Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoCsp-14-2022.pdf
PDF · 118.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/14/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej, v právnej veci žalobcu: Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 48 113 671, právne zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej: X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. S. XXX/XX, O. nad I., v spore o zaplatenie 4.674,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. februára 2022, č. k. 17Csp/51/2021-139, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., III. a IV. z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 40 eur zastavil, výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.634,30 Eur spolu s úrokom vo výške 16,80 % ročne zo sumy 4.674,30 Eur odo dňa 21.03.2020 do 07.05.2021, zo sumy 4.654,30 Eur odo dňa 08.05.2021 do 01.07.2021, zo sumy 4.643,30 Eur odo dňa 02.07.2021 do zaplatenia, najviac však do sumy 3.164,60 Eur, výrokom III. povolil žalovanej dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 Eur mesačne, ktoré sú splatné do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania zo zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas, sa stáva splatným celý dlh a výrokom IV. priznal žalobcovi proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.
1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 29.04.2019, vo výške 5.000 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 91,15 Eur. Pretože žalovaná nesplácala úver riadne a včas, žalobca vyhlásil dňa 25.06.2020 okamžitú splatnosť úveru.
1.3. V rámci upomínacieho konania podľa zákona č. 307/2016 Z.z. došlo k vydaniu platobného rozkazu, proti ktorému žalovaná podala odpor. Uviedla v ňom, že došlo k porušeniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Namietala, že veriteľ zanedbal svoju povinnosť skúmať jej schopnosť splácať úver, preto ho nemohol predčasne zosplatniť a úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že v čase, keď si žalovaná brala predmetný úver, mala u žalobcu uzatvorenú druhú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý iný úver, ktorý riadne splácala. Preto nebol dôvod akýmkoľvek spôsobom spochybňovať jej bonitu. Aj napriek tomu žalobca postupoval
v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. a pred uzatvorením zmluvy si vyžiadal od žalovanej všetky potrebné informácie a doklady, z ktorých pri posudzovaní bonity vychádzal. Žalovaná bola overená v Nebankovom registri klientskych informácií a následne bol jej príjem overený v príslušnej Sociálnej poisťovni.
1.4. Podaním zo dňa 23.02.2022 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 40 Eur z dôvodu, že žalovaná v dňoch 07.05.2021 a 01.07.2021, t.j. po začatí konania zaplatila žalobcovi po 20 Eur, spolu 40 Eur.
1.5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca (v čase uzavretia zmluvy podnikajúci pod obchodným menom Amico Finance a.s.), ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 29.04.2019 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ žalovanej bezúčelový úver vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach, a to vo výške 91,15 Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.05.2019. Konečná splatnosť bola dohodnutá na deň 20.04.2027. Úrok bol fixný v sadzbe 16,80 % ročne. RPMN bola uvedená vo výške 16,80 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola určená na sumu 8.750,40 Eur, celkové náklady predstavovali sumu 3.750,40 Eur. Uvedené boli tiež predpoklady pre výpočet RPMN. Výzvou na zaplatenie (3.upomienka) zo dňa 26.05.2020 v zmysle zmluvy o úvere vyzval žalobca žalovanú na úhradu omeškaných splátok a upozornil ju, že ak neuhradí dlh v sume 91,15 Eur najneskôr do 24.06.2020, bude veriteľ oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a žiadať od nej zaplatenie celého úveru. Z prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaná vyčerpala sumu 5.000 Eur, celková výška úhrad predstavovala sumu 911,50 Eur. Na istinu bolo započítaných 325,70 Eur, na úroky 585,80 Eur. Po podaní žaloby žalovaná uhradila dňa 07.05.2021 a 01.07.2021 spolu sumu 40 Eur. Žalobca predložil za účelom preukázania rozsahu skúmania bonity žalovanej v súvislosti so spornou úverovou zmluvou výpis z registra klientskych informácií, z ktorého vyplýva, že žalovaná mala v čase poskytnutia úveru 2 existujúce splátkové kontrakty a 6 ukončených (v detaile splátkových kontraktov uvedené, že jeden existujúci úver je v celkovej sume 7.900 Eur, mesačná splátka činí 107 Eur, počet ostávajúcich splátok je 81 a počet omeškaných splátok je 0. Druhý existujúci úver je v celkovej sume 5.000 Eur, mesačná splátka činí 129 Eur, počet ostávajúcich splátok je 59 