Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_75Ek-1822-2018.pdf
PDF · 109.59 KB
Case nature
Subarea
75Ek/1822/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 592 872, v konaní zastúpený: JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, proti povinnému: Insot s.r.o., so sídlom Bitúnková 13, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 722 238, o vymoženie 3.580,60 Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Stachom Chladným, so sídlom exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod č. 350EX 40564/18, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/1822/2018 zo dňa 19. januára 2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/1822/2018 zo dňa 19. januára 2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.01.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 75Ek/1822/2018, ktorým zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.12.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 3.580,60 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1Cb/42/2017 zo dňa 19.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.05.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 17.12.2018 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Lujze Michalovičovej, ktorý bol dňa 01.05.2019 z funkcie súdneho exekútora odvolaný a nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný, so sídlom exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen, ktorý exekúciu vedie pod č. 350EX 40564/18. V priebehu exekúcie súdny exekútor vydal dňa 28.06.2021 Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora z dôvodu, že sa na majetok právnickej osoby do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
3. Voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora podal oprávnený námietky, v ktorých namietal zastavenie exekúcie. Podľa jeho názoru súdny exekútor nevykonával exekúciu s odbornou starostlivosťou v zmysle § 29 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor nepoužil všetky dostupné prostriedky, ktorými disponuje, neskúmal dostatočne, efektívne a s náležitou odbornou starostlivosťou majetkové pomery povinného. Uviedol, že zo správy o stave exekučného konania je zrejmé, že povinný je vlastníkom celkovo dvoch motorových vozidiel značky SEAT Inca s e.č.
RS791CP a RS699CD, pričom tieto motorové vozidlá neboli zo strany súdneho exekútora zexekvované. Záver súdneho exekútora o tom, že sa nepodarilo v lehote 30 mesiacov od začatia exekúcie zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou oprávnený považuje za predčasný, keďže mu nie je zrejmé z akých úvah súdny exekútor vychádzal. Zdôraznil, že nie je zrejmé, či predmetné motorové vozidlá boli pristavené, kde sa nachádzajú a či sa súdny exekútor snažil tieto motorové vozidlá nejakým spôsobom speňažiť. Údaj uvedený v správe o stave exekúcie zo dňa 14.08.2020 o tom, že vozidlo je zablokované pre celkovo 6 exekúcii nie je aktuálny, pretože z centrálneho registra poverení na vykonanie exekúcie je zrejmé, že na majetok dlžníka sú aktuálne vedené len 4 exekučné konania, z ktorých práve exekúcia na vymoženie pohľadávky oprávneného v tomto konaní je najstaršou z nich. Oprávnený teda považuje za zrejmé, že v prípade vykonania exekúcie predajom týchto motorových vozidiel je možné získať výťažok, ktorý by aspoň čiastočne uspokojil nárok oprávneného. Ďalej namietal uplatnenie trov exekúcie súdneho exekútora, ktoré si súdny exekútor nárokoval od oprávneného. Uvedený postup oprávnený považoval za protiústavný, pretože zastavenie exekúcie nezapríčinil a nemohol predvídať nemajetnosť povinného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje napadnuté upovedomenie o zastavení exekúcie vydané súdnym exekútorom za predčasné. Je toho názoru, že z obsahu exekútorského spisu ako aj zo správ súdneho exekútora o stave exekúcie je evidentné, že povinný vlastní majetok, ktorý je možné postihnúť exekúciou, preto požadoval, aby súd Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora zrušil, a aby sa riadne pokračovalo v exekučnom konaní.
4. Súdny exekútor k existencii exekvovateľného majetku uviedol, že tvrdenia oprávneného nie sú relevantné. K vlastníckemu právu k motorovým vozidlám uviedol, že z vykonanej lustrácie ODI-ISEB je zrejmé, že povinný je vlastníkom dvoch nákladných vozidiel, ktorých aktuálny technický stav nie je súdnemu exekútorovi zrejmý. Nákladné vozidlo SEAT INCA, e.č. RS699CD je evidované počnúc 27.11.2001 a nákladné vozidlo SEAT INCA, e.č. RS791CP je evidované počnúc 01.01.1997, pričom faktické umiestnenie motorových vozidiel nie je súdnemu exekútorovi známe. Povinný si svoju povinnosť podať vyhlásenie o majetku nesplnil a toto nepodal, a to napriek tomu, že bol na jeho podanie vyzvaný. Súdny exekútor požiadal o súčinnosť aj štatutárny orgán povinného, avšak tento si fakticky zásielku adresovanú zo strany súdneho exekútora neprevzal. Súdny exekútor na adrese sídla povinného vykonal miestne šetrenie za účelom zistenia, kde sa motorové vozidlá povinného nachádzajú, avšak na adrese evidovanej ako sídlo povinného sa žiadne motorové vozidlá nenachádzali, a preto nie je možné vykonať ich objektívne spísanie v prospech predmetnej exekúcie. V závere súdny exekútor zdôraznil, že z obsahu lustrácie ODI-ISEB vyplýva, že poradie blokácie vo vzťahu k nákladnému vozidlu SEAT INCA e.č. RS699CD je piate v poradí a poradie blokácie vo vzťahu k nákladnému vozidlu SEAT INCA e.č. RS791CP je štvrté v poradí pred blokáciami vykonanými inými súdnymi exekútormi.
5. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom konštatoval, že uplynula zákonná doba 30 mesiacov od posledného zexekvovania majetku povinného. Vo vzťahu k namietaným motorovým vozidlám mal preukázané, že súdny exekútor ihneď po začatí exekúcie vykonal blokáciu oboch vozidiel povinného, avšak obe blokácie boli už niekoľké v poradí. Z predložených správ o stave exekúcie mal preukázané, že súdny exekútor dostatočne preskúmal majetkové pomery povinného, vykonal lustrácie v dostupných registroch a pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie dostatočne preskúmal skutkový stav. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by pristúpil k využitiu uvedeného ustanovenia zákona nedôvodne. V otázke náhrady trov exekúcie vo výške 72,- Eur, súd poukázal na objektívnu procesnú zodpovednosť oprávneného. Súčasťou tejto zodpovednosti je aj povinnosť oprávneného niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná, resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie. A k tomuto sa viaže pričítanie zodpovednosti oprávnenému. V závere poukázal na postup, ktorý nasleduje po zastavení exekúcie vedenej na majetok právnickej osoby pre jej nemajetnosť. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne. Preto ich s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.
6. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 25.01.2022 podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť dňa 09.02.2022. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.
7. V podanej sťažnosti oprávnený žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a námietkam oprávneného vyhovieť, čím by došlo k zrušeniu upovedomenia o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 28.06.2021. V sťažnosti namietol postup súdneho exekútora v konaní. Uviedol, že
pokiaľ v konaní bolo preukázané, že povinný vlastní majetok, ktorý je v rámci exekúcie postihnutý, potom je vylúčené, aby existoval dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Správy súdneho exekútora o tom, že blokácia v prospech oprávneného je až niekoľkou v poradí nepovažuje za súladné s objektívnym stavom. Rovnako tak účelové je aj tvrdenie súdneho exekútora o tom, že vykonal miestne šetrenie ohľadom toho kde sa uvedené motorové vozidlá nachádzajú, pretože takéto tvrdenie nie je podložené žiadnym dôkazom a o takomto miestnom šetrení nehovorí ani jedna zo správ o stave exekúcie ktorú súdny exekútor zaslal oprávnenému. Údaj uvedený v správe o stave exekúcie zo dňa 14.08.2020 o tom, že vozidlo je zablokované pre celkovo 6 exekúcií nie je aktuálny, pretože z centrálneho registra poverení na vykonanie exekúcie je zrejmé, že na majetok dlžníka sú aktuálne vedené len 4 exekučné konania, z ktorých práve exekúcia pre vymoženie pohľadávky oprávneného v tomto konaní je najstaršou z nich. Je teda zrejmé, že v prípade vykonania exekúcie predajom týchto motorových vozidiel je možné získať výťažok, ktorý by aspoň čiastočne uspokojil nárok oprávneného. Z obsahu exekútorského spisu ako aj súdneho spisu nie je zrejmé, že majetok povinného postihnuteľný (touto) exekúciou nepostačuje aspoň na úhradu trov súdneho exekútora a preto považuje napadnuté upovedomenie o zastavení exekúcie vydané súdnym exekútorom za predčasné. Vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie je v rozpore s ust. § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, nakoľko zo správy o stave exekučného konania je zrejmé, že povinný je vlastníkom celkovo dvoch motorových vozidiel značky SEAT Inca e.č. RS791CP a e.č. RS699CD, pričom tieto motorové vozidlá neboli zo strany súdneho exekútora zexekvované. V neposlednom rade nie je zrejmá ani ich aktuálna všeobecná hodnota. Je tak zrejmé, že pre aplikáciu § 61n ods. 1 písm. c) exekučného poriadku neboli splnené zákonné predpoklady. Ďalej oprávnený namieta jeho povinnosť hradiť trovy súdneho exekútora. Uviedol, že právna úprava exekučného poriadku je protiústavná. Navyše uviedol, že v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017 a zodpovedajúcich ustanovení právnej úpravy trov exekútora, účinných predtým, trovy exekútora platí v zásade povinný a oprávnený platí trovy exekútora len vo vymedzených prípadoch, ak ich vznik možno oprávnenému pričítať. Má za to, že ustanovenie § 61n ods. 3 Exekučného poriadku je potrebné vykladať ústavnokonformne, a to tak, že oprávnený je povinný hradiť paušálne trovy starej exekúcie len vtedy, ak vznik týchto paušálnych trov by bolo možné pričítať oprávnenému. Oprávnený zastavenie exekúcií nezapríčinil a nemohol ani predvídať nemajetnosť povinných ani pri náležitej opatrnosti. Predmetná právna úprava je protiústavná nesúca znaky retroaktivity, je v rozpore s legitímnymi očakávaniami oprávneného. Napadnutým uznesením bolo aplikované § 61n ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 61n ods. 3) v spojení s ust. §198 ods. 2) Exekučného poriadku a §22 ods. 1) Vyhlášky MS SR č. 68/2017, bez nadväznosti na § 203 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 1. 