Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/112/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľky W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. M. O. XX, XXX XX W. W., štátnej občianky X. republiky, zastúpenej Slovak Legal Consulting, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 97/42, 058 01 Poprad, IČO: 36 859 630, proti odporkyni M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. ulica 9, XXX XX W. W., štátnej občianke X. republiky, zastúpenej U.. Jankou Kmeťovou, advokátkou so sídlom ul. Prof. Sáru 44, 974 05 Banská Bystrica, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 14. XX. XXXX, doplneným dňa XX. XX. XXXX, domáhala voči odporkyni určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutému vydržaním a na jeho trpenie podľa § 151o ods. X E. zákonníka, v spojení s § 80 písm. b), c) E. súdneho poriadku a návrh vlastníka stavby zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky podľa § 151o ods. X E. zákonníka. A. odôvodnila tým, že je vlastníčkou stavby: rodinný domček, so súpisným číslom XXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území O.. U. možný prístup k nehnuteľnosti z hlavnej cesty vedie cez parcely v katastrálnom území O.: parcely registra „C“ číslo XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX. S. prístup umožňuje prechod cez pozemok XXX/ XX motorovým vozidlom a cez ostatné pozemky len pešo po vychodenom chodníku, ktorý sa v zime musí udržiavať. G. prístup z hlavnej cesty k nehnuteľnosti nie je možný, buď preto, že ostatné priľahlé pozemky sú oplotené, alebo pre neprístupný terén a veľkú vzdialenosť. V minulosti bol prístup k nehnuteľnosti aj cez iné priľahlé pozemky, avšak tieto možnosti prechodu boli zabránené tým, že si ich vlastníci oplotili. F. prístup používali už starí rodičia navrhovateľky približne od roku XXXX a odvtedy ho nepretržite užívala rodina navrhovateľky. B. starí rodičia navrhovateľky sa po roku XXXX dohodli s právnou predchodkyňou jednej zo spoluvlastníčok priľahlých pozemkov, t.j. právnou predchodkyňou Y. E., že môžu k rodinnému domu chodiť cez tieto pozemky. F. k stavbe cez tieto priľahlé pozemky si nemôže zabezpečiť inak. U. z vlastníčok parcely XXX/XX a XXX/X je nebohá Y. E., pričom dedičské konanie po nej neprebehlo, jej dedičia nie sú známi a teda navrhovateľka nevie s kým by mala jednať. K ďalším dvom parcelám XXX/X a XXX nie sú založené listy vlastníctva. Na starých parcelách registra E, ktoré sa nachádzajú pod týmito dvoma parcelami registra C je veľmi veľa spoluvlastníkov, pričom niektorí z nich už tiež nežijú. Q. na to si navrhovateľka chce dať zapísať právo zodpovedajúce vecnému bremenu do katastra nehnuteľností. A. je tiež vlastníčkou ďalšej stavby nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ č. XXX/X v katastrálnom území O., ktorá nie je zapísaná ako stavba do katastra nehnuteľností, je to drevená hospodárska budova, ktorá bola v minulosti maštaľou a v súčasnosti slúži na uskladnenie dreva. F. registra „C“ č. XXX/X na ktorej stavba stojí, ani priľahlý pozemok, parcela registra „C“ č. XXX/X cez ktorú vedie jediný prístup

