Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-40-2014.pdf
PDF · 114.27 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7C/40/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti odporkyni: E. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XX, L., občianka SR, za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, zast. advokátom JUDr. Petrom Masarovičom, AK so sídlom Park Angelinum 2, Košice ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, o zaplatenie sumy 595,11 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne na účet jeho právneho zástupcu vedený v Č., E..L.., T. V., Č. Ú.: XXXXXXXXX/XXXX náhradu trov právneho zastúpenia v sume ako bude uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 16.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 595,11 eur spolu s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 595,11 eur od 9.10.2013 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru, trovy konania, trovy právneho zastúpenia.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil svoju neprítomnosť, súhlasil konať bez jeho prítomnosti.
Podaním doručeným súdu 9.8.2014 oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923 svoj vstup do konania na stranu odporcu.
Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa a vedľajšieho účastníka, výsluchom odporkyne, Zmluvou o sporožírovom účte zo dňa 29.12.1995, oznámením SLSP, a..s o postúpení pohľadávky z 5.4.2013, špecifikáciou odovzdanej pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 28.3.2013, oznámením navrhovateľa o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky z 1.10.2013, predžalobnou výzvou z 23.1.2014, obchodnými podmienkami SLSP, a.s., výzvou SLSP, a.s. na odporkyňu na zaplatenie zo dňa 13.12.2010 ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
SLSP, a.s. ako právnická osoba na základe žiadosti odporkyne zriadil v jeho prospech bežný účet, na ktorom poskytla v prospech odporkyne úver vo forme povoleného prečerpania. Odporkyňa si neplnila platobné povinnosti, prekročila limit povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec
povolenej sumy, čím došlo k nepovolenému prečerpaniu peňazí na účte odporkyne v trvaní viac ako 5 dní.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.3.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ( ďalej len „SLSP, a.s.“) a navrhovateľom ako postupníkom bola na navrhovateľa postúpená okrem iného i pohľadávka voči odporkyni. Z obsahu špecifikácie odovzdanej pohľadávky súd zistil, že suma istiny 595,11 eur a ďalšie údaje sa viažu k číslu účtu XXXXXXXXXX a pôvodné číslo účtu bolo XXXXXXXXX. SLSP, a.s. oznámila odporkyni postúpenie pohľadávky listom zo dňa 5.4.2013.
Na základe nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte odporkyne navrhovateľ vyhlásil k 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z titulu nesplateného úveru evidovaného vo výške 700,55 eur a zároveň vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky do 8.10.2013. Suma 700,55 eur pozostávala z dlžnej istiny prečerpania 595,11 eur, úrokov 78,54 eur, poplatkov 26,90 eur. Odporkyňa neuhradila pohľadávku v určenej lehote, preto bola vyzvaná opakovane právnym zástupcom navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky do 30.1.2014. Odporkyňa neuhradila pohľadávku ani len čiastočne, od 9.10.2013 je podľa navrhovateľa v omeškaní so zaplatením sumy 595,11 eur s príslušenstvom.
Z obsahu oznámenia SLSP, a.s. o postúpení pohľadávky z 5.4.2013 mal súd preukázané, že v oznámení sa uvádza ako číslo účtu odporcu : 254238350. Z obsahu oznámenia navrhovateľa o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 1.10.2013 mal súd preukázané, že splatnosť sa týka prečerpania na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Takéto číslo účtu uviedol aj právny zástupca navrhovateľa v predžalobnej výzve z 23.1.2014.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom podaní namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Poukázal na to, že navrhovateľ ako postupník v oznámení pre odporkyňu zo dňa 1.10.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru . Je toho názoru, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou podlieha právnej úprave v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Právny zástupca považuje vyhlásenie navrhovateľa o mimoriadnej splatnosti úveru za neplatné, za nekalú obchodnú praktiku, lebo navrhovateľ nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách. Z toho mu vyplýva, že navrhovateľ nemôže spravovať takzvaný živý úver, ani vyhlasovať mimoriadnu splatnosť úveru. Je toho názoru, že banka nemôže postúpiť nebankovej spoločnosti tzv. živý úver ale len pohľadávky z ukončeného úveru formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. V tejto súvislosti sa odvolal na § 9 ods. 1 Zákona o bankách, podľa ktorého bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu, neprechádza ani na právneho nástupcu. Nakoľko navrhovateľ nie je držiteľom bankového povolenia, nemá ani oprávnenie spravovať živé bankové úvery, čo je súčasťou bankovej činnosti. Z týchto dôvodov považuje postúpenie pohľadávky z neukončeného bankového úveru postupcom (SLSP, a.s.) na navrhovateľa ako postupníka za neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Ďalej sa vyjadril k tomu, že predmetom postúpenia z banky na nebankovku môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní. Podľa jeho názoru právny predchodca navrhovateľa nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Z týchto dôvodov žiadal zamietnuť návrh.
