Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-30-2022.pdf
PDF · 93.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4P/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľa F. L., nar. XX.XX.XXXX, byrom T. M. XX a manželky navrhovateľa R.. C. L., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. M. XX, t.č. D. XXX, právne zastúpenej Mgr. Tomášom Dragulom, advokátom, Centrum 26/31, Považská Bystrica v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom L. - N., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo F. L., nar. XX.XX.XXXX a R.. C. L., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku 4, ročník 2014, na strane 34, pod poradovým číslom 3, r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e medzi rodičmi dohodu tohto znenia:
Maloleté deti L. - N., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j ú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, s tým že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. N. výživným vo výške 240,- Eur mesačne a na výživu mal. N. výživným vo výške 160,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých od právoplatnosti rozsudku.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať s mal. N. každý párny týždeň v roku od piatku 17.00 hod. do nedele 19.00 hod. kedy si v piatok o 17.00 hod. dieťa pred bydliskom matky prevezme a v nedeľu o 19.00 hod. dieťa pred bydlisko privedie a dieťa matke odovzdá.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. N. každý párny týždeň v roku, v sobotu od 17.00 hod do 19.00 hod a v nedeľu od 17.00 hod. do 19.00 hod., kedy si dieťa v sobotu a v nedeľu o 17.00 hod. spred bydliska matky prevezme a v sobotu a nedeľu o 19.00 hod. dieťa pred bydlisko matky privedie a dieťa matke odovzdá.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ svojim návrhom domáhal sa rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. N. a mal. N.. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo bolo uzatvorené dňa 26.07.2014, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti - N., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX. Nezhody v manželstve začali krátko po uzatvorení manželstva, boli tam neustále hádky, opakované podozrenie z nevery zo strany manželky, vulgárne vyjadrovanie a osočovanie rodinných príslušníkov, jeho rodičov, nakoľko bývajú v spoločnom rodinnom dome. Uviedol, že manželka sa nepodieľala na spoločných domácich prácach, ktoré sa jej týkali, nadmerne utrácala našetrené financie (ich aj detí). Odkedy manželka nežije v spoločnej domácnosti (odsťahovala sa v 9/2022 k svojim rodičom), prispieva jej pravidelnou sumou 200 - 250 Eur mesačne, prispieva na stravu a potreby ich maloletých detí a zároveň platí v mesačných splátkach poistné na obe deti, školské potreby, synovi telefónne poplatky, taktiež prispieva aj na ošatenie, plienky, lieky a podľa potreby, kedy si manželka požiadala.
2. Manželka navrhovateľa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila. Uviedla, že deti sú malé, aby vyrastali v rozvedenom manželstve. Ani ona ani manžel nežili v rozvedenom manželstve. Nepoprela tvrdenia navrhovateľa, že nezhody v ich manželstve boli od začiatku. Bolo pre ňu veľmi psychicky náročné, keď mala zdravotné problémy. Niekedy sa s manželom hádali viac, niekedy menej. Príčinou hádok boli bežné veci. Poprela, že by sa vulgárne správala k rodičom manžela, avšak matka manžela nerešpektovala niektoré jej počiny v manželstve. Pokiaľ sa týka jej žiarlivosti, nepoprela, že v určitých veciach je žiarlivá avšak neakceptovala, že manžel prišiel domov až v ranných hodinách. Pokiaľ sa týka financií uviedla, že neutrácala manželove peniaze, pretože k nim nemala prístup, míňala peniaze, ktoré si sama zarobila. Uviedla ďalej, že by mala záujem zotrvať v manželstve a vrátiť sa do spoločnej domácnosti avšak museli by si s manželom určiť podmienky a pravidlá. Svoju domácnosť v podstate ani nemajú, bývali v rodičovskom dome manžela, kde obývali vrchné podlažie. Práve skutočnosť, že nemali a nemajú vlastné bývanie považovala za hlavnú príčinu rozvratu manželstva. Vedela si však predstaviť aj život v domácnosti kde bývali, u rodičov manžela, pretože nastupuje do práce , doma by trávila menej času a situáciu by zvládla. V súčasnej dobe býva aj s mal. deťmi u svojich rodičov v rodinnom dome, kde obýva jedno podlažie a spoločnú kuchyňu. Na bývanie neprispieva žiadnou sumou. Poberá rodičovský príspevok vo výške 383,80 eur a rodinné prídavky poukazujú po dohode s manželom na účet detí. Od 01.12.2022 nastupuje do práce ako vychovávateľka do základnej školy v pružine, kde by mala dosahovať príjem 540 eur brutto. Pracovný úväzok má dohodnutý na 4,5 hodiny. Mal. N. je žiakom 2. Ročníka základnej školy. V súvislosti s jeho výchovou a starostlivosťou nemá zvýšené výdavky. Mal. N. nenavštevuje predškolské zariadenie, je v jej starostlivosti , keď bude v práci o mal. sa bude starať jej matka. V súvislosti s jej výchovou a starostlivosťou nemá zvýšené výdavky avšak mal. nosí plienky a v jej veku musí dbať na stravu. Otec odkedy odišla zo spoločnej domácnosti prispieva na výživu detí mesačne 200 až 250 Eur, podľa potreby deťom kupuje ošatenie, obuv.
