Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-770-2007.pdf
PDF · 95.64 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/770/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, proti povinnému: t.č. neexistujúci právny subjekt ECONST, s.r.o., so sídlom Mičinská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 047 023, na vymoženie pohľadávky vo výške 1 688,31 Eur (50 862,00,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Bronislavou Pračkovou, so sídlom Exekútorského úradu Žiar nad Hronom, Ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. EX 1282/07, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 131,45 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Ako exekučný titul pripojil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Banská Bystrica č. k. 700-2110041107-GC04/07 zo dňa 07. 02. 2007.
Poverením číslo: 5601 * 024567 zo dňa 30. 05. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bronislavu Pračkovú, so sídlom Exekútorského úradu Janského 4 (t. č. Ul. Cyrila a Metoda 22), 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1282/07.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 02. 2015 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra a súčasnej nemajetnosti povinného. Zároveň si uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie a predložil exekučný spis EX 1282/07.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 6969/S, považoval za preukázané, že povinný bol z obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu dňa 06. 06. 2014.
Z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica 65Cbr/200/2011-90 zo dňa 21. 03. 2014, právoplatného dňa 23. 04. 2014, vyplýva, že obchodná spoločnosť ECONST, s.r.o., so sídlom Mičinská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 047 023, bola zrušená bez likvidácie a z obchodného registra bola vymazaná dňa 06. 06. 2014.
Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, je zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. (súd poukazuje na právny názor vyslovený v uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 13/2012 zo dňa 15. 08. 2012, sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011).
V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 3MCdo/13/2011 a sp. zn. 6MCdo/13/2012), ak však bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Preto súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný zanikol v dôsledku svojej nemajetnosti a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 349,22 Eur, z toho odmena vo výške 206,00 Eur, náhrada hotových výdavkov 83,37, náhrada za stratu času 1,65 Eur a 20% DPH z celých trov, t.j. 58,20 Eur.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Súd mal za preukázané, že exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom 17. 05. 2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z .z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008// paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony - žiadosť o udelenie poverenia (10 min.) a prevzatie návrhu + založenie spisu (25 min.), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Pokiaľ ide o úkon zaslanie vyúčtovania trov exekúcie 45 min., tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.
Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že súdny exekútor má
podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu 105 min., ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie a to za budúce úkony: žiadosť o vyznačenie právoplatnosti 15 min., zrušenie blokácii v exekučnom konaní 30 min., vrátenie poverenia 30 min a archivácia spisu 30 min. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.
Ďalej súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za 19 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a 17 x doručenie exekučného príkazu. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 1CoE/457/2012-61 zo dňa 05. 03. 2013, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012).
Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky 49,80 Eur za 15 úkonov (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu a 10 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného) a podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky 13,28 Eur za dve začaté hodiny exekučnej činnosti (výzva pre povinného 15 min., oznámenie 15 min., oznámenie pre OS BB 15 min. a žiadosť o rozhodnutie o trovách exekúcie 20 min.).
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky v celkovej výške 83,37 Eur, z toho 40,57 Eur poštovné, tlač a kopírovanie 8,61 Eur, osobné doručovanie 17,85 Eur, cestovné náhrady 7,04 Eur, spotrebované obálky 3,30 Eur, réžia 6,00 Eur. Uplatnil si tiež náhrada za stratu času vo výške 1,65 Eur. Po preštudovaní predloženého exekučného spisu EX 1282/07 súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné len vo výške 37,77 Eur. Na základe predloženej špecifikácie poštovného súd nemohol priznať 2 x 1,40 Eur za vrátenie poverenia a upustenie od exekúcie, nakoľko tieto výdavky predstavujú tzv. budúce výdavky, ktoré reálne súdnemu exekútorovi nevznikli a vzniknú až po skončení exekúcie. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v odmene súdneho exekútora podľa § 25 vyhlášky 288/1995 Z. z., a preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli, exekútor ich vykonal a reálne preukázal dokladmi preukazujúci doručenie písomnosti - doručenkami, t.j. sumu 37,77 Eur.
Súd na základe neúčelnosti nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 17,91 Eur za hotové výdavky - tlač a kopírovanie, spotrebované obálky a réžia. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor
ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Súdny exekútor si v predloženom vyúčtovaní uplatnil tiež hotové výdavky za osobné doručovanie vo výške 17,85 Eur. Súd však nemohol predmetnú sumu súdnemu exekútorovi priznať, nakoľko ten vynaloženie uvedeného výdavku a jeho výšky v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže v spise sa nenachádzajú doručenky, resp. úradné záznamy z vykonania doručovania, pričom z jeho strany žiadnym spôsobom nie je odôvodnená ani výška uvedeného výdavku.
Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky - cestovné náhrady vo výške 7,04 Eur za pracovnú cestu zo dňa 04. 08. 2011, vykonanú osobným motorovým vozidlom D. K. U., G.: T. XXX B., priemerná spotreba 7,3 l/100 km, cena PHM 1,146 Eur. Pracovnú cestu, spolu 26,40 km (súdny exekútor si účtoval len alikvotnú časť, nakoľko v ten istý deň vykonal do Banskej Bystrice pracovné cesty vo viacerých konaniach), vykonal súdny exekútor na trase Žiar nad Hronom - Banská Bystrica a späť, za účelom zistenia majetkových pomerov povinného. Súd priznáva súdnemu exekútorovi cestovné náhrady v takej výške, v akej si ich uplatnil v predloženom vyúčtovaní, pretože pracovnú cestu považuje za účelnú. Rovnako súd priznal súdnemu exekútorovi aj uplatnenú náhradu za stratu času vo výške 1,65 Eur za 1,5 hod.
Na základe vyššie uvedeného súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 131,45 Eur, z toho odmena 63,08 Eur (49,80 Eur za 15 úkonov á 3,32 Eur a 13,28 Eur za dve začaté hodiny exekučnej činnosti á 6,64 Eur), hotové výdavky v celkovej výške 44,81 Eur (z toho poštovné 37,77 Eur a cestovné náhrady 7,04 Eur), náhradu za stratu času vo výške 1,65 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 21,91 Eur.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu OSP vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého
stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.