Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/149/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: AUTO - AZ, spol. s r.o., Bratislavská 20, Bratislava, IČO: 35797541, zast. Advokátska kancelária Michal Bouška, s. r. o., Vajnorská 98/D, Bratislava, proti odporcom: X. P. XXX, . zastúpenej advokátom: JUDr. Radovan Repa, Záhradnícka 16514/60, Bratislava, 2. P., o zaplatenie 1.709,85 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.709,85 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 29.02.2011 do zaplatenia, trovy konania 102,50 eur, k rukám zástupcu navrhovateľa JUDr. Miroslava Kučeru trovy právneho zastúpenia vo výške 444,14 eur a k rukám zástupcu navrhovateľa JUDr. Michala Boušku trovy právneho zastúpenia vo výške 269,16 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v 1. rade trovy konania 102,50 eur a k rukám zástupcu odporkyne v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1284,31 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe, že na základe Rozhodnutia OUŽP Trnava č. G2009/1728/ŠsOH/Hu zo dňa 12. 11. 2010 sa vozidlo Z. bez EČ držiteľa P. stalo odpadom, bolo odovzdané na určené parkovisko navrhovateľa a došlo k odstráneniu vozidla. Neuhradenou zostala faktúra č. 014100015 za prepravné výkony, manipuláciu a parkovné. Voči odporcovi v 2. rade rozšíril návrh z dôvodu, že vozidlo patrilo do BSM účastníkov, ktoré po rozvode ich manželstva zostalo nevysporiadané.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6. 9. 2012 č. k: -124 bol návrh voči odporkyni 1 zamietnutý a v nadväznosti na Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 4. 1. 2014 č. k. -169 /ktorý vo vyhovujúcej časti vo vzťahu k odporcovi 2 vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie/ bolo potrebné rozhodnúť o nároku voči odporcovi 2 a tiež o trovách konania medzi odporkyňou 1 a odporcom 2.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, dokazovanie doplnil v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s . p. rozhodol v neprítomnosti účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že žiada zaplatenie faktúry za prepravné výkony v súvislosti s odstránením vozidla od oboch odporcov.V roku 2005 a 2006 vozidlo užíval odporca v 2. rade, následne však vozidlo nebolo užívané, ani jeden z odporcov si teda nesplnil zákonnú povinnosť odstrániť vozidlo z verejného priestranstva. Porušili zákonnú povinnosť, teda vozidlo potom bolo odstránené. Sú povinní obaja hradiť

náklady spoločne s nerozdielne. Odporkyňa 1 bola evidovaná ako vlastník vozidla, odporca 2, bez jej súčinu ani vozidlo nemohol odhlásiť. Odporkyňa 1 mala vedomosť, že vozidlo je napísané na ňu a toto sa nezaujímala, vedela aj, že vozidlo je opustené na ulici. Vozidlo bránilo estetickému vzhľadu, ohrozovalo životné prostredie a čo je rozhodujúce, nemalo EČ, o čom predložil dôkaz. Na základe toho Mesto Trnava umiestnilo na vozidlo výzvu na odstránenie v lehote 30 dní. Vozidlo nebolo odstránené v zmysle zmluvy o odstraňovaní vozidiel s navrhovateľom požiadalo Mesto Trnava o odstránenie vozidla. Navrhovateľ potom zaslal obom odporcom upovedomenie o odstránení vozidla a jeho umiestnenie na určenom parkovisku. Ani v dodatočnej lehote si vozidlo nevyzdvihli, a preto sa začalo správne konanie, kde boli obaja účastníci opätovne vyzývaní, aby sa dostavili na správne konanie. Reagovala iba odporkyňa 1 s tým, že nie je držiteľom vozidla. Preto bolo rozhodnuté, že vozidlo sa stalo odpadom, rozhodnutie je právoplatné a nie je ho preto možné ani preskúmavať.. na základe toho bolo vozidlo zošrotované a boli vyčíslené náklady, ktoré sú povinní zaplatiť odporcovia 1 a 2. spoločne a nerozdielne. Odporcovia nemali vyporiadané BSM, mali obaja vedomosť o tom, že vozidlo je ponechané na verejnom priestranstve a ani jeden z nich si nesplnil či už ako vlastník alebo držiteľ a to , , ktorý upravuje vzťah medzi vlastníkom vozidla a držiteľom. Ak vlastník vozidlo určí za držiteľa inú osobu, musí prísť na dopravný inšpektorát a tento zápis sa zapisuje. Pokiaľ taký zápis v evidencii nie je , držiteľom vozidla zostáva vlastník. Zákon o odpadoch prevzal tento termín z uvedenej normy, s tým, že držiteľom je ten, kto je zapísaný ako vlastník. Držiteľ vozidla nemôže s vozidlom disponovať iba ho užívať ako vodič. Nedá sa zbaviť objektívnej zodpovednosti. Spoločnosť navrhovateľa má autorizáciu na nakladanie s odpadom, túto činnosť zabezpečuje aj v rámci Bratislavy. Požiadavka prišla aj z Mesta Trnava, na ktorého pokyn jednali. Majú vydané povolenie z Ministerstva životného prostredia a autorizácia nie je rajónne ohraničená. Činnosť môžu vykonávať aj mimo územia SR. Prepravu podľa povolenia Krajského úradu ŽP Bratislava môže vykonávať aj v rámci všetkých krajov, ako aj prepravu nebezpečného odpadu. Spoločnosť Kovod Recycling, ktorá bola účastníkom zmluvy uzavretej s Mestom Trnava, nemala rozhodnutie obvodného úradu ŽP Trnava o určenom parkovisku, a preto parkovanie vozidiel zabezpečovala spoločnosť navrhovateľa, ktorá mala záväzky z tejto zmluvy. Ak by aj zmluva bola neplatná, Mesto Trnava dalo navrhovateľovi objednávku na zabezpečenie odstránenia vozidla odporcu. Touto objednávkou a jej realizáciou došlo k uzavretiu samostatnej zmluvy. Kovod Recykling mal zabezpečovať určené parkovisko, ale nesplnil legislatívne podmienky. Určené parkovisko nikdy nevytvorili. Určené parkovisko nemá ani Autovraky Trnava ani uvedená spoločnosť. Pokiaľ treba odstraňovať vozidla pre mesto, pre určené parkovisko treba spĺňať podmienky, teda vytvoriť dostatočnú kapacitu, a vytvoriť podmienky, aby nedošlo k odcudzeniu alebo poškodeniu vozidla a strpieť legislatívny proces na obvodných úradoch ŽP, ktorý zaháji konanie voči vlastníkovi, resp. držiteľovi vozidla. Mesto Trnava navrhovateľa na odstránenie vozidla vyzvalo najprv ústne a následne písomne, e-mailom. Vzhľadom na to, že parkujú u nich vozidlá z Bratislavy a okolia, mestá ako Trnava si voľnú kapacitu najprv overia. Výzva bola po e-mailovej komunikácia zaslaná aj písomne. Ak zmluva nenadobudla platnosť a účinnosť vzhľadom na absenciu určeného parkoviska pre Kovod Recykling, poukázal na vyjadrenie svedka Jakubca, ktorý potvrdil spoluprácu s navrhovateľom, a tiež predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že medzi Mestom Trnava a spoločnosťou navrhovateľa bola uzavretá dohoda, na základe ktorej navrhovateľ bol povinný zabezpečiť odťah predmetného vozidla a následné nakladanie s ním. Nakoľko odporca bol majiteľom a držiteľom vozidla, v zmysle zákona o odpadoch mal povinnosť nahradiť navrhovateľovi náklady uplatňované v tomto konaní. Ak podľa názoru odporcu konanie Mesta Trnava bolo neúčelné alebo nehospodárne, nie je to dôvod, ktorý by vylučoval opodstatnenosť nárokov navrhovateľ, môže to byť prípadne dôvodom pre uplatnenie nárokov odporcu voči mestu Trnava.

