Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/16/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: D., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., deti rodičov: matky J. J., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom D. XXX a otca J. A., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom T. 1, R., t. č. bytom N. XX, U., o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 08. januára 2015 č. k. -51 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté deti D. a J. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej D. za obdobie od 01.06.2013 do 31.08.2014 sumou 70 eur mesačne a na výživu maloletého J. za obdobie od 01.06.2013 do 31.08.2014 sumou 60 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2014 naďalej na maloletú D. sumou 80 eur mesačne a na mal. J. sumou 70 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.06.2013. Dlh na výživnom pre mal. D. za obdobie od 01.06.2013 do 31.12.2014 vo výške 1.045 eur a pre mal. J. za obdobie od 01.06.2013 do 31.12.2014 vo výške 855 eur povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom, k rukám matky, v mesačných splátkach po 10 eur na každé dieťa až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sú splnené podmienky § 36 Zákona o rodine pre úpravu práv a povinností rodičov, ktorí spolu nežijú. Deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o deti osobne stará, a voči starostlivosti ktorej nemal výhrady ani otec ani zástupca kolízneho opatrovníka. Vyživovaciu povinnosť otca určil v závislosti od príjmových a majetkových schopností rodičov, pričom uviedol, že hoci otec súhlasil s maximálnym výživným vo výške 50 eur na každé dieťa, zaviazal ho povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí vyššou sumou, s poukazom na skutočnosť, že otec pri hľadaní zamestnania prihliada na svoje záujmy a nie na záujmy maloletých detí, otec detí nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu prípadne bránili v hľadaní si lepšieho zamestnania a prihliadal tiež na odôvodnené potreby na strane obidvoch maloletých detí, najmä na zdravotný stav mal. D., ako aj na skutočnosť, že matka je z dôvodu zdravotného stavu maloletej na predĺženej materskej dovolenke. Vyživovaciu povinnosť otcovi určil diferencovane za obdobie od 01.06.2013 do 31.08.2014 a od 01.09.2014 z dôvodu, že obe maloleté deti dňa 01.09.2014 nastúpili do materskej školy, čím u nich došlo k zmene pomerov a k zvýšeniu výdavkov. Zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom, ktoré otcovi povolil splácať v splátkach za použitia ustanovenia .

