Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31Cob-70-2022.pdf
PDF · 130.7 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/70/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: Štefan Vajda, IČO: 11 706 112, s miestom podnikania Veľké Úľany, Leninova 253/153, zastúpenému splnomocnencom: PRO iURE – advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 36 869 830, so sídlom Bratislava, Zámocká 32, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., E. XXXX/XX, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., IČO: 47 244 160, so sídlom Galanta, Mierové nám. 943/4, o zaplatenie 1.838,98 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Galanta č. k. 24Cb/141/2008-413 zo dňa 1.2.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 278, § 279, § 281 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj ust. § 536 ods. 1, 2, § 560 ods. 2, 3, § 562 ods. 1 a 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) a vecne tým, že súd po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení mu veci odvolacím súdom na ďalšie konanie, vytýčil vo veci pojednávania v dňoch 10.11.2016, 4.4.2017, 11.7.2017, 2.11.2017 a 1.2.2018. Na pojednávaní dňa 2.11.2017 vzal právny zástupca žalobcu termín pojednávania na vedomie a vzdal sa práva predvolania. Napriek uvedenému sa na pojednávanie dňa 1.2.2018 nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2018 právny zástupca žalovaného vzhľadom na neprítomnosť žalobcu navrhol, aby súd v zmysle § 278 CSP vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Keďže právny zástupca žalobcu vzal termín pojednávania na vedomie na pojednávaní konanom dňa 2.11.2017, napriek tomu sa na pojednávanie dňa 1.2.2018 nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania, pričom žalovaný navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, súd postupoval podľa § 278 CSP, keďže boli splnené podmienky pre vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom na stopercentný úspech žalovaného v konaní, mu priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Proti rozsudku pre zmeškanie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom jeho rozsahu odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a nariadil vo veci pojednávanie za účelom vykonania dokazovania. Dôvodil, že dňa 1.2.2018 sa v uvedenej veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil z náhlych a akútnych zdravotných dôvodov. Klienta už skôr informoval, že jeho účasť na pojednávaní potrebná nie je, ani na posledných pojednávaniach sa nezúčastňoval. Dňa 20.2.2018 žalobca tiež elektronicky podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ako ospravedlniteľný dôvod uviedol akútne zdravotné dôvody, ktoré právny zástupca doložil a preukázal lekárskym potvrdením ošetrujúceho lekára. Rozsudok pre zmeškanie bol žalobcovi doručený dňa 2.3.2018. Dňa 16.3.2018 žalobca preventívne opätovne podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Argumentácia v novom návrhu na zrušenie bola rovnaká ako v pôvodnom. Pokiaľ ide o odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie, žalobca poukázal na ust. § 281 CSP a uviedol, že pokiaľ ide o ospravedlniteľný dôvod, pojednávania sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil z akútnych zdravotných dôvodov. Dôvodil, že právny zástupca žalobcu bol v apríli roku 2017 hospitalizovaný pre akútne bolesti žlčníka (upchatý žlčovod). Počas hospitalizácie dostal akútny zápal pankreasu, pričom v priebehu liečby mu boli podávané rôzne lieky, napokon aj najsilnejšie antibiotiká. Žlčník mu bol v júli 2017 napokon vyoperovaný. Tento zdravotný stav bol spojený so stratou na váhe cca 20 kg, ale tiež s výrazným oslabením imunity. Do konca roku 2017 prekonal právny zástupca viaceré ochorenia a zápaly dýchacích ciest. Na prelome rokov 2017/2018 dostal akútny zápal okostice spojený s veľkými bolesťami, ktorý v podstate v určitej forme pretrváva dodnes. V tejto súvislosti mu bolo umŕtvených niekoľko zubov a nevyhol sa ani extrakcii, narezávaniu ďasien, opakovanému odstraňovaniu hnisu v oblasti koreňov a čisteniu zubných kanálikov. Antibiotická liečba zabrala iba čiastočne. V podstate liečba stále trvá a viaceré kanáliky sú vyplnené iba liečivou výplňou a opakovane