Odporkyňa v 1. rade žiadala návrh zamietnuť. Uviedla , že predmetné vozidlo nadobudla s bývalým manželom - odporcom v 2. rade a bolo na ňu evidované. Vozidlo užívali počas manželstva. Zo spoločnej domácnosti odišla 30.05.2005, rozvedení boli dňa 19.05.2008. Nikdy od vozidla nemala doklady a ani kľúče, počas manželstva vozidlo viedla iba jeden raz, toto užíval odporca 2. BSM vyporiadané nemali. Doklady od vozidla nemala, na tomto jazdil odporca 2, čo uviedol aj v konaní . Namietala pasívnu legitimáciu. Držiteľ starého vozidla je definovaný v § 49 ods. 7 Zákona o odpadoch, ako osoba u ktorej sa staré vozidlo nachádza. Navrhovateľ stotožnil držiteľa s osobou podľa predpisov o evidencii vodičov na dopravnom inšpektoráte, pričom takýto držiteľ v zmysle zákona o premávke na pozemných komunikáciách nie je samo o sebe držiteľom v zmysle zákona o odpadoch. V zmysle tohto zákona je

rozhodujúci faktický stav, t.j. kto má vozidlo vo svojej fyzicky moci, nepostačuje, že je na neho vozidlo písané na dopravnom inšpektoráte.

Odporca v 2. rade uviedol, že vozidlo Mazda 626 si kúpila odporkyňa od firmy KGP. Firmu na živnosť, teda vozidlo nemohol odkúpiť a preto ho odkúpila odporkyňa, ktorá bola v tom čase jeho manželkou, BSM zrušené nemali. Bolo to asi v r. 1998, cenu si nepamätá. Bolo to kupované zo spoločných prostriedkov. Kúpa nebola robená fiktívne. Bol to rodinné auto, aj keď podnikal, takže vozila som v ňom rodina, väčšinou šoféroval odporca. Odporkyňa na vozidle jazdila, ale nevie, ako často. BSM po rozvode nevyporiadali, kľúče od auta mal on. Veľký technický preukaz mu odporkyňa 1 zobrala, prepadla tam STK, odporkyňa mu odmietal vydať s tým, že auto je napísané na ňu. Odporca teda na aute ďalej jazdiť nemohol. Kým bola platná STK, vozidlo používali ako rodina, ale po rozvode aj krátko pred ním už nemalo STK, teda odporca ho nepoužíval. Musel si potom kúpiť nové auto. Mazda bola zaparkovaná na L.i a bolo pravdepodobne odcudzené neznámou osobou. Keďže nebol evidovaný ako držiteľ, nehlásil to polícii. Tesne po odcudzení vozidla zistil, že toto nie je na parkovisku, toto oznámil odporkyni 1 a žiadal, aby to nahlásila na polícii, lebo on nebol vlastník. Nevedel, že ho dala odporkyňa 1 odtiahnuť. Vozidlo bolo najprv pred domom na ul.L., tam zavadzalo, presunul ho na inú časť parkoviska, toto potom asfaltovali, znova ho presunul, teda nebolo na jednom mieste. Vozidlo držiteľ nedal vyradiť z evidencie, ani nebolo vyradené. Poukázal na Zákona o odpadoch. Vozidlo malo známeho držiteľa a neohrozovalo životné prostredie. Vozidlo bolo veľmi dobrom estetickom vzhľade aj stave. Zákon o šrotovnom bol prijatý pred rokom 2010 a miest na parkovanie takýchto vozidiel bolo veľmi veľa. Podľa zmluvy - čl.2 navrhovateľ z Mestom Trnava má mať určené parkovisko podľa odseku 2, 3, 1 pre potreby Mesta Trnava mal zabezpečiť prevádzkovania určeného parkoviska v kat.ú. D., časť bývalej TAZ-ky, podľa ods.5 platnosť a účinnosť zmluvy zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ObÚ ŽP Trnava o určenom parkovisku. Navrhovateľ predložil rozhodnutie Obvodného úradu ŽP Malacky, nie Trnava, a teda zmluva je buď neplatná alebo sa firma AZ dopustila krádeže, lebo neodovzdala auto na určené parkovisko v Hrnčiarovciach. Podľa jeho mienky firma navrhovateľ sa dopustil trestného činu neoprávneného obohatenia, tým, že mu jeho majetok zadržiaval na mieste, ktoré nebolo určené na parkovanie starých motorových vozidiel a žiadal od neho vyplatenie sumy 1700 eur. Ak by bolo vozidlo parkované v Hrnčiarovciach, bol by si ho odtiahol. Mal za to, že nie je majiteľom auta, a preto pred samotným odťahom neurobil žiadne úkony, ktoré by odťahu zabránili. Mesto Trnava zabezpečilo povinnosti podľa čl.2, ods.2.1.1, 2.1.2, 2.1.3, 2.1.4. navrhovateľ splnil povinnosť podľa čl. 2, ods.2:2.1. podľa čl.2.2.2 mali odviezť auto na parkovisko v Hrnčiarovciach nad Parnou. Namietal platnosť zmluvy podľa Obč. zák.