2002 resp. bez nadväznosti na § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. 2. 2002 do 31. 3. 2017 a de facto požaduje od oprávneného aby znášať paušálne trovy exekútora bez posúdenia miery zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, čím boli porušené vyššie označené práva sťažovateľa. To, že súdny exekútor nekonal v súlade s právnymi predpismi, nemožno ukladať na ťarchu oprávneného len z toho dôvodu, že došlo k takej zmene právnej úpravy, ktorá žiadnym spôsobom nezohľadňuje procesnú pasivitu súdneho exekútora. V závere oprávnený namietal skutočnosť, že musí hradiť paušálnu náhradu trov starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právnu úpravu považuje za protiústavnú. Oprávnený zastavenie exekúcie nezapríčinil a nemohol ani predvídať zastavenie exekúcie pri existencii majetku povinného, ktorý majetok možno v rámci výkonu exekúcie postihnúť. A to ani pri náležitej opatrnosti. Predmetná právna úprava je protiústavná nesúca znaky retroaktivity, je v rozpore s legitímnymi očakávaniami oprávneného. Požadovanie od oprávneného aby znášal paušálne trovy exekútora bez posúdenia miery zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, považuje za porušujúce práv sťažovateľa. K sťažnosti priložil ako dôkaz Register poverení, Správa o priebehu exekúcie zo dňa 14.08.2020 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Ek/1084/2018 zo dňa 13.07.2021.
8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
14. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
15. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie.
16. Podľa § 61n ods. 6 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod podľa odseku 1 písm. c), upovedomenie o zastavení exekúcie zverejní exekútor bezodkladne po ukončení exekučného konania aj v Obchodnom vestníku. Ak ide o obchodnú spoločnosť zapísanú v obchodnom registri, uplynutím lehoty šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku sa obchodná spoločnosť zrušuje bez toho, aby sa vyžadovala jej likvidácia; to neplatí, ak ohľadom nej prebieha konkurzné konanie. Registrový súd bezodkladne po uplynutí lehoty podľa druhej vety vykoná výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra.
17. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne a z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné námietkam proti upovedomeniu o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekúcie vyhovieť.
18. Sudca sa oboznámil s napadnutým uznesením, konaním ktoré mu predchádzalo, s obsahom súdneho spisu, vykonal dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami, a to vyjadreniami oprávneného, predloženými prílohami, vyjadreniami súdneho exekútora s prílohami a lustráciami v dostupných registroch.
19. V úvode sudca uvádza, že zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžky exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. Exekútor je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného právnickej osoby, ak nezistil majetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 30 mesiacov (t.j. dva a pol roka) od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Pod zexekvovaním majetku je potrebné
rozumieť buď zablokovanie konkrétneho majetku (vznik inhibitorium in concreto a arrestatorium), alebo dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Exekučný súd opätovne poukazuje na to, že Exekučný poriadok v ustanovení § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku konštituuje tzv. relatívnu nemajetnosť (tzn. nemajetnosť pre konkrétne exekučné konanie). Z uvedeného je nepochybné, že pre naplnenie zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie povereným súdnym exekútorom pre nemajetnosť povinného právnickej osoby podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku je potrebné nezistenie majetku postihnuteľného predmetnou exekúciou (podliehajúcemu konkrétnej exekúcii), tzn. súdny exekútor v priebehu exekúcie nezistí žiaden majetok povinného, ktorý by podliehal predmetnej exekúcii.