prečisťované z dôvodu, že zápal neustáva. Dňa 1.2.2018 doobeda dostal opäť silné bolesti zubov. Najprv sa ich snažil potlačiť silnými analgetikami, ale postupne sa ešte vystupňovali a pridala sa bolesť hlavy, teplota a opuch. Keďže analgetiká nezabrali, právny zástupca nemohol v tomto zdravotnom stave ísť na pojednávanie a musel sa nechať ošetriť zubárom. Šiel k svojmu zubárovi (F. C.), kde si sadol do čakárne. Bol rád že ho vôbec zobral a nemusel ísť na štátnu pohotovosť. Bola mu daná injekcia, z oblasti koreňov mu bol odstránený hnis a prečistené korene. Kvôli opuchu a teplote mu zubár odporučil kľud na lôžku, ľadové obklady a silné analgetiká. V takomto zdravotnom stave by určite nezvládol ani len cestu na pojednávanie z Bratislavy do Galanty bez toho, aby tým výrazne neohrozil svoje zdravie. Uviedol, že súd kontaktovať nemohol tiež z dôvodu, že si v danom rozpoložení zabudol zobrať mobilný telefón, ale v tej situácii si to pre bolesť hlavy ani neuvedomoval. Nájsť za seba zástupcu nebolo vzhľadom na náhle okolnosti možné ani len teoreticky. Okrem toho od decembra 2017 pôsobí v kancelárii sám. Aj pre svoje zdravotné problémy žiadneho koncipienta nezamestnal.
Žalobca ďalej uviedol, že predpokladom vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu v zmysle § 278 CSP je, že žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. V predmetnom prípade však už nešlo o prvé pojednávanie, a preto žalobca na pojednávanie predvolávaný nebol a nedošlo ani k jeho poučeniu. Je síce pochopiteľné, že k poučovaniu v takýchto prípadoch nedochádza a súd iba oznámi právnym zástupcom ďalší termín pojednávania, avšak je možné, že neboli splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, nakoľko žalobca nebol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. V komentároch k CSP sa uvádza, že poučovacia povinnosť podľa § 278 písm. a) CSP je daná aj v prípade, ak je strana zastúpená advokátom. Žalobca tiež poukázal na to, že rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a zamietnutie žaloby z dôvodu neprítomnosti jeho právneho zástupcu na pojednávaní pre akútne zdravotné dôvody v čase, keď súd už dvakrát žalobe vyhovel a odvolací súd jeho rozhodnutia zrušil len pre nedostatky odôvodnenia, by bolo pre žalobcu veľmi nespravodlivým rozhodnutím. Je však zrejmé, že v prípade, ak žalovaný návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie dá, súd zrejme nemá inú možnosť ako takéto nespravodlivé rozhodnutie vydať a žalobca musí preukázať ospravedlniteľný dôvod. Preto vzhľadom na riadne a včasné preukázanie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania, ako aj na nesplnenie predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, žalobca navrhoval, aby súd rozsudok pre zmeškanie uznesením zrušil a nariadil vo veci pojednávanie za účelom vykonania plánovaného dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov.
Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že podanie žalobcu zo dňa 16.3.2018 nespĺňa náležitosti odvolania a aj zo samotného podania nevyplýva, že ide o prípad v zmysle § 356 písm. b) CSP a bolo by prípustné odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie. Predpokladom rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP, je kumulatívne splnenie podmienok uvedených v zákone. V danom prípade na pojednávaní dňa 2.11.2017 strana žalobcu navrhla v rámci dokazovania formou konfrontácie vykonať výsluch svedkov G. a B. a na odstránenie viacerých rozporov vo vykonanom dokazovaní sa zaviazala predložiť vyjadrenie k jednotlivým fakturovaným položkám, z ktorého bude zrejmé, ktorú z položiek preukazujú aké vykonané dôkazy. Súd uložil strane žalobcu zabezpečiť na pojednávaní účasť svedka G.. Keď sa na pojednávanie dňa 1.2.2018 žalobca bez ospravedlnenia nedostavil, strana žalovaného predložila návrh, aby súd o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne pre zmeškanie žalobcu. Súd s poukazom na to, že na pojednávaní dňa 2.11.2017 právny zástupca žalobcu vzal termín pojednávania na vedomie, vzdal sa písomného predvolania, napriek tomu sa v uvedený deň na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania, návrhu žalovaného vyhovel. Žalobca má za to, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu boli splnené. Ako vyplýva aj z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Galanta č. k. 24Cb/141/2008-411, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/78/2018-441 zo dňa 25.6.2019 nadobudlo právoplatnosť 27.8.2019 a ktorým súd návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu zamietol, nebol splnený prvotný predpoklad pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorým je, že strana sporu zmeškala pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sa zaoberá aj splnením predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, aj s argumentáciou, že žalobca nebol poučený o možnosti rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Napadnuté rozhodnutie je preto správne a žalobca žiada, aby bolo v plnom rozsahu potvrdené. Pokiaľ ide o priebeh pojednávania dňa 1.2.2018, súd po zistení, že sa nedostavil žalobca, ktorého právny zástupca bral termín pojednávania na vedomie, dostavil sa žalovaný a jeho právny zástupca, ako aj predvolaný svedok H. B. (svedok G. sa nedostavil) a žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného podal návrh, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, čomu súd vyhovel a vo veci vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalobcu, ktorým súd žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. Žalovaný sa aj v predchádzajúcich konaniach domáhal zamietnutia žaloby z dôvodov, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že bolo Krajským súdom v Trnave zrušené prvostupňové rozhodnutie vo veci dňa 25.8.2009 a opätovne aj zo dňa 14.2.2012 a keď sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie dňa 1.2.2018 nedostavil a nedostavil sa ani svedok G. na konfrontáciu so svedkom B., došlo k podaniu návrhu zo strany žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v predmetnej veci žalobca využil tak možnosť podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako aj možnosť podania odvolania voči rozsudku pre zmeškanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal z dôvodu, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci a má za to, že existenciu ospravedlniteľného dôvodu aj preukázal. Dôvodom pre podanie odvolania proti rozsudku pre zmeškanie však bolo, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a to, že žalobca nebol súdom riadne poučený v zmysle § 278 CSP. Neskôr pri príprave dovolania voči prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu (ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pozn.), žalobca zistil, že návrh žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie nebol podaný na pojednávaní a ani rozsudok pre zmeškanie nebol vydaný na pojednávaní. Z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu je známy prípad zrušenia vydaného rozsudku pre zmeškanie z dôvodu vadného poučenia, keď súd účastníka poučil, avšak poučenie o následkoch nedostavenia sa bolo viazané len na prvé pojednávanie a okresný súd nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie na prvom pojednávaní , ale neskôr, preto bol rozsudok pre zmeškanie odvolacím súdom zrušený (sp. zn. 21Cob/17/2017). V danom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a to preto, že žalobca nebol v predvolaní na pojednávanie poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v prípade nedostavenia sa na pojednávanie a návrh žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie nebol podaný na pojednávaní. Žalobca odkázal na veľký komentár k CSP (C.H.Beck, Ficová str. 1191, VI. Prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie žalobcu), kde sa uvádza, že podľa doslovného textu zákona sa dá vysloviť názor, že žalobca musí byť takto poučený