Svedok E. uviedol, že odporca 2 bol jeho spoločník vo firme, v čase, keď sa odporkyňou rozvádzal, bolo to asi v roku 2005. Odporca 2 po roku 1989 kúpil čiernu Mazdu 626 a mal ju až niekedy do minulého roka. Jazdil na nej iba on, boli aj na spoločnej dovolenke, tiež šoféroval toto auto on. Nevie, či odporkyňa má vodičský preukaz, svedok ju nikdy nevidel šoférovať. Raz videl priateľku pána E., tá dostala aj pokutu a svedok vie, že odporca ju neplatil úmyselne, lebo vozidlo je napísané na odporkyňu 1. S vozidlom parkoval pred firmou, keď mal firmu na D., mestská polícia mu dávala denne pokuty, bolo ich 22, neplatil to, lebo sa rozvádzali a chcel odporkyni 1 robiť zle. Potom vozidlo stálo na sídlisku na Družbe, rozbité a bez značiek asi mesiac, alebo aj dlhšie. Chodil okolo auta denne. Nevie, čo sa s vozidlom stalo.

Svedok A.viedol, že odporcovia nadobudli počas trvania manželstva vozidlo Mazda používal odporca 2 počas manželstva aj po rozvode, odporkyňu na vozidle jazdiť nevidel. Vozidlo bolo písané na odporkyňu 1. Odporca 2 nechcel mať na seba napísané nič, aby mu to exekútor nezobral. Odporkyňa1po rozvode mala požičané auto od svojej mamy, takže Mazdu neužívala. Zo spoločnej domácnosti odišla dva roky pred rozvodom.

Svedok Ing. A. uviedol, že na MsÚ Trnava pracoval ako vedúci odboru dopravy a komunálnych služieb do 26.8.2013. Na konkrétny prípad si nepamätá, ale prax bola taká, že ak prišiel podnet od občanov alebo vlastnou kontrolnou činnosťou vrátane MP a bolo zistené vozidlo dlhodobo odstavené, zistil sa vlastník vozidla cez políciu a na vozidlo bola umiestnená za stierač výzva na jeho odstránenie do 30 dní. Mali dohodu s firmou, zrejme spoločnosťou navrhovateľa /na ktorú si rozpomenul v priebehu výsluchu/ ktorá realizovala odťah. V ich náplni nebolo likvidovanie vozidla ako takého, ani posúdenie, či sa jednalo o odpad. Vie, že v minulosti robil túto službu pán E., ale potom s tým prestal a nevie, za akých okolností bola uzavretá zmluva s inou firmou. V rámci pracovnej náplne neprišiel do kontaktu so spoločnosťou

Autovraky s.r.o. Trnava. Zmluvu uzatváral príslušný referent p. K.. Zmluva bola uzavretá so spoločnosť mimo Trnavy zrejme preto, že v Trnave asi taký dodávateľ nebol.

Svedok C. uviedol, že do 31.1.2010 pracoval na Meste Trnava ako referent odboru dopravy a komunálnych služieb. Okrem iného mal na starosti aj odťah starých automobilov. O tom, či sa jedná o staré vozidlo, sa rozhodovalo v zmysle zákona o odpadoch. Keď bolo ohlásené, že je odstavené vozidlo po dlhší čas, cez mestskú políciu kontaktovali majiteľa. Posudzovali zjavne nepojazdnosť vozidla tak, že napr. malo prepichnuté gumy, vizuálne posúdili technický stav vozidla, vstupovať do neho nemohli. Majiteľ sa obyčajne nehlásil. Prihlásil sa obyčajne vtedy, keď auto bolo odtiahnuté. V tom období bolo málo spoločnosti, ktoré mohli tieto staré autá odťahovať. Mali na to parkovisko, aby vozidlo bolo chránené. Vie, že mali zmluvu so spoločnosťou Autovraky Trnava. Nevie, z akého dôvodu boli uzavreté dve zmluvy, a to s touto spoločnosťou aj so spoločnosťou Auto - AZ Zohor. Zrejme komunikoval ja s tou spoločnosťou, ktorá aj sporné vozidlo odťahovala. Nepamätá si, či boli niekedy námietky ohľadne nákladov so spoločnosťou z iného sídla, ako je Trnava. Pamätá si názov AUTO-AZ, ale súvislosti už nie. Ročne bolo odťahovaných možno 5 až 10 vozidiel. Má za to, že nikto sa k okolnostiam už vyjadriť nevie. Nevie, či spoločnosť Autovraky Trnava mala v spornom období parkovisko na odtiahnuté vozidlá. Nevie, kedy bol vydaný zákon o šrotovnom.

