Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-129-2015.pdf
PDF · 66.15 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5Er/129/2015
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica, v exekučnej veci mal. oprávnených 1/ U. Z., nar. X.X.XXXX a 2/ T. Z., nar. XX.X.XXXX, obaja zastúpení T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. W. U. XXX, proti povinnej Y. Z.Q., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, T. F., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Martina Rišiana, Pivovarská 1069, Žilina, o vymoženie výživného, o námietkach povinnej proti exekúcii takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a námietky povinnej proti exekúcii.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor JUDr. Martin Rišian poverený vykonaním exekúcie proti povinnej.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podala povinná v zákonnej lehote proti exekúcii námietky. Uviedla, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, keďže boli zatajené doklady o úhrade. Oprávnený uviedol dlžnú sumu 352,- €, avšak táto bola 108,- €, ktorú uhradila dňa 31.3.2015 a tiež uhradila odmenu súdnemu exekútorovi vo výške 51,41 €.
Zástupca mal. oprávnených uviedol, že ku dňu 26.4.2015 povinná mu uhradila celkovo sumu 352,- €, pričom za 9 mesiacov mala uhradiť celkovo 486,- € a tak dlžná suma zostáva 134,- €.
Súd preskúmal námietky povinnej, oboznámil sa so spisovým materiálom, predloženými poštovými poukazmi a zistil nasledovné:
Exekučným titulom v danej veci je rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.7.2014, č.k. 10P/35/2014-216, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.8.2014 a ktorým bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej sa maloleté zverili do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu sumou po 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.8.2014 s tým, že výživné bude poukazovať k rukám otca najneskôr do 25. dňa toho ktorého mesiaca. Výška minimálneho výživného od 1.7.2014 predstavovala sumu 27,- €.
Nakoľko povinná výživné riadne neuhrádzala, podal dňa 27.2.2015 otec maloletých u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, a to na vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 1.8.2014 do 27.2.2015 vo výške 122,- € na každé dieťa a bežného výživného vo výške 27,- € mesačne od 1.3.2015 na každé dieťa.
Z predložených poštových poukážok (zhodné fotokópie od zástupcu oprávnených i povinnej) vyplýva, že povinná pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (pred 27.2.2015) uhradila zástupcovi oprávnených celkovo sumu 134,- € nasledovnými platbami - dňa 6.10.2014 sumu 27,- €, dňa 29.10.2014 sumu 27,- € a dňa 5.1.2015 sumu 80,- €.
Následne dňa 9.3.2015 uhradila zástupcovi oprávnených ešte sumu 40,- € a dňa 26.3.2015 sumu 70,- € a súdnemu exekútorovi dňa 31.3.2015 sumu 159,41 €.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že námietky proti exekúcii sú procesným inštitútom, ktorým zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej exekúcii. Exekučný súd v konaní o námietkach proti exekúcii teda skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Je nepochybné, že ku dňu podania návrhu mala povinná uhradiť výživné v celkovej výške 189,- € na každé dieťa (27 € x 7 mesiacov - od augusta 2014 do februára 2015 vrátane). Z predložených poštových poukážok vyplýva, že uhradila len sumu 67,- € na každé dieťa (134,- € /2 ), čo znamená, že ku dňu začatia exekúcie dlh povinnej na výživnom nepochybne existoval a predstavoval sumu 122,- € na každé dieťa (189,- € - 67,- €). Skutočnosť, že povinná časť výživného uhradila bola pritom zohľadnená i v návrhu na začatie exekúcie. Pokiaľ ide o ďalšie platby vykonané dňa 9.3.2015, 26.3.2015 a 31.3.2015, tieto boli uhradené až po podaní návrhu na začatie exekúcie, pričom súd zastáva názor, že zaplatením časti pohľadávky sa exekúcia ohľadne tejto čiastky končí bez toho, aby súd ohľadne každej čiastky vydával osobitného rozhodnutia a exekútor pokračuje vo vymáhaní zvyšnej časti. Naviac predmetom exekúcie nebolo len zameškané výživné, ale aj bežné výživné od marca 2015. Z uvedeného je zrejmé, že exekúcia bola začatá dôvodne, keďže v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinná nesplnila povinnosť, ktorú jej ukladalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Skutočnosti uvádzané povinnou teda neposkytujú dostatočný podklad na vyhovenie námietkam, povinná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, keďže tento nastal až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bránia jeho vymáhateľnosti a ani tu nie sú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené súd námietky povinnej zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.