a počet omeškaných splátok je 0. Žalovaná ako spolužiadateľ má tiež úver v zostávajúcej sume 22.797 Eur pri mesačnej splátke 153 Eur, počet oneskorených splátok je 0 a úver v zostávajúcej sume 82.313 Eur pri mesačnej splátke 269 Eur, počet oneskorených splátok je 0. Z uvedeného vyplýva, že v čase poskytnutia úveru žalovaná splácala mesačne 658 eur, a to aj s dlžníkom, L. H., manželom žalovanej. Z listinného dôkazu na č.l. 128 označeného ako Údaje žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že žalovaná ako žiadateľka o úver uviedla ku dňu 29.04.2019 údaje o svojej osobe tak, že je vydatá, má vlastné bývanie, je zamestnaná od 01.10.2014 na dobu neurčitú s čistým mesačným príjmom za posledné tri mesiace v sume 2.855,22 Eur (776,61 + 861,56 + 1.217,05), nemá žiadne nezaopatrené dieťa, má finančné výdavky v sume 129 Eur, účel úveru bol uvedený rekonštrukcia domácnosti. Žalovaná v konaní predložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.06.2016, ktorú na strane dlžníka uzatvorila so spoludlžníkom L. H. s veriteľom - T. N. N., a.s., ktorý spláca splátkou 269,15 Eur mesačne, (správne malo byť uvedené 153 Eur), ďalej zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2016, ktorú na strane dlžníka uzatvorila so spoludlžníkom L. H. s veriteľom - K. N. N., a.s., ktorý spláca splátkou 153 Eur mesačne, (správne malo byť 269 Eur).
1.6. Súd prvej inštancie právne odôvodnil rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 497 Obch. zák., § 52 ods. 1, § 53 ods. 6, 9, § 565 Obč. zák., § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
1.7. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v časti 40 Eur, súd prvej inštancie s odkazom na § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
1.8. V ďalšom vyhodnotil, že žalovaná bola pri poskytnutí úveru fyzickou osobou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. a z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo z. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Predložené listinné dôkazy a zistené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil aj s ohľadom na zabezpečenie tejto ochrany. V konaní bolo preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 29.04.2019 zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý mala splácať v dohodnutých pravidelných mesačných splátkach. Skúmal, či zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti a žiadna taká náležitosť, ktorej absencia by spôsobovala, že dlžník nevie posúdiť rozsah svojho záväzku nechýba. Keďže žiadna z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere neabsentovala, nebolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie posúdil aj výšku odplaty (výšku dohodnutého úroku), pričom tento neprevyšoval ani zákonom ustanovenú najvyššiu prípustnú hranicu. Tiež posúdil, či si žalobca neuplatnil nárok z akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky, alebo že by sa domáhal nevymáhateľnej (premlčanej) pohľadávky.
1.9. K obrane žalovanej o tom, že žalobca nedostatočne skúmal jej bonitu pri poskytnutí úveru, keď nevzal do úvahy jej vtedajšie pomery a ďalšie dva úvery, ktoré v tom čase splácala, súd prvej inštancie uviedol, že táto obrana je nedôvodná. Zdôraznil, že veriteľ riadne preveril schopnosť žalovanej úver splácať, keď uviedol aj preukázal, že od žalovanej zisťoval jej údaje o zamestnaní, výške príjmu, vyživovacích povinnostiach, zaopatrených deťoch, čo bolo deklarované samotnou žalovanou. Predložil aj lustráciu z úverového registra, v ktorom bolo uvedené, že žalovaná mala v tom čase ďalšie úvery, a to aj tie, na ktoré žalovaná poukazuje a tvrdí, že ich veriteľ nezistil. Z úverového registra vyplynulo, že dva stavebné úvery žalobca lustráciou zistil a ich aj zohľadnil (jeden úver so splátkou 153 Eur a druhý stavebný úver so splátkou 269,15 Eur, spolu 422,15 Eur, polovica zaokrúhlene 211 Eur, keď žalovaná na nich bola len jednou z dvoch dlžníkov). Žalovaná bola riadne zamestnaná s pravidelným príjmom, ktorý žalobca zistil, rovnako vzal do úvahy aj výšku životného minima a počítal tiež s finančnou rezervou. Preto nebolo možné konštatovať (dokonca hrubé) porušenie povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a následne ho sankcionovať v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaná úver v určenej výške splátky splácala pravidelne 10 mesiacov od poskytnutia úveru, čomu nasvedčuje, že v danom čase finančné možnosti žalovanej jej umožňovali splácať ďalší úver. Tvrdenie žalovanej, že žalobca nezohľadnil splátky vo výške 422,15 Eur, považoval za nedôvodné. Pri stanovení mesačnej splátky v sume 91,15 Eur novoposkytnutého úveru vzal žalobca v úvahu jej ostatné splátky v celkovej sume 658 Eur, čo zodpovedalo skutočnosti.