Svedok Ing. Q.a uviedol, že na základe zmluvy s Mestom Trnava jeho spoločnosť Autovraky nejaký čas - maximálne jeden rok /jednalo sa najviac o tri autá/ zabezpečila parkovanie vozidiel, ktorých odťah zabezpečilo mesto a ich likvidáciu, za predpokladu, že bol známy majiteľ vozidla. Mesto však postupovalo tak, že si splnilo zákonnú povinnosť, dalo na auto oznam a chceli im dať auto, kde nebol známy majiteľ a o to nemali záujem. Nemajú možnosť majiteľa zistiť a vyzývať ho na prevzatie vozidla. V roku 2010 mali 5 až 10 voľných parkovacích miest. Nevie, či mesto malo zmluvu aj s niekým iným. Myslí, že počet parkovacích miest mali potvrdené od obvodného úradu životného prostredia. Pre problémy so zisťovaním majiteľa vozidla mali tri sedenia, kde boli pracovníci Mesta, MsP a Obvodného úradu ŽP. Nepamätá si, v akom rozsahu činnosť boli schopní v tom období zabezpečovať. Keď nepoznali majiteľa, vozidlo bolo pre nich bezpredmetné, mesto sa ho síce zbavilo, ale potom bolo vozidlo na súkromnom, teda na ich pozemku. Nemohli s ním pritom nič robiť. Mesto má väčšie právomoci.

Z obsahu spisu Obvodného úradu životného prostredia Trnava vyplýva, že Rozhodnutím zo dňa 12. 11. 2010 č. G 2010/01831/ŠSOH/Du bolo rozhodnuté, že vozidlo Mazda 626 čiernej farby bez EČ / podľa lustrácie R./, VIN: A. sa stáva odpadom. K rozhodnutiu došlo na základe skutočnosti, že dňa 10. 5. 2010 bolo doručené navrhovateľom vyrozumenie o odstránení tohto vozidla na jeho parkovisko. Podnet na začatie konania bol doručený 8. 7. 2010. Navrhovateľ upovedomil listom zo dňa 6. 5. 2010 č. AO-1268/ZO-10 odporkyňu 1 o umiestnení vozidla na určené parkovisko, odporca 2 bol upovedomený listom zo dňa 10. 6. 2010 č. AO-1268/ZO-10 v nadväznosti na oznámenie odporkyne 1, že vozidlo patrí do doposiaľ nevyporiadaného BSM účastníkov. Dvojmesačná lehota od upovedomenia uplynula márne, držiteľ si vozidlo neprevzal v tejto lehote, preto bolo začaté konanie o tom, či vlastníctvo k vozidlu nadobudne štát. Ústne pojednávanie bolo zvolané na 7. 9. 2010. Odporkyňa 1 sa nedostavila, odporca 2 namietal, že s vozidlom disponoval len do r. 2007 a nemá doklady od vozidla. Obvodný úrad životného prostredia rozhodnutím č. G2010/01831/SŠOH/du zo dňa 12. 11. 2011 nerozhodol, že predmetné vozidlo nadobudne štát, ale že dňom právoplatnosti sa predmetné vozidlo stáva odpadom. Námietky odporcu 2 v tomto smere /že odťah nebol v súlade so zákonom a popísané vozidlo nenaplnilo znaky starého vozidla podľa § 45 ods. 5 Zák. o odpadoch/, sú irelevantné, námietky mohli byť uplatnené len v správnom konaní, nie v tomto sporovom konaní.

Faktúrou č. 100015 zo dňa 28. 2. 2011 fakturoval navrhovateľ čiastku 1.709,85 eur, z toho za prepravné výkony 134,95 eur, manipuláciu 47,60 eur a parkovné 1.527,31 eur

Odporca v 2. rade namietal práve spoločnosť navrhovateľa vzhľadom na vzdialenosť jej sídla od miesta odťahu vozidla.

Z rozhodnutia tunajšieho súdu /resp. odvolacieho súdu/ vo veci vyplýva, že už v roku 2005 /kedy bolo vozidlo odtiahnuté a cena za odtiahnutie vozidla bola predmetom sporu/ odporkyňa 1 nebola prevádzkovateľom vozidla, keď zákon nestotožňuje prevádzkovateľa s osobou vlastníka. Pojem prevádzkovateľ nedefinuje, ale pre jeho zmysel je charakteristické, že je to taká fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným

prostriedkom. Odporkyňa 1 už v tomto konaní preukazovala, že v r. 2005 nežila s odporcom v 2. rade v spoločnej domácnosti, nemala kľúče a doklady od vozidla. Už v tomto konaní odporca 2 argumentoval tým, že nemal doklady od vozidla, ktoré tvrdenie bolo vyvrátené skutočnosťou, že v skutočnosti vozidlo užíval, a logicky by sa tak nemalo stať bez dokladov.

Pasívna legitimácia odporcu 2 tak bola v konaní preukázaná a nebola predmetom ďalšieho konania.

Na vec sa vzťahujú ustanovenia Z.z O odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len cit. zák.).

Podľa § 49 ods. 9 cit. zák. spracovateľom starých vozidiel je právnická osoba - podnikateľ alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorej ministerstvo udelilo autorizáciu na spracovanie starých vozidiel podľa § 8 ods. 3 písm. c).

Podľa § 49 ods. 10 cit. zák. staré vozidlo je odpadom, ak ho jeho držiteľ nepreviedol na iného na účely jeho využitia ako motorového vozidla. Staré vozidlo je odpadom, aj ak to v rozhodnutí podľa § 51 ods. 5 alebo podľa § 53 ods. 3 určí okresný úrad.

