Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Cob-24-2014.pdf
PDF · 95.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/24/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom Třebíčska 1833/4, 066 01 Humenné, IČO: 36497649, právne zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom, so sídlom Kukorelliho 1505/50, Humenné, proti žalovanému: MollFAM SK, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36514918, právne zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Barňákom, so sídlom Kukorelliho 58, Humenné, o zaplatenie 1.104,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 24.1.2014 pod č.k. 21Cb/60/2013-43, a o späťvzatí žaloby v časti istiny vo výške 1.104,- eur, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 1.104,- eur, v tejto časti rozsudok zrušuje a konanie zastavuje.
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovené, ako aj vo výrokoch, ktorými bola žalobcovi priznaná paušálna náhrada a náhrada trov konania.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,34 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Miroslava Korcha do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 29.5.2013 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu 40,- eur a trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 66,- eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 332,53 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.104,- eur s príslušenstvom z titulu vykonanej prepravy veci pre žalovaného., ktorá bola účtovaná faktúrou č. 20130402 zo dňa 29.3.2013 na sumu 1.104,- eur so splatnosťou 28.5.2013. Vo veci bol vydaný dňa 9.9.2013 platobný rozkaz sp. zn. 12Rob/121/2103, proti ktorému podal odpor žalovaný s tým, že úhrada bola vykonaná dňa 9.8.2013 v súhrnnej výške 2.300,- eur. Žalobca k podanému odporu uviedol, že poukázaná čiastka 2.300,- eur bola využitá na úhradu skôr splatných záväzkov žalovaného. Žalobca to započítal na skôr vykonané prepravy z časti splatné skôr a z časti splatné neskôr, ako sú žalované časti pohľadávky. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzatvoreniu zmluvy o preprave veci, na základe ktorej sa žalobca ako dopravca zaviazal pre žalovaného ako odosielateľa vykonať prepravu veci z miesta odoslania do miesta určenia a žalovaný sa zaviazal za vykonanú prepravu veci zaplatiť dopravcovi odplatu (prepravné). Žalovaný vykonanie prepravy žalobcom žiadnym spôsobom nepopieral ani nereklamoval, napriek tomu mu dohodnutú vyfakturovanú odplatu doposiaľ neuhradil. Preto súd žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,- eur, ako aj náhradu úrokov z omeškania tak, ako si ich žalobca uplatnil, nakoľko takto uplatnená výška úrokov, ako aj doba, od kedy si ich žalobca uplatňuje, sú v súlade s ustanovením § 365 a 369 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že zmluva o preprave veci bola medzi účastníkmi konania uzavretá po 1.2.2013, súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur s poukazom na § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu spolu vo výške 398,53 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 66,- eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 332,53 eur.
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že záväzok žalovaného zanikol zaplatením čiastky 2.300,- eur dňa 9.8.2013, kedy žalovaný uhradil žalobcovi súhrnnú platbu, pričom žalovaný tak urobil na základe vzájomnej dohody štatutárnych zástupcov účastníkov konania a počnúc mesiacom apríl 2013 postupne splácal žalobcovi každý mesiac platbu vo výške 2.300,- eur. O existencii predmetnej dohody svedčí e-mailová komunikácia medzi štatutárnymi zástupcami účastníkov konania v talianskom jazyku, z ktorej mala vyplývať existencia predmetnej dohody o postupnom splácaní záväzkov žalovaným. Zároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 6.2.2014 bola zo strany žalovaného uskutočnená posledná úhrada vo výške 2.581,45 eur, čím boli žalovaným uhradené všetky žalobcom žalované faktúry, o ktorých zaplatenie sa vedú súdne konania na Okresnom súde Humenné.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva na údajnú dohodu medzi štatutármi žalobcu a žalovaného, ktorá by mala vyplynúť z predloženej e-mailovej komunikácie, okrem skutočnosti, že k žiadnej dohode nedošlo (žalobca nikdy nevyjadril žiaden súhlas so zmenou záväzkov, čo do splatnosti), predložená e-mailová komunikácie je z dní 25.3.2013 až 26.3.2013, teda pred vykonaním prepravy (v tom čase sporný záväzok ešte nejestvoval), ktorej zaplatenie sa domáha žalobca v tomto konaní. Nakoľko žalobca ako veriteľ evidoval a sčasti aj doposiaľ eviduje voči žalovanému ako dlžníkovi niekoľko záväzkov a žalovaný svojimi úhradami pripísanými na bankový účet žalobcu neurčil, ktorý svoj záväzok voči žalobcovi plní, došlo v zmysle ustanovenia § 330 ods. 1 druhá veta ObZ k splneniu žalovaného záväzkov voči žalobcovi najskôr splatných a to najprv na príslušenstvo (úroky z omeškania), do dnešného dňa však nie na faktúru č. 20130402. Na základe uvedeného považuje žalovaným napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhuje, aby odvolací súd ho ako taký potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
Podaním zo dňa 24.3.2015, doručeným do podateľne odvolacieho súdu toho istého dňa, vzal žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 1.104,- eur, pretože žalovaný zaplatil žalobcovi časť vymáhaného nároku vo výške 1.104,- eur pripísaním na bankový účet právneho zástupcu žalobcu dňa 11.3.2015. Z tohto dôvodu berie späť svoj návrh v časti istiny vo výške 1.104,- eur. Navrhuje, aby súd v tejto časti - o zaplatenie istiny vo výške 1.104,- eur konanie zastavil, rozsudok vo zvyšnej časti potvrdil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd výzvou zo dňa 31.3.2015 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní vyjadril, či s týmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí.