3. Opatrovník v prípade rozvodu manželstva, doporučil, aby súd schválil rodičovskú dohodu. Uviedol, že vykonali šetrenie v domácnosti u oboch rodičov. Matka žije v rodinnom dome svojich rodičov, kde sa odsťahovala spolu aj s deťmi. Majú k dispozícií samostatné podlažie a vytvorené vhodné podmienky. Rovnako bývali u otca ako rodina, majú tam samostatné podlažie, kde majú vytvorené taktiež vhodné podmienky. Rodičom ponúkli psychologickú pomoc, ku ktorej bola matka naklonená, otec to odmietal. Obaja rodičia už psychologičku navštevovali, avšak bezvýsledne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, manželky navrhovateľa a jej právneho zástupcu a opatrovníka, oboznámením sobášneho listu účastníkov konania, rodných listov mal. detí, správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 15.11. 2022, správy Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 21.11. 2022, daňového priznania navrhovateľa za rok 2021, potvrdení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o poberaní rodičovského príspevku za rok 2021 a 2022.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé, obaja účastníci sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR, ich posledným spoločným bydliskom bol T. M.. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve mal. deti - N., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX.
6. Nezhody v manželstve účastníkov konania boli už od jeho počiatku, kedy medzi manželmi dochádzalo k častým hádkam a nedorozumeniam. Po uzatvorená manželstva začali manželia bývať v dome rodičov navrhovateľa, kde sa k nezhodám medzi manželmi pridružili aj nezhody manželky s rodičmi navrhovateľa. Vzájomné nezhody vyústili až do tej skutočnosti, že manželka navrhovateľa aj s mal deťmi v septembri 2022 opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať ku svojim rodičom. Príčiny rozvratu však vidí každý z účastníkov inak, navrhovateľ v neúnosnej žiarlivosť manželky, ktorá ho podozrievala zo známostí s inými ženami, manželka za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považovala skutočnosť, že nemali a nemajú vlastné bývanie. Na rozdiel od navrhovateľa, ktorý za žiadnych okolností nemal záujem na obnovení manželského spolužitia, naopak mala záujem zotrvať v manželstve a vedela si predstaviť aj život v domácnosti kde bývali, teda u rodičov manžela, pretože nastupuje do práce a doma by trávila menej času a situáciu by zvládla avšak za podmienky určenia pravidiel.
7. Navrhovateľ býva v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvom jeho rodičov, na bývanie neprispieva žiadnou sumou. Je živnostník, podniká v oblasti obsluhy stavebných strojov, s príjmom podľa jeho vyjadrenia 900-1000 Eur netto. S mal. N. sa stretáva každý druhý víkend, s mal. N. menej často. Otec odkedy matka odišla zo spoločnej domácnosti prispieva na výživu detí mesačne 200 až 250 Eur, podľa potreby deťom kupuje ošatenie, obuv atď..
8. Manželka navrhovateľa spolu s mal. deťmi býva v rodinnom dome u svojich rodičov, na bývanie neprispieva žiadnou sumou. Je ma rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 383,80 Eur. Podľa jej vyjadrenia od 01.12.2022 nastupuje do práce ako vychovávateľka v základnej škole s pracovným úväzkom 4,5 hodiny a s príjmom 540 Eur brutto. Mal. N. je žiakom 2. ročníka základnej školy. V súvislosti s jeho výchovou a starostlivosťou matka nemá zvýšené výdavky. Mal. N. nenavštevuje predškolské zariadenie, je v starostlivosti matky. V súvislosti s jej výchovou a starostlivosťou nemá matka zvýšené výdavky okrem zakupovania plienok a stravy primeranej veku dieťaťa.
9. Na pojednávaní rodičia zhodne uviedli, že v prípade rozvodu manželstva navrhujú, aby súd schváli medzi nimi rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej budú obe mal. deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok budú oprávnení obaja rodičia. Otec sa zaviaže prispievať na výživu mal. N. výživným vo výške 240 Eur mesačne a na výživu mal. N. výživným vo výške 160 Eur mesačne, od právoplatnosti rozsudku. Otec bude oprávnený stýkať sa s mal. N. každý párny týždeň v roku od piatku 17.00 hod. do nedele 19.00 hod., kedy si v piatok o 17.00 hod. maloletého pred bydliskom matky prevezme a v nedeľu o 19.00 hod. dieťa pred bydlisko privedie a matke odovzdá. Otec bude oprávnený stýkať sa s mal. N. každý párny týždeň v roku, v sobotu od 17.00 hod do 19.00 hod a v nedeľu od 17.00 hod. do 19.00 hod., kedy si maloletú v sobotu a nedeľu o 17.00 hod. spred bydliska matky prevezme a v sobotu a nedeľu o 19.00 hod. dieťa pred bydlisko matky privedie a dieťa odovzdá.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvod vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je dôvodný. Manželstvo je zväzok muža a ženy vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, no netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní a v odôvodnených prípadoch za podmienok ním ustanovených umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu. Súd má za to, že v danom prípade existujú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva.