Podľa o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov, ak držiteľ starého vozidla nesplní povinnosť podľa odseku 3 písm. a), urobí tak správca cesty (na ceste alebo verejnom priestranstve) alebo obec (na inom mieste), a to odovzdaním starého vozidla na parkovisko určené okresným úradom podľa (ďalej len "určené parkovisko"); náklady s tým spojené je povinný uhradiť držiteľ starého vozidla. O odstránení starého vozidla jeho odovzdaním na určené parkovisko ten, kto ho zabezpečil, bezodkladne písomne upovedomí: a) držiteľa starého vozidla a súčasne ho oboznámi aj s dôsledkami podľa odseku 6 v prípade jeho nečinnosti, b) inšpekciu, c) okresný úrad , d) obec.

Podľa ods. 5 cit. zák. ak si do dvoch mesiacov od upovedomenia podľa odseku 4 písm. a) držiteľ starého vozidla neprevezme staré vozidlo z určeného parkoviska, okresný úrad začne konanie o tom, či vlastníctvo k starému vozidlu nadobudne štát. Ak okresný úrad rozhodne o tom, že vlastníctvo k starému vozidlu nadobudne štát, držiteľom starého vozidla sa štát stáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ak okresný úrad rozhodne inak, v rozhodnutí zároveň určí, že staré vozidlo je odpadom.

V zmysle § 53 ods. 7 cit. zák. držiteľ starého vozidla zistený podľa odseku 6 je povinný nahradiť náklady spojené s odstránením tohto vozidla a s jeho uložením na určenom parkovisku tomu, kto tieto náklady vynaložil.

V zmysle ods. 8 určené parkovisko určuje okresný úrad na základe písomnej žiadosti osoby, ktorej bol vydaný súhlas na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel podľa § 7 ods. 1 písm. l) cit. zák. ; ak je žiadosť o určenie určeného parkoviska súčasťou žiadosti o vydanie súhlasu na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel, okresný úrad môže určené parkovisko určiť v rozhodnutí, ktorým súhlas na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel vydáva. Na zriadenie a prevádzkovanie určeného parkoviska platia rovnako ustanovenia § 52a ods. 2. cit. zák. Prevádzkovateľ určeného parkoviska vedie evidenciu prevzatých a odovzdaných starých vozidiel (ods. 9).

Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ oznámením pod č.k. AO-1268/ZO-10 zo dňa 10.06.2010 zaslal odporcovi 2 vyrozumenie o odstránení starého vozidla, z ktorého je zrejmé, že na základe požiadania Mestského úradu Trnava odstránil staré vozidlo, MAZDA 626 bez evidenčného čísla, čiernej farby, ktorého užívateľom je on. Odstránenie vozidla sa uskutočnilo za prítomnosti pracovníka Mestskej polície jeho odstránením na parkovisko určené obvodným úradom životného prostredia na adresu: AUTO A-Z, spol. s r.o., Bratislavská 20, Zohor. Upozornil ho, že s poukazom na ust. je ako držiteľ vozidla nahradiť náklady spojené s odstránením tohto vozidla a s jeho uložením na určené parkovisko. Ak si staré vozidlo neprevezme v lehote dvoch mesiacov od tohto upovedomenia OÚŽP rozhodne či vlastníctvo k starému vozidlu nadobudne štát.

Obvodný úrad životného prostredia začal konanie v zmysle § 51 ods. 5 Zákona o odpadoch ohľadne osobného automobilu MAZDA 626, čiernej farby, bez EČ (podľa lustrácie R.), VIN: A.0, ktoré patrilo do nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva odporcov 1 a 2. Dôvodom takéhoto postupu bolo, že

predmetné vozidlo si držiteľ neprevzal z určeného parkoviska v stanovenej lehote dvoch mesiacov od upovedomenia o jeho odovzdaní na určené parkovisko, preto bolo potrebné rozhodnúť, či vlastníctvo k starému vozidlo nadobudne štát. Obvodný úrad životného prostredia rozhodnutím číslo: G2010/01831/ ŠSOH/Du zo dňa 12.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.10.2010, nerozhodol, že predmetné vozidlo nadobudne štát, ale, že dňom právoplatnosti rozhodnutia sa predmetné vozidlo stáva odpadom.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dôvody uvádzané odporcom 2, že popísané vozidlo nenaplnilo znaky starého vozidla podľa zákona § 45 ods. 5. Zákona o odpadoch, že jeho odťah nebol v súlade so zákonom , sú pre existenciu vyššie popísaného rozhodnutia správneho orgánu irelevantné a súd sa nimi v tomto konaní už nemohol zaoberať. Tieto námietky mal odporca 2 uplatniť v správnom konaní, ktorú možnosť nevyužil, čo však nemôže byť nahradené v tomto konaní, v ktorom nejde o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ale o sporové konanie. V ďalšom konaní už nebolo predmetom dokazovania, že vozidlo sa skutočne stalo odpadom, táto vec už bola v konaní preukázaná.

Z Rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Malacky zo dňa 21. 9. 2004 č. OÚŽP-2004/02025-Ing.Ha/ vyplýva, že bolo v zmysle o odpadoch určené parkovisko žiadateľovi AUTO-AZ spol. s. ro., Vajanského 1, Malacky, ktorému bol rozhodnutím č. j. OÚŽP-2004/00540-Ing. Ha zo dňa 7. 3. 2004 vydaný súhlas na zber starých vozidiel a na spracovanie starých vozidiel podľa zákona o odpadoch. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Malacky zo dňa 29. 12. 2006 č. OÚŽP-2006/02041/464-HAN bolo toto rozhodnutie zmenené v časti sídla spoločnosti na AUTO-AZ spol. s r . o., Bratislavská 20, Zohor, IČO 35797541, v bode 2 číslo rozhodnutia o udelení súhlasu na zber alebo spracovanie starých vozidiel z č. j. OÚŽP-2004/00540- Ing. Ha zo dňa 7. 3. 2004 na: č. j. OÚŽP-2004/02326-Ing. Ha zo dňa 15. 11. 2004. Toto rozhodnutie deklaruje miesto určeného parkoviska - AUTO AZ spol. s. r. o., Bratislavská 20, Zohor. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež vyplýva, že parkovisko je vybudované v súlade s ustanoveniami o odpadoch a vyhl. MŽP SR č. 25/2003 o podrobnostiach pri spracúvaní starých vozidiel.

Z vyjadrenia Okresného úradu Trnava - odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 30. 3. 2015 vyplýva, že od r. 2004 do 18. 5. 2018 /zrejme preklep/ bolo určené v zmysel o odpadoch jediné parkovisko, ktoré sa nachádza v areáli AUTORAKY s. r. o., Nitrianska cesta 27, Trnava. Žiadne iné parkovisko nebolo určené, teda ani spoločnosti Kovod Recycling. S. r. o. Banská Bystrica.

Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti AUTO-AZ s. r. o., Trnava vyplýva, že predmetom činnosti tejto spoločnosti okrem iného je i podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi, odťahová služba v rozsahu voľnej živnosti, prevádzkovanie odstavných plôch určeného parkoviska.

Mesto Trnava uzavrelo dňa 12. 8. 2008 Zmluvu o zabezpečení odstránenia starých vozidiel v zmysle Obch. zák. a so spoločnosťou AUTO-AZ s. r. o., Bratislavská 20, Zohor a KOVOD RECYCLING s. r. o., Robotnícka 10, Banská Bystrica. Predmetom zmluvy bola spolupráca pri odstraňovaní starých vozidiel, a to preprava a odovzdanie starých vozidiel z územia mesta na určené parkovisko a prevádzkovanie určeného parkoviska. Podľa čl. II ods. 2.2.2 navrhovateľ na podklade písomnej výzvy mesta Trnava odstráni staré vozidlo odovzdaním na určené parkovisko. Podľa čl. II ods. 2.3.1 KOVOD RECYCLING s. r. o. pre potreby mesta Trnava zabezpečí prevádzkovanie „určeného parkoviska“ v k. ú. Hrnčiarovce nad Parnou... Zmluvná strana KOVOD RECYCLING s. r. o. následne zabezpečí spracovanie starých vozidiel a ich zhodnotenie vo svojej prevádzkovej štruktúre. Zmluva bola podľa čl. V - bod 5.1 zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ObÚ ŽP v Trnava o určenom parkovisku. 5.2 uzavretá na dobu 5 rokov. Podľa čl. III ods. 3.1 AUTO-AZ s. r. o. odstraňovanie starých vozidiel, prepravu starých vozidiel na určené parkovisko a ich umiestnenie na určenom parkovisku, ako aj zisťovanie držiteľov starého vozidla, vykoná pre mesto Trnava bezodplatne.

Mesto Trnava uzavrelo dňa 3. 11. 2010 Zmluvu o zabezpečení odstránenia starých vozidiel v zmysle Obch. zák. a so spoločnosťou AUTOVRAKY s. r. o., Nitrianska cesta 27, Trnava. Predmetom zmluvy bolo odstraňovanie starých vozidiel, a to preprava a odovzdanie starých vozidiel z územia mesta na určené parkovisko a prevádzkovanie určeného parkoviska. Zmluvná strana AUTOVRAKY s. r. o. následne zabezpečí spracovanie starých vozidiel a ich zhodnotenie vo svojej prevádzke. Mesto Trnava malo podľa čl. II - bod 2.1 - 2.1.3 zabezpečiť svoju

účasť pri odstraňovaní starého vozidla odstránením starého vozidla a jeho odovzdaním v prevádzke spracovateľa na určené parkovisko. Podľa či. V bod 5.1 zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluva bola podľa čl. V - bod 5.2 uzavretá na dobu jedného roka.

V Zápisnici z ústneho pojednávania Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 8. 7. 2010 je uvedené, že spoločnosť AUTO-AZ spol. s. r. o. upovedomila o umiestnení starého vozidla na určené parkovisko listom č. AO-1268-ZO/10 zo dňa 10. 6. 2010 aj Ing. S.u, toto prevzal 11. 6. 2010 - zápisnicu odporca podpísal a namietal, že sa necíti byť vlastníkom vozidla, lebo nie je evidovaný v evidencii vozidiel, dokladmi od vozidla nedisponuje. Nenamietal miesto odťahu vozidla. O odtiahnutí vozidla bol odporca oboznámený listom Mesta Trnava zo dňa 20. 7. 2010, zásielku prevzal 26. 7: 2010, zároveň bol vyzvaný na prevzatie vozidla do dvoch mesiacov. O tom, že vozidlo bolo bez EČ, vykazovalo znaky autovraku, bol predložený Úradný záznam Mestskej polície v Trnave zo dňa 17. 2. 2010 a 19. 3. 2010 spolu s fotodokumentáciou.

Podľa držiteľ odpadu je pôvodca odpadu fyzická osoba, alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza. Podľa zák. o odpadoch držiteľom starého vozidla je fyzická osoba alebo právnická osoba, u ktorej sa staré vozidlo nachádza.

Rovnako aj má na mysli pod pojmom držiteľ vozidla osobu, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Zápis držiteľa v má len evidenčný charakter.

Pasívna legitimácia odporcu v 2. rade je nesporná /súd pripustil rozšírenie žaloby na odporcu na pojednávaní/ s prihliadnutím na dôvody uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí, konanie s výnimkou trov konania bolo voči odporkyni 1 právoplatne skončené.