Proti rozsudku, jeho výrokom o určení vyživovacej povinnosti a nedoplatku na výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej D. sumou 35 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014 a na maloletého J. sumou 30 eur mesačne s tým, že súd určí dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2013 do 31.12.2014 pre obe deti vo výške 680 eur, ktoré mu povolí splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 5 eur na každé dieťa. V odvolaní poukázal na to, že na súdnom pojednávaní dňa 08.01.2015 bol jednoznačne preukázaný jeho príjem zo súčasného pracovného pomeru, čo potvrdzuje doložená zmluva o pracovnom pomere, potvrdenie o príjme vystavené zamestnávateľom a tiež výplatné pásky. Tvrdenie, že nedošlo k potrebnému zdokladovaniu príjmu sa preto nezakladá na pravde. V prípade zmeny zamestnania nedošlo k zníženiu príjmu, ako to uvádza zástupkyňa kolízneho opatrovníka a informácia, že zmenil zamestnanie bez prihliadnutia na potreby detí je zavádzajúca, pretože zmenil prácu z dôvodu, že išlo o lepšie pracovné podmienky. Je nekvalifikovaný v súčasnom zamestnaní má vysoké predpoklady na to, aby sa jeho pracovné zaradenie postupom času zlepšovalo. Má záujem v budúcnosti, ak mu to finančné pomery dovolia, o dodatočné vzdelávanie, nakoľko má ukončené len základné vzdelanie. K zmene bývania a tým pádom aj k zvýšeniu nákladov na bývanie z pôvodných 130 eur na 180 eur došlo z dôvodu, že predchádzajúce bývanie bolo pre normálny život nevyhovujúce, býval v prenajatom byte v byte spolu aj s majiteľkou bytu a jej exmanželom, izbu zdieľal so študentmi, ktorí sa tam vo veľkej miere striedali, nemal žiadne súkromie, tiež nemohol v byte využívať kuchynské priestory a v celom byte sa aj fajčilo. Taktiež podozrenie kolíznej opatrovníčky o tom, že neprihliadal na potreby maloletých detí sa nezakladajú na pravde, po návrate z G. si nejaký čas v R. hľadal prácu a následne na to dostal možnosť ísť do F. na tri mesiace. Neskôr sa vrátil a bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny R. až do času, kedy sa rozhodol pracovať a žiť v U.. Sám podal návrh na začatie konania a žiadal z vlastnej vôle o určenie výživného na maloleté deti vo výške 35 eur na každé dieťa. Počas evidencie na úrade práce nebol schopný hradiť výživné, nakoľko mu to finančná situácia nedovolila. Tvrdenie kolíznej opatrovníčky o tom, že v skutočnosti je jeho príjem vyšší sa nijakým spôsobom nepotvrdilo a nie je založené na pravde. Výživné na obe maloleté deti vo výške 150 eur je pre neho nereálne, nakoľko po odpočítaní výdavkov mu zostáva 116 eur. Má sluchovo postihnutých oboch rodičov, čím je nútený jeden krát mesačne sa dostaviť do R., nakoľko je potrebné s rodičmi chodiť po úradoch a robiť im osobnú asistenciu v zdravotníckych zariadeniach, s čím sú spojené ďalšie náklady na cestovanie.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť s tým, že skutočnosti, ktoré uviedol otec maloletých v odvolaní sa nezakladajú na pravde. Uviedla, že otec nebol voči rodine zodpovedný a takým istým spôsobom sa staval i k práci. Vždy pozeral na vlastné potreby a nie na potreby detí, naviac je aj hazardér a tým ju dostal v G. do dlhov 3.000 libier. Poukázala na to, že v U. snáď ani minimálna mzda nie je na takej úrovni ako ju „má“ navrhovateľ. Zistila, že platy sú tam v skutočnosti až tri krát vyššie ako majú ľudia uvedené na výplatných páskach. Navrhovateľ by ani nepracoval za minimálnu mzdu. Tiež nie je nútený navštevovať rodičov každý mesiac ako uviedol, pretože sa tam minulý rok presťahovala jeho sestra, ktorá môže byť rodičom k dispozícii.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Dal do pozornosti súdu, že konanie vo veci bolo začaté dňa 17.06.2013, kedy otec pracoval v zahraničí, v G., kde pracoval do marca 2014 a za toto obdobie otec žiadnym spôsobom nepreukázal svoj príjem. Taktiež na pojednávaní dňa 10.06.2014 vyjadril súhlas s platením výživného po 50 eur na každé z detí. Na pojednávaní dňa 08.07.2014 otec uviedol, že zo svojho príjmu si dokáže ešte aj sporiť na absolvovanie certifikátu pre osobnú asistenciu sluchovo postihnutých, je zrejmé, že otec detí si buduje svoje zázemie v U., a preto sa domnieva, že o osobnú asistenciu jeho rodičov, ktorí žijú na východnom Slovensku neprejavuje náležitý záujem. Sporenie otca za týmto účelom považuje za nedôvodné. Ďalej zastáva názor, že v U. sú lepšie pracovné možnosti na uplatnenie sa aj pre človeka so základným vzdelaním a z praxe je vo všeobecnosti zrejmé, že zamestnávatelia vyplácajú minimálnu mzdu z dôvodu platenia najnižších zákonných odvodov k rukám svojich zamestnancov, reálne však vyplácajú sumu vyššiu ako je minimálna mzda. Otec sa o deti zaujíma iba sporadicky a hoci na pojednávaní žiadal zohľadniť výživné tak, že matke odľahčí financovanie detí, napr. tým, že by si deti brával k svojim rodičom do R. na dlhšie obdobie ako na víkend, počas sviatkov a prázdnin, doteraz tak neurobil a deti si k sebe nezobral ani počas letných prázdnin v roku 2014. Deťom neprispieva žiadnym vecným plnením ani pri príležitosti ich osobných sviatkov, prípadne Vianoc. Matka detí je v súčasnosti na predĺženej platenej rodičovskej dovolenke s mal. D., ktorá je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným

stavom, maloletá trpí závažným ochorením diabetes, je nastavená na prísnu diabetickú diétu a štyrikrát denne jej matka aplikuje inzulín. Matka má s tým zvýšené výdavky so zabezpečením diéty pre dieťa, pre ktorú potraviny sú finančne náročné. S maloletou chodieva na pravidelné kontroly do DFNsP v U., kde chodieva približne raz za štyri alebo šesť týždňov podľa výsledkov dieťaťa, kde cestovné na jedno vyšetrenie ju stojí cca 40 eur. Maloletý J. od septembra 2014 navštevuje materskú školu, kde matka platí 12 eur školné mesačne; na stravu obom deťom v MŠ mesačne spolu platí 78 eur, keď má zvýšené výdavky kvôli diabetickej diéte maloletej D..

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky odvolací súd nepreskúmaval, pretože tento výrok odvolaním napadnutý nebol, a tak nadobudol právoplatnosť ( ).

