Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-19C/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Tatianou Zapletajovou, v spore žalobcu:1/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX V. L., žalobcu: 2/ J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX V. L.Á., proti žalovanému: 1/ INVEST RTML, s.r.o., so sídlom Pri Suchom mlyne 11, 811 04 Bratislava, IČO: 36 617 636, žalovanému: 2/ T.. M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX V. L., ako žalovaného v 2. rade, žalovanému: 3/. T.. C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX V. L. o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd z r i a ď u j e bezodplatne vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného v 1. rade v podiele 4/5 a vo vlastníctve žalovaných v 2. a 3. rade v podiele 1/5 zapísanej v Katastri nehnuteľnosť Katastrálneho úradu Senec, okres Senec, obec Dunajská Lužná pre katastrálne územie Nová Lipnica, ako parcela registra „R., č. XX/X o výmere 357 m2 - druh pozemku - orná pôda v prospech žalobcu v 1. a 2. rade, IN REM ako bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, v podiele 1/1 zapísanej v Katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu Senec, okres Senec, obec Dunajská Lužná pre katastrálne územie Nová Lipnica ako parcela registra „C“, č. XX/X o výmere 415 m2 - druh pozemku - orná pôda, parcela registra „C“, č. XX/XX o výmere 85 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie s rodinným domom postaveným na pozemku č. XX/XX, súpisné číslo XXXX.

II. Súd žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 23.05.2022 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému 1/ zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok teda nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného v 1. rade zapísanej v Katastri nehnuteľnosť Katastrálneho úradu Senec, okres Senec, obec V. L. pre katastrálne územie G. L., ako parcela registra „C“, č. XX/X o výmere 357 m2 - druh pozemku - orná pôda.

2. Žalobu skutkovo a právne zdôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenej v Katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu A., U. A., U. V. L. pre C. Ú. G. L. ako parcela registra „R., Č.. XX/X o výmere 415 m2 - druh pozemku - orná pôda, parcela registra „R., Č.. XX/XX o výmere 85 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie s rodinným domom postaveným na pozemku parc. č. XX/XX, súpisné číslo XXXX. Nehnuteľnosť v ich vlastníctve bezprostredne susedí s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného 1/ a iný prístup k ich nehnuteľnostiam možný nie je. Žalovaného niekoľko krát vyzývali na uzavretie dohody o zriadení vecného bremena, avšak tento s uzavretím dohody najskôr súhlasil, avšak následne zostal nečinný. Nezriadenie vecného bremena v prospech žalobcov okrem iného spôsobuje obmedzene ich vlastníckeho práva tým, že im

neumožňuje zabezpečiť úverové prostriedky, nakoľko banky podmieňujú poskytnutie úveru predložením zmluvy o zriadení vecného bremena.

3. Na preukázanie svojich tvrdení predložili nasledovné dôkazy: výpisy z Katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu A., U. A., U. V. L. pre C. Ú. G. L. LV č. XXXX a LV č. XXXX, snímky z katastrálnej mapy (č.l. 43 až 48 a č.l. 73)), Zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 11.12.2018 uzavretú medzi žalobcami a žalovanými 2/ a 3/, potvrdenie obce Dunajská Lužná zo dňa 20.12.2017, Stavebné povolenie vydané pre žalovaného 1/ na realizáciu komunikácie na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX zo dňa 19.03.2009 (č.l.59)

4. Žalovaný 1/ sa k žalobe, ktorá mu bola doručená na adresu uvedenú v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III dňa 11.08.2022 nevyjadril.

5. Žalobcovia 1/, 2/ na výzvu súdu po oboznámení sa s obsahom LV č. XXXX mal preukázané, že žalovaný 1/ je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 4/5 a v podiele 1/5 sú spoluvlastníkmi Ing. M. K. a Ing. C.na K.. Žalobca 1/ a žalobca 2/ súdu dňa 20.12.2023 následne doručili podanie, ktorým navrhli pribrať do konania ďalších podielových spoluvlastníkov M. K. a C. K. a žiadali, aby súd v tejto súvislosti pripustil zmenu petitu. 6. Súd na návrh žalobcov potom uznesením č.k. -81 zo dňa 23.01.2024 pribral do konania v zmysle na strane odporcu žalovaných 2/ a 3/ a následne pripustil zmenu žaloby v zmysle a .