20. Súd v tomto smere poukazuje aj na ustanovenie § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý uvádza spôsoby vykonania exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. S poukazom na vyššie uvedené je teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom nie je vylúčené, aby súdny exekútor vykonal exekúciu niekoľkými spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí 30 - mesačnej doby od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nezistí majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, čím dôjde k zastaveniu exekúcie.
21. Dôsledkom uvedenej skutočnosti je inicializácia aplikovania ustanovenia § 61n ods. 6 Exekučného poriadku. Pokiaľ dôjde k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť právnickej osoby, súdny exekútor je povinný zverejniť upovedomenie o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku. Ak ide o obchodnú spoločnosť zapísanú v obchodnom registri, uplynutím lehoty šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku sa obchodná spoločnosť zrušuje bez toho, aby sa vyžadovala jej likvidácia; to neplatí, ak ohľadom nej prebieha konkurzné konanie. Registrový súd bezodkladne po uplynutí šesť-mesačnej doby vykoná výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Čiže následkom zastavenia exekúcie z tohto dôvodu pri právnickej osobe spôsobuje ex lege jej zrušenie bez likvidácie a registrový súd následne vykoná výmaz obchodnej spoločnosti z Obchodného registra, čím dôjde k jej zániku, a to za predpokladu, že voči dotknutej obchodnej spoločnosti neprebieha konkurzné konanie. Vzhľadom na uvedené tak možno dospieť k záveru, že uvedená 6 mesačná lehota predstavuje pre veriteľov možnosť iniciovania konkurzného konania, ak daná spoločnosť disponuje majetkom, z ktorého by bolo možné upokojovať záväzky veriteľov. Pokiaľ by sa veriteľ rozhodol pohľadávku uplatniť opätovne v exekúcii, zákon mu túto možnosť dáva, s tým obmedzením, že exekúcia môže prebiehať len pokiaľ povinný subjekt existuje.
22. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou nevykonávania exekúcie s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe zisteného skutkového stavu ju však považoval za nedôvodnú, pretože súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného.
23. Sudca mal potvrdené, že zistenia, ktoré boli vykonané vyšším súdnym úradníkom zodpovedajú listinným dôkazom, ktoré sa nachádzajú v spise. Navyše sudca dopĺňa, že aktuálne je povinný zapísaný v obchodnom registri ako existujúca spoločnosť. Dňa 12.05.2022 došlo k zmene údajov v obchodnom registri a k zmene registrového súdu. Predmetom zmeny bola zmena názvu a sídla spoločnosti. Ďalej došlo k zmene vlastníka spoločnosti a v súčasnosti jediným spoločníkom spoločnosti je spoločnosť PEON Corporation s.r.o., IČO: 53 150 554. Novým je aj štatutárny orgán. Zo zbierky listín vyplýva, že spoločnosť si neplní svoju povinnosť ohľadom zverejňovania účtovných závierok v zbierke listín. Poslednou založenou účtovnou závierkou je účtovná závierka z roku 2015. Súd mal preukázané, že nedošlo výmazu povinného z obchodného registra a to aj napriek tomu, že z obchodného
vestníka vyplýva, že v minulosti boli vedené voči povinnému tri exekúcie, ktoré však boli zastavené pre nemajetnosť. K zverejneniu upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku došlo dňa 23.12.2020 pri exekúcii č. 350EX 40118/18, dňa 19.01.2021 pri exekúcii č. 350EX 40138/18 a dňa 21.09.2021 pri exekúcii č. 350EX 40070/19. Uvedená skutočnosť sa teda neprejavila v aplikácii ustanovenia § 61n ods. 6 Exekučného poriadku. A povinný nebol k dnešnému dňu z obchodného registra vymazaný. Na finstate sú zverejnené posledné údaje z roku 2016. Z nich vyplýva, že povinný má dlhy a nedoplatky voči štátu, nie je v konkurze ani v reštrukturalizácii a nebola mu poskytnutá dočasná ochrana pred veriteľmi. Celková zadlženosť spoločnosti bola v roku 2016: 73,95 %. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť je v zlej finančnej kondícii. Ďalej bolo preukázané, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá vedený účet v banke, nezamestnáva zamestnancov a nemá príjmy. Jediným majetkom spoločnosti sú dve motorové vozidlá. Nákladné vozidlo SEAT INCA, e.č. RS699CD je evidované počnúc 27.11.2001 a nákladné vozidlo SEAT INCA, e.č. RS791CP je evidované počnúc 01.01.1997. Zo správy súdneho exekútora ako aj z lustrácie na dopravnom inšpektoráte vyplýva, že obe vozidlá sú v premávke. Čiže v tejto časti bolo skutkové zistenie vyššieho súdneho úradníka vykonané nesprávne. Uvedený fakt však má vplyv na stanovenie potenciálnej predajnej ceny vozidla. Uvedená skutočnosť nemá vplyv na posúdenie či tento majetok bude aj reálne zexekvovaný a či dôjde k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. Je nesporné, že motorové vozidlá sa nachádzajú v majetku povinného a ich stav je evidovaný - v premávke. Ďalej je preukázané, že zo strany súdneho exekútora došlo k blokovaniu tohto majetku dňa 26.12.2018. Pri vozidle SEAT INCA, e.