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Okresný súd rozsudkom zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, keďže bolo v konaní preukázané, že rodičia maloletých nežijú spolu v spoločnej domácnosti. V tejto časti odvolaním rozhodnutie okresného súdu nebolo napadnuté, preto nadobudlo právoplatnosť. Sporným zostalo určenie výšky výživného pre maloleté, pretože otec sa z jeho výškou, určenou okresným súdom v odvolaní, nestotožnil.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, vec treba posúdiť podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania mu predchádzajúceho, oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s podrobným rozborom všetkých rozhodujúcich otázok, ktoré boli v odvolaní vznesené, odvolací súd riadiac sa zásadami obsiahnutými v ustanovení § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine sa stotožnil s výškou výživného určenou okresným súdom.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov a deti spolu s rodičmi do roku 2013 žili v spoločnej domácnosti vo T. U.. Matka s maloletými deťmi sa vrátila na Slovensko a v tomto čase otec podal návrh na zverenie detí do výchovy matky, určenie výživného v sume 35 eur mesačne na každé dieťa a úpravu styku. Následne sa na Slovensko v marci 2014 prisťahoval aj otec maloletých detí. V konaní bolo zistené z výsluchu otca, že otec v G. dosahoval príjem cca 900 libier mesačne, po návrate na Slovensko od 28.04.2014 do 28.08.2014 pracoval ako pomocná sila v kuchyni v spoločnosti G., s.r.o. U., kde dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 360 eur mesačne brutto. Tento pracovný pomer otec detí skončil dohodou. Otec na pojednávaní dňa 10.06.2014 uviedol, že by súhlasil s výživným vo výške po 50 eur mesačne na každé dieťa. Od 01.09.2014 otec maloletých detí pracuje v spoločnosti J. lapin s.r.o. U. ako kuchár, kde jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol v sume 352 eur mesačne. Otec toho času býva v U. v podnájme, za ktorý prenájom hradí 180 eur mesačne. Matka maloletých detí je na predĺženej materskej dovolenke, je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur a rodinných prídavkov na dve deti. Iný príjem

nemá. Mal. J. má 4 roky, navštevuje materskú školu. Mal. D. má 6 rokov, rovnako ako mal J. navštevuje materskú školu a má zdravotné problémy - diabetes melitus, s čím boli preukázané zvýšené výdavky.

Pri takto zistených pomeroch rodičov odvolací súd považuje určenie výživného na maloleté deti za obdobie od podania návrhu do 31.08.2014 v sume 70 eur mesačne na mal. D. a 60 eur mesačne na mal. J. a od 01.09.2014, kedy obe deti nastúpili do materskej školy na mal. D. sumou 80 eur mesačne a na mal. J. sumou 70 eur mesačne za primerané určenie výživného pre maloletých. Pokiaľ otec detí namieta, že za posledný štvrťrok dosiahol príjem iba v sume 1.056 eur, z ktorého príjmu si hradí ubytovanie vo výške 180 eur mesačne, takže mu odpočítaní výdavkov zostáva suma iba 116 eur, odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že otec maloletých detí je mladý, jedná sa o osobu, ktorá nemá žiadne zdravotné problémy, preto mu nič nebráni v tom, aby si hľadal lepšie platené zamestnanie, prípadne si popri svojom zamestnaní našiel inú prácu, keď je všeobecne známe, že zárobky osôb pracujúcich v U. sú značne vyššie, a to aj u osôb so základným vzdelaním. Je pritom potrebné poukázať na to, že otec maloletých v čase od podania návrhu na začatie konania do marca 2014 pracoval v G., kde dosahoval mzdu minimálne 900 libier mesačne, ako aj na skutočnosť, že matka maloletých detí nepracuje, je na predĺženej materskej dovolenke, o deti sa osobne stará a z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov musí hradiť všetky potreby detí, pričom maloletá D. má podstatne zvýšené náklady v súvislosti s jej zdravotným stavom. Otec sa o deti zaujíma iba sporadicky, matke s ich výchovou nepomáha, nepodieľa sa na ich výžive ani iným, vecným plnením. Otcom navrhované výživné v sume po 35 eur mesačne na každé dieťa by tak nesporne nepostačovalo na úhradu ani základných potrieb maloletých detí, keď len na stravu na obe maloleté deti v materskej škole matku platí 78 eur mesačne. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že výživné je osobne ako aj časovo nezastupiteľné plnenie rodičov voči deťom, keďže rodičia majú túto povinnosť priamo zo zákona o rodine a sú povinní vyvinúť všetko úsilie, aby výživné, ktoré pokryje aspoň najzákladnejšie potreby detí, plnili. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť aj pred inými výdavkami rodičov, preto prvoradou povinnosťou rodičov je najmä plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom.

Keďže súd prvého stupňa o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom rozhodol správne a správne vyčíslil aj nedoplatok otca na výživnom, rozsudok okresného súdu v napadnutej časti bol odvolacím súdom podľa potvrdený.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .