Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/35/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: CLpreprava s.r.o., so sídlom Námestie Sv. Martina 5, 082 71 Lipany, IČO: 51 040 956, zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, IČO: 42029759, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zastúpenému: Hrčka – Sabó s.r.o., so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51 433 842, o zaplatenie 4.283,93 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -130 zo dňa 15.7.2022, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výrokov II. a III.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 1.076,74 eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 40,90 %.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 6.4.2020 zmluvu o nájme dopravného prostriedku na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému motorové vozidlo F. G. - GT-Line, EČV: D. H. na dočasné užívanie a žalovaný sa zaviazal zaplatiť odplatu žalobcovi. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 4.4.2021 do 30.4.2021. Žalobca odovzdal auto žalovanému do užívania dňa 6.4.2021. Dňa 14.5.2021 sa žalovaný, spolu s E. B., I. J. a K. D., vracali z Nemecka na Slovensko. Počas tejto spiatočnej cesty došlo k natankovaniu nesprávneho paliva do automobilu, ktorý poskytol žalobca žalovanému. Žalovaný hneď na to kontaktoval žalobcu, ktorého oboznámil s tým, čo sa stalo a na pokyn žalobcu, že má zabezpečiť opravu auta v autorizovanom servise F., žalovaný, spolu s ďalšími osobami, zariadili odťah automobilu do autorizovaného servisu F. - L. M. v Českých Budejoviciach. Po oprave auta autoservis oznámil svedkovi K. D., že auto je opravené, pojazdné, že si môžu po neho prísť. Do Českej republiky po auto sa chystal vycestovať žalovaný spolu so svedkom K. D., avšak skôr, než stihli vycestovať, im žalobca telefonicky oznámil, že po uvedené motorové vozidlo nemajú ísť, že si po neho pôjde on sám a oznámil im, že dal pokyn pracovníkom autoservisu, že už nesmú nikoho pustiť k autu. Následne sa už žalovaný a ani ďalší jeho spolucestujúci k autu nedostali, presun auta si zabezpečil žalobca sám. Z faktúry spoločnosti CB Auto vystavenej dňa 24.5.2021 plynie, že za opravu auta uvedená spoločnosť vystavila dňa 24.5.2021 žalobcovi faktúru na sumu 5.729,- Kč. Z pokladničného bloku zo dňa 24.5.2021 je zrejmé, že uvedeného dňa bola v spoločnosti CB Auto a.s. uhradená suma 5.729,- Kč. Z faktúry vystavenej spoločnosťou Music s.r.o. zo dňa 26.5.2021 plynie, že uvedená spoločnosť fakturovala žalobcovi odťah vozidla F. G. na trase Lipany - České Budějovice - Lipany sumu celkom

1.323,84 eur. Z vyjadrenia žalovaného predloženého na pojednávaní dňa 17.6.2022 a z potvrdenia o zaplatení sumy 1.076,74 eur súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.076,74 eur, pričom žalovaný špecifikoval, že táto suma pozostáva z nezaplatenej časti nájomného od 1.5. - 25.5. = 625 eur, dotankovania paliva 63,97 eur, servisné práce 227,77 eur, palivo, ktoré by bolo vynaložené na cestu Česko - Lipany = 130,- eur, umytie auta 30,- eur.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia nájomného za prenájom auta, náhrady škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s opravou motorového vozidla v dôsledku natankovania nesprávnych pohonných hmôt žalovaným a zmluvných pokút za porušenie zmluvných povinností, celkom vo výške 4.283,93 eur. Žalovaný od začiatku uznával nárok žalobcu v časti nákladov vynaložených na opravu auta v sume 5.729,- Kč, t. j. 227,77 eur, dotankovania paliva v sume 63,97 eur a náklady na umytie auta, avšak len do výšky 30,- eur. Následne v priebehu konania uznal aj nárok žalobcu na zaplatenie ostávajúceho nájomného a náhradu pohonných hmôt za vykonanie cesty na trase Česko - Lipany. Na pojednávaní dňa 17.6.2022 žalovaný predložil potvrdenie o tom, že uhradil žalobcovi sumu 1.076,74 eur, ktorá predstavuje nezaplatenú časť nájomného od 1.5.2021 do 25.5.2021 sumu 625 eur, za dotankovanie paliva sumu 63,97 eur, za servisné práce sumu 227,77 eur, za palivo, ktoré bolo vynaložené na cestu - Česko - Lipany 130,- eur a za umytie auta 30,- eur. Po preukázaní potvrdenia o zaplatení sumy 1.076,74 eur vzal žalobca žalobu v tejto časti späť. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v tejto časti zastavil.