21. Je nesporné, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo si neplní svoj účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, či manželstvo nemôže plniť svoj účel, súd zobral do úvahy hlavne vzájomný vzťah medzi manželmi, ich doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, intenzitu narušenia a rozvratu, porušenie povinnosti manželského spolužitia, povinností byť si verní, vzájomne sa rešpektovať a pomáhať si.
22. Manželstvo účastníkov konania bolo už od počiatku poznačené nezhodami. Už krátko po jeho uzatvorení medzi účastníkmi vznikali hádky. Manželka sa nedokázala zmieriť s tým, že žijú u navrhovateľových rodičov a nepovažovala to za vlastnú domácnosť rodiny. Narušený bol nielen vzťah a spolužitie medzi manželmi, ale aj medzi manželkou a rodičmi navrhovateľa. Uvedené spôsobovalo vzájomné hádky a nezhody pri vedení domácnosti a výchove maloletých detí. Citove odcudzenie spôsobovalo správanie sa oboch manželov. Navrhovateľ sa domov vracal až nadránom, čo manželka zle znášala. Voči navrhovateľovi sa tak prejavovala žiarlivo. Uvedené vyústilo až do odchodu manželky zo spoločnej domácnosti. Aj napriek svojmu obchodu manželka deklarovala záujem na obnove manželského spolužitia, navrhovateľ však akékoľvek snahy o obnovu manželského spolužitia odmietol. Uviedol, že manželku už nemá rád a nemá za žiadnych okolností na obnovení vzťahu a spoločnej budúcnosti záujem. Medzi manželmi tak nezvratne došlo k hlbokému citovému odcudzeniu, najmä zo strany navrhovateľa voči manželke. Postoj navrhovateľa ilustruje aj jeho nedávne správanie voči manželke, keď uviedol, že pokiaľ sa s ňou minulý týždeň intímne stýkal, bolo to z jeho strany len využitím príležitosti. Navrhovateľ tak aj svojim správaním preukazuje, že k manželke už nechová žiadnu náklonnosť či city.
23. Podľa vyjadrenia manželky manželia spolu nikdy nehospodárili. Podľa jej vyjadrení nemala prístup k peňažným prostriedkom navrhovateľa a hospodárila len s ňou zarobenými peňažnými prostriedkami. Navrhovateľ jej len poskytuje príspevky, ktoré využíva na starostlivosť o maloleté deti.
24. Manželia od septembra 2022 nežijú v spoločnej domácnosti a netvoria tak harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Vedú každý samostatný život v samostatnej domácnosti, pričom z navrhovateľovej strany nie je žiadna ochota tento stav zmeniť. Za danej situácie je zrejmé, že manželský zväzok účastníkov konania je po každej stránke už len formálnym zväzkom, neplniacim žiadnu zákonom a spoločenskými normami stanovenú úlohu a funkciu. Podľa názoru súdu nemožno ani len predpokladať, že medzi manželmi dôjde k zlepšeniu vzťahov, obnoveniu náklonnosti a vytvoreniu harmonického spoločenstva. Zachovanie takéhoto súčasného formálneho stavu nie je na prospech maloletých detí.
25. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, trvalo a nenapraviteľne rozvrátené, a to v takom rozsahu, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, súd za použitia § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine a to aj prihliadnuc na záujem maloletého dieťaťa, manželstvo účastníkov konania rozviedol.
26. Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom N. a N., súd schválil medzi rodičmi rodičovskú dohodu, za použitia 24 ods. 1, 63 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Znenie rodičovskej dohody možno považovať za súladné so zákonom a aj najlepším záujmom maloletých detí. Schválenie rodičovskej dohody odporučil aj kolízny opatrovník. V zmysle tejto dohody boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi bol upravený styk tak, aby tento mohol budovať s maloletými deťmi zdravý rodičovský vzťah. Navrhovateľ sa touto dohodou zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou 240 Eur na mal. N. a sumou 160 Eur na mal. N., ktoré výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľa, ktorý dosahuje mesačný príjem 1 000 Eur netto a výživné možno považovať za dostatočne vysoké s ohľadom na oprávnené potreby maloletých detí.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok.
Poučenie:
Proti výroku o rozvode manželstva a trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne, v troch vyhotoveniach.
Rodičia nie sú oprávnení podať proti výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. (§ 122 CMP).
Proti výroku, ktorým bola dohoda schválená môže podať odvolanie iba opatrovník, v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.