Pokiaľ odporca 2 namietal, že vozidlo nebolo odpadom, tu súd poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti, a síce že o tom, že vozidlo sa stáva odpadom, bolo rozhodnuté v správnom konaní a nie je predmetom tohto konania.

Pokiaľ odporca namietal právnickú osobu vykonávajúcu odťah vozidla, i tu jeho obranu súd považoval za účelovú. Podľa § 45 ods. 9 spracovateľom starých vozidiel je právnická osoba-podnikateľ alebo fyzická osoba-podnikateľ, ktorej ministerstvo udelilo autorizáciu na spracovanie starých vozidiel podľa § 8 ods. 3 písm. c).

Svedok Ing. JB. uviedol, že odťah vozidla realizovala spoločnosť navrhovateľa zrejme z dôvodu, že v Trnave sa taká spoločnosť nenachádzala, svedok K. potvrdil, že podobných spoločností bolo málo, potvrdil tiež spoluprácu s navrhovateľom. Tu treba poukázať na skutočnosť, že sa jedná o samostatný právny vzťah Mesta Trnava a navrhovateľa, a teda súd nemá v právomoci riešiť otázku, z akých dôvodov /v rámci výberových a iných konaní/ je uzavretá zmluva práve s navrhovateľom, resp. z akých dôvodov bola spoločnosť navrhovateľa oslovená. Svedok Ing. Z. /Autovraky/ však vo svojej výpovedi potvrdil, že vzhľadom na obtiažnosti pri zisťovaní majiteľa vozidla nemali o také vozidlá záujem a z toho sa dá predpokladať, že vzhľadom na pretrvávajúce problémy s touto spoločnosťou /viaceré neúspešné rokovania s Mestom Trnava/ potom Mesto Trnava oslovilo spoločnosť navrhovateľa. Rozhodujúcou je skutočnosť, že sa jedná o spoločnosť, ktorá na takúto činnosť má oprávnenie a prípadná vzdialenosť nie je tou skutočnosťou, ktorá zbavuje odporcu zodpovednosti za náklady spojené s likvidáciou vozidla. Sám navrhovateľ nerozhodoval o tom, že vozidlo sa stáva odpadom. Do odťahu vozidla prebiehalo správne konanie a o rozhodujúcich skutočnostiach, pre ktoré vozidlo odtiahnuté bolo, rozhodoval Obvodný úrad životného prostredia Trnava. Súd má za to, že odporca mal dostatočný časový priestor na to, aby samotnému odťahu vozidla a jeho likvidácii zabránil. Odporca naopak i v rámci správneho konania namietal vlastníctvo vozidla /ktoré bolo v konečnom dôsledku ustálené/. V zmysle § 53 ods. 7 cit. zák. práve držiteľ starého vozidla je povinný nahradiť náklady spojené s odstránením tohto vozidla a s jeho uložením na určenom parkovisku tomu, kto tieto náklady vynaložil. Tým subjektom, ktorý náklady vynaložil, je spoločnosť navrhovateľa, ktorá si len plnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzavretej s Mestom Trnava. Pokiaľ ide o vzdialenosť sídla tejto spoločnosti, súd poukazuje na skutočnosť, že samotná preprava vozidla z fakturovanej čiastky predstavuje iba sumu 134,95 eur, najväčšou sumou je parkovné a tu treba opätovne zdôrazniť skutočnosť, že odporca bol informovaný nielen o tom, že vozidlo je potrebné odtiahnuť, ale v konečnom dôsledku odtiahnuté i bolo a bolo umiestnené na určené

parkovisko navrhovateľa, a teda i týmto nákladom mal odporca možnosť predísť. Preto potom aj jeho tvrdenie, že v prípade parkovanie vozidla v Hrnčiarovciach nad Parnou by si zabezpečil odvoz vozidla, sa javí len ako účelové. Sám navrhovateľ nezapríčinil vznik nákladov žiadnym spôsobom, keď jednak si plnil svoje zmluvné povinnosti a v rámci celého procesu odstraňovania vozidla bol konečným subjektom, ktorý realizoval rozhodnutie správneho orgánu na žiadosť Mesta Trnava. Pokiaľ teda namieta odporca hospodárnosť uvedeného konania, nie je navrhovateľ tým, kto tieto náklady zapríčinil, navrhovateľ si len uplatňuje náklady vynaložené na odstránenie a uloženie vozidla na určené parkovisko. Teda obrana odporcu smeruje v podstate voči konaniu Mesta Trnava, resp. Obvodnému úradu životného prostredia /ktoré konanie predchádzalo samotnej realizácii a je skončené/. Táto obrana však nemôže byť zohľadnená voči spoločnosti navrhovateľa.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ si plnil svojej povinnosti zo zmluvy s Mestom Trnava. Pokiaľ ide o namietanú platnosť a účinnosť zmluvy /jej viazanie na rozhodnutie o určenom parkovisku/, skutočnosť, že pre spoločnosť KOVOD RECYCLING s. r. o. nemala pridelené parkovisko, sama osebe odporcu nezbavuje zodpovednosti za žalovanú čiastku. Odporca namietal neplatnosť zmluvy podľa § 39 Obč. zák., v zmysle ktorého ustanovenia zákona neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa vety prvej zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

v ustanoveniach a nasl. /podľa ktorých ustanovení i zmluva Mesta Trnava a navrhovateľa bola uzavretá/ obsahuje len niektoré ustanovenia o uzatváraní zmlúv, aj pre obchodné vzťahy preto platia všeobecné ustanovenia o zmluvách. Citované ustanovenie sa týka momentu vzniku konsenzuálnych zmlúv. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy, teda keď adresát právneho úkonu prijme bez výhrad návrh na uzavretie zmluvy. Ak sú splnené všetky podmienky, okamihom vzniku nadobúda zmluva platnosť. Od platnosti zmluvy je potrebné odlišovať účinnosť zmluvy. Pod účinnosťou zmluvy sa rozumie okamih, keď nastávajú účinky zmluvy, to znamená, odkedy sa možno domáhať plnenia zo zmluvy. Vo väčšine prípadov s platnosťou zmluvy sa zmluva stáva aj účinnou, ak zmluva obsahuje odkladaciu podmienku ( ) alebo ak si strany dojednali dobu účinnosti neskôr. Podľa Obč. zák. podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podľa ods. 3 ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech /ods. 4/.