v každom predvolaní na pojednávanie, a to bez ohľadu na formu, ako sa vykoná; nestačí teda urobiť poučenie len pri jednom predvolaní. Z toho je zrejmé, že pokiaľ chce súd na pojednávaní rozhodovať rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, musí žalobcu v predvolaní na pojednávanie (aj v ústnom predvolaní zaznamenanom do zápisnice) poučiť o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, inak takúto možnosť súd mať nebude. Keďže žalobca na pojednávaní dňa 2.11.2017, pri ústnom predvolaní nebol súdom poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, neboli podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu splnené. Táto skutočnosť nemôže byť zhojená tým, že bol žalobca poučený v skorších predvolaniach. Skoršie poučenia obsiahnuté v predvolaniach na skoršie pojednávania sú pre posúdenie splnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu irelevantné. Poukázanie súdu na skoršie pojednávania preto neobstojí a je v rozpore s veľkým komentárom k CSP. Ďalej musí byť návrh žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podaný na pojednávaní (§ 180 CSP). Takéto uznesenie súdu o pojednávaní v neprítomnosti strán a o otvorení pojednávania musí byť obsiahnuté v zápisnici, nakoľko ide o podstatný prejav súdu. Súdy preto po zistení neprítomnosti žalobcu, resp. žalovaného vyhlasujú uznesenie, že súd bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, resp. žalovaného. Zo zápisnice zo dňa 1.2.2018 však vyplýva, že súd síce zistil, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané, avšak následne v rozpore s § 180 CSP nevydal uznesenie, ktorým by rozhodol, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a ktorým by otvoril pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že pojednávanie dňa 1.2.2018 otvorené nebolo, a teda ani následný návrh právnej zástupkyne žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie nebol urobený na pojednávaní a ani samotný rozsudok pre zmeškanie nebol vyhlásený na pojednávaní. Z ust. § 278 CSP jednoznačne vyplýva, že tak návrh žalovaného ako aj rozsudok súdu sa môže uskutočniť výlučne na pojednávaní. Bez uznesenia o otvorení pojednávania však o žiadnom pojednávaní nemožno hovoriť. Preto návrh žalovaného na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie nebol podaný na pojednávaní. Ďalej žalobca poukázal na to, že zápisnica zo dňa 1.2.2018 neobsahuje všetku dôležitú komunikáciu medzi sudcom a PZ žalovaného a zvukový záznam z pojednávania nebol vyhotovený, čo je závažné pochybenie súdu vyvolávajúce pochybnosti. Uvedené žalobca zistil, keď po komunikácii o problematike rozsudku pre zmeškanie žalobcu viacerí kolegovia advokáti uviedli, že majú informácie o prípadoch, že sudca v záujme skončenia veci iniciatívne poučil stranu, alebo právneho zástupcu o možnosti podať návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže aj v záujme sudcu je, aby mal vec vybavenú. To je samozrejme v príkrom rozpore s nestrannosťou súdu. Po nahliadnutí do spisu žalobca zistil, že okolnosti, za ktorých právna zástupkyňa žalovaného podala návrh na vydanie kontumačného rozsudku sú pochybné, nakoľko napriek tomu, že sa navrhnutie rozsudku pre zmeškanie konštatuje v zápisnici z pojednávania, zo zápisnice nie je zrejmé, ako sa právna zástupkyňa žalovaného dozvedela o tom, že sa právny zástupca žalobcu neospravedlnil, pretože táto informácia zo zápisnice nevyplýva. Je teda zrejmé, že medzi sudcom a právnou zástupkyňou žalovaného musela prebehnúť aj iná dôležitá komunikácia, ktorá nie je zachytená v zápisnici. Väčšie pochybnosti však vzbudzuje okolnosť, že po tom, ako právny zástupca požiadal informačné oddelenie súdu o zvukový záznam z pojednávania, bolo mu oznámené, že zvukový záznam z pojednávania dňa 1.2.2018 neexistuje. Sudca sa vyjadril, že v daný deň nahrávacie zariadenie zrejme nefungovalo. Následne v písomnom vyjadrení uviedol, že záznam vyhotovený bol, ale k chybe došlo pri ukladaní záznamu. Vzhľadom na chýbajúci zvukový záznam nie je možné preskúmať zákonnosť postupu súdu dňa 1.2.2018 pred a pri vyhlásení rozsudku pre zmeškanie, hoci je zrejmé, že medzi právnou zástupkyňou žalovaného a sudcom prebehla aj iná dôležitá komunikácia, ako tá, ktorá je zaznamenaná v zápisnici. Zápisnica z pojednávania zo dňa 1.2.2018 teda nedáva vierohodný obraz o priebehu pojednávania. Žalobca nevie, či právna zástupkyňa zo strany súdu upozornená bola, avšak vzhľadom na záujem sudcu na ukončení veci a neobvykle prísne posúdenie zdravotných problémov a zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, existujú vážne pochybnosti. Práve na odstránenie a rozptýlenie takýchto pochybností slúži zvukový záznam z pojednávania. Zákonnosť postupu súdu pred rozhodnutím musí byť preskúmateľná tak účastníkmi konania ako aj súdmi vyššej