1.10. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaná vyčerpala úver v sume 5.000 Eur, spolu uhradila sumu 911,50 Eur, čo je 10 splátok. Bola tak v omeškaní s úhradou 11. splátky splatnej 20.03.2020. Pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru bola vyzvaná na zaplatenie omeškaných splátok listom zo dňa 26.05.2020. Omeškané splátky na výzvu žalobcu neuhradila, čím sa stal dlh splatný pre nesplnenie splátky splatnej 20.03.2020. Oznámenie vyhlásenia predčasnej splatnosti, na ktoré boli splnené podmienky podľa § 565 a § 53 ods. 9 Obč. zák. bolo žalovanej tiež doručené do vlastných rúk.
1.11. Do podania žaloby dlžná istina predstavovala sumu 4.674,30 Eur. Po podaní žaloby žalovaná uhradila 40 Eur. Ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie tak dlžná istina predstavovala sumu 4.634,30 Eur, preto prvoinštatnčný súd žalobe v tejto časti vyhovel. Žalovaná bola zaviazaná zaplatiť aj zmluvný úrok v dojednanej výške z jednotlivých omeškaných súm až do zaplatenia, avšak v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou limitovanou celkový nárok žalobcu na zmluvný úrok najviac do výšky 3.164,60 Eur, čo je suma vypočítaná ako rozdiel medzi celkovým úrokom z úveru 3.750,40 Eur a zaplatenou časťou úroku 585,80 Eur. Súd prvej inštancie žalovanej povolil zaplatiť dlh splátkami po 100 Eur mesačne, ktoré sú adekvátne k výške zostatku dlžnej sumy, pod následkom straty tejto výhody.
1.12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že ich priznal žalobcovi proti žalovanej ako úspešnej strane v spore.
2.1. Proti výroku II. rozsudku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 4.634,30 Eur s príslušenstvom, podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2. Namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne aplikoval zák. č. 129/2010 Z.z. Rozsudok súdu prvej inštancie označila za nedostatočne odôvodnený a vnútorne rozporný. Dôvodila, že žalobca u nej ako spotrebiteľa v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. nedostatočne posúdil jej schopnosť splácať úver, keď pri skúmaní jej bonity vychádzal z listiny „Údaje žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX“, kde bolo uvedené, že nemá nezaopatrené dieťa (č.l. 128). Žalobca, ani súd prvej inštancie pri posudzovaní bonity žalovanej nereflektoval na skutočnosť, že v čase poskytnutia úveru mala nezaopatrené dieťa, keď sa prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku s touto skutočnosťou žiadnym spôsobom nevysporiadal a nevyhodnotil, aký mala vplyv na posúdenie jej bonity ako žiadateľa o úver.
2.3. Žalovaná tiež namietala, že súd prvej inštancie neaplikoval Opatrenie NBS zo dňa 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom na toto opatrenie poukazovala už vo vyjadrení zo dňa 05.09.2019.