Predmetom konania tak ostali nároky žalobcu na zaplatenie úhrady za umytie auta v sume 120,- eur, keďže žalobca požadoval zaplatenie sumy 150,- eur a žalovaný zaplatil len 30,- eur, nárok žalobcu na úhradu nákladov na odťahovú službu v sume 1.103,20 eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku IV. bod 9 zmluvy (prenechal do užívania predmet zmluvy tretej osobe) vo výške 500,- eur a na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. IV. bod 33 (porušenie ustanovení zmluvy) vo výške 1.000,- eur, ako aj na zaplatenie DPH z príslušných súm.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 150,- eur za umytie auta. Žalovaný označil uvedený nárok žalobcu za nadcenený a prehnaný, nakoľko bežnou praxou vždy bolo, že buď auto privezú umyté oni, alebo ho odovzdajú s tým, že za jeho umytie zaplatia 30,- eur. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval predložením troch cenníkov autoumyvárok, zverejnených na internete s tým, že má za to, že uvedená cena za umytie auta je adekvátna. Podľa názoru súdu uvedené cenníky iných spoločností, podnikajúcich v oblasti umývania áut, je len informáciou o cenách za služby poskytované v danom segmente, avšak nemožno ich považovať za relevantný dôkaz svedčiaci o vynaložení reálnych nákladov žalobcu na umytie predmetného auta aj v danom prípade. V zmysle ustálenej judikatúry pritom platí, že rozsah (výšku) škody predstavujú len tie náklady, ktoré boli/sú/alebo majú byť nevyhnutne a účelne vynaložené na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Ak žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení v žalobe uviedol, že v súvislosti s umytím auta mu vznikli náklady v sume 150,- eur, bolo na ňom, aby v tomto smere aj predložil nejaký relevantný dôkaz, ktorý by preukázal ním uvádzané skutočnosti. Žalobca však v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné posúdiť oprávnenosť tohto nároku v požadovanej výške. Naproti tomu z vykonaného dokazovania - z vyjadrenia žalovaného, podporeného aj svedeckou výpoveďou svedka K. D., čo v podstate žalobca ani nerozporoval, vyplynulo, že bežná zaužívaná prax a zvyklosť medzi žalobcom a žalovaným pri odovzdávaní auta bola taká, že v prípade, že žalovaný odovzdal motorové vozidlo žalobcovi neumyté, platili mu poplatok za umytie auta v sume 30,- eur.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 227,77 eur (5.729,- Kč), ktorú sumu vynaložil na zaplatenie faktúry za opravu motorového vozidla spoločnosti CB Auto České Budějovice v sume 227,77 eur (5.729,- Kč), kde bolo auto opravované po natankovaní nesprávnych pohonných hmôt a súčasne si uplatnil aj nárok na zaplatenie odťahu auta prostredníctvom spoločnosti Music s.r.o. Konateľ žalobcu potrebu zabezpečenia odťahu motorového vozidla odťahovou službou na pojednávaní dňa 17.6.2022 odôvodnil tým, že jeho spoločnosť sa rozrastá a on nemal časový priestor na to, aby si sadol na vlak a išiel vyzdvihnúť si svoj majetok do Českých Budějovíc, a už aj keď by, boli by to nevyčísliteľné hodnoty, pretože jeho čas je drahocenný, ako aj tým, že nemal garanciu, či auto dôjde na