Žalovaný listom zo dňa 2.1.2015 oznámil odvolaciemu súdu, že súhlasí so späťvzatím žaloby v časti istiny 1.104,- eur. K predmetnej veci ďalej uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach uvádzaných v podanom odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Cb/60/2013-43 zo dňa 21.2.2014 a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v podanom odvolaní zo dňa 21.2.2014.
Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne
o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
V prípade, že odvolaciemu súdu dôjde podanie, ktorým žalobca berie (čiastočne) žalobu späť po rozhodnutí vo veci prvostupňovým súdom a toto rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, je odvolací súd oprávnený skúmať len to, či takýto prejav vôle urobil účastník, ktorý predtým návrh podal (žalobca) a či z hľadiska obsahu sa jedná skutočne o jej späťvzatie. Pokiaľ sú tieto podmienky splnené a druhý účastník (žalovaný) prejavil so späťvzatím súhlas, odvolací súd musí v zmysle dispozičnej zásady postupovať podľa citovaného ustanovenia § 208 O.s.p..
Odvolací súd, rešpektujúc dispozičné právo žalobcu, po súhlase žalovaného, v zmysle § 208 O.s.p. späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 1.104,- eur pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie o zaplatenie istiny 1.104,- eur zastavil.
V ostávajúcej časti t.j. v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, peňažnej náhrady v sume 40,- eur a náhrady trov konania preskúmal odvolací súd napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu v skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3,4,5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k závoru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
Po späťvzatí žaloby o zaplatenie 1.104,- eur a zastavení konania v tejto časti, preskúmaval odvolací súd napadnutý rozsudok už len vo výrokoch, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, paušálnu náhradu v sume 40,- eur a náhradu trov konania.
Z ustanovenia § 369 ods. 1 Obch. zákonníka vyplýva, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Jediným relevantným liberačným dôvodom je, ak ho dlžník preukáže, že omeškanie dlžníka so splnením svojho záväzku je v dôsledku omeškania veriteľa.
Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona (ex lege) a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve a nárok na úrok z omeškania vznikne aj v tomto prípade priamo zo zákona. V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa preto mení obsah záväzku tak, že dlžníkovi pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania a veriteľovi pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Zmluvné strany si môžu postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť dohodou. K takejto dohode môže dôjsť, Obchodný zákonník to nevylučuje, ale dohoda veriteľa s dlžníkom o tom, že sa vzdáva svojho práva na úroky z omeškania musí mať písomnú formu tak, ako to ustanovuje § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V prejednávanej veci žalovaný takúto dohodu uzavretú v písomnej forme súdu nepredložil.
Pre skutkové závery prijaté súdom prvého stupňa je relevantnou aplikácia ustanovenia § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého základom pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku je skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ako aj zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Civilné sporové konanie je pritom ovládané zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich je zásadne vecou účastníkov konania. Vychádzajúc z ustanovenia § 79 ods. 1, § 101 ods.1 a § 120 ods. 1 O.s.p. iniciatíva pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností a dôkazov o nich spočíva zásadne na účastníkoch konania.
V predmetnej veci, tak ako to vyplýva z obsahu predloženého spisu odvolaciemu súdu, žalobca proti žalovanému uplatnil podanou žalobou doručenou súdu dňa 22.7.2013 nárok na zaplatenie ceny prepravy vyúčtovanej faktúrou č.20130402 na sumu 1.104,- eur, úroky z omeškania z tejto sumy vo výške 9,50 % ročne, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatňovaním predmetnej pohľadávky vo výške 40,- eur a trovy konania. Na základe podaného návrhu bol vydaný vo veci platobný rozkaz č. k. 12Rob/121/2013-17 z 9.9.2013, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uvádzal iba to, že nárok uplatnený v konaní bol zaplatený ešte pred doručením platobného rozkazu.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že prvostupňový súd uznesením 21Cb/60/2013-34 z 27.11.2013 poučil účastníkov konania o procesných právach a povinnostiach, vrátane o povinnostiach vyplývajúcich z vyššie označených ustanovení §101 ods.1, 2, §120 ods. 1, 4 O.s.p.. Z uznesenia vyplýva i to, že súd uložil žalovanému, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenie tohto uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe a oznámil či nárok uznáva; pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a v prípade, ak nárok uplatnený návrhu v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.