inštancie a ak nie je preskúmateľná, nemožno postup považovať za zákonný, a preto je potrebné odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a v konaní pokračovať. Nevyhotovením zvukového záznamu súd znemožnil žalobcovi preskúmať postup súdu na pojednávaní dňa 1.2.2018 a uskutočňovať svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže súd žalobcu na pojednávaní dňa 2.11.2017 pri ústnom predvolaní na pojednávanie dňa 1.2.2018 nepoučil o následkoch zmeškania pojednávania vrátane možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie; na pojednávaní dňa 1.2.2018 nerozhodol o tom, že sa pojednávanie uskutoční v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu ani o otvorení pojednávania, a teda návrh právneho zástupcu žalobcu nebol urobený na pojednávaní; do zápisnice zo dňa 1.2.2018 súd nezahrnul všetku dôležitú komunikáciu medzi súdom a právnym zástupcom žalovaného, pričom existujú
pochybnosti o tom, či súd právneho zástupcu žalovaného na možnosť rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie neupozornil; nevyhotovil dňa 1.2.2018 zvukový záznam, čím zmaril žalobcovi preskúmanie zákonnosti postupu súdu pred vydaním rozsudku pre zmeškanie, preskúmanie splnenia zákonných predpokladov vydania rozsudku pre zmeškanie, ako aj preskúmanie obsahu komunikácie medzi súdom a právnym zástupcom žalovaného, je zrejmé, že podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené a že v konaní došlo k vyššie uvedeným vadám a súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca tiež popiera všetky tvrdenia žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré spĺňa zákonné náležitosti. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení, teda že podanie žalobcu zo dňa 16.3.2018 nespĺňa náležitosti odvolania a že Krajský súd v Trnave rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 24Cb/141/2008-411 zo dňa 23.4.2018, ktorým súd prvej inštancie nezistil dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 1.2.2018 pod č. k. 24Cb/141/2008-373 a návrh žalobcu zamietol, sa podrobne zaoberal aj argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, ktorý poukazoval na to, že nebol poučený o možnosti rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie.
Ďalšie písomné podania strán v odvolacom konaní podané neboli.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 v spojení s § 365 písm. b/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil sčasti zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 356 písm. b/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a prípustnými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na druh napadnutého rozhodnutia, uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď o žalobe žalobcu rozhodol na pojednávaní dňa 1.2.2018 na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalobcu, pričom žalobca namietal, že predmetné pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie nebol poučený.
Podľa § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Podľa § 279 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany – žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení svojej právnej veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. V prípade, že žalobca nerešpektuje súdom uloženú povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní, prikročí súd za splnenia podmienok podľa § 278 CSP k vydaniu kontumačného rozsudku, ktorým žalobu zamietne.
Ak sa teda procesná pasivita žalobcu v spore prejaví jeho nedostavením sa na nariadené pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, pričom bol v predvolaní o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie poučený, pričom žalobca ani len neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, ustanovenie § 278 CSP ukladá súdu, v prípade, že to protistrana - žalovaný navrhne, rozhodnúť o žalobe na plnenie (§ 137 písm. a/ CSP) rozsudkom pre zmeškanie. Podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku v zmysle cit. ust. § 278 CSP musia byť splnené súčasne v rovnakom čase, pričom nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej. Za včasné ospravedlnenie neprítomnosti strany na pojednávaní sa považuje len také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania.