Slovensko, lebo mechanik mu nevedel s istotou povedať, či neboli vzniknuté škody v palivovom systéme. V tomto smere súd uviedol, že po tom, čo žalovaný a svedkovia sa presúvali predmetným autom z Nemecka na Slovensko, po zistení, že bolo natankované nesprávne palivo, zabezpečili odťah auta autorizovaného servisu v Českých Budejoviciach. Z vykonaného dokazovania - z výpovede žalovaného a svedkov E. B., K. D. a I. J. jednoznačne vyplynulo, že autoservis po oprave auta oznámil K. D., že auto je opravené, vyskúšané a že si môžu po neho prísť. Uvedenú skutočnosť v podstate nepoprel ani konateľ žalobcu. Ďalej z faktúry vystavenej spoločnosťou CB Auto je zrejmé, že na aute boli vykonané práce: diagnostika KDS/GDS, výmena palivového filtra, čistenie palivovej sústavy + odsatie paliva. Pokiaľ autorizovaný servis oznámil žalovaným a v podstate aj konateľovi žalobcu, že auto je opravené, pojazdné a vyskúšané, nebolo dôvodné zabezpečovať presun auta odťahovou službou z Českých Budějovíc na Slovensko.

Žalobca sa domáhal aj zaplatenia zmluvných pokút v sume 500,- eur v zmysle čl. IV., bod 9, v ktorom sa uvádza, že nájomca nie je oprávnený prenechať auto do užívania predmet zmluvy tretej osobe. V danom prípade však žalovaný neprenechal auto tretej osobe do užívania, ale z dôvodu poruchy auta v dôsledku natankovania nesprávneho paliva. Keďže pre uplatnenie uvedenej zmluvnej pokuty nebola splnená esenciálna podmienka - prenechanie do užívania tretej osobe, žalobca nebol oprávnený si uplatniť túto zmluvnú pokutu voči žalovanému; v sume 1.000,- eur v zmysle čl. IV., bod 33, ktorý nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovaný neodovzdal vozidlo v mieste sídla žalobcu, že spôsobil škodu a že odovzdal vozidlo znečistené. Ani tento nárok žalobcu nepovažoval súd za dôvodný, pričom poukázal jednak na výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 17.6.2022, ktorý uviedol, že on sám osobne kontaktoval autoservis v Českých Budejoviciach a zakázal priamym zákazom konateľa spoločnosti, aby komukoľvek umožnili prístup k motorovému vozidlu, a jednak aj na výpovede žalovaného a svedkov E. B., K. D. a I. J., ktorí zhodne uviedli, že po tom, čo autoservis oznámil K. D., že auto je opravené, pojazdné a že si môžu po neho prísť, žalovaný a svedok K. D. si zabezpečili PCR testy na koronavírus, ktoré boli v tom čase potrebné pre vycestovanie do Českej republiky, avšak následne im bolo žalobcom a aj autoservisom oznámené, že po auto nemajú ísť, že majú zákaz prístupu k autu, že si auto vyzdvihne v autoservise žalobca sám. Pokiaľ žalobca zakázal žalovanému ísť vyzdvihnúť opravené auto z autoservisu a dopraviť ho do sídla jeho spoločnosti a navyše aj autoservisu, v ktorom bolo auto opravované, dal výslovný pokyn, aby nikomu nebol umožnený prístup k predmetnému motorovému vozidlu, a následne si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- eur za porušenie povinnosti odovzdať vozidlo v sídle spoločnosti a za zanechanie znečisteného auta, takéto konanie žalobcu nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko žalobca požaduje od žalovaného zmluvné pokuty za nesplnenie povinností, ktorých splnenie žalovanému sám znemožnil.

O trovách konania súd rozhodol podľa a a . Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.283,93 eur (100 %), po začatí konania žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.266,09 eur (1.076,74 + 189,35), čo je potrebné považovať za úspech žalobcu (29,55 %) a vo zvyšnej časti 3.017,84 eur súd žalobu zamietol, čo je úspech žalovaného (70,45 %). Podľa pomeru úspechu vo veci tak má žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,90 % (70,45 % - 29,55 %).