k nehnuteľnosti nie je vo vlastníctve navrhovateľky, napriek tomu ich navrhovateľka a jej rodina užíva už viac ako XXX rokov. U. prístup k tejto nehnuteľnosti vedie cez parcely v katastrálnom území O.: parcely registra „C“ číslo XXX/XX, XXX/X, XXX/X. S. prístup umožňuje prechod cez pozemok XXX/XX motorovým vozidlom a cez ostatné pozemky len pešo po vychodenom chodníku, ktorý sa v zime musí udržiavať. Aj tento prístup využívali už starí rodičia navrhovateľky približne od roku XXXX. B. starí rodičia navrhovateľky sa po roku XXXX dohodli s právnou predchodkyňou jednej zo spoluvlastníčok priľahlých pozemkov, t.j. právnou predchodkyňou Y. E., že môžu k hospodárskej budove chodiť cez tieto pozemky. Z rozprávania rodičov navrhovateľka vie, že parcelu číslo XXX/X, ktorej vlastníčkou je v súčasnosti stále nebohá Y. E. si starí rodičia navrhovateľky aj vymenili s inou parcelou vo vlastníctve Y. E. a tak sa stali vlastníkmi tejto parcely XXX/X. Y. k zavkladovaniu tejto zmeny vo vlastníctve do pozemkovej knihy nikdy nedošlo, a v súčasnosti o tejto zmene už neexistujú žiadne písomné záznamy. Y. túto parcelu XXX/X, cez ktorú vedie prístupová cesta, takisto nepretržite užíva rodina navrhovateľky už od roku XXXX. V minulosti aj v súčasnosti na nej uskladňujú veľké kusy dreva pripravené na úschovu do hospodárskej budovy. F. k hospodárskej budove cez tieto priľahlé pozemky si navrhovateľka nemôže zabezpečiť inak, napr. uzatvorením dohody o zriadení práva vecného bremena. U. z vlastníčok parcely XXX/XX, XXX/ X a XXX/X je tiež nebohá Y. E., pričom dedičské konanie po nej neprebehlo, jej dedičia nie sú známi. Q. na uvedené si navrhovateľka chce dať zapísať právo zodpovedajúce vecnému bremenu do katastra nehnuteľnosti. Na základe uvedeného sa navrhovateľka domáhala, aby súd vydal rozsudok: súd určuje, že vlastník stavby so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“ č. XXX má právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu motorovým vozidlom a pešo cez priľahlý pozemok, parcelu registra „C“ XXX/XX o výmere XX mX , a právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo cez parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX mX a parcelu registra „C“ č. XXX o výmere XXX m2. X. zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla na parcele registra „C“ č. XXX/X, katastrálne územie O., spočívajúce v práve cesty cez priľahlé pozemky: parcelu registra „C“ XXX/XX o výmere XX m2, parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX mX a parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2. X. určuje, že vlastník stavby bez súpisného čísla na parcele registra „C“ č. XXX/X, katastrálne územie O., má právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu a motorovým vozidlom a pešo cez priľahlý pozemok, parcelu registra „C“ XXX/XX o výmere XX m2, a právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo cez parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, a parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2.

K podanému návrhu sa vyjadrila odporkyňa, ktorá v podaní doručenom súdu dňa XX. XX. XXXX uviedla, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem, nakoľko odporkyňa ani dedičia po neb. Y. E. nebránia prechodu cez záujmové pozemky uvádzané v návrhu a rozsah bremena nie je riadne špecifikovaný. H. vecného bremena, ktorý navrhovateľka žiada určiť nie je riadne vytýčený geometrickým plánom, prechod cez pozemky nie je jasný a takto vydaný rozsudok by nebol vykonateľný. A. sa tiež domáha prechodu cez pozemok XXX/XX motorovým vozidlom, kde ona ale žiadne nevlastní a žiadnym motorovým vozidlom ani za dobu vlastníctva až doteraz cez tento motorovým vozidlom nechodila. H. nie je ani možný prechod, lebo na pozemku XXX/XX sa dá motorovým vozidlom len zastať a stáť a nie prejsť ďalej, lebo je tam len vychodený chodník. S. návrh ako navrhuje navrhovateľka teda nie je návrhom na vecné bremeno prechodu, ale návrhom užívania predmetnej parcely, na čo žiadny právny nárok nemá. A. nešpecifikovala naliehavý právny záujem tak, že sú medzi ňou a odporkyňou narušené vzťahy a že sa nemôže dostať do domu. A. sama navrhovateľka označuje, že prístup k rodinnému domčeku používala aj cez iné priľahlé pozemky, avšak tieto možnosti boli zabránené tým, že si ich vlastníci oplotili. A. je teda jasné, prečo sa domáha určenia vecného bremena súdom proti odporkyni, keď ona jediná nebráni navrhovateľke k prechádzaniu cez nehnuteľnosti, ktoré má v podielovom spoluvlastníctve vo veľkosti 1. Na základe uvedeného navrhla, aby bol návrh v plnom rozsahu zamietnutý a aby ju súd zaviazal k náhrade trov konania.