Právny zástupca navrhovateľa v rámci písomných vyjadrení uviedol, že žalovaná suma 595,11 eur predstavuje len debetný stav na účte odporkyne, t.j. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú odporkyňa doposiaľ neuhradila. Samotnú sumu 595,11 eur špecifikoval tak, že pozostáva z úverovej istiny 595,11 eur ako povolené nesplatené prečerpanie. Vzhľadom na námietku vedľajšieho účastníka na nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie a v súvislosti s výzvou súdu bola predložená kópia výzvy jeho právneho predchodcu ( SLSP, a.s.) zo dňa 13.12.2010 adresovanú odporkyni, ktorou výzvou podľa názoru navrhovateľa došlo k splneniu podmienok § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Z obsahu oznámenie SLSP, a.s. pre odporkyňu zo dňa 13.12.2010 mal súd preukázané, že predmetným oznámení SLSP, a.s. ako veriteľ oznámil odporkyni že je k 31.11.2010 v omeškaní so splácaním pohľadávky 705,11 eur s príslušenstvom na účte úveru číslo: XXXXXXXXXX. K predmetnej listine nebola doložená doručenka od odporkyne resp. poštový podací hárok svedčiaci o daní oznámenia na poštovú prepravu pre odporkyňu.
Odporkyňa potvrdila uzatvorenie zmluvy so SLSP, a.s. Bol jej poskytnutý kontokorent a podľa jej slov jej bolo povedané, že má čas na splatenie až do dôchodku. Isté obdobie bola nezamestnaná, preto jej nechodila mzda na účet a nakoniec bola účet v SLSP, a.s. zrušiť, pritom podľa jej slov jej pracovníčka povedala, že je všetko v poriadku. Od SLSP, a.s. jej podľa jej tvrdenia nikdy nedošla výzva na zaplatenie, ale až navrhovateľ jej výzvu na platenie poslal. K svojim pomerom odporkyňa uviedla, že je ako nezamestnaná evidovaná od 1.2.2010, nepoberá žiadne dávky. Jej manžel je zamestnaný.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka i na pojednávaní spochybnil aktívnu legitimáciu navrhovateľa. K výzve SLSP, a.s. zo dňa 13.12.2010 uviedol, že nie je konkrétna, vecná s uvedením konkrétnych nesplatených splátok, výška a splatnosť tej ktorej splátky.
Podľa jeho názoru navrhovateľ nepreukázal, že by bola výzva SLSP, a.s. z 15.4.2010 odporkyni aj doručená alebo že by bola daná na poštovú prepravu. Má za to, že bolo povinnosťou banky zaslať výzvu na zaplatenie tak, aby sa dostala aspoň do sféry vplyvu odporkyne, čo vyplýva aj z všeobecných úverových podmienok banky. Doručenie výzvy na zaplatenie zo strany SLSP, a.s. považuje za druhú podmienku na to, aby mohla byť pohľadávka postúpená na navrhovateľa. z týchto skutočností aj dospel k záveru, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný, lebo nedošlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky. V závere vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že na výzve SLSP, a.s. je dátum 13.12.2010 a žaloba došla na súd až 16.6.2014, pritom podľa zaužívanej súdnej praxe sa pri spotrebiteľoch aplikuje trojročná premlčacia doba.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd na právny vzťah medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa aplikoval i zákon č. 258/2001 Z. z. a § 52 a nasl. OZ účinný od 1.4.2004, lebo k nepovolenému prečerpaniu došlo aj po roku 2004.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka , Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Predmetom konania bolo zaplatenie 595,11 eur spolu s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 595,11 eur od 9.10.2013 do zaplatenia z titulu nesplateného nepovoleného prečerpania.
Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že obchodná spoločnosť SLSP, a.s. na žiadosť odporkyne zriadila pre neho bežný účet. SLSP, a.s. poskytla odporkyni povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte. Dňa 28.3.2013 uzavreli obchodná spoločnosť SLSP, a.s. ako postupca a navrhovateľ ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej zmluvy o postúpení pohľadávok bolo mimo iného i postúpenie peňažnej pohľadávky vo výške 595,11 eur voči odporkyni. Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o bežnom účte je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákona č. 281/2001 Z. z.), keďže SLSP, a.s. vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V prejednávanej vec sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 595,11 eur s príslušenstvom, ktorá suma podľa navrhovateľa predstavovala zostatok nesplateného úveru získaného povoleným prečerpaním sumy 595,11 eur.
Vedľajší účastník na strane odporkyne namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa dôvodiac, že obchodná spoločnosť SLSP, a.s. nemôže postúpiť navrhovateľovi tzv. živý úver a navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden relevantný doklad, že úverový vzťah s odporkyňou bol ukončený pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa. Navrhovateľ odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore od Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.3.2013 s obchodnou spoločnosťou SLSP, a.s., ktorú zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za platnú. Splnenie podmienky vyzvať odporkyňu na splatenie dlžnej sumy pred postúpení pohľadávky preukazoval cez dôkaz v súčinnosti z SLSP, a.s. výzvou z 13.12.2010, ktorú listinu predložil na výzvu súdu preukázať, či SLSP, a.s. pred postúpení vyzval odporcu na zaplatenie a splnenie podmienky podľa 92 ods. 8 zákona o bankách. Vedľajší účastník taktiež vzniesol námietku premlčania.
Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa
stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.
Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne postavenie. V súdenom spore navrhovateľ uzavrel dňa 28.3.20113 Zmluvu o postúpení pohľadávok s obchodnou spoločnosťou SLSP, a.s. V zmysle § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov môže banka ( postupca) v prejednávanej veci postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi ( odporkyni), ak je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj napriek písomnej výzve banky. V konaní však nebolo riadne preukázané, napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, že by obchodná spoločnosť SLSP, a.s. vyzvala pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok písomne odporkyňu na splatenie nepovoleného prečerpania, táto skutočnosť nevyplynula ani z obsahu spisu. Navyše podľa navrhovateľa konečná splatnosť úveru nastala dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle jeho oznámenia z 1.10.2013, avšak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená už dňa 28.3.2013. Vychádzajúc z uvedených skutočností tak dospel súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky v sume 595,11 eur z obchodnej spoločnosti SLSP, a.s. na navrhovateľa. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení , že pred postúpením na neho SLSP, a.s. vyzval odporkyňu na splatenie dlžnej sumy, lebo nedoložil žiadny listinný dôkaz svedčiaci o tom, že by SLSP, a.s. výzvu odporkyne aj doručilo resp. aspoň dal na poštovú prepravu ( pr. nedoložil ani poštový podací hárok ako to urobil pri iných doložených listinách). Takéto postúpenie pohľadávky je tak neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient v nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od odporcu uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako navrhovateľ. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd návrh voči odporcovi zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O náhrade trov konania navrhovateľa a odporkyne rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania výslovne nežiadala, i keď inak by jej na ňu vzniklo právo.
Nakoľko si právny zástupca vedľajšieho účastníka konania uplatnil i trovy právneho zastúpenia, žiada ich uhradiť navrhovateľom, súd sa vyporiadal i s týmto nárokom.
Podľa §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa §93 ods. 4, veta prvá O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
V tomto prípade má súd na mysli konkrétne otázku náhrady trov konania pre vedľajšieho účastníka. Súd vychádzal z čl.47 ods.2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedeného ústavného článku , ako aj z ustanovení § 93 ods.2 OSP, §18 OSP, §24 OSP, §25 OSP vyplýva rovnaké právo pre každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom.
Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z.
Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v rozhodnutí zo dňa 6. 2. 1954 vo veci B. proti R., resp. v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci B. proti R. (č. 30428/96, resp. 7689/01). Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového procesu, je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Súd v takomto prípade uplatňuje zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú : a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov konania, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov konania a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva a d) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo v časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala.
Z obsahu spisu mal súd preukázané, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením doručeným súdu, k veci sa písomne vyjadril, dostavil sa osobne na pojednávanie, na pojednávaní riadne za prítomnosti odporkyne zastupoval jej záujmy. V tejto súvislosti súd zastáva názor, že účastníci konania majú právo byť v konaní zastúpení advokátom, avšak majú právo len na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania individuálne rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Súd má z obsahu spisu za preukázané, že vedľajší účastník na strane odporcu dobrovoľne vstúpil do konania. Následne sa vedľajší účastník vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na cieľ na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto je spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa.
Vzhľadom na vyššie uvádzané úvahy súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade sú vedľajším účastníkom uplatňované trovy konania ( za prevzatie zastupovania a vyjadrenie sa , účasť na pojednávaní) účelne a hospodárne v celom rozsahu. Súd rozhodol o trovách konania pri navrhovateľovi a vedľajšom účastníkovi na strane odporkyne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka konania si správne vypočítal za 1 úkon právnej služby odmenu 38,18 eur. Vo veci plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 258,96 eur pozostáva z: 1/ odmena za úkon právnej služby 3 x 38,18 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie, účasť na pojednávaní ) = 114,54 eur; 2/ režijný paušál a to v r. 2014: 2 x 8,04 eur + v 1 x v r. 2015: 8,39 eur = 24,47 eur; 3/ náhrada za stratu času v sume 69,90 eur na trase Košice -Skalica a späť: 4 hodiny, 45 minút x 2 cesty. (Výpočet: za 20 polhodín x 13,98 eur =279,60 eur . Túto sumu právny zástupca vydelil štyrmi, lebo sa zúčastnil v ten istý deň na OS Skalica štyroch pojednávaní).; 4/ náhrada hotových výdavkov v sume 50,05 eur. Pri použití vozidla zn. Citroen C4 1,6 HDi za účelom účasti na pojednávanie na trase Košice - Skalica a späť /2 x 419 km/, pri kombinovanej spotrebe 4,7 l/100km a cene nafty: 1,19 eur/liter bola amortizácia 153,35 eur ( 838 km x 0,183 eur) + spotreba PHM v sume 46,87 eur ( 838 km/100 x 4,7 x 1,19 eur). Súčet súm 8,25 eur a 144,72 eur = 200,22 eur. Táto suma bola tiež vydelená štyrmi z dôvodu účasti v ten istý deň na tom istom súde štyroch pojednávaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.