Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25P-133-2014.pdf
PDF · 79.88 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/133/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci navrhovateľky: X. proti odporcovi: R., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému H., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov X. a R. uzavreté dňa XX.X.XXXX vo U. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloletého H. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 20.05.2014 domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmami maloletého. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli po ročnej známosti z lásky a spočiatku bol ich vzťah šťastný a rozumeli si. Od začiatku manželstva však odporca nikde nepracoval, nesnažil sa nájsť si prácu a všetko ostávalo na nej. Východisko videl v braní si pôžičiek od bankových aj nebankových subjektov. Svojou nezodpovednosťou narobil dlhy, ktoré navrhovateľka nevie či bude schopná splácať a pri tom sa starať aj o rodinu. Tri dni od jej príchodu z pôrodnice odporca nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, kde bude pravdepodobne až do 12.1.2016. Uviedla, že odporca jej v ničom nepomáhal, nemohla sa na neho spoľahnúť a jej city k nemu ochladli. Ich komunikácia sa týkala vždy len jeho potrieb a financií, ktoré potreboval poslať, pričom na ňu vyvíjal psychický nátlak. Jeho prístup k rodinnému životu označila za nezodpovedný a ľahostajný, keďže aj počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody boli brané pôžičky spolu vo výške X.XXX,- eur, ktoré teraz musí ona splácať. Od februára 2014 nie sú s odporcom v kontakte, pričom v apríli 2014 ju kontaktovala známa, s tým, že má odkaz od odporcu, aby navrhovateľka všetky veci, ktoré neboli pred manželstvom v jej vlastníctve k nej priniesla, čo navrhovateľka zobrala ako úplný rozvrat manželstva a jeho ukončenie. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka považuje nezodpovedný prístup odporcu k rodine a absolútnu nedôveru, ktorú k nemu má. Maloletého žiadala na čas po rozvode manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcu navrhla zaviazať na vyživovaciu povinnosť vo výške XX,- eur mesačne a styk ponechať na vzájomnej dohode.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu s rozvodom manželstva nesúhlasil. Uviedol, že svoju manželku miluje a chce s ňou žiť aj naďalej a vychovávať ich spoločného syna H. a nevlastnú dcéru V.. Ďalej uviedol, že v prípade rozvodu manželstva žiada zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadrením odporcu, sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o zárobku navrhovateľky, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul účastníkov a zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. vo U. V manželstve sa narodilo jedno dieťa: maloletý H.. Navrhovateľka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej V. a odporca má ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletému C., maloletej H., maloletému L. a maloletému L..
Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje to, že odporca nastúpil na výkon trestu, čo bolo asi štyri dni po narodení ich syna H.. Od júla 2012 tak nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti, nemajú už nič spoločné a maloletý odporcu ani nepozná. Dodala, že o maloletého sa stará od narodenia ona a s odporcom nie je maloletý v žiadnom kontakte, a ani keď ho chodila navštevovať do výkonu trestu, maloletého si nikdy nedal predvolať.
K svojim zárobkovým pomerom navrhovateľka uviedla, že je živnostníčka a jej priemerný mesačný príjem je asi XXX,- eur netto. Z daňového priznania za rok 2013 súd zistil, že navrhovateľka mala základ dane aj daň 0,- eur a za rok 2014 mala základ dane X.XXX,XX. eur a daň XXX,XX eur.
Odporca na pojednávaní súdu dňa 6.5.2015 odmietol vypovedať.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava súd zistil, že odporca bol pracovne zaradený a v období od februára 2014 do júla 2014 mal priemerný mesačný príjem vo výške XX,XX eur netto.
Maloletý H. navštevuje materskú školu, je zdravý a výdavky má primerané svojmu veku.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Na základe zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že účastníci sú manželia a z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - H.. Ďalej súd zistil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti odo dňa 12.07.2012, kedy odporca nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Navrhovateľka v konaní jednoznačne prezentovala svoj postoj vo vzťahu k odporcovi a k manželstvu, keď nemá záujem na jeho ďalšom trvaní, k odporcovi stratila citový vzťah a nie je s ním v žiadnom kontakte. Uviedla, že sa odporca svojou nezodpovednosťou zadlžil a svojou ľahostajnosťou dostal rodinu do finančných problémov. V ničom jej nepomáha, nepodieľa sa na vyživovacej povinnosti na maloletého a nemôže sa na neho spoľahnúť. Odporca k návrhu na rozvod uviedol len toľko, že s ním nesúhlasí, pretože navrhovateľku miluje a chce s ňou žiť. Svoje procesné právo vypovedať k veci na súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný a predvedený nevyužil. Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva, keďže vzťahy účastníkov sú vážne a trvalo rozvrátené a manželstvo si neplní svoju spoločenskú funkciu. Účastníci spolu nežijú v spoločnej domácnosti, nepomáhajú si, nehospodária spolu, nekomunikujú a na strane navrhovateľky jednoznačne absentuje vôľa obnoviť spolužitie. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že na obnovu spolužitia nie je nádej a rozvod manželstva nebude ani rozpore so záujmom maloletého, ktorý je vo výlučnej starostlivosti navrhovateľky, keďže odporca krátko po narodení maloletého nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nevidiac reálnu možnosť obnovenia spolužitia účastníkov, manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd zo strany navrhovateľky zistil citové odcudzenie a stratu dôvery k odporcovi.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Navrhovateľka žiadala, aby bol maloletý na čas po rozvode zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a bude spravovať jeho majetok. Vyživovaciu povinnosť odporcu na maloletého navrhla určiť vo výške XX,- eur mesačne a styk žiadala ponechať na dohode rodičov. V prípade rozvodu odporca navrhol, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti. Ďalšie návrhy vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode nepredniesol. Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, aby ho aj zastupovala a spravovala jeho majetok. Výšku výživného, vzhľadom na skutočnosť, že odporca je vo výkone trestu odňatia slobody, navrhol kolízny opatrovník určiť vo výške 30 % zo sumy životného minima. Vzhľadom na vykonané dôkazy a súčasnú rodinnú situáciu, súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá zabezpečuje kompletnú starostlivosť o maloletého od jeho narodenia, stará sa o neho a z vykonaného dokazovania súd nemá pochybnosti o jej riadnej starostlivosti o dieťa. Taktiež súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že maloletý odporcu nepozná, keďže tento nastúpil na výkon trestu odňatia slobody niekoľko dní po jeho narodení a podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca neprejavil ani záujem maloletého vidieť. S poukazom na tvrdenia navrhovateľky o ľahkovážnom spôsobe hospodárenia s finančnými prostriedkami a následnému vzniku dlžôb, súd rozhodol o tom, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude výlučne navrhovateľka, ktorá vykonáva aj osobnú starostlivosť o dieťa. Výšku výživného, vzhľadom na súčasné zárobkové pomery účastníkov, určil súd podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pričom prihliadol na to, že odporca má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti a nachádza sa v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, čím sú v súčasnosti jeho zárobkové možnosti a schopnosti obmedzené. Styk odporcu s maloletým s poukazom na návrh navrhovateľky, ako aj na prebiehajúci výkon trestu odňatia slobody odporcu neupravoval.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. Súd nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania na okolnostiach prípadu ani pomeroch účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základne vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.