V danom prípade vzťah navrhovateľa a Mesta Trnava, prípadne ďalšieho subjektu, je samostatným právnym vzťahom a prípadná neplatnosť zmluvy je vzťahom týchto účastníkov konania /ak účinnosť mala nastať pridelením parkovného miesta spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o./. Zmarenie účinnosti zmluvy spôsobil tretí subjekt - Kovod recycling, ktorý nezabezpečil parkovné miesto. Z vykonaného dokazovania /výpovede navrhovateľa i svedkov za Mesto Trnava/ však vyplýva, že ako mesto Trnava, tak i navrhovateľ sa cítili zmluvou byť viazaní a podľa nej postupovali, pričom z výpovede svedka A. vyplýva, že v spornom období bola spolupráca Mesta Trnava výlučne s navrhovateľom. Nesporné však je, že navrhovateľ poskytol svoje služby na základe požiadavky a objednávky Mesta Trnava, ktorá skutočnosť bola nielen preukázaná, ale nebola ani spochybnená a namietaná. Ak by teda zmluva mala byť neplatnou, jednalo sa o nový samostatný právny vzťah navrhovateľa s Mestom Trnava, ktoré si u navrhovateľa zabezpečilo odstránenie vozidla. Navrhovateľ potom poskytol svoju činnosť na základe zmluvy s Mestom Trnava, ale aj na základe jeho konkrétnej objednávky, čím v prípade neplatnosti pôvodnej zmluvy vznikla samostatná zmluva pre tento prípad. Práve vzhľadom na túto skutočnosť súd sa ďalej nezaoberá prípadnou neplatnosťou zmluvy a obrana odporcu sa javí v tomto smere ako účelová. Ak odporca zakladá obranu na neplatnosti uvedenej zmluvy, vzniká potom samostatný právny vzťah odporcu s Mestom Trnava, nakoľko ako bolo uvedené, navrhovateľ vykonal činnosť na základe objednávky Mesta Trnava - a tu sa jedná o vzťah navrhovateľ-Mesto Trnava, ktorého priamym účastníkom odporca nie je vzhľadom na proces určenia vozidla za odpad a jeho odstránenie / odporca bol účastníkom správneho konania a nie už samotného odťahu a odstránenia práve s poukazom na priebeh tomu predchádzajúceho správneho konania, jeho postoj k veci a vlastníctvu vozidla/. Náklady navrhovateľa ani v zmysle uzavretej zmluvy nemalo hradiť Mesto Trnava, vo vzťahu ku ktorému sa jednalo o bezodplatnú službu a už z toho vyplýva, že náklady znáša vlastník vozidla.

Za daného stavu má súd za to, že nárok voči odporcovi v 2. rade je dôvodný a preukázaný, preto mu vyhovel v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu / splatnosť faktúry/ do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.

Podľa úspešnému navrhovateľovi priznal súd trovy konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby, vyjadrenie k odporu, pojednávanie 27. 3. 2012, 5. 6. 2012 á 71,33 eur, paušál 3xá 7,41 eur, 2x7,63 eur /všetko u pôvodného zástupcu JUDr. Miroslava Kučeru/, pri zmene právneho zastúpenia prevzatie a príprava zastúpenia, pojednávanie 15. 1. 2015, 17. 3. 2015 á 81,33 eur, paušál á 8,39 eur /po prevzatí zastúpenia JUDr. Michalou Bouškom/v zmysle , 11 ods. 1, , 17 vyhl. č. , keď náhradu trov prikázal súd uhradiť k rukám jednotlivých právnych zástupcov Takto vyčíslené a uplatnené trovy konania považoval súd za účelné na uplatňovanie práva.

Podľa úspešnej odporkyni v 1. rade priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok aj titulom právneho zastúpenia - prevzatie a príprava zastúpenia, napísanie odporu, pojednávanie 24. 1. 2012 /1/4-ina/, 23. 2. 2012, 27. 3. 2012, 24. 4. 2012 /1/4-ina/, 5. 6. 2012, 6. 9. 2012 á 81,33 eur, porada s klientom 3. 9. 2012 27,11 eur , paušál 2x7,41 eur, 7x7,63 eur, cestovné Bratislava

- Trnava a späť 24. 1. 2012 - 35,55 eur, 23. 2. 2012 - 35,98 eur, 27. 3. 2012 - 36,55 eur, 24. 4. 2012 - 36,93 eur, 5. 6. 2012 - 36, 39 EUR, 6. 9. 2012 - 36,10 EUR, strata času 3x12,71 eur za 6 pojednávaní, DPH 20% v zmysle , 11 ods. 1, 16, 17 vyhl. č. Na zaplatenie trov zaviazal súd v tejto časti neúspešného navrhovateľa, ktorý návrh prvotne smeroval výlučne voči odporkyni 1, ktorá pasívnu legitimáciu namietala od počiatku, táto bola preukázaná už v správnom konaní aj v konaní , s ktorými skutočnosťami bol navrhovateľ oboznámený. Voči odporkyni 1 bol návrh zamietnutý, a teda v tejto časti voči odporkyni 1 nedôvodný, z ktorého dôvodu trovy konania úspešnej odporkyne 1 bude znášať navrhovateľ. Vyčíslené a uplatnené trovy konania považoval súd za účelné na bránenie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa , aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.