Proti rozsudku voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vrátane závislého výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Namietal, že na pojednávaní dňa 17.6.2022 súd vypočul ako prvého konateľa žalobcu a následne mal súd vypočuť žalovaného a až tak mali byť vypočutí svedkovia navrhnutí žalovaným. Súd však po vypočutí žalobcu vypočul najskôr svedka E. B. a až po jeho vypočutí súd pristúpil k výsluchu samotného žalovaného. Týmto procesným pochybením súd umožnil žalovanému prispôsobiť svoju výpoveď výpovedi svedka, ktorý bol navrhnutý samotným žalovaným a išlo o jeho svedka. Žalovaný mal možnosť prispôsobiť svoju výpoveď výpovedi svedka a zosúladiť ich výpovede tak, aby sa nerozchádzali v podstatných skutočnostiach, čím došlo k zásahu do práva na spravodlivé súdne konanie. Ďalším pochybením súdu je, že súd porušil . Súd odročil pojednávanie dňa 17.6.2022 na deň 15.7.2022 za účelom vyhlásenia rozsudku. Nakoľko žalobca nebol prítomný na vyhlásení rozsudku dňa 15.7.2022 mal mu súd zaslať rozsudok najneskôr do 3 dní, t. j. do 18.7.2022. Okrem toho súd porušil aj , podľa ktorého platí, že rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak. Okresný súd Stará Ľubovňa vyhlásil rozsudok dňa 15.7.2022, pričom tento bol žalobcovi zaslaný zo strany súdu do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu až dňa 26.8.2022, čo je 42 dní po jeho vyhlásení. Žalobca ako inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci považuje skutočnosť, že súd rozhodol vo výroku I. napadnutého rozsudku tak, že zastavuje konanie v časti o zaplatenie 1.076,74 eur a vo výroku II. zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, čo je však v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Súd totiž do výroku rozsudku pri rozhodovaní o merite veci nepoňal vôbec skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi po pojednávaní dňa 17.6.2022 a pred pojednávaním, na ktorom súd vyhlásil rozsudok dňa 15.7.2022 sumu 189,35 eur. Súd mal správne a zákonne rozhodnúť tak, že mal zastaviť konanie v časti o zaplatenie 1.266,09 eur, a nie v časti 1.076,74 eur, nakoľko mal súd za preukázané do okamihu vyhlásenia rozsudku, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu spolu vo výške 1.266,09 eur. Tým, že žalovaný uhradil sumu 189,35 eur a súd túto sumu vôbec v rámci rozhodnutia vo veci samej neriešil a nevzhliadol na ňu, rozhodol vo výroku I. a II. napadnutého rozsudku nesprávne a nezákonne, pretože žalovaný uhradil zo žalovanej pohľadávky 4.283,93 eur sumu 1.266,09 eur, preto v tejto časti mal súd konanie zastaviť.

Súd sa vôbec nevysporiadal a ani nespomenul skutočnosť, že žalobca predložil súdu v rámci podania zo dňa 8.4.2022 fotodokumentáciu automobilu v stave, v akom bol odovzdaný po jeho užívaní žalovaným do servisu v Českej republike, z ktorých vyplýva rozsah znečistenia a poškodenia automobilu. Uvedenou fotodokumentáciou žalobca preukázal, že automobil bol značne znečistený a poškodený. Okrem bežného umytia interiéru a exteriéru automobilu bolo potrebné vykonať aj tepovanie, ošetrenie kože, ozonovanie, pretože v automobile žalovaný a osoby v ňom sa prepravujúce fajčili, zároveň bol popálený tapacír od cigariet, vnútorné priestory boli oliate sladkou vodou, v celom aute bola špina, znečistená a poškodená koža a po vozidle boli rozhádzané komponenty na prípravu fajčenia - papieriky, tabak, drtenička. Na preukázanie oprávnenosti výšky nákladov na umytie auta 150,- eur žalobca predložil súdu 3 nezávislé cenníky autoumyvárok zverejnené v internete, z ktorých objektívne vyplýva, že cena za umytie auta vo výške 150,- eur je adekvátna, objektívna a zodpovedá trhovým cenám služieb za umytie automobilu.

Pri nároku žalobcu na odťah vozidla v sume 1.323,84 eur uviedol, že žalobca využil odťah na prevoz vozidla z Českej republiky na Slovensko, pretože nevedel, v akom stave v skutočnosti vozidlo je. Skutočnosť, že servis oznámil, že závadu na aute odstránil a vyskúšal automobil bez ďalšieho neznamená, že automobil bol v plne funkčnom stave a že sa počas cesty na ňom nemohlo niečo stať, keďže žalobca nevedel, či len nesprávne natankovanie bola jediná skutočnosť a príčina, ktorá spôsobila, že vozidlo bolo nepojazdné.