3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
3.2. Uviedol, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi v zmysle § 7 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, potrebné na posúdenie schopnosti splácať úver. Údaje, z ktorých žalobca pri posudzovaní bonity vychádzal a ktoré boli žalovanou poskytnuté, sú uvedené v dokumente Údaje žiadosti/zmluvy č. XXXXXXXXXX. Na druhej strane tohto dokumentu je pri počte nezaopatrených osôb a počet vyživovaných osôb uvedená 0, ako aj pri otázke - výška vyživovacej povinnosti. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy žalobcu o tejto skutočnosti neinformovala, čím porušila ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ sa jedná o informácie ohľadom vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, tieto nemá možnosť reálne získať od spotrebiteľa ako len dopytom. Pokiaľ žalovaná takúto informáciu „zatajila“, nemôže za to niesť zodpovednosť žalobca. K odôvodneniu rozhodnutia žalobca doplnil, že súd prvej inštancie sa v bode 23. odôvodnenia dostatočne vysporiadal s otázkou skúmania bonity, keď uviedol, že žalobca preukázal, že od žalovanej zisťoval údaje o zamestnaní, výške príjmu, vyživovacích povinnostiach, nezaopatrených deťoch, čo mal deklarované samotnou žalobou.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako osoby oprávnenej v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Po jeho preskúmaní konštatoval, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), že má zákonné náležitosti (§ 127, § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody. Viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolanie žalovanej smerovalo voči výroku II., ktorým bolo žalobe v časti vyhovené, čím sa zároveň stali napadnutými aj výrok III. o povolení splácať dlh v splátkach a IV. o trovách konania, ktoré sú závislé od výroku II. Výrok I., ktorým bolo konanie sčasti zastavené napadnutý nebol, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
6. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
7. Podľa 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
8. Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 9. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
10. Vyššie uvedené ustanovenie § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ukladá veriteľovi povinnosť pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmať schopnosť dlžníka splácať úver. Právny rámec v tejto oblasti predstavuje zákon č. 129/2010 Z. z. Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo 14. novembra 2017 (ďalej ako „opatrenie NBS“) účinné v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere upravuje splnenie povinnosti overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa. V zmysle týchto odporúčaní je ukazovateľom schopnosti klienta splácať úver ukazovateľ finančnej rezervy domácnosti klienta, ktorý zohľadňuje príjmy domácnosti, bežné životné náklady typické pre domácnosť žiadateľa o úver (najmä výdavky na bývanie, energie, telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, výdavky na starostlivosť o deti, výdavky stanovené zákonnými požiadavkami a pod.). Veriteľovi sa odporúčalo mať k dispozícii také informácie, ktoré mu umožnia vyhodnotiť výšku a variabilitu príjmov domácnosti klienta.
11. Pri skúmaní bonity žalovanej bolo významné tiež posúdiť aké má osoba žiadateľa o úver vyživovacie povinnosti, pretože takéto náklady môžu podstatne ovplyvniť schopnosť riadneho splácania úveru dlžníkom.
12. V prejednávanej veci bola uplatnená pohľadávka z úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom zo dňa 29.04.2019. Nebolo sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto sa spravuje príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie posúdil a ustálil, že predmetná zmluva splnila všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. (bod č. 20, 21, 22 odôvodnenia rozhodnutia).
13. Zásadnou odvolacou námietkou žalovanej bolo, že žalovaná mala v čase poskytnutia úveru nezaopatrené dieťa, na čo žalobca ani súd prvej inštancie pri posudzovaní bonity žalovanej nereflektovali. Žalobca preto nemohol správne posúdiť jej bonitu a súd prvej inštancie sa s týmto rozporom v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo, s poukazom na argumentáciu žalovanej, posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne posúdil a dostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil, keď na základe aplikácie ust. § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že veriteľ v danom prípade pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať poskytovaný spotrebiteľský úver postupoval s odbornou starostlivosťou s poukazom na skutočnosť, že sa nevysporiadal v konaní s jej námietkou o vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu.
15. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca pri skúmaní bonity žalovanej vychádzal zo žiadosti o úver č. XXXXXXXXXXX, vyplnenej dňa 29.04.2019 (č.l. 128, 129), v ktorej sú vytlačené údaje o žalovanej ako žiadateľke. V žiadosti je uvedený jej príjem za posledné tri mesiace (776,61 Eur, 861,56 Eur, 1.217,05 Eur), suma príjmov z iných zdrojov 0, stav žalovanej - vydatá, s vlastným bývaním, počet nezaopatrených osôb 0, výška vyživovacej povinnosti 0, mesačné finančné výdavky vo výške 129 Eur, počet vyživovaných osôb 0, s tým, že je zamestnaná od 01.10.2014 v spoločnosti M. N. s.r.o., na dobu neurčitú. V tejto žiadosti v kolonke 4. Súhlasy je tiež uvedené a len vytlačené, v riadku dole: Spôsob podpisu udelenia súhlasov - vlastnoručný podpis a dátum podpisu súhlasov: 29.04.2019
(č.l. 129). V kolonke 5. Obchodný zástupca - Zodpovedný pracovník - je vytlačené meno: E. O.. Táto žiadosť o úver nie je opatrená žiadnym vlastnoručným podpisom, či už zo strany žalobcu alebo žalovanej. Zároveň z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca žalovanú lustroval aj v registri klientských informácií (č.l. 40 druhá strana, 41, 42), kde bolo hodnoverne preukázané, že žalovaná spláca celkovo na úveroch spolu 658 Eur, ako to aj správne súd prvej inštancie vyhodnotil v bode 23. odôvodnenia rozsudku. Okrem vyššie uvedených dokumentov (výpisu z registra klientských informácií a žiadosti o poskytnutie samotného úveru), žalobca nepredložil súdu žiadne iné dôkazy, ktorými by preukázal, že pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver postupoval s odbornou starostlivosťou.