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vec prejednal v zmysle dňa 02.07.2024 v neprítomnosti žalobkyne 2/, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila a v neprítomnosti žalovaného 1/, ktorému predvolanie doručoval na adresu sídla uvedenú vo výpise z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III a doručenie predvolania mal vykázané dňom 14.06.2024. v zmysle avšak svoju neúčasť neospravedlnil.

8. Žalobca 1/ pred súdom uviedol, že s manželkou žalobkyňou 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenej v Katastri nehnuteľnosti Katastrálneho Ú.P. A., U. A., U. V. L. pre katastrálne územie G. L. ako parcela registra „R., Č.. XX/X o výmere 415 m2 - druh pozemku - orná pôda, parcela registra „., Č.. XX/XX o výmere 85 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie s rodinným domom postaveným na pozemku parc. č. XX/XX, súpisné číslo XXXX. Nehnuteľnosť nadobudli do vlastníctva ako holodom od žalovaného v 1/. Žalovaný v 1/ realizoval vlastne výstavbu všetkých štyroch nehnuteľností tak, ako je zakreslená v predloženom plániku (čl. 46). V čase, keď nehnuteľnosť od žalovaného v 1/ kupovali a brali si úver niekedy v decembri 2007, banka nemala výhrady, že k ich nehnuteľnosti nie je zriadená prístupová cesta. Dôvodom podania tejto žaloby je skutočnosť, že chceli založiť svoju nehnuteľnosť za účelom kúpy bytu pre dcéru, avšak banka z dôvodu, že k ich nehnuteľnosti nie je zriadená prístupová cesta, im úver neposkytla. Nehnuteľnosť na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaných, ktorá ja zapísaná v Katastri nehnuteľnosť Katastrálneho úradu A., U. A., U. V. L. pre C. Ú. G. L., ako parcela registra „R., Č.. XX/X o výmere 357 m2 - druh pozemku - orná pôda je v podstate vybudovaná komunikácia, pod ktorou sa nachádzajú inžinierske siete, má súvislý betónový povrch, obrubníky, je široká približne 3 m, dĺžka komunikácie je približne 100 m a je uzatvorená O. XX/X Q. XX/X vo vlastníctve žalovaných v 2/ a 3/. Predmetnú komunikáciu vybudoval žalovaný v 1/. Na komunikácii je vybudované osvetlenie, ktoré je však nefunkčné. Poukázal na stanovisko obce a aj stavebné povolenie pre žalovaného v 1/ na vybudovanie tejto komunikácie (čl. 58-59), či však stavba bola skolaudovaná sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že na nehnuteľnosť v ich bezpodielovom spoluvlastníctve nie je možné zabezpečiť iný prístup. V čase kúpy svojej nehnuteľnosti od žalovaného v 1/, im žalovaný v 1/ povedal, že po vybudovaní cesty túto prevedie na obec do vlastníctva. Podľa názoru žalobcu 1/ žalovaný v 1/ tým, že nevyriešil prístup na ich nehnuteľnosť, voči nim spáchal podvod a preto by nemal mať za zriadenie vecného bremena nárok na odmenu. Je pravdou, že parcelu č. XX/X riadne užívajú ako komunikáciu, je možné na nej parkovať a takýmto spôsobom ju využívajú aj ostatní vlastníci parcely č. XX/X, Č.. XX/X, Č.. XX/X. Parcela č. XX/X Q. Č.. XX/X je sú role.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými žalobcami, a to výpismi z Katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu A., U. A., U. V. L. pre C. Ú. G. L. LV č. XXXX Q. L. Č.. XXXX, snímkami z katastrálne mapy (č.l. 43 až 48 a č.l. 73)), Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 11.12.2018 uzavretou medzi žalobcami a žalovanými 2/ a 3/, potvrdením obce Dunajská Lužná zo dňa 20.12.2017,