Z podaní žalovaného pred súdom prvého stupňa v predmetnej veci nieto ani zmienky o e-mailovej komunikácii štatutárnych zástupcov účastníkov, ktorá by mala svedčiť uzavretiu dohody o zmene splatností predmetného nároku uplatňovaného v tomto konaní. Prvostupňový súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 24.1.2014, tohto sa však žalovaný ani jeho právny zástupca nezúčastnili. V konaní pred súdom prvého stupňa žalovaný neuvádzal, že by medzi účastníkmi konania došlo k dohode a ani nenavrhoval výsluch štatutárnych zástupcov. Až v odvolacom konaní domáhal, aby súd realizoval dôkaz oboznámením e-mailovej komunikácie štatutárnych zástupcov strán v konaní, čo považoval za vzájomnú dohodu štatutárnych zástupcov účastníkov konania.
V zmysle ustanovenia § 205a O.s.p. odvolací súd je súdom apelačným, pričom toto ustanovenie zavádza do odvolacieho konania systém neúplnej apelácie v zmysle tohto systému. Odvolací súd na rozdiel od systému úplnej apelácie nesmie prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Na nové skutočnosti a nové dôkazy je možné prihliadať iba za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 205a ods.1 písmeno a) až d) O.s.p.. Odvolateľom domáhajúce sa realizovanie dôkazov oboznámením e-mailovej komunikácie, i všetkých faktúr tykajúcich sa obchodnoprávnych záväzkov žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nemožno akceptovať z dôvodov uvedených už vyššie založených na tom, že pred súdom prvého stupňa bol odvolateľ riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a tieto dôkazy, ktorých sa domáha v odvolacom konaní mohol označiť respektíve predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V zmysle uvedeného je v danom prípade možné vychádzať len z obrany použitej v podanom odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom sa tvrdilo len to, že nárok uplatnený v konaní bol zaplatený ešte pred doručením platobného rozkazu. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod preto nemožno vyhodnotiť ako opodstatnený.
V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.104,- eur, úrokov z omeškania a peňažnej náhrady. Časť žalovaného nároku - istinu vo výške 1.104,- eur žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 11.3.2015, v dôsledku čoho žalobca v tejto časti zobral žalobu späť.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného plnenia a preto správne rozhodol prvostupňový súd, ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 1.104,- eur od 29.5.2013 až do zaplatenia. Takto uplatnená výška úrokov z omeškania, ako aj doba, od kedy si ich uplatnil, sú v súlade s ustanovením § 365 a 369 O.s.p. Preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu 40,- eur. Tento nárok vyplýva z Nariadenia vlády SR č. 21/2013, a to § 2, kde výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Keď bola podaná žaloba 22.7.2013 a v čase podania žaloby nebol dlh zaplatený, žalobcovi vzniklo právo na požadovanie úrokov z omeškania, vrátane paušálnej náhrady 40,- eur tak, ako o tom rozhodol okresný súd.
Pokiaľ ide o závislý výrok o náhrade trov konania, i v tomto rozsahu odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Okresný súd postupoval správne, ak trovy konania vynaložené žalobcom považoval za také, ku ktorých náhrade treba zaviazať v konaní neúspešného žalovaného. Najviac pri absencii odvolacích výhrad proti výške týchto nárokov nebol ani dôvod (pri viazanosti dôvodmi odvolania § 212 ods.1 O.s.p.), aby sa odvolací súd výškou týchto trov bližšie zaoberal.
V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Preto pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V priebehu odvolacieho konania vznikli mu výdavky súvisiace s právnym zastúpením. Splnomocnený právny zástupca podal dňa 18.3.2014 vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, za ktoré mu patrí uplatňovaná a vyčíslená tarifná odmena vo výške 61,41 eur, uplatňovaná náhrada výdavkov, tzv. režijného paušálu vo výške 8,04 eur, spolu 69,45 eur, všetko zvýšené o DPH 20%, t.j. o sumu 13,89 eur. Trovy odvolacieho konania tak predstavujú 83,34 eur, ktoré je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uvedené rozhodnutia prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
(§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.