K nároku žalobcu na zmluvné pokuty dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa článku IV. bod 9 zmluvy o nájme dopravného prostriedku nájomca nie je oprávnený prenechať do užívania predmet zmluvy a jeho príslušenstvo tretej osobe. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti nájomcom, je prenajímateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť v písomnej forme a prenajímateľ je oprávnený účtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur za každé jedno porušenie zmluvnej povinnosti. Toto ustanovenie zmluvy bolo zo strany žalovaného porušené tým, že žalovaný dal vozidlo do užívania tretej osobe, ktorá ho riadila a ktorá natankovala nesprávne palivo. Podľa článku IV. bod 33 zmluvy o nájme dopravného prostriedku v prípade, že nájomca poruší niektoré z ustanovení tejto zmluvy alebo bude

užívať vozidlo v rozpore s dohodnutým účelom prenájmu vozidla, s vozidlom bude zaobchádzať tak, že ním poruší právne predpisy vzťahujúce sa na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iným spôsobom poruší dohodnuté podmienky prenájmu, je prenajímateľ oprávnený uplatniť voči nájomcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške od 1 000 eur do 5.000,- eur. Žalovaný porušil ustanovenie článku IV. bod 33 tým, že užíval vozidlo v rozpore s dohodnutým účelom prenájmu, neodovzdal vozidlo na mieste, kde ho prevzal, neodovzdal vozidlo dotankované a umyté, navyše na vozidle spôsobil škodu a vozidlo nechal v servise v Českej republike. Súd mal zohľadniť skutočnosť, že zmluvná pokuta v tomto prípade mala sankčný charakter. Žalovaný konal v rozpore so zmluvou a v rozpore s dobrými mravmi, keď nechal auto žalobcu v servise v Českej republike a odišiel. Zo strany žalovaného došlo k preukázateľnému porušeniu zmluvných povinností, čo bolo potvrdené aj na základe dokazovania vykonaného v súdnom konaní a sám žalovaný uznal, že konal v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami.

Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je absolútnym nezmyslom, aby si prispôsoboval výpoveď podľa svedka E. B.. Jeho výpoveď bola spontánna, ničím a nikým neovplyvnená, preukazujúca skutočnosti ako ich uvádzal už vo svojich podaniach a podporená ďalšími výpoveďami svedkov.

Súd správne rozhodol o zastavení konania v časti 1.076,74 eur a to aj vzhľadom k tomu, že aj túto sumu žalovaný zaplatil dobrovoľne a na určité jej časti nemal žalobca nárok. Žalobca toto namieta iba z dôvodu, aby sa znížil žalovaného percentuálny pomer úspechu v spore, pričom v tomto ostáva bez absolútnej miery sebareflexie, nakoľko sám vie, že za opravu mu žalovaný zaplatil už pred podaním žaloby, avšak tieto peniaze mu žalobca vrátil iba z toho dôvodu, aby mohol navýšiť výšku sporu.

Tvrdenia týkajúce sa umytia auta vyznievajú priam smiešne, nakoľko žalobca skutočne nijakým spôsobom nepreukázal, že vozidlo bolo umyté tak, ako to uvádza. Predloženie cenníkov nie je skutočným dôkazom o umytí predmetného auta. V e-mailovej komunikácii z 3.3.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že umytie v tejto cene preukáže a navrhne výsluch svedka. Pri dokazovaní a ani nikdy v tomto konaní výsluch svedka nebol navrhnutý, aj keď na to mal žalobca priestor. To preukazuje skutočnosť, že umytie v takejto cene vykonané nebolo.

Ďalšie zavádzajúce tvrdenie žalobcu je, že musel využiť odťah, pretože nevedel v akom stave v skutočnosti vozidlo je. Servis, kde bolo auto opravované potvrdil, že závada je odstránená, a že automobil bol odskúšaný a je funkčný.

Čo sa týka zmluvných pokút, súd sa s nimi vysporiadal správne vo svojom rozsudku. Poukazovanie žalobcu na prenechanie auta inej osobe nie je pravdivé a to, že iná osoba natankovala zlé palivo nemožno považovať za prenechanie vozidla do užívania inej osobe. S druhým typom zmluvnej pokuty sa vysporiadal súd taktiež správne, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nebolo možné, aby žalovaný vozidlo odovzdal na dohodnutom mieste a v dohodnutom stave, nakoľko mu to bolo znemožnené.

V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá vrátane závislého výroku o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 1.076,74 eur zastavil, ktorý výrok napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi.

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením . Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 6.4.2020 zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa a nasl. ustanovení , na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému motorové vozidlo F. G. - GT-Line, EČV: D. H., na dočasné užívanie a žalovaný sa zaviazal zaplatiť odplatu žalobcovi. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 4.4.2021 do 30.4.2021. Zo záznamu o odovzdaní motorového vozidla zo dňa 6.4.2021 je zrejmé, že žalobca odovzdal auto žalovanému do užívania dňa 6.4.2021. Dňa 14.5.2021 sa žalovaný, spolu s E. B., I. J. a K. D., vracali z Nemecka na Slovensko. Počas tejto spiatočnej cesty došlo k natankovaniu nesprávneho paliva do automobilu. Žalovaný hneď na to kontaktoval žalobcu, ktorého oboznámil s tým, čo sa stalo a na pokyn žalobcu, že má zabezpečiť opravu auta v autorizovanom servise F., žalovaný, spolu s ďalšími osobami, zariadili odťah automobilu do autorizovaného servisu F. - L. M. v Českých Budějoviciach. Po oprave auta autoservis oznámil K. D., že auto je opravené, pojazdné, že si môžu po neho prísť. Do Českej republiky po auto sa chystal vycestovať žalovaný spolu so K. D., avšak skôr, než stihli vycestovať, im žalobca telefonicky oznámil, že po uvedené motorové vozidlo nemajú ísť, že si po neho pôjde on sám a oznámil im, že dal pokyn pracovníkom autoservisu, že nesmú nikoho pustiť k autu. Následne sa už žalovaný k autu nedostal, presun auta na Slovensko si zabezpečil žalobca sám.

Podľa , zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívania a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom).

Podľa , nájomca je povinný starať sa o to, aby na dopravnom prostriedku nevznikla škoda. Škodu na dopravnom prostriedku znáša prenajímateľ, ibaže škoda bola spôsobená nájomcom alebo osobami, ktorým nájomca umožnil prístup k dopravnému prostriedku.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa , ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

S ohľadom na odvolanie žalobcu odvolací súd posudzoval nárok žalobcu na umytie motorového vozidla vo výške 150,- eur, nárok žalobcu na odťah motorového vozidla z Českých Budějovíc do Lipan vo výške 1.323,84 eur, nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur v zmysle čl. IV. bod 9 zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ako aj nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur v zmysle čl. IV. bod 33 zmluvy o nájme dopravného prostriedku.

Čo sa týka nákladov spojených s umytím automobilu v žalobcom požadovanej výške 150,- eur, odvolací súd uvádza, že v súvislosti s týmito nákladmi prvoinštančný súd priznal žalobcovi náklady na umytie automobilu vo výške 30,- eur, nakoľko prax medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že za odovzdanie neumytého auta si žalobca od žalovaného účtoval sumu 30,- eur. Navyše žalobca skutočne vynaložené náklady na umytie auta ani nepreukázal, pričom za takýto dôkaz nemožno považovať ani 3 nezávislé cenníky autoumyvárok, na ktoré sa žalobca odvolával. Ide len o informatívny výpočet ceny za umytie auta, nie však o skutočne vynaložené náklady žalobcu za umytie auta. Navyše hodnotu znečistenia auta nemožno určiť ani podľa fotiek, na ktoré žalobca poukazoval. Za týchto okolností prvoinštančný súd správne uznal náklady na umytie auta len vo výške 30,- eur, a nad túto sumu do výšky 150,- eur tomuto nároku žalobcu nevyhovel z dôvodu neunesenia dôkazného bremena nepreukázaním skutočne vynaložených nákladov na umytie auta vo výške 150,- eur.

Čo sa týka nákladov žalobcu na odťah predmetného motorového vozidla z autoservisu v Českých Budějoviciach do Lipan, na tomto mieste je potrebné uviesť, že tieto náklady nemožno považovať za oprávnené, a to z dôvodu, že predmetný automobil bol po oprave funkčný, odskúšaný a pojazdný, nebol teda dôvod na presun automobilu odťahovou službou. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu preto nemôže ísť o oprávnene vynaložené náklady na strane žalobcu.

Podľa čl. IV. bod 9 zmluvy o nájme dopravného prostriedku, nájomca nie je oprávnený prenechať do užívania predmet zmluvy a jeho príslušenstvo tretej osobe. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti nájomcom je prenajímateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť v písomnej forme a prenajímateľ je oprávnený účtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur za každé jedno písomné porušenie zmluvnej povinnosti.

Základným právom nájomcu je užívanie prenajatého dopravného prostriedku. Užívanie dopravného prostriedku nájomcom nie je neobmedzené. Je ohraničené rozsahom účelu, na ktorý bol dopravný prostriedok prenajatý, teda účelom a prevádzkovaním, ktoré bolo dohodnuté v zmluve. Inak je nájomca oprávnený užívať dopravný prostriedok v súlade s účelom, na ktorý dopravný prostriedok obvykle slúži. Zákon umožňuje užívanie prenajatej veci len nájomcom. Prenechať dopravný prostriedok tretej osobe

môže nájomca len vtedy, ak je to určené v zmluve o nájme. Zákaz prenechania dopravného prostriedku nájomcom do užívania tretej osobe ho obmedzuje nielen v tom, že užívanie tretím osobám nesmie umožniť na základe nájomnej zmluvy, ale ani na základe akýchkoľvek iných právnych dôvodov.

Nárok na zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur v zmysle čl. IV. bod 9 zmluvy o nájme dopravného prostriedku žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný dal vozidlo do užívania tretej osobe, ktorá ho riadila a ktorá natankovala nesprávne palivo. Tu treba rozlišovať pojmy „dať vozidlo do užívania tretej osobe“ a „umožniť tretej osobe prístup k vozidlu“. Tým, že predmetné motorové vozidlo riadila a tankovala palivo do tohto vozidla tretia osoba možno povedať, že žalovaný síce umožnil prístup tretej osobe k motorovému vozidlu, v žiadnom prípade však z tohto nemožno vyvodiť, že motorové vozidlo dal do užívania tretej osobe. Z tohto dôvodu zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu čl. IV. bod 9 zmluvy o nájme dopravného prostriedku, preto ani nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500,- eur nie je dôvodný.

Podľa čl. IV. bod 33 zmluvy o nájme dopravného prostriedku, v prípade, že nájomca poruší niektoré z ustanovení tejto zmluvy alebo bude užívať vozidlo v rozpore s dohodnutým účelom prenájmu vozidla, s vozidlom bude zaobchádzať tak, že ním poruší právne predpisy vzťahujúce sa na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iným spôsobom poruší dohodnuté podmienky prenájmu, je prenajímateľ oprávnený uplatniť voči nájomcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške od 1.000,- eur do 5.000,- eur.

Nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur v zmysle čl. IV. bod 33 zmluvy o nájme dopravného prostriedku žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný neodovzdal vozidlo v mieste sídla žalobcu, že spôsobil škodu a že odovzdal vozidlo znečistené. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca zakázal žalovanému ísť vyzdvihnúť opravené auto z autoservisu a dopraviť ho do sídla jeho spoločnosti a navyše aj autoservisu, v ktorom bolo auto opravované, dal výslovný pokyn, aby nikomu nebol umožnený prístup k predmetnému motorovému vozidlu, a následne si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- eur za porušenie povinnosti odovzdať vozidlo v sídle spoločnosti a za zanechanie znečisteného auta, takéto konanie žalobcu nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko žalobca požaduje od žalovaného zmluvné pokuty za nesplnenie povinností, ktorých splnenie žalovanému sám znemožnil.

Súd prvej inštancie zvolil správny procesný postup, umožnil všetkým stranám (tak žalobcovi ako aj žalovanému) uskutočňovať im patriace procesné práva, ktoré im priznáva. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenie, ktoré by malo za následok zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výrokov II. a III. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).