č. RS699CD je blokácia 5. v poradí a pri vozidle SEAT INCA, e.č. RS791CP je blokácia 4. v poradí. V zmysle vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že sa mu nepodarilo zistiť miesto, kde sa uvedené vozidlá nachádzajú. To znamená, že súdny exekútor aj keby mal súhlasy predchádzajúcich súdnych exekútorov nemohol pristúpiť k speňaženiu týchto vozidiel. Čiže nemohlo dôjsť k ich zexekvovaniu. Navyše je otázne, či by vôbec mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená, keď prebiehajúcej exekúcii predchádzajú blokácie v prospech iných exekúcií. Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že námietka oprávneného o možnej exekvovateľnosti tohto majetku je nedôvodná. Keďže nebol zistený iný majetok uvedenej spoločnosti, súd je toho názoru, že súdny exekútor správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného.
24. Čo sa týka 30- mesačnej lehoty, sudca mal preukázané, že exekúcia sa začala viesť dňa 17.12.2018, a to dňom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie predchádzajúcemu súdnemu exekútorovi. Pôvodný súdny exekútor vykonal dňa 26.12.2018 blokáciu na obe vozidlá evidované na povinného (SEAT INCA e.č. RS699CD a SEAT INCA e.č. RS791CP). Upovedomenie o zastavení exekúcie súdny exekútor vydal dňa 28.06.2021. Vzhľadom na uvedené bolo dostatočne preukázané, že od poslednej blokácie majetku povinného do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie uplynulo viac ako 30 mesiacov. A teda podmienka pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku bola splnená.
25. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
26. Ďalej sa súd zaoberal oprávnenosťou nároku na náhradu trov exekúcie, konkrétne nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych výdavkov. Pokiaľ ide o náhradu trov súdneho exekútora súd musí poukázať na to, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekúcie a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 814). Nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Súd konštatuje, že ukončenie exekúcie nenastalo splnením vymáhaného nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku. V prípadoch, keď dochádza ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným, je to oprávnený, ktorý v zmysle § 199c ods. 2 v spojení s
§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku platí vzniknuté trovy exekúcie. Súčasťou tejto objektívnej procesnej zodpovednosti je aj povinnosť oprávneného niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná, resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie. Na základe vyššie uvedených skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie má súd za to, že toto je tá skutočnosť ktorá sa subsumuje pod podmienku pričítateľnosti dôvodu zodpovednosti oprávneného za úhradu trov súdneho exekútora - náhrady paušálnych výdavkov. Oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko, že nebude v exekúcii úspešný. Súd preto so zreteľom na objektívnu procesnú zodpovednosť oprávneného pričítal dôvod zastavenia exekúcie oprávnenému.
27. Čo sa týka namietaného rozporu s Ústavou Slovenskej republiky, tu súd uvádza, že posudzovanie súladu s Ústavou Slovenskej republiky spadá do rozhodovacej právomoci Ústavného súdu, a nie Exekučného súdu.
28. V sťažnosti oprávnený namietal povinnosť hradiť paušálnu náhradu trov starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd k tejto časti sťažnosti uvádza, že v danom prípade sa nemôže aplikovať uvedený zákon č. 233/2019 Z.z. Pretože predmetná exekúcia nie je starou exekúciou v zmysle definície tohto zákona. Pod starou exekúciou sa rozumie exekúcia začatá pred 01.04.2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Zo spisu vyplýva, že predmetná exekúcia sa začala viesť dňa 17.12.2018. Preto argumentácia oprávneného v tejto časti je pre konanie irelevantná.
29. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že súdny exekútor postupoval správne, keď po uplynutí zákonom stanoveného času pristúpil k použitiu ustanovenia § 61n ods.1 písm. c) Exekučného poriadku, teda pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, exekúciu zastavil. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nedôvodne.
30. Súd tak konštatuje, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne, keďže súdu bola preukázaná náležitá činnosť súdneho exekútora pri zisťovaní zexekvovateľného majetku povinného, a preto súd s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).