16. Žalobca namietal, že žalovaná zatajila informácie o vyživovaných osobách čím porušila povinnosti uvedené v § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľ je síce povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, ako namietal aj žalobca, no táto povinnosť nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť a v prípade spornosti riadne preukázať. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia týchto povinností zaťažuje veriteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 - CA Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkaus a i., v ktorom súd uviedol, že zásada efektivity by bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ neoveril jeho úverovú bonitu. Súdny dvor EÚ tiež uviedol, že pokiaľ ide o otázku, či môže byť ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené len na základe ním uvedených informácií bez toho, aby tieto informácie boli skutočne overené inými údajmi, smernica priznáva veriteľovi mieru voľnej úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej bonity spotrebiteľa a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa ale nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k nim nie sú pripojené dôkazy.
17. V súdenej veci v žiadosti o spotrebiteľský úver bolo okrem ďalšieho uvedené, že žalovaná je vydatá s počtom nezaopatrených detí 0. Je evidentné, že veriteľ údaje uvedené v žiadosti, okrem úverovej zaťaženosti, žiadnym spôsobom neoveroval a spoliehal sa len na vytlačené údaje uvedené v žiadosti. Sporným však je, ako boli tieto informácie v žiadosti zadokumentové, či ich žalovaná do žiadosti nadiktovala osobne pracovníkovi žalobcu, resp. ich do žiadosti zadal zodpovedný pracovník žalobcu, resp. či si ich mohla žalovaná preveriť. V žiadosti o úver absentuje vlastnoručný podpis žalovanej, čo síce nie je podmienkou, avšak v sporných prípadoch, by sa takýmto spôsobom predišlo pochybnostiam, tak ako je tomu v danej veci, keď je spochybnené neuvedenie nezaopatrených osôb. Samotná žiadosť o úver je dokumentom, ktorý je formalizovaný a tento zrejme vyhotovoval sám veriteľ, pričom nie je vylúčené, že chyba pri jeho vyhotovovaní mohla nastať aj na strane veriteľa.
18. Pokiaľ teda žalobca v predmetnej veci tvrdil, že mu žalovaná údaje zatajila, bude na žalobcovi, aby túto skutočnosť aj preukázal, napr. tak, že by súdu poskytol vlastnoručne podpísané písomné vyhlásenie žalovanej, že nemá nezaopatrené deti, resp. by navrhol vykonanie iného dôkazu. 19. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu, bolo potrebné považovať za opodstatnenú námietku žalovanej, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s jej vecnou argumentáciou k podstatnej otázke skúmania bonity žalovanej, keď žalovaná už v priebehu prvoinštančného konania namietala, že mala pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vymáhaného súdnou cestou jednu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, čo v žiadosti o úver nebolo uvedené, a preto túto skutočnosť žalobca nezohľadnil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je v tejto časti nedostatočné a nepreskúmateľné.
20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
21. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
22. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
23. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
24. Odôvodnenie rozhodnutia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkým i rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.
25. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia).
26. Keďže súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými kritériami dôsledne neriadil, svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej realizovať jej procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie v relevantných záveroch neodôvodnil ani právne ani vecne, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislých výrokoch III. a IV. s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP).
28. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vyššie vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v súlade s procesnou normou vykonať ďalšie dokazovanie v časti preverenia vyživovaných povinností žalovanej a v zmysle § 295 CSP následne opätovne komplexne vyhodnotiť skutkový stav, aplikovať náležité hmotnoprávne ustanovenia a vysporiadať sa s tvrdením žalovanej v prvoinštančnom konaní o tom, že v čase žiadosti o poskytnutie úveru mala jednu vyživovaciu povinnosť, že v žiadosti o úver nie je podpis žalovanej, ako aj z hľadiska splnenia povinnosti žalobcu ako veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosti žalovaných splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., či boli naplnené dôvody na to, aby zmluva bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca v predmetnej veci tvrdí, že mu žalovaná údajne zatajila maloleté dieťa, bude na žalobcovi, aby túto skutočnosť aj preukázal, napr. tak, že by súdu poskytol vlastnoručne podpísané písomné vyhlásenie žalovanej, že nemá nezaopatrené deti, resp. by navrhol vykonanie iného dôkazu. Následne súd prvej inštancie v zrušenej časti opätovne vo veci rozhodne. V rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).