Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-2-2012.pdf
PDF · 87.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o, IČO 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom A. XX/XX, H., o zaplatenie 574,55 eura s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 07.12.2011 (došlou súdu dňa 16.12.2011) domáhal, aby súdu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 574,55 eura s príslušenstvom, a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 žalobca ako postupník od postupcu (Slovak Telekom, a.s., IČO 35 763 469, so sídlom Karadžičova 10, Bratislava) nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Uviedol, že postupca a žalovaný dňa 01.04.2006 uzatvorili "Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX" (ďalej aj "zmluva"), ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, špecifikovaných v zmluve, žalovanému, za podmienok stanovených v zmluve a všeobecných podmienkach, za čo sa žalovaný zaviazal platiť cenu poskytovaných služieb.
Uviedol, že cenu poskytovaných služieb vyúčtoval postupca žalovanému vyúčtovacími faktúrami č. XXXXXXXXXXXX na sumu 223,06 eura (= 6 719,91 Sk), splatnú do 18.11.2006, č. XXXXXXXXXXXX na sumu 92,35 eura (= 2 782,14 Sk), splatnú do 18.12.2006, č. XXXXXXXXXXXX na sumu 52,48 eura ( = 1 581,01 Sk), splatnú do 17.01.2007, č. XXXXXXXXXXXX na sumu 37,44 eura (= 1 127,92 Sk), splatnú do 17.02.2007 a č. XXXXXXXXXXXX na sumu 160,92 eura (= 4 847,88 Sk), splatnú do 17.03.2007. Žalobca si uplatnil tiež právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8,30 eura (= 250,05 Sk). Tvrdil, že žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky na dlžnú sumu nič neuhradil.
Uviedol, že medzi postupcom a žalovaným vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) spojený so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“). Z tohto záväzkového vzťahu vznikla postupcovi povinnosť poskytnúť žalovanému služby, čo aj urobil a žalovanému vznikla povinnosť uhradiť sumu uvedenú vo faktúrach.
V závere žaloby uviedol, že zmluvné strany si v súlade s ust. § 300 a nasl. OBZ dohodli zmluvnú pokutu za nedodržanie lehoty splatnosti faktúry vo výške uvedenej v platnej tarife postupcu. V zmysle bodu 8 v IV. časti Všeobecných podmienok si zmluvné strany dohodli (?) úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania v prípade omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu.
K podanej žalobe pripojil listinné dôkazy.
Podľa ust. § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000,- eur od toho okamihu ide o drobný spor. (§ 200ea OSP)
V súlade so zhora uvedenými zákonnými ustanoveniami súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový a právny stav:
Zo žalobcom predložených listinných dôkazov (dodatok k Zmluve o pripojení, zhora uvedené faktúry a Všeobecné podmienky postupcu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu ako podnikateľský subjekt poskytujúci telekomunikačné služby a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ uzatvorili Zmluvu o pripojení podľa ust. § 43 a nasl. ZEK.
Na právny vzťah založený predmetnou zmluvou sa vzťahujú nielen ustanovenia ZEK, ale aj ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") a tiež ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len "ZoOS").
Ako je už zhora uvedené, jednotlivé faktúry boli splatné 18.11.2006, 18.12.2006, 17.01.2007, 17.02.2007 a 17.03.2007, ich neuhradením v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, a to prvým dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej-ktorej faktúry, teda 19.11.2006, 19.12. 2006, 18.01. 20070, 18.02.2007 a 18.03.2007, pričom žalobca podal predmetnú žalobu až dňa 16.12.2011, t. j. po uplynutí doby dlhšej ako 4 roky aj v prípade poslednej splatnej faktúry.
Podľa ust. § 5b ZoOS, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ust. § 52 ods. 3 veta tretia OZ, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Zhora cit. zákonné ustanovenia boli zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.05.2014. Obe cit. zákonné ustanovenia nadobudli účinnosť dňa 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (t. j. pred 1. májom 2014).
Premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch sa teda riadi ustanovením § 101 OZ, podľa ktorého "pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz", čo v súdenej veci bolo najneskôr 19.11.2006, 19.12.2006, 18.01.20070, 18.02.2007 a 18.03.2007 (t.j. 1. dni omeškania žalovaného s úhradou tej-ktorej faktúry).
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. (§ 111 OZ)
Zo zhora uvedeného je zjavné, že žalobca podal žalobu až po márnom uplynutí premlčacej doby, preto sa súd hmotnoprávnou stránkou veci už nezaoberal a za použitia ust. § 5b ZoS žalobu zamietol
(výrok I. tohto rozsudku).
Zmluvná pokuta je upravená v ust. § 544 a nasl. OZ.
Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti. Obvykle sa ňou sankcionuje porušenie základnej povinnosti z uzavretej zmluvy. Pri dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné dbať na to, aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo, alebo sa priečilo dobrým mravom, pretože takéto ustanovenie v zmluve by bolo absolútne neplatné (§ 39 OZ).
Dojednanie zmluvných strán na zmluvnej pokute v zmysle zhora uvedeného zákonného ustanovenia teda predpokladá konsenzuálny prejav vôle oboch zmluvných strán, v opačnom prípade nie je možné hovoriť o skutočnom dojednaní sa na tomto zmluvnom ustanovení.
K žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8,30 eura, ktorá podľa žalobcu mala byť účastníkmi dohodnutá (dojednaná) súd uvádza, že túto skutočnosť žalobca nepreukázal, preto mu ani nemohol byť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty priznaný. K tomu ešte súd dodáva, že dojednanie zmluvnej pokuty nie je možné nahradiť inkorporovaním "dojednania" do všeobecných obchodných podmienok alebo tarify, ako sa to celkom bežne stáva.
Zo zhora uvedeného je zjavné, že žalobca podal žalobu až po márnom uplynutí premlčacej doby, preto sa súd hmotnoprávnou stránkou veci už nezaoberal a za použitia ust. § 5b ZoS žalobu zamietol (výrok I. tohto rozsudku).
Nakoľko súd žalobu zamietol, plný úspech vo veci mal žalovaný, ktorému by patrila náhrada trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP.
O náhrade trov konania súd rozhoduje na návrh (§ 151 ods. 1 veta prvá OSP), žalovaný náhradu trov konania nežiadal; preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach [§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované] uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP [rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy],
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené [§ 205a OSP - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP (súd je povinný ... poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie -podľa § 115a OSP- najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP),
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa],
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).