Podľa ust. § 356 písm. b) CSP, odvolanie voči kontumačnému rozsudku nie je prípustné, okrem prípadu, že neboli na vydanie tohto rozsudku splnené podmienky. Podanie odvolania voči kontumačnému rozsudku vydanému podľa § 278 CSP teda predpokladá, že v ňom žalobca rozporuje existenciu podmienok ustanovených v § 278 CSP. Žalobca teda v takomto odvolaní neuvádza, resp. nenamieta existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý zmeškal pojednávanie (ako to predpokladá ust. § 281 CSP upravujúce návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, čo je inštitút odlišný od odvolania), ale namieta nesplnenie zákonných podmienok vo forme absencie niektorého z predpokladov stanovených v zákone (§ 278 CSP) pre vydanie kontumačného rozsudku. Môže ísť napr. o absenciu zákonného poučenia, alebo absenciu návrhu protistrany na vydanie kontumačného rozsudku a pod. K súbehu oboch inštitútov, t. j. odvolania proti rozsudku pre zmeškanie a návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie by pritom nemalo dochádzať, keďže ide o dve rozdielne situácie a dva rozdielne postupy obrany žalobcu. Jediným prípustným odvolacím dôvodom proti rozsudku pre zmeškanie je, že neboli splnené všetky podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku v zmysle § 278 CSP. Podmienkou pre podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 281 CSP je pritom existencia ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie pojednávania na strane žalobcu (hoci inak boli podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu splnené).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 7.4.2008 domáha voči žalovanému zaplatenia peňažnej sumy 1.838,98 eura s príslušenstvom, titulom zaplatenia ceny za opravy motorového vozidla. Súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol žalobca v písomných predvolaniach na pojednávania poučený o právnych následkoch nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Takéto poučenie výslovne obsahovalo predvolanie na pojednávanie na deň 4.4.2017 (č. l. 387 spisu), ako aj predvolanie na pojednávanie na deň 2.11.2017 (č. l. 402 spisu). Pojednávanie konané dňa 2.11.2017 bolo uznesením súdu odročené na deň 1.2.2018, čo vzali právni zástupcovia strán na vedomie a zároveň sa vzdali práva predvolania. Dňa 1.2.2018 sa konalo vo veci pojednávanie, na ktoré sa však právny zástupca žalobcu nedostavil a svoju neprítomnosť ani neospravedlnil. Na návrh žalovaného potom súd vo
veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Žalobca podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté. Zároveň podal odvolanie v ktorom uviedol dva odvolacie dôvody, a to, že pojednávanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu – akútnych zdravotných dôvodov – silnej bolesti zubov v deň pojednávania a ďalším odvolacím dôvodom bolo, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP neboli splnené podmienky, nakoľko pri ústnom predvolaní na pojednávanie na pojednávaní dňa 2.11.2017 nebol právny zástupca žalobcu poučený o právnych následkoch nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Iné odvolacie dôvody žalobca v lehote na podanie odvolania neuviedol.
Ako vyplýva z ust. § 356 písm. b) CSP, odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie je prípustné len z jediného dôvodu a to, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie upravené v tomto prípade v ust. § 278 CSP. V ich zmysle sa vyžaduje, aby 1. išlo o žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP; 2. žalobca bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie (najmenej 5 dní vopred); 3. žalobca bol v predvolaní na pojednávaní poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie; 4. žalobca sa nedostavil na pojednávanie vo veci; 5. žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, ktorá podmienka musí byť splnená v čase, kedy súd rozhoduje o vydaní rozsudku pre zmeškanie (súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré mu v tej dobe neboli známe) a 6. žalovaný prítomný na pojednávaní, podal návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
Pokiaľ potom právny zástupca žalobcu v podanom odvolaní dôvodil, že v dôvodom jeho neúčasti na pojednávaní bol existujúci ospravedlniteľný dôvod spočívajúci v akútnej silnej bolesti zubov, v tejto časti odvolania sa nejedná o prípustný odvolací dôvod podľa § 356 písm. b) CSP a teda ani prípadná existencia ospravedlniteľného dôvodu na strane právneho zástupcu žalobcu dôvodnosť jeho odvolania proti rozsudku pre zmeškanie nezakladá. Existenciou ospravedlniteľného dôvodu mohol žalobca dôvodiť v podanom návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, čo podľa obsahu spisu aj urobil, a teda predmetné okolnosti na strane právneho zástupcu žalobcu – akútna silná bolesť zubov v deň pojednávania – bola predmetom prieskumu súdov (prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho), ako dôvodu pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Súd prvej inštancie pritom uznesením č. k. 24Cb/141/2008-451 (resp. 411) zo dňa 23.4.2018 návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 21Cob/78/2018-481 (resp. 441) zo dňa 25.6.2019 toto uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, keď nezistil existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý mal súd návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2019. Žalobca podal voči tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol uznesením sp. zn. 4Obdo/60/2021 zo dňa 30.6.2022 tak, že dovolanie žalobcu odmietol, keď dospel k záveru, že právnemu zástupcovi žalobcu nebránili žiadne objektívne okolnosti aby svoju neúčasť na pojednávaní pred jeho začiatkom ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania, a teda účasť právneho zástupcu žalobcu na vyšetrení v zubnej ambulancii nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalobcu na pojednávaní. Z uvedeného je zrejmé, že otázka danosti ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie pojednávania právnym zástupcom žalobcu, bola súdmi už náležite preskúmaná a nemôže byť predmetom opätovného prieskumu súdom v konaní o odvolaní voči rozsudku pre zmeškanie, nakoľko odvolanie z uvedeného dôvodu nie je ani prípustné, preto odvolací súd tieto okolnosti na strane právneho zástupcu žalobcu uvádzané v podanom odvolaní ani nemohol brať v úvahu.
Jediným prípustným odvolacím dôvodom v odvolaní žalobcu proti rozsudku pre zmeškanie bola námietka, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní dňa 1.2.2018, nakoľko v ústnom predvolaní na pojednávanie vykonanom na pojednávaní dňa 2.11.2017, nebol právny zástupca žalobcu poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Žalobca dôvodil, že poučovacia povinnosť podľa § 278 písm. a) CSP je daná aj v prípade, ak je strana zastúpená advokátom a bolo ju potrebné vykonať, aj keď nešlo o prvé pojednávanie vo veci.
S touto odvolacou námietkou žalobcu sa už odvolací súd zaoberal a vysporiadal sa s ňou vo svojom uznesení č. k. 21Cob/78/2018-481 zo dňa 25.6.2019 v ods. 14 jeho odôvodnenia, pričom odvolací súd
na tomto mieste uvádza, že na týchto záveroch zotrváva a nemá dôvod na nich nič meniť. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol prostredníctvom svojho právneho zástupcu dvakrát v predvolaniach, a to v predvolaní na pojednávanie na deň 4.4.2017 (č. l. 387 spisu), ako aj predvolaní na pojednávanie na deň 2.11.2017 (č. l. 402 spisu) poučený o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP. Na pojednávaní dňa 2.11.2017 vzal právny zástupca žalobcu ďalší termín pojednávania (1.2.2018) na vedomie. Zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu nevyplýva, že by musela byť strana sporu (tu žalobca) pri každom predvolaní na pojednávanie, a to bez ohľadu na to, akou formou sa vykoná (písomne, ústne pri úkone súdu, elektronicky), osobitne poučovaný o právnych následkoch nedostavenia sa na pojednávanie spočívajúcich v možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalobca, resp. jeho právny zástupca bol v predmetnej veci opakovane (2-krát) písomne o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP poučený. Trvanie na nevyhnutnosti opakovaného poučenia o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade neospravedlnenej neúčasti strany na pojednávaní v každom jednom predvolaní, prípadne aj v predvolaní vykonanom ústne na pojednávaní súdu, by bolo popretím profesijnej odbornosti splnomocneného právneho zástupcu strany, ktorým je advokát (čl. 11 ods. 3 CSP). Právny zástupca žalobcu je subjektom, ktorý poskytuje právne služby, preto musí mať o možnosti takéhoto procesného postupu vedomosť. Napriek tomu žalobca bol v spore počas súdneho konania úkonmi súdu (dvomi predvolaniami) v súlade so zákonom poučený o možnosti rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP, preto námietka žalobcu v podanom odvolaní o absencii poučenia pred vydaním rozsudku pre zmeškanie v danom prípade neobstojí.
Po vyčerpaní žalobcom uvedených odvolacích dôvodov (§ 380 ods. 1 CSP) odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, osobitými odvolacími dôvodmi nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Pokiaľ žalovaný v ďalších svojich podaniach (odvolacia replika, podania týkajúce sa návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, či podania adresované dovolaciemu súdu) podaných, po uplynutí lehoty na podanie odvolania voči rozsudku pre zmeškanie, uvádzal prípadne ďalšie odvolacie dôvody týkajúce sa vydaného rozsudku pre zmeškanie, namietajúc nesplnenie iných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie ako uviedol v odvolaní, odvolací súd sa nimi už nemohol zaoberať, nakoľko preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu sa obmedzuje maximálne na rozsah a dôvody uvedené v odvolaní (§ 379, § 380 CSP). Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (§ 362 a § 365 CSP) a ktorých existencia sa v konaní súčasne preukázala. Zákonná koncentrácia konania sa totiž uplatňuje aj v konaní o opravných prostriedkoch. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania (t. j. iniciovanie opravného konania), ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania (určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda) a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy.
O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).