Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/209/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36 230 476 so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, právne zastúpená Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, proti odporcovi: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. T. XX, T., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou T. D., súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, v konaní o zaplatenie 442,11 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa zo dňa 21.01.2014 sa zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru náhradu trov konania vo výške 405,67 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Odporcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 24.01.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť dlh z úverovej zmluvy vo výške 442,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 383,94 € od 22.11.2014 do zaplatenia. Navrhovateľ uviedol, že uplatnená pohľadávka vo výške 442,11 € pozostáva z istiny 327,14 €, z poistenia 28,40 €, úroku vo výške 28,40 €, sankčného úroku z omeškania vo výške 58,08 € a prepočítaného úroku vo výške 0,09 €.

Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý bol následne zrušený, pretože sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporcu. Pobyt odporcu sa zistiť nepodarilo a preto mu súd ustanovil podľa opatrovníka.

Podaním zo dňa 14.02.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.02.2014, vstúpil do konania na strane odporcu vedľajší účastník, ktorý uviedol, že jeho cieľom je poskytovať bezplatnú právnu podporu žalovaným spotrebiteľom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a listinami založenými v spise a zistil:

Účastníci uzatvorili dňa 04.03.2008 úverovú zmluvu č. 3803008026, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 1 991,63 € a odporca sa zaviazal tento úver zaplatiť 48 mesačnými splátkami vo výške 80,66 € a to spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 32,15 % ročne. Zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) v tom čase platného Zákona

č. o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o konečnej splatnosti úveru. Významom citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch o povinnosti v úverovej zmluve uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch a ako dlho je povinný si plniť povinnosti a to splácať istinu úveru a úroky za poskytnutie úveru. Pre splnenie tejto povinnosti sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je poskytovateľom služby určená na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia splácania, výška a počet splátok). Je povinnosťou poskytovateľa služby, aby tieto vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Ak sporná zmluva o úvere takýto údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov ( o spotrebiteľských úveroch). Údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru určený konkrétnym časovým okamihom, je pre spotrebiteľa dôležitý preto, aby mohol zohľadniť dĺžku a trvanie úverového vzťahu a podľa toho sa rozhodnúť medzi viacerými ponukami úverových produktov. Nie je možné požadovať od priemerného spotrebiteľa, aby si sám matematicko-logickým postupom konečnú splatnosť úveru vypočítaval sám.

Súd skúmal, či dohodnutá cena za poskytnutú finančnú službu zodpovedá všeobecným požiadavkám ( a ) na dodržiavanie dobrých mravov. Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských a kultúrnych noriem, ktoré sú dlhodobo zaužívané a rozhodujúca časť obyvateľov s týmito normami súhlasí.

Z rozhodovacej činnosti súdu vyplýva, že navrhovateľ opakovane používa klamlivý údaj o cene poskytnutého úveru vyjadrený dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť spolu s poskytnutou sumou úveru (v spornom prípade vo výške 32,5 % ročne). Jedná sa o klamlivý a nepravdivý údaj, pretože skutočná cena za poskytnutý úver je podstatne vyššia. Za tým účelom súd vykonal matematický výpočet, ktorý preukazuje, že do ceny poskytnutej finančnej služby si navrhovateľ nejasným a nezrozumiteľným spôsobom započítal aj svoje režijné náklady, ako napríklad náklady za vedenie účtovnej evidencie, náklady za poistenie a podobne. Takéto náklady nebankové spoločnosti do ceny za poskytnutý úver započítavajú bežne. Na základe spornej úverovej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1 991,63 € na obdobie štyroch rokov a odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť sumu 3 871,73 €, čo predstavuje o 94 % viac, než mu navrhovateľ poskytol. Odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi ročne okrem dohodnutého úroku za poskytnutie úveru vo výške 32,15 % ročne aj ďalší úrok (skrytý), približne vo výške 23,50 % (94 % ročne / 4 roky = 23,50). Celkovo sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi okrem istiny úveru aj sumu vo výške 55,65 % ročne z dlžnej sumy. Nie je podstatné, čo všetko navrhovateľ do takéhoto klamlivého navýšenia ceny poskytovanej služby zahrnul, pretože to nie je jasne a zrozumiteľne formulované. Čo sa týka režijných nákladov spojených s poskytovaným úverom, tieto náklady sú vynakladané vo vlastnom záujme navrhovateľa v rámci jeho podnikateľskej činnosti a tieto náklady si môže navrhovateľ v daňovom priznaní uviesť ako odpočítateľnú položku. Náklady na podnikateľskú činnosť nemôže navrhovateľ prenášať na odporcu len preto, že s poskytnutím úveru súvisia. Bolo by čestné, aby navrhovateľ vyjadril cenu za poskytované finančné služby jasne, a to úrokom za poskytnutie úveru tak, aby si spotrebiteľ mohol cenu tejto finančnej služby porovnať s inými poskytovateľmi úverov na trhu. V čase uzatvárania spornej úverovej zmluvy, teda v prvom štvrťroku roku 2008, poskytovali banky podľa štatistických údajov spotrebiteľské úvery na obdobie od jedného do piatich rokov približne vo výške 12 % ročne. Navrhovateľ podľa spornej zmluvy žiadal odporcu, aby zaplatil približne štvornásobne vyššiu cenu za poskytnutú finančnú službu, ako v tom čase poskytovali banky. Dohodu o tak vysokej cene za poskytnutý úver nie je možné považovať za platnú, a preto súd určil, že dohoda účastníkov o cene poskytnutej finančnej služby je neplatná, pretože je v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Skutočnosť, že navrhovateľ v spotrebiteľskej zmluve uviedol klamlivý údaj o výške úroku za poskytnutie úveru, t. j. vo výške 32,15 % ročne, je vzhľadom na ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľov podstatne horšie, ako neuviesť žiadnu úrokovú sadzbu úveru. Dôsledkom neuvedenia žiadnej úrokovej sadzby je to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ( ).

Matematickým výpočtom bolo preukázané, že ročná úroková sadzba uvedená v spornej úverovej zmluve je klamlivá a nepravdivá a zďaleka nevyjadruje skutočnú cenu poskytnutého úveru. Skutočná cena poskytnutej finančnej služby vyše štvornásobne prevyšuje obvyklú cenu obdobných finančných

služieb poskytovaných na trhu bankami. Vzhľadom na vyššiu rizikovosť poskytnutého úveru je možné akceptovať vyššiu cenu finančnej služby, než je obvyklá, ale v žiadnom prípade nie cenu štvornásobne vyššiu. Porovnanie výšky úrokov za poskytnutie sporného úveru s úrokmi, ktoré poskytujú nebankové a úžernícke spoločnosti, by bolo nespravodlivé a až smiešne. Zo súdnej praxe je zrejmé, že zmluvné podmienky navrhované nebankovými spoločnosťami pri poskytovaní spotrebiteľských úverov sú väčšinou nečestné.

Z týchto dôvodov súd určil, že sporná zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, zmluva ako celok je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná ( ), a preto súd sporné vzťahy medzi účastníkmi vyporiadal na základe ustanovení a nasledovných o bezdôvodnom obohatení.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Na základe citovaných ustanovení súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 442,11 €, a to s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy istiny úveru 383,94 € od 22.01.2014 do zaplatenia zamietol. Splátkovým kalendárom odporcu bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1 991,63 € a odporca na dlh, ktorý mu vznikol z úverovej zmluvy, zaplatil sumu 3 525,41 €, to znamená, že zaplatil viac, než bol povinný zaplatiť.

Podľa o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil. Súd priznal právo na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi, ktorý účelne vystupoval v záujme ochrany práv odporcu ako spotrebiteľa a to vo výške 405,67 €. Priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na základe vyhlášky č. 655/2004 o odmenách advokátov a to za 3 úkony právnej služby po 31,54 € a 3 x režijný paušál po 8,39 € (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej a účasť vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 5. 5. 2015). Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi podľa citovanej vyhlášky aj náhradu cestovného a to za cestu z Lučenca do Martina a späť v počte 286 km, pričom základná náhrada za 1 km predstavovala 0,183 € a spotreba benzínu na 100 km/7 litrov a cena za 1 liter benzínu predstavovala sumu 1,35 €. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu cestovného vo výške 79,37 €. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi aj právo na náhradu straty času a to podľa citovanej vyhlášky a to za stratu času pri ceste z Lučenca do Martina a späť v počte začatých 10 polhodín vo výške 138,90 €. Celkove trovy právneho zastúpenia spolu s 20 % DPH predstavujú sumu 405,67 €. Neúspešný navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 405,67 € a to na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).