Stavebným povolením vydaným pre žalovaného 1/ na realizáciu komunikácie na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX zo dňa 19.03.2009 (č.l.59) a zistil nasledovný skutkový stav 10. Listinné dôkazy, predložené žalobcami zhodne potvrdili ich tvrdenia vyplývajúce zo žaloby, vlastnícky stav uvedený v žalobe zodpovedá stavu ako je uvedený vo výpisoch z Katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu A., U. A., U. V. L. pre C. Ú. G. L. LV č. XXXX Q. L. Č.. XXXX. Podľa katastrálnej mapy je parcela č. XX/X pozemok, ktorý na jednej strane ústi na verejnú komunikáciu a na druhej strane ústi a teda končí k pozemkom vo vlastníctve žalovaných 2/ a 3/ (tzv. slepá ulica). Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo snímok z katastrálnej mapy nachádzajúcich sa v spise na č.l. 43 až 48. 11. Z potvrdenia obce Dunajská Lužná o miestnej komunikácii zo dňa 20.12.2017 (č.l.58) vyplýva, že parcela č. XX/X o výmere 415 m2 je prístupová komunikácia k pozemkom žalobcov, ktorú má obec v záujme prevziať do majetku obce a to aj s poukazom na o pozemných komunikáciách, podľa ktorého môžu byť miestne komunikácie len vo vlastníctve obce. Každá osoba má právo užívať túto miestnu komunikáciu obvyklým spôsobom na ktorý bola komunikácia naplánovaná. 12. Skutočnosť, že parcela č. XX/X je komunikáciou potvrdzuje aj Stavebné povolenie č.j.: Výst.XXXX- XXXX-V.-XX-Z. zo dňa 19.03.2009 právoplatné dňa 22.05.2009 vydané Obcou Dunajská Lužná ako stavebným úradom pre žalovaného 1/. 13. Podľa ,, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. 14. Podľa ,, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 15. Ustanovenie umožňuje rozhodnutím súdu zriadiť vecné bremeno na výkon práva vlastníka stavby, a to výhradne na jeho návrh. Iná osoba, ako vlastník stavby, teda nie je aktívne legitimovaná. Súd je oprávnený zriadiť vecné bremeno zabezpečujúce prístup k stavbe (právo cesty cez priľahlý pozemok), ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Priľahlým pozemkom pritom nie je len pozemok bezprostredne priľahlý k stavbe, ale všetky pozemky, ktoré sú potrebné na zabezpečenie prístupu k stavbe. Teda, všetky pozemky cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste). v tomto prípade priamo neurčuje, či je vecné bremeno zriaďované súdom za náhradu alebo bez náhrady. Avšak, vychádzajúc z ustanovenia článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu, možno konštatovať, že zriadiť vecné bremeno cesty súdom môže byť odplatné alebo bezodplatné, v závislosti od dohody strán alebo od okolností prípadu. Tá musí byť primeraná ujme, ktorú utrpí vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty. Obdobne podľa SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 16. Zákonodarca v priamo neuviedol, či za toto vecné bremeno patrí náhrada alebo má byť bezplatné. Túto otázku riešil najvyšší súd a s použitím SR dospel k tomuto záveru, že „Vecné bremeno podľa zriadi súd len za primeranú náhradu. Ide o vzájomne podmienený vzťah, čo musí vyplývať z výroku súdneho rozhodnutia, a to aj v prípade, že sa takej náhrady nikto v spore nedomáhal. Vzájomná podmienenosť je dôsledkom aplikácie článku 20 ods. 4 v spojení s článkom 152 ods. 4 súdmi Slovenskej republiky. Určenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena je výsledkom posúdenia individuálnych okolností každej prejednávanej veci. Každé rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena je založené na riešení individuálnych otázok. Určenie náhrady za zriadenie vecného bremena je na úvahe súdu, pričom táto musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia cesty utrpí. Ide o jednorazovú náhradu, ktorá má kompenzovať ujmu, že vlastník nemôže iba z dôvodov na strane