X. vo veci nariadil pojednávanie na deň XX. XX. XXXX, na ktorom súd na návrh zástupkyne navrhovateľky pripustil zmenu návrhu z dôvodu, že navrhovateľka si dala vypracovať geometrický plán na vyznačenie vecného bremena práva prechodu peši a prejazdu autom G.. P. L. autorizovaným geodetom a kartografom so sídlom W. XXX, XXX XX P. tak, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáha, aby súd určil, že vlastník stavby so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“ č. XXX má tieto práva zodpovedajúce vecnému bremenu: - právo prejazdu motorovým vozidlom a právo prechodu pešo cez parcelu registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX m2, ktorá sa zhoduje s dielom č. X vymedzeným geometrickým plánom, - právo vstupu motorovým vozidlom na diel č. X vyznačený

geometrickým plánom z parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, právo parkovania jedným osobným motorovým vozidlom na tomto diely, právo prejazdu motorovým vozidlom a právo prechodu pešo cez tento diel, - právo prechodu pešo cez diel č. X vyznačeným geometrickým plánom z parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, diel č. X vyznačený geometrickým plánom z parcely registra „E“ č. XXX/X o výmere XXXX mX a diel č. X vyznačený geometrickým plánom z parcely registra „E“ č. XXX/X o výmere XXXX m2, - právo vstupu motorovým vozidlom na parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, ktorá sa zhoduje s dielom č. X vymedzeným geometrickým plánom, právo parkovania jedným osobným motorovým vozidlom na tejto parcele a právo prechodu pešo cez túto parcelu a aby odporkyňa bola zaviazaná nahradiť navrhovateľke náhradu trov konania. Po vykonanom dokazovaní listinami predloženými v spise, z prednesov účastníkov a ich zástupcov zistil súd nasledovný skutkový stav: navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území O. a to nehnuteľnosti: rodinný domček so súpisným číslom XXX nachádzajúcej sa na parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape číslo XXX o výmere XX mX a nehnuteľnosti nezapísanej v katastri nehnuteľností a to drevenej hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape číslo XXX/ X o výmere XX m2. F. pod nehnuteľnosťami nie sú vo vlastníctve navrhovateľky. F. k nehnuteľnosti so súpisným číslom XXX je podľa navrhovateľky možný iba cez parcely registra C evidované na katastrálnej mape číslo XXX/XX, druh pozemku: S. trávne porasty o výmere XX m2, XXX/X, druh pozemku: N. plochy a nádvoria o výmere XXX mX a XXX/X, druh pozemku: N. plochy a nádvoria o výmere XXX m2. K prístupu na nehnuteľnosť so súpisným číslom XXX sa vyžaduje aj prechod cez parcely registra C evidované na katastrálnej mape č. XXX/X, druh pozemku N. plochy a nádvoria o výmere XXXmX a číslo XXX, druh pozemku: N. o výmere XXX m2, ku ktorým nie je založený list vlastníctva. F. registra C číslo XXX/X a číslo XXX sú súčasťou združenej parcely registra E evidovanej na mape určeného operátu číslo XXX/X o výmere XXXX m2. K nehnuteľnosti nezapísanej v katastri nehnuteľnosti drevenej hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape číslo XXX/X o výmere XX mX je prístup možný z parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape číslo XXX/X, druh pozemku: N. plochy a nádvoria o výmere XXX m2. E. je podľa listu vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie O. podielovou spoluvlastníčkou parciel registra C evidovaných na katastrálnej mape číslo XXX/X, XXX/X a XXX/XX o veľkosti podielu X/X. E. je podľa nerozporovaných tvrdení navrhovateľky podielovou spoluvlastníčkou parcely registra E evidovanej na mape určeného operátu číslo XXX/X o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX.

