Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/527/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ s. r. o so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika v zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa v žalobe podanej 02.10.2012 na Okresný súd Nitra domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 175 eur z titulu majetkovej škody a 221, 28 eur nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní nastania predpokladaných zmien v zákonom stanovenom čase, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci, vyvolenie rizík ohrozujúcich vymoženie pohľadávky, z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Uviedol, že legitímne očakával, že mu súd na jeho činnosť poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávnym úradným postupom však súd vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo riziku insolventnosti povinného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného. Postupom súdu mu však vznikla majetková škoda na správu pohľadávky pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou informačného systému 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur a na administráciu listín, komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50 eur a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučného súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, poštovné a telekomunikačné výdaje a kontrolu stavu konania 15 eur. Na pojednávaní konanom 17.04.2015 žalobca ešte poukázal na to, že exekučnému súdu žiaden zákon neumožňuje preskúmavať v povoľovacom konaní hmotnoprávnu stránku nároku, čiže za akých podmienok bolo vydané rozhodnutie, ktoré sa stalo po právoplatnosti podkladom pre výkon exekúcie. Exekučný súd skúmal spisovú agendu a vydal poverenie s určitým časovým sklzom, vo svojom zdĺhavom rozhodovacom procese upriamil skúmanie do tých častí, ktoré nepodliehali z titulu povoľovacieho konania na vymenovanie a zmenu, čiže preskúmavanie exekučného titulu. Predložené znalecké posudky č. 1/2013 a 1/2014 odôvodňujú spôsobenú škodu a finančný nárok.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.02.2014. Poukázal na vady žaloby a podanie žalobcu považuje za zmätočné, pretože sú v ňom uvádzané nepresné a neúplné údaje o exekučnej veci

a navrhol postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p. Namietol tiež, že žaloba bola podaná predčasne, pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, keďže žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie podal 23.04.2012 a žaloba bola podaná skôr. Podľa žalobcu rozhodnutiu súdu o zmene exekútora predchádzajú úkony, ktoré musí súd urobiť po podaní žiadosti na zmenu exekútora a preto nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať automaticky za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Žalovaný tiež poukazuje na to, nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody a tiež, že žalobca ani riadne nepreukázal, že mu škoda vznikla a tak nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy. K samotnému postupu súdu v exekučnej veci uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných nákladov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Žalovaný namietal vyčíslenie majetkovej škody s tým, že je potrebné preukázať skutočnú škodu listinami, skutočnosťami, čo žalobca neurobil. K nemajetkovej ujme žalovaný mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd Slovenskej republiky, prípadne Európsky súd pre ľudské práva, a prieťahy môžu byť konštatované v disciplinárnom konaní . Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k spotrebiteľom. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda. Krajský súd Nitra uznesením 18.10.2012 č. k. - 14 prikázal vec Okresnému súdu Levice. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov. Žalobca vzal termín pojednávania na vedomie a zriekol sa písomného predvolania, svoju neúčasť ospravedlnil hospodárnosťou, keďže v žalobe, vo svojich písomných podaniach uviedol všetky významné skutočnosti, navrhol vykonať dokazovanie, ktoré osvedčuje jeho žalobný návrh a vysporiadal sa s námietkami žalovaného, a odročenie nežiadal. Žalovaný svoju neúčasť tiež riadne ospravedlnil a netrval na odročení pojednávania. Súd sa oboznámil podrobne s obsahom súdneho spisu, z neho najmä so žalobou, uznesením ( čl. 14 ), vyjadrením žalovaného ( čl. 29 ), stanoviskom žalobcu ( čl. 44 ), znaleckými posudkami č. 1/2014 a 1/2013 ( čl. 51, 75 ), a so spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. , z neho najmä so žiadosťou o udelenie poverenia podanou 24.05.2004, poverením z 13.07.2004 ( čl. 19 ), návrhom na zmenu exekútora z 22.11.2010 ( čl. 21 ), vyjadrením exekútora ( čl. 24 ), uznesením z 07.04.2011 ( čl. 28, 41 ) a zistil tento skutkový stav : Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že návrh na zmenu súdneho exekútora podal oprávnený dňa 22.11.2010. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 07.04.2011 č. k.

- 28, doplneným 20.02.2012 ( čl. 41 ) zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora a exekúciu zastavil.

Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom, keď exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v 30 dňovej lehote.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ( ďalej len „ Zákon „ ) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „ Exekučný poriadok „ ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou) a vznikom škody , d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je či. 46 ods. 3 ústavy ( „ Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ). Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Vychádzajúc z uvedeného žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom a vznikom škody. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že súd o zmene exekútora nerozhodol do 30 dní od dôjdenia návrhu, keďže návrh bol podaný 22.11.2010 a exekučný súd rozhodol 07.04.2011 v spojení s uznesením z 20.02.2012, čo však bez ďalšieho nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Súd je toho názoru, že nie je preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s rozhodovaním súdu. Nebolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla škoda a že vznik škody je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014, z ktorého je možné zistiť, že znalecký posudok sa zaoberá paušálne rozborom celkových nákladov žalobcu ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s administratívnou činnosťou spojenou so správou pohľadávok ( ako napr. náklady na mzdy zamestnancov, telekomunikačné a poštovné náklady, na tlač a iné ), nezaoberá sa ale konkrétne nákladmi na predmetnú exekučnú vec a nepreukazuje ani príčinnú súvislosť, že by tieto náklady boli škodou vzniknutou v dôsledku nerozhodnutia o návrhu v lehote 30 dní. Znalecký posudok č. 1/2013 obsahuje právny rozbor týkajúci sa rozhodcovského konania, pričom takýto právny rozbor nie je záväzný pre konajúci súd. Právny rozbor problematiky a právnu úvahu musí urobiť súd v každej konkrétnej veci samostatne. Súd poznamenáva, že úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. Súd zastavil exekúciu, keď zistil že predmetnej exekučnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica spísaná 22.02.2004 sp. zn. N 832/2004, Nz 15335/2004 a že splnomocnenie ( dohoda o splnomocnení ), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považované za neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť k uznaniu záväzku ( dlhu H.. F.) a k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre predmetné exekučné konanie. Exekučný súd vykonal v exekučnej veci proces preskúmania zákonnosti exekučného titulu z úradnej moci a v primeranej lehote rozhodol. S poukazom na uvedené treba podotknúť, že objektívne nie je vždy možné rozhodnúť v zákonnej lehote. S poukazom an uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa súdu bol žalobný návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O. s. p. a zákona č. 233/1995 Z. z. platného v čase podania návrhu. Žalobca v petite žaloby uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Súd v tomto prípade neskúmal či došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Od podania návrhu na zmenu exekútora do podania návrhu na predbežné prerokovanie nároku žalobcu, resp. podania žaloby k súdu neubehli tri roky a tak nárok nie je premlčaný. Súd nepovažoval žalobu za predčasne podanú, nakoľko, ako žalovaný sám uznáva, bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podaná žalobcom 23.04.2012, šesťmesačná lehota uplynula márne, keď doposiaľ nebolo o žiadosti rozhodnuté a preto sa absencia šiestich mesiacov na podanie žaloby zhojila. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 06.05.2015