemka s označením 0 bola spárovaná s príslušnou faktúrou a spinkovacím strojčekom zopnutá práve v mieste nulového označenia príjemky, na základe čoho došlo k preplateniu faktúry, ale súčasne takýto tovar už nebol prijatý na sklad. Žalobca príjemku vytlačil a vlastnoručne podpísal, čím potvrdil jej správnosť. Podvodná úprava spočívala v tom, že úmyselne, pravidelne a systematicky, približne jedenkrát mesačne, vytlačil takúto príjemku, spároval ju s príslušnou faktúrou a dodacím listom, ktoré predložil na úhradu žalovanému. Z tejto periodicity vyhotovenia je nepochybné, že nešlo o konanie náhodné a neúmyselné, išlo o systematické a úmyselné konanie žalobcu, ktorý navyše sťažil identifikáciu tým, že príjemku spojil s faktúrou práve v mieste čísla resp. „0“označenia príjemky. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo jednoznačné a nezameniteľné. Pre úplnosť uviedol, že dňa 30.05.2013 podal prokurátor tak na obvineného žalobcu, ako aj vedúceho skladu X. obžalobu pre zločin podvodu spolupáchateľstvom. 10/Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, platného a účinného od 1.7.2016 /ďalej len „CSP“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11/Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. 12/Odvolací súd vyčkal do skončenia trestného konania, z rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31.03.2022 sp. zn. 46T/25/2013 zistil, že obžalovaný žalobca bol týmto spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal, rovnako z rozsudku je zrejmé, že druhý obžalovaný X. v priebehu konania zomrel a konanie voči nemu bolo zastavené. 13/Súd v zmysle § 193 vety tretej CSP je viazaný rozhodnutiami príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Súd naopak nie je viazaný oslobodzujúcim rozhodnutím. Vzťah trestného konania a občianskeho súdneho konania, ktorý má základ v tom istom skutkovom deji, výstižne zhrnul Najvyšší súd ČR v rozhodnutí pod sp. zn. 25Cdo 1593/2013, kde uviedol, že zatiaľ čo v trestnom konaní treba na odsúdenie to, aby zástupca obžaloby preukázal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vrátane zavinenia, pričom platí zásada "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného), v občianskom súdnom konaní vykonáva súd (zásadne na návrh strán sporu) vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený (okrem rámca zákonom vymedzenej viazanosti) hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného alebo priestupkového konania, pričom dôkazné bremeno o tom, že škodu nezavinil, má žalovaný (§ 420 ods. 3 OZ). 14/ Súd prvej inštancie podľa súdu odvolacieho v súdenej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z ktorého vyvodil zodpovedajúce skutkové a na ne nadväzujúce právne závery o neopodstatnenosti žaloby. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje. 15/ Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny zamestnancom (§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) najprísnejší spôsob skončenia pracovného pomeru. Pre jeho použitie preto zákonodarca stanovil najprísnejšie kritériá, ktoré majú svoje vyjadrenie jednak v skutočnosti, že takýmto spôsobom možno skončiť pracovný pomer len vtedy, ak došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, druhým predpokladom je jeho použitie v zákonnom stanovenej prekluzívnej lehote. 16/ V danom prípade žalovaný ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom uviedol: „v dňoch 15.04.2010 - 17.04.2010 bola vykonaná dokladová inventúra náhradných dielov, príslušenstva a fyzická inventúra v dňoch 20.04.2010 - 04.05.2010, dokladovou a fyzickou inventúrou boli zistené podvodné úpravy príjemok, čo žalovaný hodnotí ako obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny“. 17/ V prípade dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je postačujúce len preukázateľné zistenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, pričom toto porušenie s ohľadom na všetky okolnosti musí byť takej intenzity, že ho objektívne možno označiť za závažné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca sa svojím konaním dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, na základe ktorého bol žalovaný oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom v zmysle § 68 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce. V konaní bolo preukázané jednak listinnými dôkazmi, ako i výpoveďami svedkov, že zo strany žalobcu prišlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, a žalovaný teda v súlade so zákonnou úpravou okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom. Podľa svedka H.. V. Š. sa sám žalobca ku konaniu priznal pri rozhovore, ktorý prebiehal
medzi svedkom a konateľom žalovaného, sám im oznámil, že takto postupoval aj jeho nadriadený pán X., ďalej svedok potvrdil, že tovar obsiahnutý na príjemkách s označením „0“ pri inventúre nebol zistený na sklade, nebol zaevidovaný jeho príjem a následne ani jeho výdaj, vzniknutý schodok bol potvrdený znaleckým posudkom. Svedkyňa X.. B. X. potvrdila, že obaja pracovníci skladu vznik škody uznávali, pokiaľ boli spomínané podvodne vyhotovované príjemky na sklad s takzvaným nulovým číslom, ktoré mali za následok, že materiál na sklad nebol prijatý a teda bol pracovníkmi odcudzený, obaja pracovníci sa nebránili, pán X. poukazoval na to, že to vymyslel žalobca, ktorý zas uvádzal, že však takéto príjemky vystavoval aj pán X., ani jeden z nich však nepopieral tú skutočnosť, že by tieto podvodné príjemky nevystavoval, taktiež, že pri pohovore pracovníkov s vedením žalovaného došlo v priebehu rokovania ku konfliktu medzi pracovníkmi, keď pán X. útočil na žalobcu s tým, že tento mal povedať, že sa na to nepríde. Svedecké výpovede potvrdzujú resp. dopĺňajú tvrdenia žalovaného, keď štatutárny zástupca žalovaného pri výsluchu opísal, ako dňa 16.04.2010 za ním prišiel žalobca, zmienil sa o nulových príjemkách, sám v kancelárii štatutárneho zástupcu na počítači ukázal spôsob nulovej príjemky, praktickým spôsobom dokumentoval, že takáto príjemka sa dá vytlačiť a spárovať s príslušnou faktúrou za účelom preplatenia materiálu, žalobca si pri rozhovore uvedomoval svoju zodpovednosť, sám prejavil záujem dohodnúť sa na úhrade vzniknutej škody formou splátok. 18/ Nemôže potom obstáť obrana žalobcu, podľa ktorého nevykonal žiadne podvodné úpravy príjemiek, pripustil len isté pochybenie v smere, že pri zápise dodaného a prevzatého tovaru do počítačového programu neskontroloval označenie a názov vytlačenej príjemky, argumentujúc tým, že na prácu s počítačovým programom nebol riadne zaškolený (viacero svedkov potvrdilo, že išlo o jednoduchý počítačový program a pri práci s týmto nevznikali žiadne problémy, žalobca navyše pri práci s počítačom bol zdatný), že celý problém „odhalil“ a na tento žalovaného upozornil práve žalobca, resp. že pokiaľ aj tovar nebol v počítači evidovaný ako tovar v sklade, toto ešte neznamená, že tovar fyzicky nebol do skladu odovzdaný (svedeckými výpoveďami resp. listinnými dokladmi bolo preukázané, že tovar obsiahnutý na príjemkách s označením „0“ pri inventúre nebol zistený na sklade, štatutárny zástupca žalovaného pred odvolacím súdom vysvetlil, že pokiaľ bolo potrebné objednať náhradný diel na konkrétne opravované vozidlo, nikdy to neskončilo „nulovou“ príjemkou, takéto objednané diely sa riadne zo skladu použili na opravované vozidlo, v prípade „nulových“ príjemok jednoducho chýbali objednávky mechanikov na tieto diely, vyskytol sa tam tovar na vozidlá, ktoré žalovaný neopravuje resp. tovar z nulových príjemok ani nebol predaný zákazníkom predajom „cez pult“). Odvolací súd sa tiež stotožnil s tvrdením žalovaného, že na strane žalobcu nemohlo ísť o konanie náhodné a neúmyselné, keď žalobca dlhé obdobie pravidelne a systematicky, približne jedenkrát mesačne, vytlačil takúto príjemku, spároval ju s faktúrou a dodacím listom, ktoré predložil na úhradu žalovanému, naopak išlo o systematické a úmyselné konanie, navyše žalobca sťažil identifikáciu tým, že príjemku spojil s faktúrou práve v mieste čísla resp. „0“označenia príjemky. 19/ Rovnako neobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie v danom prípade vychádzal len z domnienok svedkov, nevysporiadal sa s otázkou, že dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru nebol schodok na zverených hodnotách, resp. iné konanie žalobcu, ktoré by bolo závažným porušením pracovnej disciplíny, ale dôvodom pre takýto postup bolo konkrétne uvedené „zistenie podvodných úprav príjemok“. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom uviedol, akými úvahami bol vedený, keď kvalifikoval konanie žalobcu ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca konal v rozpore s povinnosťami zamestnanca upravenými v § 81 a) a e) Zákonníka práce, konkrétne porušil povinnosť pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ. Odvolací súd pri preskúmavaní veci na dôvažok prihliadol na naliehavú potrebu upevnenia pracovnej disciplíny pri výkone práce zamestnancov s hmotnou zodpovednosťou. Vytýkané porušenie pracovnej disciplíny možno považovať za tak závažné, ktoré je postihnuté najtvrdšou sankciou, a to okamžitým skončením pracovného pomeru, pretože k porušeniu predpisov, ako aj k porušeniu povinností zamestnanca vyplývajúcich z ust. § 81 a) a e) Zákonníka práce došlo u zamestnanca s hmotnou zodpovednosťou, pričom svojím konaním žalobca ohrozil ostatných hmotne zodpovedných zamestnancov, spôsobil žalovanému škodu, v ktorom prípade je celkom na mieste takéto porušenie kvalifikovať ako závažné, s následnou sankciou okamžitého skončenia pracovného pomeru sledujúc preventívne opatrenia v snahe zabrániť opakovanému, resp. obdobnému porušovaniu povinnosti zamestnanca. 20/ Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o nich môže oprieť svoje skutkové
zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, poprípade v akom smere). Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané (zadovážené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné); k dôkazom, ktoré boli získané (zadovážené) alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, je možné považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Pri dôkaze výpoveďou/výsluchom svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k stranám konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu sa pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, poprípade či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. 21/ Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 22/Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 23/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).