F. § X51n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Návrh na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, treba považovať za určovací návrh podľa § 80 písm. c) OSP. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti takéhoto návrhu je aj skutočnosť, že účastníci sú vecne legitimovaní. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, z čoho vyplýva, že

účastníkmi konania, či už na strane navrhovateľov alebo odporcov musia byť všetci účastníci právneho úkonu prípadne ich právny nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú na nich (§ 159 ods. 2 prvá časť vety OSP), v opačnom prípade musí byť návrh zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie.

Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v konaní, alebo výlučným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak v konaní vyjde najavo, že odporca nie je pasívne vecne legitimovaný, súd návrh bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa navrhovateľ domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho návrh smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.

Každá vec (teda aj nehnuteľnosť) môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 136 Občianskeho zákonníka). Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka); výška spoluvlastníckeho podielu zodpovedá miere, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Predmetom konania v prejednávanej veci bolo určenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez parcely registra C evidované na katastrálnej mape číslo 689/10, druh pozemku Trvalé trávne porasty o výmere XX m2, XXX/X, druh pozemku: N. plochy a nádvoria o výmere XXX mX a XXX/X, druh pozemku: N. plochy a nádvoria o výmere XXX mX v prospech vlastníka nehnuteľnosti so súpisným číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape číslo XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Q. nehnuteľnosti, v prospech ktorej sa navrhovalo zriadenie vecného bremena (tzv. panujúcej nehnuteľnosti) je v súčasnosti navrhovateľka. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie O. vyplýva, parcely registra C evidované na katastrálnej mape číslo XXX/XX, XXX/X a XXX/X, na ktorých sa navrhovalo zriadenie vecného bremena (tzv. slúžiace nehnuteľnosti) sú v podielovom spoluvlastníctve. E. je podielovou spoluvlastníčkou uvedených parciel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X. Y. E., dátum narodenia XX. XX. XXXX je podielovou spoluvlastníčkou uvedených parciel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X.

O. nehnuteľnosti, parcely registra C evidované na katastrálnej mape v katastrálnom území O., ktoré sú predmetom konania o určenie práva vecného bremena sú v podielovom spoluvlastníctve odporkyne a ďalšej osoby, nebohej Y. E., pričom v návrhu na začatie konania je označená len jedna z podielových spoluvlastníkov, v návrhu absentuje dostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože účastníkmi konania mali byť všetci podieloví spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti. F. vecnoprávnu povahu vecného bremena je charakteristické, že ak sa povinnosť viaže k vlastníctvu určitých nehnuteľností, ak je teda vecné bremeno spojené s vlastníctvom určitých nehnuteľností v spoluvlastníctve viacerých osôb, potom sa povinnosť z vecného bremena viaže ku všetkým spoluvlastníkom. Z uvedeného dôvodu musia byť účastníkmi konania všetci spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti, či už panujúcej, alebo slúžiacej. Aj podľa staršej rozhodovacej praxe súdov, návrh na rozhodnutie súdu o tom, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje, musia podať všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom proti všetkým oprávneným z vecného bremena (rozsudok A. súdu X. z XX.X.XXXX, X Cz XX/XX, publikovaný pod číslom R XX/XXXX).

Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keď za odporcov nie sú označení všetci spoluvlastníci dotknutých parciel, ku ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia vecného bremena s vecno-právnym obsahom, súd návrh zamietol.

F. § X42 ods. 1 E., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

F. § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 12 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 OSP tak, že v konaní úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko napriek uplatneniu náhrady trov konania a rozhodnutiu súdu o ich priznaní, odporkyňa trovy konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslila a iné trovy zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.