žalobcov ekonomicky využiť vlastný majetok v plnom rozsahu.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2022, sp. zn. ). Najvyšší súd dospel v podstate k názoru, že v prípade zriadenia tohto vecného bremena ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva podľa Čl. 20 ods. 4 SR, čím okrem náhrady nepriamo určil aj ďalšie podmienky pre jeho zriadenie, ktoré nenájdeme v . Pre zriadenie vecného bremena treba zohľadniť nasledujúce podmienky, a to primeranú náhradu; verejný záujem; nevyhnutný rozsah (miera) vecného bremena; zriadenie na základe zákona. 17. Z vyššie citovaného ustanovenia 151o ods. 3 vyplýva teda skutočnosť, že na návrh vlastníka stavby môže súd zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok za splnenia troch podmienok, a to, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku, a zároveň prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Treťou podmienkou je, že neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. 18. Medzi stranami nebol sporný vlastnícky stav predmetných nehnuteľností, žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenej v Katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu A., U. A., U. V. L. pre C. Ú. G. L. ako parcela registra „R., Č.. XX/X o výmere 415 m2 - druh pozemku - orná pôda, parcela registra „R., Č.. XX/XX o výmere 85 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie s rodinným domom postaveným na pozemku parc. Č.. XX/XX, súpisné číslo 1891, žalovaní 1/ v podiele 4/5 a žalovaní 2/,3/ (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov) v podiele 1/5 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v Katastri nehnuteľností Katastrálneho Ú.P. A., U. A., U. V. L. pre C. Ú. G. L., ako parcela registra „., Č.. XX/X o výmere 357 m2 - druh pozemku - orná pôda. Zo snímky z katastrálnej mapy a aj zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že prístup žalobcov k ich nehnuteľnosti, je možný len cez pozemok žalovaných, pričom parcela č. XX/X je tou, ktorá umožňuje prístup na verejnú komunikáciu a ktorú vybudoval žalovaný 1/ ako investor výstavby rodinných domov nielen pre žalobcov, ale aj ostatných vlastníkov rodinných domov na parcele č. č. XX/ X, č. XX/X, Č.. XX/X. Žalobcom sa nepodarilo, napriek ich snahe so žalovaným 1/ problém prechodu cez tento pozemok žalovaných zabezpečiť zmluvou. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda bola splnená. Práve to, že sa vlastníci stavby a vlastníci pozemku nedohodli na zriadení vecného bremena zmluvou, bolo dôvodom pre podanie žaloby na súd. Vecné bremeno spočívajúce v práve cesty nebolo potrebné určovať geometrickým plánom v určitom rozsahu, nakoľko mal súd preukázané vykonaným dokazovaním, že parcela č. XX/X je dlhodobo cestnou komunikáciou vybudovanou na základe stavebného povolenia vydaného pre žalovaného 1/ na realizáciu komunikácie na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX zo dňa 19.03.2009 a to aj napriek tomu, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 19. Zákon predpokladá zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty za odplatu, a to za primeranú cenu, zákon neupravuje konkrétne, čo treba považovať za primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, ide o cenu obvyklú, trhovú. V danej veci výšku náhrady za zriadenie vecného bremena súd neurčil predovšetkým z dôvodu, že parcela č. XX/X je miestnou komunikáciou a táto by mala prejsť do vlastníctva obce, avšak pre nečinnosť žalovaného 1/ sa tak nestalo pričom žalovaní 2/ a 3/ túto nežiadali určiť. Žalovaný 1/svojou nečinnosťou počas súdneho konania s prihliadnutím aj na okolnosti potreby zriadiť vecné bremeno, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania mal preukázané, že bolo jeho snahou previesť vlastníctvo k parcele č. XX/X na obec. Preto súd žalobe vyhovel, avšak žalovanému 1/ náhradu nepriznal a zriadil tak bezodplatné vecné bremeno spočívajúce v práve cesty.

20. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

22. V konaní mali žalobcovia plný úspech, a preto mali nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak súd im nárok na náhradu nepriznal, nakoľko žalobcovia si náhradu trov konania neuplatnili

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach / / podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /. Odvolanie možno odôvodniť len tým / /, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.